Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-109-2019.pdf
PDF · 107.39 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: L.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, A., zastúpeného M.. W. G., advokátom so sídlom S. 4, A., proti žalovanému: W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. Z. XXXX/XX, A., zastúpenému M.. N. M., advokátom so sídlom A., R. Y. XXX, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7C/483/2013-357 zo dňa 31. januára 2019 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorou bol zamietnutý návrh na určenie (zriadenie) vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia vodovodnej prípojky p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti výroku II. a vo výrokoch I. a III. rozsudok z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zriadil vecné bremeno vo forme práva cesty - prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 22 m2 a cez parcelu č. XXXX/X záhrada o výmere 104 m2, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. A. N. vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. XXX/XX vypracovaného dňa 16.10.2018 L.. O. B. v prospech vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie N. A. N., a to za jednorazovú náhradu vo výške 294,84 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III. rozhodol, že žiadnej zo strán sporu sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
1.2 Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca sa žalobou po pripustení zmeny domáhal určenia (zriadenia) vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty a v práve uloženia vodovodnej prípojky v ním požadovanom rozsahu podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX z 11.10.2018, vyhotoveného B. Z., Z., C.. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca je vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. N. A. N., a to parciel č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X a stavieb - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/ X a rekreačný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X. Žalovaný je vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. N. A. N., a to parciel č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X a stavby - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X. Žalovaný v priebehu konania súhlasil so zriadením vecného bremena - práva cesty, avšak nie v žalobcom požadovanom rozsahu, ale v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 16.10.2018, vyhotoveného L.. O. B..
1.3 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie s odkazom na ustanovenia § 123, § 124, § 151n ods. 1, ods. 2 a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka tým, že vykonaným dokazovaním, vrátane obhliadky a simulovaných prejazdov, dospel k záveru, že je nevyhnutné zabezpečiť prístup k pozemkom a stavbám zapísaným na LV č. XXX a že prístup iným spôsobom ako cez pozemky žalovaného parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X nie je možný, pričom žalovaným navrhovaný prejazd (označená horná cesta cez pasienky) nie je spôsobilý na každodenný prechod a prejazd. Súd však nemal preukázanú dôvodnosť zriadenia vecného bremena na žalobcom žiadaný prejazd nákladných vozidiel, pretože zriadením vecného bremena - práva prechodu a prejazdu v rozsahu žiadanom žalobcom by vznikol hrubý nepomer medzi povinnosťou povinného a výhodou oprávneného, pričom sám žalobca pri prejazde ním zvoleným typom motorového vozidla s prívesným vozíkom bezproblémovo prešiel.
1.4 K výške náhrady za zriadené vecné bremeno súd prvej inštancie s odkazom na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd uviedol, že strany sporu k tejto výške náhrady nenavrhli žiadne dôkazy a ponechali určenie ceny na úvahe súdu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný bude musieť strpieť prechod cez jeho pozemky vo výmere 126 m2. Keďže doba trvania je neobmedzená, zákon do výpočtu stanovuje použiť dĺžku trvania 20 rokov. Na základe všeobecnej hodnoty pozemkov stanovenej znalcom v obdobnej lokalite v sume 2,34 eur/m2 súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 294,84 eur (126 m2 x 2,34 eur/m2).
1.5 Vo vzťahu k návrhu na zriadenie vecného bremena - práva uloženia vodovodnej prípojky súd prvej inštancie poukázal na dôkaznú povinnosť žalobcu, osobitne na ustanovenia § 185 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorých súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, za akých podmienok, z akých dôvodov a na ktorej časti parcely č. XXXX/ X vo vlastníctve žalovaného sa domáha uloženia vodovodnej prípojky. V konaní však nebol označený priebeh verejného vodovodu, od ktorého vo vzdialenosti 10 m žiadal žalobca uložiť vodovodnú prípojku. Neboli ani predložené návrhy na preukázanie dôvodnosti návrhu žalobcu na uloženie vodovodnej prípojky, preto súd žalobu v časti uloženia vodovodnej prípojky zamietol.
