Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoCsp-57-2020.pdf
PDF · 72.34 KB
Case nature
Subarea
7CoCsp/57/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: EOS Investment Česká republika, s.r.o., so sídlom v Českej republike v Prahe 4, na ul. Novodvorskej č. 994/138, IČO: 014 11 641, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Č. Č.. XXX a 2. S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Č. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 328.279,33 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa 21.09.2020 č.k. 5Csp 28/2020-140 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 328.279,33 Kč spolu s príslušným úrokom z omeškania v 160 eurových mesačných splátkach splatných vždy každého 25 -teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám žalobcu začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie o trovách odôvodnil ustanovením § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
3. V predmetnej veci bolo žalobe vyhovené v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu by preto mal žalobca nárok na náhradu trov konania v plnej výške podľa § 255 ods. 1 C.s.p., avšak žalovaní v priebehu konania poukázali na svoju ťaživú životnú situáciu a majetkové pomery, pričom tieto sa skúmali aj prostredníctvom tlačív pre dokladovanie pomerov, ktoré žalovaní po ich vyplnení zaslali súdu. Žalovaní sa nachádzajú v extrémne nepriaznivej finančnej a životnej situácii, nakoľko obaja prišli o zamestnanie, pričom poberajú iba dávku v hmotnej núdzi a s bežnými výdavkami im vypomáhajú potomkovia a iní príbuzní. Nad žalovanými tak visí hrozba exekúcie prisúdenej pohľadávky.
4. Uplatnenie zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania sa v danej veci javí ako neprimeraná tvrdosť voči žalovaným, ktorí sú beztak v ťaživej sociálnej situácii a odstránenie tejto tvrdosti sa považovalo jednoznačne za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech.
5. Nakoľko pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 C.s.p. treba prihliadať na pomery všetkých strán sporu a treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka, vo veci sa prihliadalo aj na pomery na strane žalobcu. Ide o právnickú osobu, u ktorej je možné jednoznačne vyhodnotiť, že
zníženie majetku žalobcu výnimočným nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia by nemohlo v žiadnom prípade ohroziť existenciu tohto subjektu. V majetkovej sfére žalobcu nedôjde k značnému úbytku a nepriznanie trov právneho zastúpenia tejto strane v predmetnej veci bude mať zanedbateľný dopad na jeho celkovú majetkovú situáciu. Naopak žalovaných žijúcich z dávky v hmotnej núdzi existenčne ohrozuje aj pohľadávka na náhradu trov konania.
6. Navyše, pri rozhodovaní sa zohľadnil aj postoj žalovaných v konaní, ktorí prejavili ochotu splácať dlh žalobcu a žiadali iba o povolenie plniť ho primeranými splátkami. Uloženie povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania by mohlo negatívnym spôsobom ovplyvniť sociálnu, finančnú sféru žalovaných a ohroziť ich schopnosť uspokojovať základné životné potreby. Na druhej strane žalobca je spoločnosť so stabilným zázemím a nepriznanie náhrady trov konania nie je spôsobilé ju ohroziť.
7. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalobcovi bola priznaná náhrada trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Alternatívne požadoval rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že ust. § 257 C.s.p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania, nakoľko aplikácia tohto ustanovenia musí byť celkom výnimočná a musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že súd musí pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán konania, okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoju strán v priebehu konania. V danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné nepriznať úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s úspešným uplatňovaním práva na súde. Zlá finančná situácia žalovaných nemôže byť všeobecným dôvodom pre uplatnenie ust. § 257 C.s.p., a to s osobitným poukázaním na to, že pohľadávka žalobcu predstavuje finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalovaným formou úveru. Uvedeným rozhodnutím boli porušené základné princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, majetok a právnu pomoc.
8. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
9. Pri rozhodovaní o trovách sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.
10. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku o trovách konania je potrebné poukázať na ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
13. V prejednávanej veci bola dostatočným spôsobom preukázaná existencia nepriaznivej životnej situácie žalovaných, ktorí po strate zamestnania sú poberateľmi iba dávky v hmotnej núdzi. Príjem žalovaných nepostačuje ani na uspokojovanie základných životných potrieb, pričom s bežnými výdavkami im musia vypomáhať potomkovia a iný príbuzní. Za takejto situácie, najmä ak nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi jeho majetková sféra nebude výrazným spôsobom dotknutá, aplikácia ust. § 257 C.s.p. na prejednávanú vec je správna.
14. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).