Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-95-2020.pdf
PDF · 83.1 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/95/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, C. proti žalovanému: C.. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, C. o zaplatenie 314.446,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 16C/25/2020-22 zo dňa 12. októbra 2020 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie nejasné podanie žalobkyne, doručené súdu dňa 16.09.2020, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, odmietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podanie žalobkyne obsahovalo opis skutočností, z ktorých vyplývali určité nároky žalobkyne. Nebolo zrejmé, na základe akých skutočností si žalobkyňa nárok na náhradu škody v celkovej sume 314.446,90 eur uplatňuje. Súd žalobkyňu pod následkom odmietnutia podania vyzval, aby podanie opravila a doplnila tak, že pravdivo opíše rozhodujúce skutočnosti, z ktorých odvodzuje nárok na náhradu škody, sformuluje petit žalobného návrhu, ktorý musí byť určitý a musí byť z neho zrejmé, k akým konkrétnym plneniam žiada žalovaného zaviazať, t.j. v akej konkrétnej sume uplatňuje plnenie voči žalovanému. Uložil žalobkyni povinnosť uviesť konkrétnu výšku škody, resp. či ide o skutočnú škodu, ušlý zisk alebo nemajetkovú ujmu, ktorá musí byť vyčíslená peňažnou sumou, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a predložiť listinné dôkazy týkajúce sa vzniknutej škody resp. nemajetkovej ujmy. Súd uviedol, že náležitosti žaloby upravuje ust. § 127 ods. 1 CSP, ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia citoval s tým, že pokiaľ tieto údaje chýbajú, žaloba má vady a súd musí tieto nedostatky odstrániť postupom uvedeným v ust. § 129 CSP. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť. Presný, určitý a zrozumiteľný petit žaloby nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným predpokladom, toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval.
2. Žalobkyňa na výzvu súdu reagovala písomným podaním zo dňa 08.10.2020. Podľa názoru súdu prvej inštancie doplnené podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, je naďalej nezrozumiteľné a nejasné, naďalej nemá zákonom predpísané náležitosti (§ 132 ods. 2 CSP). Žalobkyňa v podaní na jednej strane uvádza, že mienila podať kompetenčnú žalobu podľa § 412 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, na základe ktorého žiadala rozhodnutie kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu a na druhej strane sa domáha zaplatenia sumy 314.446,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 48 % ročne zo sumy 314.446,90 eur od 01.01.1996 až do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 5.500,- eur. V žalobnom petite okrem iného žiada aj o zrušenie rozhodnutí, č. k. 9C/3/2009-198, č. k. 9C/3/2014-238, č. k. 5Co/660/2014-247, č. k. 18C/35/2015-163, sp. zn. 9Er/127/2015 a sp. zn. 9C/36/2017 z dôvodu existencie väčšieho množstva procesných vád a ich nesúladu s Ústavou SR. Konštatoval, že v žalobe naďalej absentuje prevažná časť opisu rozhodujúcich skutočností, hlavne chýba uvedenie akýchkoľvek relevantných a
aspoň v minimálnej potrebnej miere konkretizovaných tvrdení, z ktorých by vyplýval vznik žalovanej pohľadávky - 314.446,90 eur s príslušenstvom. Uviedol, že v prípade kompetenčného konfliktu o žalobe rozhoduje Najvyšší súd SR (§ 11 písm. f) Správneho súdneho poriadku). Po neúspešnom pokuse o doplnenie podania postupom podľa § 129 ods. 1, 2 CSP súd podanie žalobkyne podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol.
