Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: H.. Y. M., F.., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, W., zastúpenej: KORABOVA & LOVICH s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 4, Bratislava, proti žalovanej: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, Q., zastúpenej: JUDr. Dušan Repák, advokát so sídlom Krížna 47, Bratislava, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. júla 2019, č. k. -429, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa , , v spojení s , o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že predmetom sporu je žaloba žalobkyne o náhradu škody, ktorú jej mala spôsobiť žalovaná v postavení finančného agenta/sprostredkovateľa pri dojednávaní investície vo výške 20.000,- eur, ktoré žalobkyňa vložila na účet vedený v pobočke švajčiarskej banky Credit Suisse, pričom po určitom čase žalobkyňa bez svojho zavinenia prístup k tomuto účtu stratila a tým prišla aj o investovanú sumu. Sporným v konaní nebolo vloženie tejto sumy na dotknutý účet ani skutočnosť, že žalovaná bola v inkriminovanom období podriadený finančný agent spoločnosti PROXENTA, SE (pôvodne žalovaný v 2. rade). V konaní bolo naopak podstatným posúdenie konania žalovanej, a síce, či sa jednalo o finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že činnosť žalovanej v rozhodnom čase voči žalobkyni nie je možné považovať za činnosť finančného agenta, resp. finančné sprostredkovanie tak, ako to má na mysli V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná pri negociácii túto činnosť voči žalobkyni vykonávala za odplatu alebo inú odmenu. Samotná činnosť žalovanej, ktorá posunula žalobkyni vedomosť o takomto finančnom produkte a "zabezpečila" i ďalšie informácie (je nepodstatné od akých ďalších osôb), samo o sebe bez ďalšieho neznamená, že takéto konanie je možné podradiť pod činnosť finančného agenta/sprostredkovateľa. Taktiež je bez významu skutočnosť, že v danom období bola žalovaná v postavení podriadeného finančného agenta spoločnosti PROXTENA, SE, a to z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by táto spoločnosť takýto produkt ponúkala. Uzavrel, že toto konanie žalovanej predstavuje súkromnú (osobnú) "iniciatívu" mimo gescie spoločnosti PROXENTA, SE (resp. spoločnosti Arca Consulting s.r.o.). Sama žalobkyňa uviedla, že jej "žalovaná oznámila, že spoločnosť Arca Investments nemá v portfóliu investičný produkt pre takýto nízky objem prostriedkov", pričom toto svoje tvrdenie následne poprela tvrdením, že "konala s presvedčením, že sa jedná o ďalší z investičných

produktov spoločnosti Arca Investments, prípadne z portfólia PROXENTY, SE". V tomto smere poukázal aj na výpoveď svedkyne P.. Y. F., ktorá potvrdila, že nešlo o produkt od týchto spoločností, pričom o tejto skutočnosti vedela. Vzhľadom na uvedené mal za to, že ak žalovaná nedostala odmenu za túto jej činnosť, nemožno toto jej konanie považovať za finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v zmysle Ďalej dospel k záveru, že neboli splnené všetky štyri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré platná právna úprava Slovenskej republiky v kontexte judikatúry vyžaduje. V konaní nebolo preukázané konanie žalovanej contra legem (protiprávny úkon) a taktiež ani existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaná bola vo vzťahu so spoločnosťou Certa Credit LP. Svedecké výpovede ako i doložené listinné dôkazy (aj emailová komunikácia) nenasvedčujú, že by žalovaná konala protiprávne a že by pri tomto konaní vystupovala v mene vyššie uvedených spoločností (Certa Credit LP, Arca consulting s.r.o., PROXENTA, SE). Taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody na strane žalobkyne. Žalovaná nespôsobila vznik škody; finančné prostriedky vo výške 20.000,- eur boli zaslané na účet spoločnosti Certa Credit LP, pričom na ne žalovaná nemala žiaden dosah. Túto škodu spôsobila práve uvedená spoločnosť. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody na strane žalobkyne tak nie je daná. Mal za to, že žalovaná nespôsobila vznik škody; finančné prostriedky vo výške 20.000,- eur boli zaslané na účet spoločnosti Certa Credit LP a preto žalovaná nie je v konaní ani pasívne vecne legitimovaná. