Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoCsp-3-2020.pdf
PDF · 110.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: L. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. Š. XXX/XX, E. C., o zaplatenie 283,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. júna 2019, č. k. 4Csp/9/2019-86, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 203,60 eur, do troch dní. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80,13 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne, od 03.05.2019 do zaplatenia, žalobu vo zvyšku zamietol a žalovanému nárok na pomernú časť náhrady trov konania nepriznal. Skutkový stav zistený výsledkami vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa § 1 ods. 2, § 524 ods.1, ods.2, § 526 ods.1, ods.2, § 544 ods. 1, ods.2, § 517 Obč. zák., § 43 ods. 1 písm. a/ , § 43 ods. 12 písm. a/, b/, § 44 ods.1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako občianskoprávny, spotrebiteľský, založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmiešaným typom zmluvy spotrebiteľskej o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom pevnej siete podniku, na základe ktorej žalobca sprístupnil svoju sieť a poskytoval žalovanému verejné služby internetu v dohodnutom rozsahu programu služieb a žalovaný akciové ceny počas doby viazanosti za poskytované služby /zmluvne dohodnuté pravidelné mesačné poplatky a ďalšie poplatky, s poskytovanými službami bezprostredne súvisiace - za el. odosielanie faktúr/ nezaplatil riadne a včas /3 x suma 26,71 eur/ a tieto boli písomnou zmluvou postúpené na žalobcu. Takto preukázané skutkové tvrdenia žalovaný, súc poučený aj o procesných právach spotrebiteľa, v rámci práva procesnej obrany, nesporoval a neuviedol v konaní vlastné skutkové tvrdenia. Žalovaný sa k doručenej žalobe procesne predpísaným spôsobom v lehote 10 dní od doručenia žaloby, určenej súdom v uznesení zo dňa 4.4.2019, nevyjadril a tvrdenia žalobcu nepoprel. Preto zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny za poskytnuté služby spolu vo výške 80,13 eur /3 x 26,71 eur/. Za kvalifikovanú výzvu veriteľa dlžníkovi na splnenie dlhu považoval žalobný návrh /žalobu/, ktorá bol v tomto konaní doručená žalovanému dňa 02.05.2019 / § 563 Obč. zák. a R 27/1977/, teda dňom 03.05.2019 sa žalovaný dostal s plnením tohto peňažného dlhu do omeškania. Žalovaného preto zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku o zaplatenie príslušenstva odo dňa, nasledujúceho po dátume splatnosti, vyznačenej na jednotlivých faktúrach, do 02.05.2019 vrátane, žalobu ako nedôvodnú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní, zamietol. V časti o zaplatenie sumy 203,60 eur žalobu
zamietol v celom rozsahu predovšetkým z dôvodu, že právny predchodca žalobcu /dodávateľ služieb žalovanému/ nepostupoval pri formulovaní "dohody o zmluvnej pokute" a podmienkach vzniku jeho nároku na jej zaplatenie, vo svojich štandardizovaných formulárových zmluvách v súlade s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, využijúc silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., keď do záväzku spotrebiteľa, v spotrebiteľskej zmluve o poskytovaní verejných služieb, ako aj dodatku k zmluve, do záväzku viazanosti zotrvania v zmluvnom vzťahu /po dobu 24 mesiacov/ vsunul text, podľa ktorého sa za záväzok viazanosti považuje platenie ceny za služby riadne a včas, inými slovami nezaplatením ceny riadne a včas podľa znenia zmluvy a dodatku ani do 45 dní po jej splatnosti, žalovaný mal porušiť záväzok viazanosti s právnym následkom vzniku nároku dodávateľa na ukončenie zmluvného vzťahu ev. prerušenie služby a tiež nároku na zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti poukázal na § 4 ods. 6 a ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. Žalovaný /spotrebiteľ/ nemal možnosť obsah zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balíka služieb a jeho dodatku, vopred formulovaných právnym predchodcom žalobcu /dodávateľom služby/ ovplyvniť a mohol ho prijať alebo odmietnuť iba ako celok, vrátane pre neho zjavne nevýhodnej formulácie predpokladov pre vznik nároku dodávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, v dôsledku nezaplatenia ceny za služby riadne a včas, resp. ani do 45 dní po jej splatnosti. Zákonným následkom omeškania so zaplatením ceny za službu/tovar vo všeobecnosti je vznik nároku na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ mala daná zmluvná pokuta poskytovateľovi služby podľa znenia zmluvy a dodatku "refundovať" tzv. benefity, poskytnuté užívateľovi jeho služieb v rámci jeho ponukových akcií, teda paušálne mu nahradiť vzniknutú škodu zrejme na zisku, ktorý by inak dosiahol poskytovaním tovaru/verejných služieb za nie akciové ceny, mal za to, že právny predchodca žalobcu v tomto smere uviedol žalovaného do omylu v tom, že by mu mala takto vzniknúť nejaká škoda. Poukázal na to, že súdna prax sa ustálila na tom, že zľava z kúpnej ceny /akciová cena/ v tomto prípade koncového zariadenia a ďalších komponentov, ako aj poskytovaných služieb po dohodnutú dobu 24 mesiacov, nepredstavuje škodu, ktorá by dodávateľovi vznikla v súvislosti s porušením povinnosti spotrebiteľom platiť cenu riadne a včas. Zmenšenie majetku dodávateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny alebo zľavy z poskytovanej služby, nie je totiž následkom porušenia povinnosti spotrebiteľa platiť dodávateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle dodávateľa, ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu, vyjadrenej v zmluve /Dodatku/ v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku dodávateľa nedôjde v /priamej/ príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti spotrebiteľom platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe slobodnej a vážnej vôle dodávateľa o poskytovaní služieb za jeho akciové /zľavnené/ ceny, vyjadrenej v zmluve o poskytovaní služby. Akými očakávaniami bola vôľa dodávateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že poskytoval zľavu z ceny služieb len z toho dôvodu, že sa spotrebiteľ zaviaže platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle dodávateľa, ako aj spotrebiteľa, pri uzatváraní zmluvy a dodatku mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane spotrebiteľa napr. ponuky iných mobilných operátorov, majetkové pomery, potreba kupovaných služieb, predpokladaný rozsah využívania služieb dodávateľa a na strane dodávateľa snaha získať nového klienta, alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného programu služieb, atď. