Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/45/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ R. S., H.. XX.XX.XXXX, C. C. X, C., 2/ ECOLANDIA s.r.o., so sídlom Záhradnícka 9, Bratislava, IČO: 44 473 982, oboch zastúpených advokátom: JUDr. Miroslav Ivanovič, so sídlom Grösslingova 45, Bratislava, proti žalovanej: M. E., XX.XX.XXXX, C. Q. XX, C., zastúpenej advokátom: JUDr. Róbert Bockanič, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, o zaplatenie 4.902,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. decembra 2019, č.k. - 144, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi 1/ sumu 4.136,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.136,58 eura od 09.11.2018 až do zaplatenia a žalobcovi 2/ sumu 765,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 765,58 eura od 09.11.2018 až do zaplatenia. Žalobcom 1/ a 2/ tiež proti žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že kúpnymi zmluvami zo dňa 30.07.2018 žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam - pozemkom v katastrálnom území R. T. na F. Č.. XXXX B. Č.. XXXX B. S.. Č.. XXXXX/XX X. N. XX Z. B. XXXXX/ XX o výmere 335 m2. Výzvou zo dňa 14.09.2018 právny zástupca žalobcov vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne na iné riešenia vzťahov, a to uzatvorenie nájomnej zmluvy, prípadne uzatvorenie kúpnej zmluvy na pozemky, na ktorých stojí stavba - záhradná chatka. Podanie výzvy na poštovú prepravu preukázal poštovým hárkom zo dňa 17.09.2018. Vlastníctvo k pozemkom preukázali žalobcovia výpisom z LV č. XXXX B. XXXX. Poukázal na to, že žalobcovia výšku svojho nároku opierajú o znalecký posudok č. 73/2018 zo dňa 09.08.2018 od znalca Ing. Michala Mozolíka, znalca zapísaného v zozname znalcov vedenom MS SR. V znaleckom posudku znalec odpovedal na otázku týkajúcu sa všeobecnej hodnoty pozemkov, všeobecnej hodnoty ročného nájmu pozemkov, ako aj jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu peši, motorovým vozidlom a prejazdu v prospech veci. Znalecký posudok si žalobcovia dali vyhotoviť ako súkromný znalecký posudok s poukazom na ust. Posudok obsahuje všetky predpísané náležitosti ako aj doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Znalecký posudok má tú istú váhu ako keby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom. Poukázal tiež na to, že žalovaná nepoprela, že na pozemkoch žalobcov má postavený dom - chatku a predmetné pozemky za týmto účelom užíva s tým, že predchádzajúcemu vlastníkovi pozemkov platila