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej v zmysle a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe vyhovené, z dôvodov uvedených v , , , , Bola toho názoru, že prvoinštančný súd predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil, kedy po vykonanom dokazovaní dospel k absolútne nesprávnemu a neudržateľnému záveru, v zmysle ktorého činnosť žalovanej nie je možné považovať za činnosť finančného agenta, resp. finančné sprostredkovanie tak, ako to má na mysli zákon č " Súd relevantné ustanovenia o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej len "") nesprávne právne interpretoval a predmetnú právnu normu neaplikoval na zistený skutkový stav. Rozhodnutie trpí hrubými skutkovými vadami, kedy bol zo strany súdu nesprávne vytvorený skutkový základ rozhodnutia v dôsledku nesprávneho a selektívneho hodnotenia vykonaných dôkazov a to v absolútnom rozpore s pravidlami formálnej logiky. Poukázala na to, že žalovaná pred momentom sprostredkovania spornej investície jej sprostredkovala tri predchádzajúce investície v celkovom objeme 172.000,- eur. Tieto investície sa realizovali v období rokov 2011 - 2012, t. j. v čase pred spornou investíciou, pričom všetky sprostredkovala ako podriadený finančný agent, vystupujúci ako ,,Senior Broker" spoločnosti Arca Investmnents. Žalovaná ju najprv oboznámila s predmetným investičným produktom, o ktorom do toho momentu nemala žiadnu vedomosť, informovala ju o možnosti investície, následne zabezpečila a predložila jej zmluvu o investičnom účte ,,na podpis“ a dokonca jej predložila aj písomné pokyny k uskutočneniu samotnej transakcie vrátane všetkých prístupových hesiel a prihlasovacích údajov k ,,investičnému účtu Certa Credit LP“. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná s ňou komunikovala aj po uzatvorení zmluvy o investičnom účte ohľadom trvania zmluvného vzťahu a poskytovala jej informácie a odporúčania vo vzťahu k sprostredkovanej investícii. Predložila v konaní listinné dôkazy z ktorých vyplynulo, že žalovaná identický investičný produkt sprostredkovávala aj ďalším spotrebiteľom, čo potvrdila aj samotná žalovaná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaná postupovala pri sprostredkovaní spornej investície vo vzťahu k žalobkyni úplne identicky ako v troch predchádzajúcich prípadoch, pričom v rozhodnom období bola žalovaná stále v pozícii podriadeného finančného agenta spoločnosti PROXENTA, SE, čo bola verejne dostupná informácia a čo bolo taktiež jedným z dôvodov, prečo konala s presvedčením, že v uvedenom prípade opätovne ide o niektorý z investičných produktov spoločnosti Arca Investments, prípadne o investičný produkt z portfólia spoločnosti PROXENTA, SE. V konaní úplne a presvedčivo ozrejmila všetky dôvody, ktoré ju viedli k vnútornému presvedčeniu, že sprostredkovaná investícia v rozhodnom období patrila do portfólia spoločnosti Arca Investments alebo PROXENTY, SE. Žalovaná jej sprvu oznámila, že spoločnosť Arca Investments nemá v portfóliu investičný produkt pre taký nízky objem finančných prostriedkov ako je 20.000,- eur, ale následne ju sama opätovne kontaktovala s tým, že finančné prostriedky ,,je možné uložiť ako investíciu do švajčiarskej banky“. Z kompletného investičného portfólia spoločnosti PROXENTA, SE z rozhodného obdobia vyplýva, že v tom čase mala táto spoločnosť k dispozícii aj investičný produkt pre objem financií nižší ako 20.000,-eur. Žalobkyňa je

