Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-71-2020.pdf
PDF · 125.92 KB
Case nature
Subarea
11CoP/71/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky Mgr. F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, prechodne bytom M. R. H. XXXX/XX, E., právne zastúpená: JUDr. Martinom Hudákom, PhD., so sídlom Hálkova 32, Bratislava, a otca Mgr. V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, právne zastúpeného: RIBÁR & PARTNERS s.r.o., Halenárska 18A, Trnava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 21. októbra 2020, č.k. 22P/151/2020-162, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 120 eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a výrokom II. vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, ods. 2, § 325 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ust. § 2 ods. 1, § 330 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, vecne súd dôvodil, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný iba sčasti. Uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 22.09.2020 sa matka maloletej domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 400 eur mesačne s odôvodnením, že s otcom maloletej mala krátkodobú známosť, z ktorej sa narodila maloletá Y. a otec týždeň po jej narodení odišiel od matky a dieťaťa do R. R. za svojimi kamarátmi. Maloletú odvtedy videl len dva razy keď si prišiel po svoje osobné veci, o maloletú sa nestará ani nezaujíma, iba jej posiela na účet matky 50 eur mesačne. Otec s matkou odmieta komunikovať, neodpisuje na jej správy, listy, výzvy a nereaguje na jej telefonáty, nemá záujem maloletú navštevovať a odmieta dohodnúť sa na výške výživného mimosúdnou cestou. Matka považuje výživné vo výške 50 eur mesačne za nedostatočné, pretože je od 14.12.2019 na materskej dovolenke, resp. od 29.08.2020 na rodičovskej dovolenke, kde je jej príjmom iba rodičovský príspevok a rodinné prídavky, spolu 394,95 eur. Vlastní byt v E., kúpený na hypotekárny úver a jej mesačné náklady na starostlivosť o dcéru sú vysoké aj z dôvodu veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, keďže potrebuje špeciálne antirefluxné mlieko (o čom matka predložila potvrdenie lekára), kvapky na koliky a reflux. Matka v návrhu vyčíslila výdavky na maloletú na cca 600 eur, pričom osobnú starostlivosť zabezpečuje len matka, ktorá výživu dieťaťa dopláca zo svojich úspor z obdobia, keď bola ešte zamestnaná. Z tohto dôvodu je tak podľa nej potrebné neodkladné opatrenie,
ktoré pomôže zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa. Matka bola pred nástupom na materskú dovolenku zamestnaná u zamestnávateľa Lidl Slovenská republika s priemerným mesačným príjmom 444,95 eur. Matka vyčíslila svoje mesačné výdavky nasledovne: poplatok do bytového družstva vo výške 250 eur, poplatok za hypotekárny a spotrebný úver vo výške 252,05 eur, poplatok za Orange paušál vo výške 17 eur, poplatok za elektrinu vo výške 40 eur, poplatok za plyn vo výške 10 eur, poplatok za SWAN internet 9,98 eur, sporenie pre maloletú vo výške 50 eur, poplatok za vedenie účtu vo výške 6,- eur, poplatok SIPO vo výške 4,64 eur, náklady na dcéru (podľa predložených blokov a faktúr) vo výške 487 eur, za tankovanie vo výške 50 eur, antirefluxné mlieko vo výške 37,68 eur, t.j. celkom 1214,35 eur. Plánované náklady na maloletú matka vyčíslila v sume 204 eur ročne (za detské kurzy). Ročné výdavky na byt, maloletú a iné poplatky matka uviedla: daň z nehnuteľnosti vo výške 15,12 eur, zákonné poistenie bytu vo výške 44,10 eur, poplatok za komunálne odpady vo výške 27,07 eur, diaľničná známka vo výške 50 eur, zákonné poistenie osobného vozidla vo výške 100 eur. Matka v návrhu poukázala na to, že otec je mladý človek s vysokoškolským vzdelaním, ktorý sa vie zamestnať alebo mať iný príjem a taktiež podniká ako živnostník. Matka má informácie, že mal aj príjem z činnosti v Nemecku, kde by mal byť stále zárobkovo činný. Poukázala na to, že otec je povinný sa o svoje dieťa starať a keďže nejaví žiadny osobný záujem, je povinný sa starať aspoň vo forme adekvátneho výživného, čomu nezodpovedá suma 50 eur.
