Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-131-2020.pdf
PDF · 92.09 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/131/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2021 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného
G. L.,
nar. X.X.XXXX v R., trvale bytom D., M. A. č. XX, prechodne bytom Q. L., Ul. X. apríla. X/X, okres Prievidza, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/46/2020 zo dňa 19. augusta 2020 a takto
rozhodol:
I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o uložených trestoch.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný G. odsudzuje podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j), l), n), 38 ods. 2, 3, 56 ods. 1, 2 Tr. zák. k peňažnému trestu 1.500 eur (jedentisícpäťsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.
II.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný G. L. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr.zák., pretože dňa 21. novembra 2019 v čase asi o 05.35 hodine viedol po ceste I/64 smerom od Obce Q. L. do G. U., okres D., osobné motorové vozidlo značky T. iXX, evidenčné číslo U., pričom pri odbočovaní vľavo na parkovisko pri hlavnom vchode do spoločnosti W. v U. G.. H. číslo X nedal prednosť v jazde protiidúcemu cyklistovi C. N., nar. XX.XX.XXXX, čím porušil ustanovenie § 19 ods.4 Zákona číslo 8/2009 Z. z. O cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho do neho narazil prednou časťou vozidla a spôsobil C. N. zranenia - otras mozgu I. stupňa, tržne zmliaždenú ranu hlavy v oblasti temena a záhlavia, tržne zmliaždenú ranu tváre v oblasti pod pravým okom, zlomeninu tŕňového výbežku
VII. krčného stavca, zlomeninu V. a VII. hrudného stavca, tržne zmliaždenú ranu ľavého kolena, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života trinásť týždňov.
Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 3, 36 písm. l) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 15 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Podľa§ 61 ods. 2, 38 ods. 3, 36 písm. l) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na 16 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný a prokurátor. Obžalovaný odvolanie zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Z podrobného písomného odvolania vyplýva, že to smeruje proti obidvom výrokom o treste, pričom obhajca nesúhlasil s uložením trestu odňatia slobody ani trestu zákazu činnosti. Za primeraný trest považoval uloženie alternatívneho peňažného trestu ako samostatného trestu vo výške 600 €. V súvislosti s uloženými trestami obhajca zároveň považoval rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere za nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa neuviedol ani konkrétne okolnosti prípadu ani konkrétne okolnosti k osobe obžalovaného, ktorými sa riadil v otázke určenia druhu a výmery trestu. Obhajca súdu prvého stupňa vytýkal, že obžalovanému nepriznal aj poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. - vedenie riadneho života, podľa § 36 písm. k) Tr.zák. - pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, ako aj podľa § 36 písm. n) Tr. zák. v podobe napomáhania pri objasňovaní dopravnej nehody príslušným orgánom. Vzhľadom tiež na bezúhonnú osobu obžalovaného, ale tiež na okolnosti skutku - najmä nedostatočná viditeľnosť poškodeného na bicykli, vyslovil obhajca názor, že z pohľadu zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. postačuje uloženie alternatívneho trestu. Vo vzťahu k nesprávnosti uloženia aj trestu zákazu činnosti obhajca uviedol, že v prípade obžalovaného nejde o nejaké nezodpovedné konanie vybočujúce z rámca správania sa zodpovedného vodiča, ale že išlo o nešťastnú zhodu okolností, pod ktorú sa podpísalo najmä počasie a zlá viditeľnosť. Preto uloženie trestu zákazu činnosti považoval obhajca za prílišný formalizmus. V súvislosti s týmto trestom obhajca poukázal tiež na to, že obžalovaný potrebuje vodičské oprávnenie k výkonu svojho zamestnania, ale tiež na vozenie manželky na povinné a opakujúce sa lekárske vyšetrenie. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby túto znovu prejednal a rozhodol o uložení primeraného trestu nespojeného s trestom odňatia slobody za súčasného neuloženia trestu zákazu činnosti.
Prokurátor v neprospech obžalovaného odvolanie písomne zahlásil tak, že toto smeruje proti výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Prokurátor tento trest uložený vo výmere 16 mesiacov považoval za príliš mierny. Podľa názoru prokurátora obžalovaný nie je bezúhonnou osobou, pretože bol dvakrát postihnutý ako vodič za prekročenie rýchlosti. Obžalovaný porušil dôležitú povinnosť, keď pri odbočovaní vľavo z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu narazil do bicyklistu, ktorý išiel v protismere po hlavnej ceste. Poškodený pritom utrpel závažné zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života 13 týždňov. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušiť výrok o treste s tým, aby odvolací súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu pri strede prvej polovice trestnej sadzby.