2. Proti uvedenému rozsudku podali žalobca i žalovaný včas odvolanie. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. zmenil tak, že zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty a v práve uloženia vodovodnej prípojky v rozsahu požadovanom v žalobe v znení poslednej zmeny žaloby, alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu nie je pravdou, že by prejazd vozidla žalobcu v rozsahu prechodu, ako ho určil súd, bol bezproblémový. Vozidlo muselo niekoľkokrát vykonať i jazdu vzad, nakoľko rádius prejazdu nezodpovedal nielen vozidlu s prívesným vozíkom, ale ani prejazdu motorového vozidla bez prívesného vozíka. Žalobca namietal aj nesprávnosť konštatovania súdu prvej inštancie o nedôvodnosti zriadenia vecného bremena vo väčšom rozsahu, i na prejazd nákladných vozidiel, ktoré súd odôvodnil hrubým nepomerom medzi povinnosťou povinného a výhodou oprávneného. Podľa žalobcu bez občasného vjazdu hospodárskeho, a teda i nákladného vozidla nie je možné riadne užívanie jeho stavieb, pričom poukázal na potrebu vjazdu vozidla na odvoz odpadových vôd zo zbernej nádoby - septiku, sezónny odvoz bioodpadu, ale i prípadný vjazd požiarneho alebo sanitného vozidla vo výnimočných prípadoch. Zdôraznil, že doložil dopravnú štúdiu L.. Z. Y. č. X/XXXX, v zmysle ktorej aby bol prejazd technicky možný, musí ísť o celkový rozsah 146m2, avšak súd sa stotožnil bez prihliadnutia na tieto okolnosti s geometrickým plánom č. XXX/XX vypracovaným dňa 16.10.2018 L.. O. B. a rozhodol o rozsahu 126m2. Navyše podľa žalobcu výrok I. je nevykonateľný, nakoľko v geometrickom pláne č. XXX/XX parcely č. XXXX/X o výmere 22 m2 a č. XXXX/X o výmere 104 m2 neexistujú. V geometrickom pláne sú vyznačené na parcelách iba diely 1 a 2 o uvedených výmerách. Súd navyše takto predložený návrh ani ako vzájomnú žalobu uznesením nepripustil, pričom žalobca sa domnieva sa, že predloženie tohto geometrického plánu so špecifikáciou petitu žalovaným nemožno posudzovať ako prostriedok jeho procesnej obrany. Žalobca tiež v odvolaní namietal odôvodnenie rozsudku v časti o zriadení bremena v práve uloženia vodovodnej prípojky. K tomu uviedol, že súčasťou spisu je mapka verejného vodovodu N., z ktorej je zrejmé, že verejný vodovod je vedený v bezprostrednej blízkosti parc. č. XXXX/X, a teda nie je pravdou, že by žalobca nepreukázal a ani nepredložil dôkazy na preukázanie dôvodnosti návrhu na uloženie vodovodnej prípojky.
3. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka môže súd zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka (iba) stavby. Súd prvej inštancie však použitou formuláciou, že
zriaďuje vecné bremeno pre vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, zriadil vecné bremeno nielen v prospech vlastníka stavby, ale aj vlastníka pozemkov, keďže na tomto liste vlastníctva sú zapísané okrem dvoch stavieb aj pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. I keď v súčasnosti je vlastníkom všetkých týchto nehnuteľností jedna osoba, v budúcnosti môže ísť o viaceré osoby, ktoré môžu nadobudnúť vlastníctvo pozemkov bez vlastníctva stavby, a žalovaný by tak nad mieru predpokladanú zákonom musel strpieť výkon práv z vecného bremena, na zriadenie ktorého má právo len vlastník stavby, nie vlastník pozemku. Súd prvej inštancie teda podľa žalovaného nesprávne právne posúdil vec tým, že nesprávne aplikoval ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je presvedčený, že pri zriadení vecné bremena súdom je potrebné vo výroku súdu presne definovať stavbu alebo stavby aj konkrétnymi súpisnými číslami, ktoré v čase vydania rozhodnutia súdu existovali. Žalovaný z týchto dôvodov žiadal zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, aby vecné bremeno bolo zriadené len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku, a aby bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. S rozsahom podľa geometrického plánu, ktorý je pripojený k rozsudku súdu prvej inštancie, teda s plochou 22 m2 a 104 m2 na definovaných pozemkoch, na ktorých sa právo cesty zriaďuje, žalovaný súhlasí, pričom zdôraznil, že takýto rozsah ponúkal žalobcovi dohodou, i bez súdneho rozhodnutia. Prístup k stavbe tak podľa žalovaného bolo a stále je možné zabezpečiť aj inak, a to dohodou strán konania, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno - povinnosť preukázať zákonnú podmienku, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalovaný napadol odvolaním aj výrok III. o trovách konania, keď podľa neho pomer úspechu žalobcu voči úspechu žalovaného bol aspoň 1 ku 3 v prospech žalovaného.