3. Súd prvej inštancie z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých mal za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere a to najmä z dôvodu potreby zabezpečiť maloletej nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie základných životných potrieb, keďže súd mal z tvrdení matky za osvedčené, že sa o maloleté dieťa osobne stará a uhrádza jeho životné náklady. Súd nezistil skutočnú výšku príjmu otca maloletej, avšak z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že mal v období od 01.09.2018 do 31.08.2019 mesačný čistý príjem vo výške 763 eur, a podľa živnostenského registra od 01.08.2019 podniká na základe živnostenského oprávnenia. Z tvrdení matky bolo osvedčené, že otec prispieva na výživu maloletej sumu 50 eur mesačne a že mesačný príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 370 eur a prídavku na maloleté dieťa vo výške 24,95 eur. Súd dôvodil, že v predmetnej veci ide o maloleté dieťa vo veku 9 mesiacov, o ktoré sa osobne stará matka, zároveň dieťa je plne odkázané výživou na svojich rodičov. Obaja rodičia sú povinní na výživu maloletého dieťaťa prispievať a to aspoň minimálnym výživným podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a zároveň časť potrieb maloletého dieťaťa je vykrývaná prídavkom na dieťa. Kritériom pre určenie výšky výživného neodkladným opatrením je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletého dieťaťa, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné iba v nevyhnutnej miere, zároveň však jeho výška musí byť určená v súlade s princípom primeranosti a spravodlivosti. Výživné určené neodkladným opatrením, nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletého. Za výživné určené v nevyhnutnej miere však nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Z dôvodu, že matka nepreukázala a ani neosvedčila výšku príjmu otca, pričom súdu je známa tá skutočnosť, že otec je od 01.08.2019 podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia a zároveň súd nezistil, že by mal otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť, považoval súd prvej inštancie v danom prípade sumu 120 eur za výživné v nevyhnutnej miere, pričom bral do úvahy len nevyhnutné odôvodnené výdavky maloletej, t.j. predovšetkým výdavky na stravu, oblečenie a hygienu a nebral do úvahy náklady vznikajúce v súvislosti so sporením maloletého dieťaťa, či s návštevou voľnočasových aktivít, ktoré majú nastať v budúcnosti. Keďže výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca, vychádzajúc zo skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že by otcovi bránila nejaká prekážka, pre ktorú by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko mu nie je vyplácaný invalidný dôchodok, ktorý sa priznáva v dôsledku invalidity (t.j. miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), ani žiadne dávky vyplácajúce sa v dôsledku práceneschopnosti, mal súd za to, že je odôvodnené nariadenie neodkladného opatrenia, keďže matka poskytuje maloletému dieťaťu celodennú starostlivosť, je s ním na rodičovskej dovolenke a maloletému dieťaťu je potrebné zabezpečovať jeho potreby pravidelne a nebolo by spravodlivé, aby sa otec podieľal na výžive maloletého dieťaťa iba sumou 50 eur mesačne. Požadovaná výška výživného v sume 400 eur mesačne, vychádzajúc z preukázaných a tvrdených výdavkov na maloletú, podľa názoru súdu nezodpovedá výške výživného v nevyhnutnej miere, preto súd návrh matky v časti prevyšujúcej 120 eur ako nedôvodný zamietol. Otec bude povinný platiť toto súdom stanovené výživné až do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom bude skúmať a dokazovať všetky v konaní tvrdené skutočnosti.