toho názoru, že za takto vygenerovanej dôkaznej situácie objektívne nie je možné dospieť k záveru, že žalovaná, ktorá bola podriadeným finančným agentom vykonávajúcim činnosť podľa , iba posúvala vedomosti o investičných produktoch svojim klientom (spotrebiteľom služieb na finančnom trhu) bez akejkoľvek zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone finančného sprostredkovania; o činnosť, ktorú v uvedenom prípade preukázateľne uskutočnila Žalovaná možno len s ťažkosťami subsumovať pod ,,posunutie vedomosti o investičnom produkte“. Pokiaľ išlo o to, že za túto činnosť žalovanej nebola poskytnutá odmena, uviedla, že sa jedná iba o ďalšie z celého radu nepreukázaných a účelových tvrdení žalovanej, produkovaných v rámci jej procesnej obrany v snahe o zbavenie sa zodpovednosti za spôsobenú škodu. Pričom od nej ako spotrebiteľa služieb na finančnom trhu nie je spravodlivé požadovať preukázanie poskytnutia odmeny žalovanej, keďže objektívne nemôže disponovať dôkaznými prostriedkami vo vzťahu k odmene žalovanej za vykonávanie jej činnosti podľa . Tvrdenie žalovanej, v zmysle ktorého táto v posudzovanom prípade nedostala žiadnu odmenu za výkon jej činnosti, nebolo v konaní žiadnym spoľahlivým spôsobom preukázané, pričom predmetné tvrdenie žalovanej nevedel s úplnou istotou potvrdiť dokonca ani svedok P. P., vypočutie ktorého navrhla žalovaná. Zastávala názor, že boli preukázateľne splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu. Žalovaná ako podriadený finančný agent bola povinná ju pravdivo, zrozumiteľne a jednoznačne informovať o všetkých informáciách, taxatívne uvedených v ust. až ods. 6 a to spôsobom, uvedeným v ust. , . Žalovaná bola ako podriadený finančný agent povinná pred poskytnutím finančného sprostredkovania zistiť a zaznamenať jej požiadavky a potreby ako neprofesionálneho klienta, jej skúsenosti, znalosti, týkajúce sa príslušnej finančnej služby a jej finančnej situácie, s ohľadom na povahu dotknutej finančnej služby, ktorá bola predmetom finančného sprostredkovania, pričom tieto informácie jej mali byť poskytnuté písomne alebo na trvanlivom médiu, čo sa nikdy nestalo. Niet pochýb, že žalovaná hrubo porušila svoje zákonné povinnosti, vyplývajúce z ust. , , kedy ju ako potenciálneho klienta neinformovala o žiadnych skutočnostiach, taxatívne uvedených v ust. a už vôbec nie písomne alebo na trvanlivom médiu tak, ako to vyžaduje zákonodarca v ust. . Za predpokladu, ak by bola riadne poučená o rizikách súvisiacich so spornou investíciou, ako aj o skutočnosti, že v uvedenom prípade sa nemá jednať o produkt z portfólia spoločnosti Arca Investments alebo PROXENTA, SE, nebola by bývala sumu vo výške 20.000,- eur do predmetného produktu investovala. Ak by mala vedomosť o čo i len minimálnom riziku, že môže o dotknutú investíciu vo výške 20.000,- eur prísť, nikdy by nedošlo z jej strany k uzatvoreniu predmetnej zmluvy a k poukázaniu finančných prostriedkov na účet švajčiarskej banky podľa pokynov samotnej žalovanej. Prvoinštančný súd celkom odignoroval skutočnosť, že si uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody titulom osobitnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva, ktorý je hmotnoprávne nezávislý od akejkoľvek trestnoprávnej zodpovednosti žalovanej alebo trestnoprávnej zodpovednosti bližšie nešpecifikovanej tretej osoby a ktorý je navyše založený na objektívnom zodpovednostnom princípe, to je zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie žalovanej. Zdôraznila, že žalovaná nemala pre tieto prípady uzatvorené platné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone finančného sprostredkovania v zmysle dikcie ust. , kedy pred súdom tvrdila, že zodpovednosť za škodu mala za ňu v rozhodnom období prevziať spoločnosť PROXENTA, SE ako samostatný finančný agent, pričom toto tvrdenie žalovanej sa taktiež ukázalo ako nepravdivé a bolo vyvrátené písomným vyjadrením samotnej spoločnosti VASEVA, SE (predtým PROXENTA, SE), ktoré predložila na pojednávaní. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nezohľadnil osobitné postavenie samotných strán sporu, kde žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa finančnej služby a žalovaná v postavení dodávateľa - finančného agenta. Za predpokladu, ak by žalovaná nevystupovala vo vzťahu k nej v pozícii podriadeného finančného agenta a ak by si žalovaná už predtým nezískala jej dôveru prostredníctvom troch úspešných investícii v omnoho vyššom objeme, nikdy by na uzatvorenie zmluvy o investičnom účte nepristúpila; rovnako ako za predpokladu, ak by ju žalovaná náležite poučila o možných rizikách investície a