4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že zriadenie práva cesty v rozsahu požadovanom žalobcom nie je nevyhnutné a právo uloženia vodovodnej prípojky vôbec nie je potrebné ani možné. Rozsah práva prechodu a prejazdu, ako ho určil súd prvej inštancie, je bezproblémový, plynulý a bezpečný. Žalobca prejazd v tomto rozsahu používa už viac ako 2 roky, svojim vlastným osobným vozidlom, a to aj s prívesným vozíkom, a používajú ho na prejazd osobnými automobilmi aj časté návštevy u žalobcu. V rámci posúdenia situácie na mieste súdom prvej inštancie bol vodičom automobilu s prívesným vozíkom osobne žalobca, ktorý bez zastavenia a bez cúvania prešiel bezproblémovo tam i späť. Žalobca okrem osobného automobilu prepravoval materiál aj na úžitkovom automobile (dodávke), pričom obrazový záznam sa nachádza v spise. Vjazd požiarneho vozidla odmietli riešiť aj hasiči s tým, že si prístup tam, kde potrebujú, vždy vyriešia na mieste. Sanitné vozidlo v prípade potreby zastavuje na moste cez potok. V R. W. a inde sú obydlia, ku ktorým sa sanitka nedostane vôbec. Napokon žalovaný poukázal na to, že žalobca už skoro 7 rokov riadne vykonáva svoje vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam, o čom svedčí okrem iného to, že areál žalobcu je trvalo a celoročne udržiavaný, chová tam celoročne hospodárske zvieratá a časť svojich nehnuteľností prenajíma od roku 2018 tretím osobám, ktoré tam trvalo bývajú.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. V priebehu odvolacieho konania žalobca doručil odvolaciemu súdu žiadosť o urýchlené rozhodnutie, ku ktorej priložil polohopisnú mapu vodovodu, vydanú N. S. Z., odpoveď notára M.. O. C. na doplnenie návrhu na dodatočné dedičské konanie (v ktorej je uvedené, že vodovodná prípojka nie je novoobjaveným majetkom poručiteľa a nemôže byť predmetom dodatočného dedičského konania) a vyjadrenie N. S. Z. k projektovej dokumentácii k stavbe prípojky pitnej vody.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a čiastočne zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.
7. Pokiaľ ide o právo uloženia vodovodnej prípojky, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil, kde presne na pozemku (pozemkoch) žalovaného má byť vodovodná prípojka umiestnená, neoznačil priebeh verejného vodovodu, na ktorý má byť táto prípojka napojená, a neuviedol ani dôvody (a nepredložil k nim dôkazné návrhy), pre ktoré je potrebné (nevyhnutné) uloženie vodovodnej prípojky práve na pozemku (pozemkoch) žalovaného. Žalobca síce na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 14.01.2019 predložil viacero listín týkajúcich sa pripojenia nehnuteľností na verejný vodovod, išlo však len o všeobecné informácie (všeobecné technické podmienky a zásady), bez ich aplikácie na konkrétne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Až v odvolacom konaní žalobca predložil polohopisnú
mapu verejného vodovodu a predmetnej vodovodnej prípojky bez toho, aby uviedol, prečo túto mapu so špecifikáciou polohy verejného vodovodu a vodovodnej prípojky nemohol predložiť už skôr. Žalobcom predložené vyrozumenie notára, že vodovodnú prípojku nemožno považovať za novoobjavený majetok, nepredstavuje dôvod pre predloženie špecifikácie polohy verejného vodovodu a vodovodnej prípojky až v odvolacom konaní. Preto odvolací súd podľa § 366 CSP (a contrario) na tieto listiny, predložené až v odvolacom konaní, nemohol prihliadať. Vzhľadom k tomu odvolací súd zamietajúci výrok napadnutého rozsudku v tejto časti ako vecne správny potvrdil.