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý mal za to, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže výživa dieťaťa nie je ohrozená a v danom prípade otec svoju vyživovaciu povinnosť plní v nevyhnutnej miere. Požiadavky matky na výživné sú neprimerane prehnané a nevychádzajú zo skutočných potrieb dieťaťa, ktoré je vo veku 10 mesiacov a matka žiadne mimoriadne výdavky na dieťa nepreukázala. Stravné dieťaťa tvrdené matkou vo výške 574,68 eur, je vzhľadom na vek dieťaťa prehnané, a pokiaľ ide o antirefluxné mlieko v cene 70 eur mesačne, nie je zrejmé prečo si matka nedá pediatrovi toto mlieko do jedného roka dieťaťa predpísať a platí ho bez príspevku od zdravotnej poisťovne, navyše sa už zvyšuje príjem tuhej stravy a znižuje spotreba mlieka, takže údaj uvádzaný matkou neodzrkadľuje skutočné náklady na výživu dieťaťa. Matka uviedla, že poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu cca vo výške 400 eur a spolu so sumou 50 eur zasielanou otcom nemožno v žiadnom prípade hovoriť o potrebe neodkladnej úpravy pomerov dieťaťa, takže nebol daný žiadny právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Podmienka nevyhnutnej miery je podľa názoru otca splnená sumou 50 eur mesačne, ktoré platí otec dobrovoľne a bez skúmania pomerov otca je určenie výživného 120 eur mesačne ako nevyhnutná miera nepreskúmateľná a zo strany súdu arbitrárna a neodôvodnená. Otec popiera náklady na výživu dieťaťa ako ich uvádza matka, a tiež priemerný mesačný príjem matky v sume 444,95 eur podľa jeho názoru pravdivý nie je, nakoľko pred nástupom na materskú vykonávala vedúcu personálneho oddelenia predajne Lidl, takže musel byť jej príjem vyšší a otec ho odhaduje na cca 1.500 eur mesačne, inak by pri nákladoch na bývanie cca 600 eur nebola motivovaná odísť na východné Slovensko a platiť si tam nájom a v E. zanechať prázdny byt, na ktorý platí hypotéku. Nie je tiež pravdou, že matka potrebovala nakúpiť kočík, hračky oblečenie, nábytok, čo hradila zo svojich úspor, pretože kým rodičia maloletej spolu žili, t.j. od augusta 2019 do konca januára 2020, všetko hradil zo svojich príjmov a úspor otec, takže keď sa dieťa narodilo, výbavu už malo pripravenú, vrátane kočíka a oblečenia. Okrem toho bol matke od štátu poskytnutý pri narodení jej prvého dieťaťa príspevok vo výške 829,86 eur práve na pokrytie potrieb novorodenca. Pokiaľ ide o príjem otca, tento v mesiacoch november 2019 až január 2020 nemal žiadny príjem, len výdavky, keďže nebola práca, potom zmenil zamestnávateľa v Nemecku, kde zarábal podstatne menej. Predkladá súdu daňové priznanie za rok 2019 a výpis z knihy vystavených faktúr za rok 2020, avšak údaje z nich nie sú relevantné vo vzťahu k určeniu výživného, nakoľko otec vycestoval za prácou do Nemecka iba na naliehanie a nátlak matky a nikdy neplánoval ani neplánuje zotrvať v Nemecku, nakoľko ide o prácu mimo záber vzdelania otca. Navyše ide o prácu na živnosť, bez sociálnych istôt. Otec vyštudoval odbor učiteľstvo, v ktorom pracoval a chce pracovať a aktuálne si hľadá prácu ako učiteľ na Slovensku. Jeho hrubý príjem za tok 2020 bol do 10.11.2020 vo výške 21.774,5 eur t.j. priemerný hrubý mesačný príjem za celý rok, hoci v januári a februári minulého roku bol bez príjmu, predstavoval 1.814,54 eur a priemerný hrubý mesačný príjem len za odpracovaných 8 mesiacov bol 2.721,81 eur. Z tohto príjmu musel uhrádzať mesačné výdavky na zdravotné poistenie 71 eur, bývanie v Nemecku 700 eur, bývanie u rodičov 300 eur, cestovné 500 eur, strava 450 eur, telefón 33 eur, sociálne poistenie od januára 2021 181 eur, lieky 82 eur mesačne, keďže trpí problémami s krížami, čo spolu predstavuje mesačné výdavky 2.136 eur a k tomu ročné výdavky za diaľničnú známku v SR 50 eur, v Rakúsku 91 eur, povinné zmluvné poistenie auta 125 eur, náklady na servis 362 eur, daň z motorových vozidiel 40 eur v roku 2019 resp. 96 eur v roku 2020, daň z príjmu za rok 2019 bola vo výške 78 eur a účtovníčke zaplatí ročne 