ďalších informáciách v súlade so . Zdôraznila tiež, že žalovaná suma predstavuje skutočnú škodu, t. j. reálny úbytok na jej majetku, preukázateľne jej spôsobená zo strany žalovanej pri vykonávaní finančného sprostredkovania titulom porušenia príslušných ustanovení , hmotnoprávnym základom ktorej sú práve príslušné ustanovenia , v spojení s relevantnou všeobecnou civilnoprávnou úpravou zodpovednosti za spôsobenú škodu. Mala za to, že žalovaná je v konaní vecne pasívne legitimovanou osobou, nakoľko je nositeľkou subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje, pričom konštatácie o údajnom nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v spore vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Označila postup prvoinštančného súdu v prejednávanej veci za absolútne formalistický, vedúci v jeho konečnom dôsledku k celkom zjavnej nespravodlivosti a k bezhodnotovej aplikácii pozitívneho práva, keď konajúci

súd totiž potom, ako v odôvodnení napadnutého rozsudku selektívne odcitoval časti svedeckých výpovedí a vyjadrení strán sporu, ktoré následne vyložil v jej neprospech, stroho uviedol, že v uvedenom prípade nie sú splnené všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu s odkazom na nešpecifikovanú judikatúru, pričom žiadnym spôsobom nereflektoval na zistený skutkový stav veci, osobitnosti posudzovaného prípadu a dokonca ani na samotné meritum veci, základom ktorého bolo uplatňovanie náhrady škody titulom osobitného prípadu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, spôsobenú výkonom finančného sprostredkovania. Uviedla, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé, rozporuplné, nepreskúmateľné a ako také nespĺňa legislatívne kritériá upravené zákonodarcom v ust. , Záverom zdôraznila, že predmetný spor je spotrebiteľským sporom - t. j. sporom s ochranou slabšej strany podľa tretej časti, druhej hlavy Pokiaľ teda bol prvoinštančný súd toho názoru, že pre rozhodnutie vo veci je nevyhnutné vykonať aj iné dôkazy, ktoré ňou neboli navrhnuté, mal postupovať podľa ust. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom poprel akúkoľvek existenciu ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu s tým, že za existencie takejto rozhodovacej činnosti nemôže spotrebiteľ nikdy uspieť v žiadnom spore voči finančnému agentovi, nakoľko tomuto postačuje v rámci procesnej obrany uviesť, že v prípade, kedy došlo ku škode na majetku spotrebiteľa v dôsledku porušenia právnej povinnosti finančného agenta, tento nevykonával činnosť podľa , ale iba v rámci súkromnej iniciatívy ,,posúval vedomosti“ klientovi a bolo na jeho rozhodnutí, či investíciu uskutoční alebo nie. Nesúhlasila ani s výrokom o náhrade trov konania. V podanej replike zotrvala na dôvodoch odvolania. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že jej tvrdenia sú čistou špekuláciou, a to nielen z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená s odlišným subjektom (Certa Credit LP), kedy doteraz žalobkyňa vždy investovala a uzatvárala zmluvy priamo so spoločnosťou Arca Investments, a.s. (napr. Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek zo dňa 29-03-2012), žalobkyňa nepreukázala, z akého dôvodu sa domnievala, že by sa malo jednať o investíciu inej spoločnosti ako tej, s ktorou žalobkyňa uzatvorila zmluvu (Certa Credit LP). Jednoduché tvrdenie žalobkyne, že keďže žalovaná bola podriadeným finančným agentom, automaticky bol produkt finančného agenta, je nanajvýš nelogickým záverom, pretože bolo jednoznačne preukázané, že od počiatku žalobkyni uviedla, že finančný agent nemá takýto produkt a zároveň bližšie uviedla, že nevie nič bližšie o tejto investícii, že žalovaná na rozdiel od žalobkyne ani nerozumie po anglicky. Svedok, ktorého navrhla žalobkyňa, jednoznačne potvrdil, že nešlo o produkt spoločnosti Arca Investments alebo PROXENTA, SE a že o tejto skutočnosti vedel. Žalobkyňa nepreukázala, že medzi spoločnosťou Certa Credit LP a žalovanou existuje vzťah, v ktorom by žalovaná vystupovala ako podriadený agent - žalovaná popiera existenciu akéhokoľvek vzťahu so spoločnosťou Certa Credit