8. Okrem toho odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že štátne orgány vrátane súdov môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Zriadenie vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu ako závažný zásah do vlastníckeho práva žalovaného prichádza do úvahy výlučne v zákonom vymedzených prípadoch, a to 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka), 2/ v sporoch týkajúcich sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku (§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka), 3/ v dedičskom konaní (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka; tam však základom vzniku vecného bremena je závet alebo dohoda dedičov) a 4/ pri zriadení práva cesty vlastníkovi stavby (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Mimo uvedených súvislostí žiadne zákonné ustanovenie nedáva súdu oprávnenie konštituovať vecné bremeno. Keďže v preskúmavanej veci nejde ani o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ani o dedičské konanie a ani o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, právnym základom zriadenia vecného bremena súdom môže byť len ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie však umožňuje súdu zriadiť len „právo cesty“, nie právo uloženia vodovodnej prípojky. Keďže, ako už bolo uvedené vyššie, ide o vážny zásah do vlastníckeho práva žalovaného, treba predmetné ustanovenie vykladať reštriktívne a podľa názoru odvolacieho súdu uloženie vodovodnej prípojky nemožno považovať za súčasť „práva cesty“. Aj z tohto dôvodu (neexistencie oprávnenia súdu na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia vodovodnej prípojky) bolo potrebné zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k uloženiu vodovodnej prípojky potvrdiť ako vecne správne.
9. Vo vzťahu k právu prechodu a prejazdu odvolací súd považoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že výrok I. napadnutého rozsudku je nepresný, keďže v geometrickom pláne, na ktorý sa rozsudok odvoláva a ktorý je jeho prílohou, parcely č. XXXX/X o výmere 22 m2 a č. XXXX/X o výmere 104 m2 neexistujú; sú v ňom vyznačené len diely 1 a 2 s uvedenými výmerami. Túto nepresnosť by v zásade bolo možné napraviť zmenou (opravením) predmetného výroku v odvolacom konaní.
10. V odvolacom konaní však nebolo možné napraviť nesprávnosť napadnutého rozsudku spočívajúcu v príliš širokej interpretácii ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené vyššie (v bode 8 tohto odôvodnenia), citované ustanovenie je potrebné interpretovať reštriktívne, keďže súdom zriadené právo vecného bremena predstavuje významný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Ako správne uviedol žalovaný v odvolaní, ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka dáva súdu oprávnenie zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka akejkoľvek nehnuteľnosti. Inými slovami povedané, oprávneným z tohto vecného bremena nemôže byť vlastník akejkoľvek (susednej) nehnuteľnosti, ale len vlastník stavby, ktorá musí byť vo výroku rozsudku, ktorým súd zriaďuje vecné bremeno, presne špecifikovaná (je možné polemizovať so žalovaným, či stavba musí byť vždy definovaná len súpisným číslom, alebo môže byť v rozsudku špecifikovaná aj inak, ale to je v tomto spore bezpredmetné, pretože obe stavby žalobcu, ktoré prichádzajú do úvahy, majú súpisné číslo). Keďže na liste vlastníctva č. XXX sú okrem stavieb zapísané aj pozemky, pričom v prospech vlastníkov pozemkov súd nemôže zriadiť vecné bremeno (a vlastník pozemkov môže byť v budúcnosti odlišný od vlastníka stavby/stavieb), formulácia napadnutého výroku, zriaďujúceho vecné bremeno „v prospech vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX“ je nesprávna.