250 eur. Okrem toho musí vrátiť pôžičku 100 eur C. C., ktorý mu požičal peniaze v deň, keď ho matka maloletého vyhodila z bytu a ponechala si všetky jeho peniaze, tiež pôžičku 1.500 eur A. R., ktorý mu požičal peniaze na cestu a pobyt v Nemecku, keďže bol bez úspor, a pôžičku 1.100 eur G. H., matkinmu otcovi, ktorý mu požičal peniaze na kúpu auta. Napokon platil doplatky za ošetrenie zubára v sume cca 500 eur, spolu jeho ročné výdavky 4.196 eur. Po odpočítaní mesačných výdavkov z jeho priemerného mesačného príjmu, predstavuje tak čistý príjem otca cca 586 eur a od toho treba odpočítať ročné výdavky, takže príjem otca ani nepostačuje na sumu výživného, ktoré matka žiada. Navyše otec poskytol matke okrem hotovosti aj cez účet v banke 6.350 eur. Záverom otec uviedol, že vzhľadom na veľmi krátku známosť matky a otca ako aj okolnosti počatia maloletej, ako aj správanie matky a jej rodiny k nemu, je namieste dôvodná pochybnosť o tom, či otec je aj biologickým otcom dieťaťa a preto podáva návrh na zapretie otcovstva a v súvislosti s ním žiada, aby súd konanie o určenie výživného prerušil až do právoplatného skončenia uvedeného konania. Otec k odvolaniu doložil listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení, najmä daňové priznanie k danie z príjmov fyzickej osoby za rok 2019, daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, knihu vyšlých faktúr zo dna 06.11.2020 a ďalšie dôkazy súvisiace s jeho príjmami a mesačnými výdavkami, ako aj list v ktorom otec opisuje okolnosti súvisiace s počatím, narodením maloletého dieťaťa a rozchodu rodičov, v ktorom okrem iného poukázal na to, že matka kupuje všetko najdrahšie, bio a aj pre dieťa tie najdrahšie veci, hoci ich dieťa nestihne ani vynosiť, navyše kupuje všetko v prehnanom množstve (niekomu stačí jeden kočík, jej nestačia tri,
lebo musí mať aj čierny aj ružový). Poukázal na to, že on sám si v Nemecku odopieral teplú stravu, lebo bola príliš drahá a chcel peniaze odložiť pre rodinu a tiež šetriť, keďže nemá vlastné bývanie a matka ho obvinila, že odišiel za kamarátmi, o dieťa sa nezaujíma a tvrdí, aká je drahá starostlivosť, pričom jeho pripravila o všetky úspory a ešte žiada astronomické sumy na dieťa, ktoré bolo počaté cca po týždni známosti, hoci matka tvrdila, že berie antikoncepciu. Navrhol preto návrh matky zamietnuť.
5. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť. Zopakovala dôvody, pre ktoré považuje za nevyhnutné bezodkladnú úpravu pomerov, suma pozostávajúca z rodičovského príspevku 370 eur, prídavku na dieťa 24,95 eur a 50 eur posielaných otcom dieťaťa nie je postačujúca ani na uhradenie základných potrieb maloletej ako je bývanie, výživa, ošatenie, a už vôbec nepostačuje na všestranný rozvoj dieťaťa napr. návštevu kurzov plávania či šetrenia. Matka počas trvania materskej dovolenky žila z úspor z obdobia kedy pracovala, ktoré však boli malé, pretože musela platiť hypotéku za byt v E. a nájom za byt v D. a momentálne bola nútená zobrať si pôžičku od rodičov. Matka nemá možnosť ísť pracovať, pretože kvôli silným antirefluxným syndrómom dieťaťa nie je možné ani prospešné umiestniť ho v jasliach. Matka počas celého roka 2020 sa snažila otca kontaktovať za účelom mimosúdnej dohody, avšak márne, preto jej neostávalo iné, než za účelom ochrany zákonných práv dieťaťa podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka pritom v návrhu preukázala okrem bežných potrieb maloletej aj potrebu špeciálnych antirefluxných liekov a mlieka, ktoré nie sú na predpis lekárov. Príspevok otca vo výške 50 eur teda nepostačuje ani na pokrytie stravy dieťaťa, ktoré okrem mlieka konzumuje aj príkrmy. Dieťa v tomto veku veľmi rýchlo rastie a jeho potreby sa menia. V ďalšom matka poukázala na neprimeranú výšku výdavkov uvádzaných otcom. Za prehnanú považuje položku 300 eur