Na verejnom zasadnutí o odvolaniam navrhli prítomné procesné strany vyhovieť svojím písomným návrhom a odvolanie protistrany navrhli ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný taktiež navrhol doplniť dokazovanie rozhodnutím Sociálnej poisťovne o 70 % invalidite jeho manželky.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, čo zároveň prakticky znamená, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
K napadnutým výrokom o trestoch spoločne z pohľadu obidvoch podaných odvolaní, senát odvolacieho súdu uvádza, že súd prvého stupňa pochybil v neprospech obžalovaného, keď pri svojom rozhodovaní dôsledne neprihliadol ku všetkým skutkovým okolnostiam, ktoré viedli k vzniku dopravnej nehody. Zároveň nedostatočne prihliadol, resp. neprihliadol ku všetkým poľahčujúcim okolnostiam.
1) Odvolaniu obžalovaného je možné prisvedčiť už v tom, že z písomných dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa dostatočne nevyplývajú všetky okolnosti prejednávaného prípadu, ktorými sa mal súd prvého stupňa riadiť pri rozhodovaní o druhoch trestov a ich výmerách. Senát odvolacieho súdu sa naviac nestotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa pokiaľ „motív“ konania obžalovaného videl v jeho nepozornosti pri riadení motorového vozidla a v nerešpektovaní pravidiel cestnej premávky. V danom prípade u obžalovaného nemožno prakticky hovoriť o žiadnej motivácii na spôsobenie dopravnej nehody (obžalovaný bol uznaný vinným z nedbanlivostného trestného činu). Súdom prvého stupňa uvádzaná „nepozornosť“ obžalovaného pri riadení motorového vozidla bola „príčinou“, ktorá vyústila v dopravnú nehodu, čím obžalovaný porušil pravidlo cestnej premávky o prednosti v jazde.
Vyššie uvedená „nepozornosť“ obžalovaného ako vodiča z pohľadu zistených objektívnych skutkových okolností, ktoré sa spolupodieľali na vzniku predmetnej dopravnej nehody, ale vôbec nemala svoj základ v takej jazde obžalovaného, ktorá by mala byť charakterizovaná ako riziková, hazardérska už svojím vonkajším prejavom priečiaca sa pravidlám cestnej premávky, čo je spravidla kvalifikované ako porušenie dôležitej povinnosti vodiča. Práve naopak obžalovaný pri odbočovaní z hlavnej cesty na parkovisko vľavo zastal, dal prednosť protiidúcemu vozidlu a až potom vykonal odbočujúci manéver, ktorý v konečnom dôsledku vyústil do zrážky s bicyklistom. K tomu obžalovaný výslovne uviedol: „že si cyklistu „nevšimol“, inak by neodbočoval...“.
Toto obžalovaného samozrejme nezbavuje trestnej zodpovednosti, avšak „nevšimnutie si“ poškodeného nebolo vyvolané rýchlosťou jazdy obžalovaného, nevenovaním sa vedeniu motorového vozidla, zjavným nerešpektovaním dopravných predpisov, či požitým alkoholom. Práve naopak je možné prisvedčiť obžalovanému v tom, že „prehliadol“ cyklistu v dôsledku protiidúcich svietiacich vozidiel, z ktorých jednému dal prednosť a ďalšie vozidlá boli v dostatočnej vzdialenosti, aby bezpečne prešiel. V čase nehody bola tma, pričom viditeľnosť zhoršovala aj mokrá vozovka (fotodokumentácia z miesta nehody). Nebola pritom vyvrátená obrana obžalovaného o tmavom oblečení poškodeného. ako aj nedostatočnom osvetlení jeho bicykla.
Okrem zhoršených výhľadových pomerov, senát odvolacieho súdu poukazuje aj na ďalšie skutkové okolnosti predmetnej „zrážky“ vozidla obžalovaného s cyklistom. Sem patrí najmä to, že cyklista sa obžalovanému prakticky „zjavil“ po prejdení protiidúceho motorového vozidla, ktorému obžalovaný inak správne dal prednosť. Pre obžalovaného ako vodiča, teda takto jazdiaci cyklista za motorovým vozidlom ostával „zakrytý“.
Naviac senát odvolacieho súdu významne poukazuje aj na ďalšiu skutkovú okolnosť, ktorá má význam pri posudzovaní „kvalitatívnej“ stránky porušenia pravidla v cestnej premávke v podobe nedania prednosti v jazde protiidúcemu cyklistovi pri odbočovaní vľavo. Z protokolu o mieste nehody vyplýva, že k zrážke nedošlo v protismernom jazdnou pruhu hlavnej cesty, ale už na parkovisku pred spoločnosťou v Novákoch. Toto potvrdil aj samotný poškodený, ktorý uviedol, že s bicyklom jazdil až za pravou krajnicou, pretože pred danou spoločnosťou „je parkovisko“. Obžalovaný teda v skutočnosti nedal prednosť cyklistovi jazdiacemu už mimo hlavnej cesty na parkovisku.