11. Na liste vlastníctva č. XXX sú však vedené dve stavby (rodinný dom súp. č. XXX a rekreačný dom súp. č. XXXX), pričom z napadnutého rozsudku ani zo súdneho spisu nebolo zrejmé, či sú splnené predpoklady pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaného vo vzťahu k obom uvedeným stavbám alebo len k jednej z nich. Preskúmanie naplnenia týchto predpokladov vo vzťahu ku každej stavbe osobitne vyžaduje ďalšie dokazovanie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že prístup k stavbe nebolo možné zabezpečiť inak (pričom poukazoval na svoj návrh mimosúdnej dohody ako na možnosť zabezpečiť prístup inak), odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie a s odkazom napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2317/2004 konštatuje, že podmienky pre zriadenie práva cesty sú dané aj v prípade, že vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí (toleruje) bez toho, aby vlastníkovi stavby vzniklo nejaké právo (napr. zmluvou o zriadení vecného bremena). Ak však má vlastník stavby preukázateľne možnosť zriadiť vecné bremeno (za rovnakých podmienok ako by ho zriadil súd) dohodou s vlastníkom priľahlého pozemku - hoci aj tým istým, voči ktorému žiada zriadenie vecného bremena súdom (teda ak je vlastník priľahlého pozemku preukázateľne pripravený takúto dohodu/zmluvu uzavrieť), predstavuje to možnosť zabezpečiť prístup k stavbe inak, a teda podľa názoru odvolacieho súdu v takom prípade nie je naplnený predpoklad pre zriadenie vecného bremena súdom podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o možnosť vypovedať takúto zmluvu, ktorou argumentoval súd prvej inštancie, ustanovenie § 582 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje v takýchto prípadoch vylúčenie účinnej výpovede. Posúdenie, či podmienky zmluvného zriadenia vecného bremena sú pre žalobcu rovnako priaznivé, ako by ich určil súd konštitutívnym rozhodnutím, je otázkou skutkového posúdenia predmetnej zmluvy (resp. jej návrhu); rovnako tak posúdenie, či žalovaný prejavil skutočnú ochotu takúto dohodu/zmluvu so žalobcom uzavrieť (v tomto spore žalovaný argumentoval tzv. hornou cestou cez pasienky, čo nesvedčí o pripravenosti žalovaného uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena) - všetky tieto okolnosti posúdi v ďalšom konaní súd prvej inštancie.
13. Pokiaľ naopak žalobca v odvolaní tvrdil, že rozsah práva prechodu a prejazdu, vymedzený súdom prvej inštancie (s odkazom na geometrický plán priložený k rozsudku), vychádzal zo vzájomného návrhu (vzájomnej žaloby) žalovaného, o ktorej súd procesne nerozhodol, odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil. Súd pri konštituovaní vecného bremena nie je viazaný návrhom žalobcu v tom zmysle, že by musel tomuto návrhu buď v celom rozsahu vyhovieť alebo ho v celom rozsahu zamietnuť. Súd môže zriadiť vecné bremeno aj v inom (menšom) rozsahu než požaduje žalobca v žalobe, a to aj bez návrhu žalobcu alebo žalovaného. Tak tomu bolo podľa názoru odvolacieho súdu aj v preskúmavanej veci, keď súd prvej inštancie vyhovel žalobe čiastočne, t. j. uznal existenciu dôvodov pre zriadenie vecného bremena, ale jeho rozsah vymedzil odlišne (v menšom rozsahu) než žalobca (to, že tak urobil na základe geometrického plánu, ktorý predložil žalovaný, nie je podstatné).
14. Odvolací súd však okrem zrušenia výroku I. (dôvody sú uvedené vyššie) považoval za potrebné zrušiť aj zamietajúci výrok II. v časti, týkajúcej sa práva prechodu a prejazdu, a to z nasledujúcich dôvodov: Požadovaný rozsah práva prechodu a prejazdu žalobca doložil dopravnou štúdiou L.. Z. Y.. X/XXXX na posúdenie priestorových pomerov prístupu na pozemok. Podľa odvolacieho súdu ide o odborné vyjadrenie (§ 206 v spojení s § 209 ods. 1 CSP) osoby odborne spôsobilej na posúdenie parametrov prístupovej cesty (najmä jej šírky, svetlosti oblúkov a lomov a pod.), s ktorým sa však súd prvej inštancie nijako nevysporiadal - len konštatoval, že zriadením práva prechodu a prejazdu v rozsahu žiadanom žalobcom by vznikol „hrubý nepomer medzi povinnosťou povinného a výhodou oprávneného“. Žalobca správne v odvolaní namietal, že súd tento „hrubý nepomer“ nijako neodôvodnil, keď súd sám zriadil vecné bremeno vo vzťahu k výmere 126 m2, avšak žalobcom požadovanú výmeru 146 m2 už považoval (bez riadneho