mesačne za nájom u rodičov, čo nezodpovedá bežným pomerov v priemernej slovenskej rodine, zvlášť keď paralelne platí otec nájom v Nemecku 700 eur. Matka poukazuje na to, že otec si ako výdavok na stravu uvádza 450 eur mesačne a zároveň otec tvrdí, že celkový čistý príjem matky vo výške 444,95 eur je postačujúci na všetky výdavky pre matku aj na maloletú, v čom matka vníma zjavný morálny aj matematický nesúlad. Neprimeraná je aj výška účtu za telefón, a pokiaľ ide o výdavky na servis a opravu auta, tieto môžu vzniknúť aj matke tak ako každému inému užívateľovi motorového vozidla a to isté platí aj na daň z motorových vozidiel, poistenie, či diaľničné známky. Pokiaľ otec platí účtovníčke 250 eur, je to dobrovoľné a irelevantné, nakoľko mnohí živnostníci si vedú jednoduché účtovníctvo sami. Rovnako dobrovoľné bolo rozhodnutie otca žiť z pôžičiek, čo je odrazom skutočnosti, že otec nevie hospodáriť a hoci je zdravý a vzdelaný, nevie zarábať ale žiť na dlh, čo matka považuje za účelový konštrukt s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Pokiaľ otec tvrdí, že matke odovzdal peniaze, ničím nepreukázal, že by výbery z bankomatu matke reálne odovzdal. Pokiaľ tvrdí, že bol nútený ísť pracovať do Nemecka, aby si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej, toto sa tiež nezakladá na pravde, ak by tomu tak bolo, posielal by viac ako 50 eur mesačne. Nezakladajú sa na pravde ani jeho tvrdenia, že matka dieťaťa žije v prepychu, keďže táto sa musí starať o maloletú, platí hypotéku a pokrýva všetky náklady na dve osoby i vedenie domácnosti zo sumy 444,95 eur. Je zrejmé, že otec si neuvedomuje v akej finančnej tiesni sa matka s dieťaťom ocitla, naopak, otec dieťaťa má veľmi vysoký životný štandard, o čom svedčia aj fotografie z dovolenky na Malorce z augusta 2020. Pokiaľ ide o okolnosti zoznámenia vzťahu a rozchodu rodičov maloletej, tieto absolútne nesúvisia s týmto konaním. Matka k svojmu vyjadreniu predložila listinné dôkazy a to fotografie otca z dovolenky, kópie sms správ, rozpis mesačných platieb posielaných otcom na výživné a tiež podrobnú reakciu na otcov opis okolností týkajúcich sa ich vzťahu.
6. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo určené otcovi výživné na maloletú v sume 120,- eur mesačne.
9. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine je zrejmé, že každý rodič je zo zákona povinný plniť si jeho vyživovaciu povinnosť rodičov k svojim deťom, pokiaľ tieto nie sú schopné samé sa živiť. Výška, v akej si majú obaja túto svoju vyživovaciu povinnosť plniť závisí od odôvodnených potrieb dieťaťa a súčasne od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, a riadi sa aj ostatnými kritériami ustanovenými v § 62 Zákona o rodine. Vždy však je nutné vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu, ktoré súd zistí náležitým dokazovaním pomerov na strane výživou oprávnených osôb ako aj pomerov osôb výživou povinných. Od určenia výživného v rozhodnutí vo veci samej treba odlišovať rozhodnutie súdu o výživnom formou neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP, ktoré rozhodnutie musí byť vydané v skrátenom konaní, bez podrobného zisťovania pomerov účastníkov konania.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom stranami označených (resp. v nesporových konaniach aj súdom obstaraných) dôkazov v krátkych lehotách zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť otcovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Toto opatrenie môže nariadiť súd vtedy, ak má osvedčené, že otec si voči maloletému dieťaťu neplní vyživovaciu povinnosť, pričom sa vyžaduje aj osvedčenie schopností a možností povinného platiť výživné. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere priznané výrokom neodkladného opatrenia, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného.