Ďalej senát odvolacieho súdu poukazuje na to, že obžalovanému mali byť priznané aj ďalšie dve poľahčujúce okolnosti. Z pohľadu rozhodnutia o druhu trestu má význam poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. - vedenie riadneho života. Súd prvého stupňa dostatočne nevysvetlil, prečo túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal. Senát odvolacieho súdu je pritom toho názoru, že priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti nebráni doterajší život a práca obžalovaného, a to ani dva spáchané priestupky v doprave a zahladené odsúdenie súdom. Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia už 14 rokov, pričom priestupky spáchal pred 10-timi, resp. 8-mimi rokmi. Pokiaľ ide o
zahladené odsúdenie, toto bolo ešte v roku 1984 za prečin k peňažnému trestu, ktoré je zahladené od dňa 17.9.1985 (35 rokov).
Taktiež súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou, keď „vyhlásenie“ obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe nevyhodnotil aspoň ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. - v podobe napomáhania orgánom činným v trestnom konaní a súdu prvého stupňa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestov pritom síce použil ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. - zníženie hornej hranice trestnej sadzby pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností. V prospech obžalovaného nepochybne svedčí, ak tento pomer je vyšší (v prejednávanom prípade namiesto 1:0, správny pomer 3:0).
Naproti tomu sa ale senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom obhajcu v tom, že u obžalovaného prichádza do úvahy aj použitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Tr. zák. - pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľné nahradenie spôsobenej škody. V tomto smere len návšteva poškodeného v nemocnici, vrátane ospravedlnenia sa ani súčinnosť s poisťovňou (inak by poisťovňa voči obžalovanému mohla žiadať regres) neznamenajú ani odstránenie škodlivých následkov ani nahradenie škody. Takéto konanie obžalovaného po spáchaní trestného činu je dostatočne „pokryté“ poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák. v podobe priznania sa a úprimného oľutovania.
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil výroky o trestoch v rozsudku súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, porušil ustanovenia Trestného zákona, pričom uložené tresty sú neprimerane prísne.
V súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd sám rozhodol o uložení trestu obžalovanému za spáchaný nedbanlivostný prečin v doprave. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní obžalovaného išlo o ojedinelé, výnimočné, dá sa povedať „nešťastné“ nedbanlivostné konanie, za ktoré na prevýchovu obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody, a to ani v jeho podmienečne odloženej podobe. Ide o prípad, kedy uloženie a výkon alternatívneho trestu bude nepochybne postačovať na prevýchovu obžalovaného, ktorý si svoje vodičské zlyhanie dostatočne uvedomil. Peňažný trest vo výmere 1.500 € so stanovením náhradného trestu 1 mesiac odňatia slobody je preto trestom primeraným. K tomuto len pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, že rovnaký trest v rovnakej výmere vtedy korún československých uložený obžalovanému v roku 1984, tohto na 35 rokov „napravil“ tak, že sa už nedopustil úmyselnej trestnej činnosti.
Z pohľadu spáchania trestného činu v doprave sa senát odvolacieho súdu osobitne starostlivo zaoberal otázkou, či je nevyhnutne potrebné vplývať na obžalovaného ako vodiča aj trestom zákazu činnosti. Je faktom, že je v súlade s ustálenou súdnou praxou, ak sa takýto trest uloží pri dopravnej nehode s ťažším následkom na zdraví, ak vodič poruší zároveň dôležitú povinnosť. Súčasne však správne obhajca poukázal na to, že ukladanie tohto trestu nemôže byť formalistické. Senát odvolacieho súdu dospel k záveru, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych okolností predmetnej dopravnej nehody významne svedčiacich v prospech obžalovaného, že obžalovanému nie je potrebné „odňať“ vodičské oprávnenie a aj týmto trestom pôsobiť na jeho prevýchovu. Zachovanie možnosti obžalovanému riadiť motorové vozidlá nepochybne bude na prospech aj jeho rodine (zachovanie zamestnania, starostlivosť o zdravie 70 %-tnej invalidnej manželky), čím bude naplnená aj zásada čo najmenšieho vplyvu na rodinu a jemu blízke osoby - § 34 ods. 3 Tr. zák. V prejednávanej trestnej veci pritom nejde o prípad, kedy dodržiavanie tejto zásady vplyvu na rodinu by bolo na prekážku individuálnej a generálnej funkcie trestu.
Napokon pre neuloženie trestu zákazu činnosti svedčí aj okolnosť, že nebolo preukázané po spáchaní trestného činu v doprave, že by obžalovaný porušil už vyše roka dopravné priestupky.
2) Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora z pohľadu tam vytýkaných chýb sa už negatívne vyjadril odvolací súd pri vysvetľovaní svojich skutkových a právnych úvah a rozhodnutia o odvolaní obžalovaného. Obžalovaného je nutné považovať za bezúhonnú osobu, pričom porušenie dôležitej povinnosti obžalovaného ako vodiča je prakticky „hraničné“. Aj keď nechce senát odvolacieho súdu zľahčovať
spôsobený následok na zdraví poškodeného, tento následok z pohľadu použitej právnej kvalifikácie podľa § 157 Tr. zák. - spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví sa výrazne nevymyká z prejednávaných trestných vecí takejto povahy. Z týchto dôvodov s poukazom aj na výrok v bode I. tohto rozsudku, odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.