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil dodávateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v zmluve o poskytovaní služieb a dodatku, odpredať žalovanému v dodatku označené zariadenia a poskytovať mu internetové služby so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve takto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovaného za aktivované služby /zvolený program služieb/. Zmenšenie majetku dodávateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny a z ceny služieb takýmto následkom nie je. V neposlednom rade ani nebolo žalobcom v konaní tvrdené a ani preukázané doručenie vyúčtovacích faktúr /ktorejkoľvek z nich/ žalovanému s právnym následkom omeškania, nehovoriac o omeškaní o viac ako 45 dní a teda nezaplatenia ceny riadne a najmä včas, teda porušenie záväzku viazanosti, aj keby mal súd akceptovať takto formulované dojednanie vzniku nároku právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu neuhradenia ceny za služby riadne a včas v zmluve o poskytovaní služieb a dodatku k nej. V súhrne všetkých dôvodov nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút, vrátane úrokov z omeškania, zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (o zaplatenie 203,60 eur s prísl.) z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že z dôvodu, že nebolo vo veci nariadené pojednávanie, nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k otázke, ktorú súd vyhodnotil ako spornú. Nakoľko však súd prvej inštancie považoval uplatnenie zvyšku istiny a zmluvnej pokuty za sporné, mal nariadiť vo veci pojednávanie, čo však neurobil, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že pokiaľ žalovaný dojednanie o zmluvnej pokute nijakým spôsobom nerozporoval, bolo nutné túto skutočnosť považovať za nespornú. V prípade, ak prvoinštančný súd vyhodnotil otázku ohľadom zmluvnej pokuty ako spornú, mal obligatórnu povinnosť v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP (a contrario) nariadiť vo veci pojednávanie. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v ods. 4. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej aj ,,Zmluva") a v ods. 2 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej aj ,,Dodatok"), a ktorý okrem iného je: nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od Zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval a ani nepreukázal. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu, čo znamená že čelí porušeniu povinnosti. Ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody (veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla, ani to, že vznikla v určitej výške). Mal za to, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty pre prípad porušenia. Obsah dodatku bol dodávateľom (žalobcom) vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Samotná dohoda o zmluvnej pokute neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie. Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. V konečnom dôsledku je predsa logické, že čo môže byť pre dodávateľa telekomunikačných služieb podstatnejšie ako riadne platiaci zákazník. Žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je opodstatnene napočítaná suma zmluvnej pokuty. Žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 203,60 eur, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil (spôsob výpočtu: - DSL WIFI VoiP Router: 8,38=24-(476/731)*24),
- Notebook Standard: 70,95 = 200 - (472/731)*200), - Kriganov: 124,27 = 180 - (227/731)*180). Zmluvná pokuta bola v Zmluve a Dodatku vyjadrená DEGRESÍVNYM spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej
pokuty (vyjadrený v Zmluve a Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené). Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 5 písm. b) Zmluvy a ods. 2 Dodatku ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v texte žaloby). Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 Zmluvy a Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie 203,60 eur, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 15.10.2015 v znení Dodatku, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby ( Magio Internet) a dodať mu za dohodnutú kúpnu cenu tovar - DSL WIFI VoiP Router a Notebook Standard a žalovaný sa za poskytovanie telekomunikačných služieb zaviazal platiť riadne a včas dohodnutú cenu. V konaní bolo nesporné, že žalovaný počas dohodnutej zmluvnej viazanosti 24 mesiacov neplnil svoje záväzky a neplatil za poskytnuté služby riadne a včas. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu, uhradiť zmluvnú pokutu. 6. V danej veci zostal predmetom odvolacieho konania žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty výške 203,60 eur dojednanej v zmluve o pripojení a Dodatku v súvislosti s poskytnutím služieb a tovaru za zľavnenú cenu pre prípad porušenia zmluvného záväzku doby viazanosti 24 mesiacov. 7. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 8. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorou si zmluvné strany dojednajú určité plnenie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré je povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. 9. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací záväzok má povahu vedľajšieho (akcesiorického) záväzku, a preto je čo do vzniku a trvania v zásade závislá od zabezpečovaného (hlavného) záväzku, z ktorého plnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. Z uvedeného potom vyplýva, že bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku, nemôže platne vzniknúť ani vedľajší (zabezpečovací) záväzok, keďže nemôže dôjsť k porušeniu povinnosti, ktorá je obsahom neplatného hlavného záväzku. 10. Zabezpečovací význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, nielen pripraviť sa na jej plnenie, ale ju aj v súlade s právom splniť. Sankčný charakter zmluvnej pokuty spočíva v tom, že viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, nakoľko právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či veriteľovi porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla škoda, a súčasne tak vylučuje uplatnenie náhrady škody, a to bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu; veriteľovi tak uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. 11. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že uzatvorenú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., a preto sa v danom prípade uplatnia aj normy spotrebiteľského práva zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa. 12. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru s poukazom na § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, že dojednanie zmluvnej pokuty ako následku za porušenie záväzku viazanosti, t.j. za nezaplatenie ceny riadne a včas, nie je pre spotrebiteľa formulované dostatočne zrozumiteľne, resp. je pre spotrebiteľa zjavne nevýhodné. Uvedené konštatovanie v rovine všeobecných úvah súdu
prvej inštancie však nie je spoľahlivým podkladom pre záver o porušení § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedené dojednanie je podľa názoru odvolacieho súdu formulované jasne a zrozumiteľne, v súlade s definíciou zmluvnej pokuty tak, ako vyplýva z § 544 ods. 1 Obč. zák. a bola tak platne dojednaná pre prípad porušenia povinnosti žalovaného platiť za dodávku služieb riadne a včas. 13. Odvolací súd sa nestotožnil ani so súdom prvej inštancie v tom, že by bol žalovaný uvedený do omylu dojednaním zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody vzniknutej dodávateľovi služby poskytnutím tovaru/služieb za akciové ceny (benefity). Úvahy súdu o tom, že zmluvná pokuta nemôže predstavovať paušalizovanú náhradu škody za poskytnuté benefity, teda že škodou nemôže byť zľava poskytnutá z ceny služby/tovaru, považuje odvolací súd za právne bezvýznamné pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože nárok na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či veriteľovi porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla škoda. Žalobca sa v tomto prípade nedomáhal náhrady škody vo výške poskytnutej zľavy z ceny, preto nebolo potrebné ani zaoberať sa v konaní tým, či žalobcovi, resp. dodávateľovi, vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s porušením záväzku viazanosti žalovaným. Odvolací súd preto v tejto súvislosti nezistil konanie dodávateľa v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by zakladalo porušenie § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, resp. konanie, ktorým by bol žalovaný uvedený do omylu. 14. V danej veci zmluvnú pokutu považuje odvolací súd za primeranú sankciu. Z hľadiska času dodávateľ zohľadňuje, v akom čase pred uplynutím doby viazanosti spotrebiteľ nezaplatí cenu riadne a včas. Podľa názoru odvolacieho súdu je celkom legitímne, pokiaľ si žalobca zmluvnou pokutou zabezpečil návratnosť zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, zohľadňoval zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečoval návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. 15. Žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 203,60 eur, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná pokuta bola v zmluve a Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v zmluve a Dodatku) sa znížil o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené). Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 5 písm. b) zmluvy a ods. 2 Dodatku, ktorý je zrozumiteľný, jasný a určitý. Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 zmluvy a Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisela od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od druhu zariadenia. Všetky tieto okolnosti mali vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. Žalovaný tak nebol zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvy rovnakou sumou počas celej doby viazanosti, ale jej výška zohľadňuje intenzitu porušenia povinností, keď žalovaný nie je povinný zaplatiť rovnakú výšku zmluvnej pokuty v prípade omeškania s úhradou krátko pred ukončením doby viazanosti. Takto dojednaná zmluvná pokuta nevyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán a predstavuje primeranú sankciu. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že podmienky, za ktorých dohodol dodávateľ zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách nepoškodzujú spotrebiteľa. 16. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalobcu uvádzané v podanom odvolaní za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 203,60 eur (úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty nebol žalobcom uplatňovaný). 17. O nároku na náhradu trov ( celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).