14. V predmetnej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, keď otec sa krátko po narodení dieťaťa v dôsledku nezhôd odsťahoval a odvtedy osobnú starostlivosť dieťaťu poskytuje výlučne matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov otec na výživu maloletej prispieva dobrovoľne sumou 50 eur mesačne, ktorú sumu výživného však matka považuje za nepostačujúcu vzhľadom na potreby maloletej a vlastný nízky príjem, ktorý pozostáva iba z rodičovského príspevku 370 eur a prídavku na dieťa 24,95 eur. Podľa vyjadrenia matky sa otec s maloletou nestretáva a s výnimkou zasielanej sumy 50 eur nejaví o ňu záujem. Súd prvej inštancie považoval v danom prípade za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uložil otcovi dieťaťa prispievať na výživu maloletej až do skončenia konania vo veci samej sumou 120 eur mesačne, čo považoval za výživné v nevyhnutnej miere. Vychádzal zo zistených príjmov matky, matkou
prezentovaných nákladov na výživu dieťaťa ( z ktorých iba niektoré vyhodnotil ako nevyhnutné pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a napokon vychádzal zo zistení týkajúcich sa možností a schopností otca maloletej, ktoré vyplynuli z návrhu matky v spojení s dôkazmi, ktoré si súd obstaral sám v zákonom limitovanom čase, potrebnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( § 328 ods. 2 CSP), keďže vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia a zákonný účel tohto inštitútu je nevyhnutné, aby bolo o návrhu na jeho nariadenie rozhodnuté rýchlo. Súd tak vychádzal u otca zo skutočnosti, že tento nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej Y., od 01.08.2019 podniká na základe živnostenského oprávnenia a keďže nepoberá invalidný dôchodok ani nemocenské dávky, niet teda u neho prekážky, pre ktorú by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť na rozdiel od matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke.
15. Odvolací súd sa však so závermi prvoinštančného súdu nestotožnil, keď po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu dal za pravdu otcovi maloletej, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku a to z dôvodu, že otec maloletej výživné v nevyhnutnej miere na maloletú Y. platí dobrovoľne a výživa dieťaťa ohrozená nie je.
16. Matka maloletej v návrhu poukazovala na to, že otec je mladý človek s vysokoškolským vzdelaním, ktorý sa vie zamestnať alebo mať iný príjem a tiež podniká ako živnostník, dokonca má informácie, že mal aj príjem z činnosti v Nemecku, kde by mal byť stále zárobkovo činný. Poukázala na to, že nakoľko nejaví o svoje dieťa žiadny osobný záujem, je povinný sa starať aspoň vo forme adekvátneho výživného, čomu nezodpovedá suma 50 eur.
17. Odvolací súd konštatuje, že argumentácia matky neobstojí v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere. V tomto prípade totiž súd rozhoduje len o výživnom, ktoré je určené výlučne na uspokojovanie základných životných potrieb dieťaťa a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP prichádza do úvahy vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné iba v nevyhnutnej miere, tak aby boli zabezpečené jeho základné bežné potreby. Nevyhnuté výživné ale nemožno stotožňovať s minimálnym výživným vychádzajúcim zo sumy životného minima v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. K dnešnému dňu predstavuje toto výživné sumu vo výške 29,42 eur mesačne a uvedená suma výživného aktuálne iba sotva pokryje základné potreby maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením je preto treba vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu tak, aby po poskytovaní výživného určeného súdom spolu s podielom na výžive zo strany druhého rodiča a prídavku na dieťa poskytovaného štátom, dieťa malo dočasne zabezpečené základné potreby ako je strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie, bývanie, či výdavky súvisiace so vzdelávaním.