LP. Žalobkyňa nepreukázala vznik škody, keďže od 07.08.2012 do obdobia jari 2013 sa žalobkyni úročil investičný účet v spoločnosti Certa Credit LP, žalobkyňa nepreukázala, v akej výške nastal úbytok z majetku žalobkyne, žalobkyňa sa vôbec nevyjadrila k priebehu trvania investičného účtu. Po každom jednom kalendárnom mesiaci došlo k výplate výnosov na investičný účet žalobkyne; v prípade ak po skončení tohto kalendárneho mesiaca nedošlo po prípadnom výbere finančných prostriedkov k jeho doplneniu na minimálny vklad, zmluva zanikla. Žalobkyňa nepreukázala, či nedošlo k ukončeniu zmluvy, prípadne či nedošlo k výplate výnosov, k tomuto sa nijako doteraz nevyjadrila. Žalobkyňa nepreukázala, že by v prípade konania žalovanej malo ísť o konanie, ktoré bolo odplatné. Žalovaná vo svojich doterajších vyjadreniach jednoznačne odmieta, že by dostala od spoločnosti Certa Credit LP akúkoľvek peňažnú odplatu. Trvá na tom, že nedostala žiadnu finančnú odplatu ani inú odmenu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho je viac ako jednoznačné, že nárok nie je dôvodný v režime zákona o finančnom sprostredkovaní. Odvolanie považovala za zmätočné, rovnako ako samotnú žalobu, nárok je nesprávne žalovaný, žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná ako podriadený finančný agent. Nanajvýš zmätočným je skutočnosť, že žalobkyňa nežaluje osobu, ktorá jej spôsobila škodu, v tomto kontexte je opätovne žaloba nesprávna. Súd správne vyhodnotil, že v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie, taktiež existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Stotožnila sa so závermi súdu ohľadom skutočnosti, že svedecké výpovede ako i doložené listinné dôkazy (aj emailová komunikácia) nenasvedčujú, že by žalovaná konala protiprávne a že by pri odporúčaní produktu vystupovala v mene spoločností (Certa Credit LP, Arca Consulting s.r.o. alebo PROXENTA, SE). Konajúci súd ustálil jednoznačne bez pochybností, že žalovaná nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Žalovaná v danom konkrétnom prípade nekonala v postavení podriadeného finančného agenta, ani nemohla porušiť žiadne povinnosti súvisiace s finančným poradenstvom a sprostredkovaním. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považovala napadnutý rozsudok v celom rozsahu za správny a zákonný a žiadala ho potvrdiť. V duplike zotrvala na svojom vyjadrení.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 20.000,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ( v spojení s ) vyhodnotil a zo správnych skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia (, , ) a o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (, ) , ktoré aj správne aplikoval na zistený skutkový stav a svoje závery, pre ktoré žalobe nevyhovel; z dôvodu nepreukázania predpokladov vzniku nároku na náhradu škody; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup náležite vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a posúdil opodstatnenosť právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohla žalobkyňa náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jej právo na spravodlivý súdny proces, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jej predstavám a očakávaniam, a preto žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. Odvolanie žalobkyne nie je; z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov ( , , , , ) a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalobkyňou neboli uplatnené novoty ( ; nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesného útoku), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Skutočnosť, že súd môže v spotrebiteľskom spore vykonať aj taký dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhoval ( ), neznamená, že spotrebiteľ nemá (na rozdiel od konania, kde nejde o spor so slabšou stranou) v takomto spore povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje žalobou uplatnený nárok a na svoje tvrdenia označiť dôkazy ( , v spojení s ). Neznamená to zároveň ani povinnosť súdu vykonať každý do úvahy prichádzajúci dôkaz, pretože stále platí, že súd rozhoduje, ktorý