Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_29P-46-2024.pdf
PDF · 77.44 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/46/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd A. sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.: B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G. a otca D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., v konaní o zverenie do starostlivosti otca takto
rozhodol:
I. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v znení:
„ Mal. B. C., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca,
- obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. zastupovať a spravovať jeho majetok,
- matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. B. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima, na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, a to vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, k rukám otca,počnúc dňom 20.02.2024, opakovane do budúcna,
- dlžné výživné sa n e u r č u j e,
- styk matky s maloletým B. sa n e u p r a v u j e.“
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec, svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.02.2024, žiadal zveriť mal. Lukáša do svojej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že syn býva uňho od
narodenia. S matkou, s ktorou žili v družskom pomere sa rozišli a nebývajú v súčasnosti v spoločnej domácnosti.
2. Matka s návrhom súhlasila, uviedla, že sama má problém s bývaním, styk upraviť nežiadala. Rodičia sa dohodli aj na výživnom a uzatvorili rodičovskú dohodu.
3. Opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu.
4. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením rodičov, vyjadrím opatrovníka, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Maloletý pochádza z družského pomeru rodičov. Rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Po odchode matky ostal maloletý bývať u otca, ktorý zabezpečuje jeho starostlivosť. Matka posiela maloletému prídavky vo výške 60,00 Eur mesačne. Kontakt matky s maloletým prebieha nepravidelne. Matka sa o maloletého nezaujíma, hoci otec jej v stretávaní nebráni.
6. Otec maloletého žije v domácnosti so svojou družkou a z ich vzťahu pochádza ďalšie dieťa H., nar. XX.XX.XXXX. Otec je nezamestnaný, poberá podporu vo výške 125,00 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý B. navštevuje 3. ročník Základnej školy v Ostrovanoch, je zdravé dieťa s bežnými výdavkami.
7. Matka maloletého má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré sú ale zverené v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Matka výživné neplatí. Je nezamestnaná, na aktivačných prácach poberá 125,00 Eur. Žije u svojej matky.
8. Podľa § 36 ods. 1 zák.č. 36/2005 o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 24 ods. 5 zák.č. 36/2005 o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. V predmetnom konaní bolo zistené, že rodičia spolu nežijú, súd teda schválil rodičovskú dohodu tak, ako je to v súčasnosti v rodine usporiadané, teda že maloletý žije u otca, ktorý riadne zabezpečuje jeho starostlivosť. Zo strany matky súd určil výživné, vzhľadom na jej príjmy len minimálne.
21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP )
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP )
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP )
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP )
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP )
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)