ročne nájom 201 eur. Z predloženej nájomnej zmluvy žalovanej zo dňa 07.03.2007, uzatvorenej na 1 rok s dobou trvania nájmu od 01.10.2006 do 30.09.2007, zistil, nájomné predstavovalo 15 Sk za 1 m2. Pre úplnosť poukázal na to, že nevyhovel návrhu žalovanej na výsluch svedka - predchádzajúceho majiteľa pozemkov, a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko navrhnutý svedok v súčasnej dobe nie je vlastníkom pozemkov a predchádzajúci právny stav nebol predmetom tohto konania a to, aká bola dohoda žalovanej a predchádzajúceho vlastníka o platení nájomného, nie je podstatné a nesúvisí s týmto konaním. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa a , a , prvá veta , nariadenia č. , a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Strany sporu sa pokúšali aj o dohodu a riešenie vzťahov, či už uzavretím nájomnej zmluvy, odpredajom nehnuteľnosti alebo zaplatením bezdôvodného obohatenia. K dohode však nedospeli. Vo veci preto rozhodol v zmysle petitu žaloby, nakoľko žalovaná neprodukovala žiadne dôkazné prostriedky ohľadne ceny nájmu, a preto vyhodnotil ako relevantný dôkaz znalecký posudok predložený žalobcami. Za cenu nájmu určil cenu určenú v znaleckom posudku, keďže žalovaná neprodukovala žiadne prostriedky procesného útoku a nepoprela nijako skutkové tvrdenia žalobcov. Žalobcom priznal aj úrok z omeškania s poukazom na ust. v spojení s nariadením vlády SR 87/1995, a to v zákonnej výške 5% odo dňa doručenia žaloby na súd, t.j. od 09.11.2018.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala prvoinštančný rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že požadovaná suma je neúmerne a bezdôvodne vysoká. Žalobca síce na výpočet nájmu doložil znalecký posudok, avšak výsledný ročný nájom nekorešponduje s obvyklým a dojednaným nájmom v predošlých nájomných zmluvách, kde sa toto ročné nájomné pohybovalo v desiatkach eur (aj pri iných identických nájomných vzťahoch v záhrad, oblasti). Je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že za čas užívania nemohlo nájomné v záhradkárskej oblasti (za záhradky) stúpnuť osemnásobne. Ide o neprimerane vysokú čiastku bez ohľadu na závery znaleckého posudku. Úlohou znalca je iba vypočítať (matematicky) domnelý nájom v danej lokalite za dané obdobie. Úlohou súdu je zas na druhej strane zo správne zisteného skutkového stavu spravodlivo a v medziach zákona vo veci rozhodnúť, teda jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti posúdiť dôkazy predložené stranami. Súd pri stanovení výslednej ceny nájmu, a teda jej bezdôvodného obohatenia, mal vychádzať z vyššie uvedených zásad, a to aj s poukazom na skutočnosť, že za obdobie, kedy daný pozemok užívala, tento aj zveľadila a legálne zastavala. To znamená, že v dobrej viere naň vynaložila isté náklady, čím hodnota pozemku stúpla. Z týchto výstupov potom vychádzal aj znalec v znaleckom posudku. Samotnú skutočnosť zveľadenia a zhodnotenia pozemku však už nezohľadnil. Znalec teda hodnotil nehnuteľnosť v stave zhodnotenia, do akého ju doviedla sama. Vzhľadom na uvedené súd mal pri výpočte výšky nájomného - bezdôvodného obohatenia vychádzať z predošlých nájomných zmlúv a platne dohodnutého nájmu v minulosti. V identickej veci rozhodol OS BA II č. k. tak, že uvedené zásady zohľadnil. Ak by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke posúdil správne, žalobu by musel zamietnuť.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V nadväznosti odvolacie námietky žalovanej poukázali na to, že nimi požadovaná suma bezdôvodného obohatenia je primeraná, pričom vychádza zo znaleckého posudku č. 73/2018 zo dňa 09.08.2018, vypracovaného znalcom Ing. Michalom Mozolíkom, ktorý v súlade s platnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi predpismi stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za 1 m2 za 1 rok v sume 6,174 eura. Súd prvej inštancie preto pri svojom rozhodnutí správne vychádzal z tohto znaleckého posudku, ktorý obsahoval aj vyhlásenie znalca podľa Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie pritom nevyslovila žiadne námietky voči znaleckému posudku ako takému ani sumám, o ktorých znalecký posudok pojednáva, neuplatnila žiadne prostriedky procesného útoku ani procesnej obrany, ktorými by výšku žalovanej sumy spochybnila alebo účinne poprela ani nenavrhla vykonanie žiadnych relevantných dôkazov, ktoré by popierali žalobcami uplatňovaný nárok. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uvádza, že predmetné nehnuteľnosti údajne zveľadila a znalec následne pri určovaní hodnoty nájmu vychádzal z takto zveľadených pozemkov, predmetné argumenty a tvrdenia žalovanej sú novotami v odvolacom konaní, ktoré žalovaná v konaní pred súdom