z dôkazov vykoná ( ) a či ide o taký dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ). Uvedené ustanovenie tak v danej veci nezbavuje spotrebiteľa ako žalobcu jeho dôkazného bremena preukázať predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a ani dôkazné bremeno neprechádza na žalovanú stranu. Súd v sporoch s ochranou slabšej strany vyvíja zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných prostriedkov až v prípade, keď je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej (pričom rozhodnutie vo veci samej zároveň neznamená aj rozhodnutie v prospech slabšej strany). Ak ale súdu postačia na meritórne rozhodnutie tvrdenia strán a dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu strany predložili, súd nie je povinný obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky, ale rozhodne na základe takto zisteného skutkového stavu. Uvedený vyšetrovací princíp v sporoch s ochranou slabšej strany, ktorý je zvýraznením princípu rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, bol do zakotvený predovšetkým v tej súvislosti, že slabšia strana v mnohých prípadoch nemá objektívnu možnosť prístupu k dôkazným prostriedkom a nedisponuje dostatkom informácií, na základe ktorých by mohla bez pochybností preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa domáha ochrany svojich práv a právnom chránených záujmov v súdnom konaní. Uvedené ale nemožno vykladať tak, že súd je povinný aktívne vyhľadávať dôkazy až dovtedy, kým sa mu nepodarí preukázať dôvodnosť žaloby slabšej strany (resp. jej obrany, pokiaľ by bola v postavení žalovaného subjektu) a rozhodnúť v jej prospech, alebo aby slabšia strana

v spore celkom rezignovala vo svojej dôkaznej povinnosti a vedenie všetkého dokazovania vo svoj prospech ponechala na súd, pretože aj v sporoch s ochranou slabšej strany sa uplatní zásada bdelým patria práva, ktorá je už ustálenou zásadou rozvíjanou v pomeroch moderného právneho štátu, ktorý subjekty právnych vzťahov poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku paternalistického štátu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). 7. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť konaním žalovanej ako finančného agenta pri vykonávaní finančného sprostredkovania v zmysle o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Argumentovala, že žalovaná porušila povinnosti finančného agenta tak, ako jej vyplývajú z až 6 v spojení s a cit. zák. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že v spornom prípade nekonala ako finančný agent, a preto ani nemohla porušiť povinnosti finančného agenta. Správne sa preto súd prvej inštancie zaoberal v prvom rade tým, či žalovaná konala ako finančný agent v súvislosti so zmluvou o investičnom účte č. 216091, ktorú žalobkyňa dňa 31.07.2012 uzatvorila so spoločnosťou Certa Credit LP a na základe ktorej spoločnosť Certa Credit LP zriadila investičný účet v prospech žalobkyne, ktorá vložila na tento účet, vedený v pobočke švajčiarskej banky Credit Suisse, finančnú hotovosť vo výške 20.000,- eur. 8. Správne súd prvej inštancie pri závere o tom, že činnosť žalovanej nemožno považovať za činnosť finančného agenta, resp. finančné sprostredkovanie, v zmysle , vychádzal zo zistenia, že žalovaná túto činnosť nevykonala za odplatu či inú odmenu, a správne v tomto smere poukázal na To že žalovaná informovala žalobkyňu o existencii produktu, na základe ktorého mohla investovať (aj nižšiu) sumu 20.000,- eur, predložila jej zmluvu a dodala bližšie pokyny k prevodu finančných prostriedkov a prihlasovacie údaje a bola jej nápomocná aj po uzavretí zmluvy, posúdil aj odvolací súd ako súkromnú iniciatívu žalovanej ( ), čo napokon potvrdzuje aj výpoveď svedka P.. P., od ktorého mala žalovaná informácie o tomto produkte. Rovnako Proxenta (pôvodne v postavení žalovaného v 2. rade) argumentovala, že išlo o súkromný kontakt žalovanej so žalobkyňou. Žalovaná nemohla žalobkyňu, tak ako to žalobkyňa tvrdí, oboznámiť s investičným produktom, pretože jej sama žalovaná oznámila, že nerozumie zmluve vyhotovenej v anglickom jazyku. Na týchto záveroch nič nemení skutočnosť, že žalovaná obdobne konala aj vo vzťahu k iným osobám. Žalovaná netvrdila žalobkyni, že Proxenta nemala produkt, do ktorého sa dalo investovať aj sumu 20.000,- eur, a preto dôkaz o tom, že takýto produkt Proxenta mala, považuje odvolací súd za bezvýznamný. 