odôvodnenia) za hrubý nepomer. Na to, aby boli vyvrátené tvrdenia uvedené v dopravnej štúdii predloženej žalobcom (parametre prístupovej cesty podľa tejto štúdie) resp. aby sa preukázalo, že táto dopravná štúdia je v preskúmavanej veci neaplikovateľná, nepostačuje geometrický plán, predložený žalovaným (geodet nie je osobou odborne spôsobilou na posudzovanie parametrov prístupovej cesty), a ani laické posúdenie veci súdom (že „žalobca pri prejazde ním zvoleným typom motorového vozidla s prívesným vozíkom bezproblémovo prešiel“; odvolaciemu súdu sa nejavil tento skúšobný prejazd počas obhliadky na mieste ako bezproblémový, ide však len o laické posúdenie, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené nie je relevantné). Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo žalobcom predloženú dopravnú štúdiu nebral do úvahy, prečo za základ rozsahu práva prechodu a prejazdu považoval prejazd osobným motorovým vozidlom s prívesným vozíkom, a nie prejazd nákladným vozidlom, prípadne (aspoň) ľahkým úžitkovým vozidlom (dodávkou). Na tieto otázky odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedalo odpoveď. Stotožnenie sa s geometrickým plánom, ktorý predložil žalovaný, len na základe laického posúdenia parametrov prejazdu, a neprihliadanie na dopravnú štúdiu, predloženú žalobcom, bez relevantného zdôvodnenia predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie. Preto bolo potrebné, aby odvolací súd rozsudok aj v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Vzhľadom na čiastočné zrušenie napadnutého rozsudku bolo potrebné zrušiť aj výrok o trovách konania, ktorý bol závislý od výroku vo veci samej (§ 379 písm. a/ CSP). Súd prvej inštancie v novom rozsudku nanovo rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Odvolací súd považuje na záver za potrebné zhodne so súdom prvej inštancie poznamenať, že predmetné nehnuteľnosti takto rozdelili právni predchodcovia oboch strán sporu a už len z úcty k predkom by sa mali strany sporu pokúsiť vyriešiť situáciu dohodou a vzájomným porozumením. Je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti mali v minulosti vybudovaný jeden spoločný vstup, pričom prechod k stavbám žalobcu je možný len cez pozemky žalovaného (prejazd tzv. hornou cestou cez pasienky, ako pôvodne navrhoval žalovaný, nie je možné považovať za stálu prístupovú cestu, najmä nie pre osobné vozidlá, keďže ide o prejazd po poľných cestách, ktoré môžu byť v čase dažďa alebo v zime neprejazdné
- aj to je však len laický pohľad; v odvolacom konaní už žalovaný touto cestou neargumentoval a ak by v ďalšom konaní znova poukazoval na túto cestu, musel by jej spôsobilosť na prejazd posúdiť súd prvej inštancie). Žalovaný by teda mal akceptovať prechod a prejazd žalobcu cez svoje pozemky (nemusí to byť nevyhnutne v rozsahu, ktorý požaduje žalobca, avšak mala by to byť prístupová cesta, ktorá umožní reálny bezpečný prejazd, k čomu žalovaným navrhovaný tvar cesty s dvoma výraznými protichodnými zlomami neprispieva) a naopak žalobca by mal akceptovať, že žalovaný má byť čo najmenej obmedzovaný v užívaní svojich nehnuteľností (a nemal by byť rušený pri užívaní svojich stavieb prejazdom vozidiel), teda cesta by nemala byť vedená príliš blízko k stavbe na pozemku žalovaného.
17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), po prípadnom doplnení dokazovania zistí v zmysle vyššie uvedených bodov tohto odôvodnenia, v prospech vlastníka ktorej stavby/stavieb má byť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu zriadené, preskúma naplnenie predpokladov pre zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka tejto konkrétnej stavby (stavieb), vrátane posúdenia reálnej možnosti zabezpečiť prístup k stavbe (stavbám) inak (napr. zmluvou o zriadení vecného bremena), ustáli rozsah práva prechodu a prejazdu, potrebný pre zabezpečenie riadneho užívania stavby/stavieb a vo veci znova rozhodne, pričom ak dospeje k záveru o splnení predpokladov pre zriadenie vecného bremena, vo výroku presne špecifikuje, v prospech vlastníka ktorej stavby/stavieb sa vecné bremeno zriaďuje, a presne tiež špecifikuje - s odkazom na geometrický plán, ktorý bude pripojený k rozsudku - ktorých parciel resp. dielov sa právo prechodu a prejazdu týka.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).