18. Odvolací súd nezistil, že by v danom prípade existovala potreba bezodkladnej úpravy, pretože výživné poskytované otcom je možné považovať vzhľadom k zisteným okolnostiam prípadu za postačujúce pre účely nevyhnutného výživného. Presné možnosti a schopnosti otca maloletej zistené neboli, z vykonaného skráteného dokazovania však vyplynulo, že otec má vysokoškolské pedagogické vzdelanie, pôvodne pracoval v SR ako učiteľ a v období od 01.09.2018 do 31.08.2019 dosahoval mesačný čistý príjem vo výške 763 eur, následne po dohode s matkou maloletej v auguste 2019 vycestoval pracovať na živnosť do Nemecka mimo oblasť svojho vzdelania a od 01.08.2019 podľa živnostenského registra podniká ako živnostník. V súčasnosti si hľadá prácu učiteľa v SR. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 dosiahol v roku 2019 príjmy zo živnosti 11.062,50 eur, výdavky mal vo výške 9.341,28 eur, základ dane 1.721,22 eur. Pokiaľ ide o rok 2020, otec tvrdí, že v niektorých mesiacoch zákazky vôbec nemal a jeho priemerný čistý mesačný príjem po odpočítaní nutných výdavkov v roku 2020 bol 586 eur, v čom nie sú zohľadnené ročné výdavky, ktoré musí zaplatiť. Daňové priznanie za rok 2020 otec ešte nepodal a listinné dôkazy, ktoré k odvolaniu predložil vyžadujú bližšie vysvetlenia, bez ktorých súd v skrátenom konaní nemá možnosť objektívne ustáliť jeho príjmy a vyhodnotiť, ktoré výdavky sú odôvodnené. Doposiaľ zistené skutočnosti na strane otca ( ktorý okrem motorového vozidla je nemajetný, na rozdiel od matky, ktorá vlastní byt) nenasvedčujú jeho vysokej životnej úrovni, tvrdenej matkou, a na jej preukázanie fotka z dovolenky nepostačuje. Ani potreby dieťaťa, vyplývajúce z obsahu spisu neindikujú nutnosť vyššieho výživného pre účely zabezpečenia uspokojenia základných životných potrieb maloletej, než toho, aké zatiaľ otec dobrovoľne
platí. Potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje, rozširuje sa pole jeho aktivít a záujmov ( pribúdajú školské a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj výdavky dieťaťa na jeho výživu. Náklady na výživu stredoškoláka sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu žiaka základnej školy, ktorého náklady sú však zase vyššie v porovnaní s predškolákom. V prejednávanej veci ide o výživné na batoľa, ktoré sotva chodí a je v celodennej starostlivosti matky. Matka síce v návrhu vyčíslila mesačné náklady dieťaťa na sumu cca 600 eur, odvolací súd však nepovažoval všetky matkou tvrdené potreby za osvedčené. Maloletá Y. práve dosiahla prvý rok života, jediný zvýšený výdavok u nej predstavuje antirefluxné mlieko, inak jej základné potreby zahŕňajú iba bežné výdavky detí v jej veku, teda v podstate iba stravu a ošatenie, bývanie má zabezpečené u matky, a vzhľadom k útlemu veku nemá zatiaľ ani žiadne výdavky súvisiace so školskou dochádzkou. Pokiaľ ide o plánované voľnočasové aktivity maloletej uvádzané matkou, rovnako ako sporenie pre dieťa, takéto vyčíslené náklady nebolo možné v konaní vziať do úvahy, nejde totiž o výdavky týkajúce sa základných potrieb, navyše majú nastať až v budúcnosti. Z takto osvedčených skutočností odvolací súd uzavrel, že pokiaľ matka prispeje na maloletú aspoň vo výške minimálneho výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, spolu s prídavkom na dieťa 24,95 eur a výživným zo strany otca v sume 50 eur bude mať maloletá do skončenia konania vo veci samej na uspokojovanie potrieb sumu cca 104,40 eur, čo je viac, než suma životného minima na nezaopatrené dieťa ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k 1. júlu 2020 (ktorá predstavuje 98,08 eur mesačne), teda jej výživa nie je ohrozená.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nedôvodnú úpravu výživného v nevyhnutnej miere formou neodkladného opatrenia, keď z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že otec sa podieľa výživným v nevyhnutnej miere na hradení potrieb maloletej a v tomto štádiu konania nie je dokazovanie ohľadom rozhodujúcich skutočností uzavreté. Aj keď doterajšie výsledky skráteného dokazovania nasvedčujú tomu, že otec dieťaťa je schopný platiť na maloletú vyššie výživné, jeho výška bude ustálená až v konaní vo veci samej po vykonaní náležitého a úplného dokazovania, ktorým súd zistí reálne schopnosti a možnosti povinného, majetkové pomery rodičov a ich životnú úroveň, ako aj reálne odôvodnené potreby maloletej. Pokiaľ takéto dokazovanie povedie k určeniu výživného vo vyššej sume, než akou otec dobrovoľne prispieva, otec bude v zmysle matkinho návrhu zaviazaný doplatiť vzniknutý rozdiel za obdobie od podania návrhu.
20. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie za použitia ust. § 388 CSP zmenil a návrh matky ako nedôvodný v celosti zamietol. O trovách konania súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.