3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní sformulovala žalobný petit, na základe ktorého žiadala, aby „súd rozsudky č. k. 9C/3/2009-198, 9C/3/2014-238, 5Co/660/2014-247, 18C/35/2015-163, 9Er/127/2015 zrušil, nakoľko súdny proces bol poznačený množstvom vád a skutočnosťou, že súd svojím rozhodnutím č. 9C/3/2009-198 prelomil Ústavu SR a rozsudkami 9C/3/2009, 9C/3/2014, 5Co/660/2014, 18C/35/2015, 9Er/127/2015 legalizoval postavenie poškodeného trestným činom ako súčasne povinného zaplatiť páchateľovi trestného činu neexistujúcu majetkovú ujmu - bezdôvodné obohatenie.“ V odvolaní uviedla, že žalovanými sú: a) C.. N. K., advokát, N.. N. H., b) sudca B. C. N.. W. I., c) sudca B. C. N.. H. K., d) sudca B. C. N.. F. Y., e) sudca B. C. N.. U. M., f) všeobecná ambulancia pre dospelých I.. F. U., g) N.. W. D., advokát, h) súdny exekútor I.. R. Y., i) vyšší súdny úradník B. C. N.. N. D., j) Notársky úrad, N.. J. Y., k) Katastrálny úrad C., l) prokurátor Krajskej prokuratúry I.. M. S., m) vyšetrovateľ OR PZ C. T.. I.. C. C., n) prokurátor Okresnej prokuratúry C. N.. V.. N. Y., o) prokurátor Okresnej prokuratúry N.. U. U., p) prokurátor Generálnej prokuratúry I.. M. S.. Žiadala určiť vecnú legitimáciu v uvedených konaniach, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Ten, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Uviedla, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. V odvolaní namietala postup vyššej súdnej úradníčky N.. I.. R., zotrvala na písomných dôvodoch podanej žaloby a jej doplnení a žiadala, aby súd o nej rozhodol s tým, že o žalobe možno rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovaným uloží, aby do 15-tich dní od doručenia zaplatili uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradili trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podali odpor. Uviedla, že verila v spravodlivosť Okresného súdu Prievidza a okresnej prokuratúry, s označenými rozsudkami Okresného súdu Prievidza a Krajského súdu v Trenčíne nesúhlasí, pokladá ich za nezákonné, tvrdenia v nich uvádzané za nepravdivé a vykonštruované, nekalým spôsobom získané dôkazy, neoprávnene získaný dôkazný materiál. Uviedla, že je dedičkou po poručiteľovi S. I., ktorý zomrel XX.XX.XXXX (dedičské konanie 12D/50/2016, 6D/166/2016, Dnot 36/2017). Z úradnej povinnosti jej dodnes neboli predložené a riadne objasnené všetky ťarchy spojené s dedičstvom po S. I. a kataster jej odmietol poskytnúť dokumentáciu spisu. Poukázala na trestné podania vo veci vykrádania bytu žalovaným, krádeže, podvodu a príživníctva. Uviedla, že na prečine zneužívania právomocí verejného činiteľa sa podieľala organizovaná skupina - advokáti, prokurátori a vyšetrovateľ OR PZ Prievidza. Uviedla, že súdna moc jej zabránila nezákonnými opatreniami vlastniť majetok, ovplyvnila proces dedičského konania, zabránili jej čerpať dávku nemocenského poistenia - jej jediný príjem. Zneužitím postavenia ako slabšej strany- keďže jej nebola poskytnutá právna ochrana a na advokáta nemala finančné prostriedky - štátne orgány podľa svojej ľubovôle ovplyvnili a ovplyvňujú procesy tak, že ju ohrozujú na živote. Uvedené konania sú v rozpore so zákonmi, Ústavou SR, porušujú ľudské práva, katastrálny zákon, zákon o exekútoroch, zákon o ochrane osobných údajov, platné zákony a nariadenia. Celá aktivita danej skupiny verejných činiteľov vykazuje známky činnosti organizovanej zločineckej skupiny.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správne.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nebola odvolacím súdom zistená opodstatnenosť podaného odvolania, v dôsledku ktorej by bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť alebo zmeniť. Pokiaľ súd prvej inštancie nejasné podanie žalobkyne, doručené súdu dňa 16.09.2020, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, odmietol, ide vo výroku o vecne správne rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a vzhľadom na správnosť dôvodov vydaného rozhodnutia na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje.
6. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Žaloba je v zmysle § 131 CSP procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. O veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe žaloby, je podanie žaloby nevyhnutným predpokladom začatia konania. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Ak neexistuje žaloba, teda procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, nemôže súd viesť sporové konanie (citácia Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck 2016, 484 s.).
7. Žaloba v zmysle § 132 ods. 1 CSP popri všeobecných náležitostiach musí obsahovať osobitné náležitosti, medzi ktoré patrí pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú údaje, ktoré sú nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje svoj nárok; a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu (nemožnosť zámeny s iným skutkom). V posudzovanom prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba a jej doplnenie podaním zo dňa 08.10.2020 je nezrozumiteľné a nejasné. Žalobkyňa ani po výzve súdu vady žaloby neodstránila, žaloba neobsahuje také zákonné náležitosti, aby súd na základe podania žalobkyne mohol vo veci konať a vo veci rozhodnúť.
8. Medzi podstatné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP patrí žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudku. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Zákon nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Je zrejmé, že za postačujúce sa považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. V danom prípade je žalobný petit žalobkyňou v jej podaniach tak nejednoznačne, nejasne a nezrozumiteľne formulovaný, že súdu vôbec nie je zrejmé, o čom má konať a rozhodnúť. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 16.09.2020 žiada, aby súd vo veci vydal platobný rozkaz, kde sa domáha zaplatenia sumy 314.446,90 eur s úrokom z omeškania s tým, že v prípade, ak súd platobný rozkaz nevydá, prípadne odporca podá v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu s odôvodnením, žiada, aby súd rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 314.446,90 eur s príslušenstvom. V podaní zo dňa 08.10.2020, ktoré žalobkyňa podala ako reakciu na výzvu súdu na odstránenie vád svojho podania, sa žalobkyňa domáha rozhodnutia kladného alebo záporného kompetenčného konfliktu. V podanom odvolaní žalobkyňa žiada, aby sa súd zaoberal a zrušil rozsudky č. 9C/3/2009-198, 9C/3/2014-238, 5Co/660/2014-247, 18C/35/2015-163, 9Er/127/2015. Aj keď žalobkyňa vo svojich podaniach formuluje žalobný petit, nie je z neho zrejmé, čo žalobkyňa žiada.
9. Žalobkyňa podala návrh na vydanie platobného rozkazu (podanie zo dňa 16.09.2020), ktorý návrh na výzvu súdu doplnila (podanie zo dňa 08.10.2020) a odvolanie zo dňa 03.11.2020. Napriek tomu, že v zmysle § 129 CSP bola uznesením súdu prvej inštancie vyzvaná, aby svoje podanie doplnila, pričom výzva obsahuje údaj o tom, v čom je podľa súdu podanie neúplné, neurčité a nezrozumiteľné, ako je potrebné doplnenie urobiť, je určená lehota na odstránenie vád podania a poskytnuté poučenie o následkoch nedoplnenia podania včas, pričom zároveň je žalobkyni poskytnuté poučenie o možnosti zvoliť si advokáta alebo využiť služby centra právnej pomoci, ktoré jej v prípade splnenia zákonných podmienok podľa zákona č. 327/2005 Z. z. pridelí bezplatného advokáta na zastupovanie v konaní, žalobkyňa vo svojich podaniach - vrátane podaného odvolania, ktoré možno v súlade s § 129 ods. 4 CSP považovať za podanie, ktorým do uplynutia lehoty na podanie odvolania možno podanie opraviť, alebo doplniť v celom rozsahu, vady žaloby neodstránila, keďže v podaniach absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a jednoznačne formulovaný žalobný návrh a pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať. V takom prípade Civilný sporový poriadok upravuje jediný zákonný dôsledok, ktorým je odmietnutie podania.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).