9. K domnienke žalobkyne, že žalovaný vystupoval ako finančný agent Arcy, resp. že išlo o produkt Arcy, odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa vedela, že nejde o produkt Arcy, pretože ju o tejto skutočnosti žalovaná výslovne informovala (čo žalobkyňa potvrdila) a pokiaľ sa aj žalobkyňa oboznámila so zmluvou s Certa Credit LP, muselo jej byť zrejmé, že táto je odlišná ako tri predchádzajúce zmluvy uzatvorené s Arcou. Tvrdenia žalobkyne, že sa domnievala, že ide o produkt Arcy preto nemajú svoj podklad vo vykonanom dokazovaní. 10. Žalovaná nemohla (objektívne) konať v tejto záležitosti ako podriadený finančný agent Proxenty, pretože táto uvedený produkt nemala vo svojom portfóliu. Nie je však zrejmé, na základe čoho sa žalobkyňa domnievala, že ide o produkt Proxenty. Pokiaľ totiž ide o domnienku žalobkyne, že ide o produkt Proxenty, tak je potrebné poukázať na to, že žalovaná sa žalobkyni nepredstavila ako finančný agent Proxenty (uviedla, že sa jej predstavila ako Senior Broker spoločnosti Arca Investments) a žalovaná vo svojej výpovedi poprela, že by žalobkyni povedala, že ide o produkt Proxenty. Žalobkyňa svoju domnienku, že ide o produkt Proxenty odvodzuje od skutočnosti, že údaj o tom, že žalovaná je podriadeným finančným agentom samostatného finančného agenta Proxenty, bol verejne dostupný. Samotná žalovaná sa pri uzavieraní zmluvy žalobkyni neprezentovala ako finančný agent Proxenty a pokiaľ žalobkyňa následne zistila, že žalovaná bola takto vedená vo verejnom registri, nie je dôkazom, že žalovaná konala pri tejto svojej činnosti ako podriadený finančný agent Proxenty. To, že žalobkyňa nemohla pri uzatváraní zmluvy vnímať žalovanú ako finančného agenta vykonávajúceho činnosť pre Proxentu svedčí aj to, že v rámci podania trestného oznámenia žalobkyňa označila žalovanú (len) ako pracovníčku Arca Consulting , s.r.o. Žalobkyňa tvrdí, že keby vedela, že nejde o produkt Proxenty, tak by zmluvu neuzatvorila. Tvrdenie žalobkyne, že mala domnienku, že ide o produkt Proxenty, však nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. 11. Žalobkyňa sa mylne domnieva, že jej škoda vznikla investovaním do produktu. Žalobkyni nevznikla škoda samotným uzatvorením zmluvy s Certa Credit LP, resp. škoda jej nevznikla uzavretím zmluvy na produkt, ktorý nebol v portfóliu Arcy ani Proxenty, ale až tým, že o investované peniaze prišla, čo však nebolo z dôvodu konania žalovanej, ale z dôvodu platobnej neschopnosti Certa Credit LP, a preto je správne i konštatovanie súdu prvej inštancie, že na tieto vložené finančné prostriedky na

investičnom účte Certa Credit LP nemala (po uzavretí zmluvy) žalovaná žiaden dosah. Správne sa preto súd prvej inštancie vysporiadal aj s jednotlivým predpokladmi náhrady škody, keď dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala protiprávne konanie žalovanej a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vznikom škody. 12. Záverom je potrebné dodať, že žalobkyňa sa mala v prvom rade domáhať nárokov proti zmluvnému subjektu Certa Credit LP z porušenia zmluvných povinností a až výsledok tohto uplatnenia si nároku jej mohol privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko žalobkyni škoda (v podobe nevymožiteľnosti jej nároku na vrátenie vloženej peňažnej sumy) ešte nevznikla. V prvom rade si teda žalobkyňa mala vysporiadať svoje nároky so subjektom s ktorým bola v zmluvnom vzťahu a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až v prípade, ak jej právo zo zmluvy nebolo a už nemôže ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa totiž nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla. Ani z uvedených dôvodov tak žaloba nemôže obstáť. 13. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňou uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).