prvej inštancie neuplatnila, a preto nie sú v odvolacom konaní prípustné. Z dôvodu právnej istoty však uviedli, že s tvrdeniami žalovanej nesúhlasia, považujú ich za nepodložené a bezpredmetné, nakoľko žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, akým spôsobom a v akej hodnote pozemky zveľadila, resp. nepreukázala, že vôbec pozemky zveľadila. Naviac, cena nájmu pozemkov sa spravidla zvyšuje aj bez ohľadu na ich zveľaďovanie, keď zvyšovanie ceny nájmu pozemkov je ovplyvnené najmä situáciou na trhu, ponukou a dopytom a lokalitou, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Zvýšenie hodnoty nájmu pozemkov za posledné roky nemožno považovať za neprimerané s ohľadom na aktuálnu trhovú situáciu a nárast cien nehnuteľností a cien nájmu nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave, z čoho vychádzal aj nimi predložený znalecký posudok, ktorého závery žalovaná nijako nenamietala a nerozporovala. Popreli tiež tvrdenie žalovanej, že pozemok legálne zastavala, a teda aj jej údajnú dobromyseľnosť pri zveľaďovaní pozemkov. Stavba so súp. č. XXXXX, popis stavby: záhradná chatka, evidovaná Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve žalovanej je neoprávnená stavba nakoľko je postavená na cudzom pozemku (ktorý nie je a nebol vo vlastníctve žalovanej), a to bez existencie súhlasu vlastníka predmetného pozemku alebo iného právneho titulu, ktorý by v danom čase oprávňoval žalovanú na takéto jeho užívanie. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporné, že žalovaná v rozhodnom období užívala a užíva pozemky bez právneho dôvodu, a teda, že vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Nakoľko si žalovaná bola vedomá, že užíva cudzie pozemky bez právneho dôvodu, nemožno v žiadnom prípade považovať žalovanú za dobromyseľnú. Súd prvej inštancie preto dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná na ich úkor získala užívaním pozemkov v katastrálnom území Trnávka zapísaným na LV č. XXXX a č. XXXX B. S.. Č.. XXXXX/ XX o výmere 62 m2 a 15770/35 o výmere 335 m2, na ktorých je postavená stavba jej záhradnej chatky. Medzi stranami pritom ani nebolo sporné, že žalovaná predmetné pozemky v súvislosti s užívaním svojej stavby užíva, ako ani to, že žalobcom za toto užívanie v žalovanom období neuhradila žiadnu odplatu. Na základe dokazovania vykonaného znaleckým posudkom č. 73/2018 zo dňa 09.08.2018 znalca Ing. Michala Mozolíka, zapísaného v zozname znalcov vedenom MS SR, ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemkov, ročného nájmu pozemkov, ako aj jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu peši, motorovým vozidlom a prejazdu, správne prvoinštančný súd ustálil skutkový stav veci pre účely ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vychádzal aj z toho, že predmetný znalecký posudok síce dali vypracovať a predložili žalobcovia ako súkromný znalecký posudok, avšak nakoľko tento v zmysle ust. obsahuje všetky predpísané náležitosti, ako aj doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, treba mu priznať rovnakú dôkaznú hodnotu, ako znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca. V súvislosti s hodnovernosťou daného znaleckého posudku sa pritom žiada poukázať aj na to, že žalovaná správnosť výpočtov, metodiky ani jeho finálnych záverov v konaní na súde prvej inštancie nenamietala, resp. na pojednávaní dňa 04.12.2019 uviedla, že posudok nenamieta, a za tohto stavu mal súd prvej inštancie nepochybne k dispozícii dostatočný a jednoznačný skutkový základ pre posúdenie oprávnenosti žalobcami uplatnenej výšky bezdôvodného obohatenia. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie správne v prípade každého zo žalobcov ustálil samostatne, vychádzajúc z veľkosti nimi vlastnených pozemkov.

8. Neopodstatnene žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď požadovaná suma je neúmerne a bezdôvodne vysoká, predložený znalecký posudok a výsledný ročný nájom nekorešponduje s obvyklým a dojednaným nájmom v predošlých nájomných zmluvách, kde sa toto ročné nájomné pohybovalo v desiatkach eur (aj pri iných identických nájomných vzťahoch v záhrad, oblasti), za čas užívania nemohlo nájomné v záhradkárskej oblasti stúpnuť osemnásobne, pričom na predmetné pozemky v dobrej viere vynaložila isté náklady, zveľadila a zhodnotila ich, čo však nebolo zohľadnené a súd mal pri výpočte výšky nájomného - bezdôvodného obohatenia vychádzať z predošlých nájomných zmlúv a platne dohodnutého

nájmu v minulosti vo výške 210 eur ročne. Okrem toho, že všetky uvedené námietky žalovanej sú len všeobecné a neobsahujú žiadnu konkrétnu podrobnejšiu argumentáciu a tak nespĺňajú znaky účinného prostriedku procesnej obrany ( ), odvolací súd považuje za potrebné poukázať najmä na to, že správnosť záverov znaleckého posudku č. 73/2018 zo dňa 09.08.2018 znalca Ing. Michala Mozolíka žalobkyňa v konaní na súde prvej inštancie v žiadnom smere nenamietala (dokonca uviedla, že posudok nenamieta), a preto na tieto jej námietky uvedené až v odvolaní so zreteľom na ust. v spojení s a už v odvolacom konaní nemožno prihliadať; a preto jej odvolacia argumentácia ohľadne správnosti ustálenia skutkového stavu veci nemôže mať vplyv na rozhodnutie v odvolacom konaní a bez ohľadu na ňu treba všetky skutkové závery súdu prvej inštancie považovať za správne.

9. Na základe správne ustáleného skutkového stavu veci posúdil súd prvej inštancie vec správne i po právnej stránke podľa ust. a , a , prvá veta a dospel k správnemu záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť, keď je nepochybné, že žalovaná bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, ktorým za toto užívanie neuhrádza žiadnu odplatu, a preto správne vychádzal z toho, že žalovanej vzniklo na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej cene nájmu určenej v znaleckom posudku znalca Ing. Michala Mozolíka, nakoľko žalovaná neprodukovala žiadne prostriedky procesnej obrany a nepoprela nijako skutkové tvrdenia žalobcov o výške nájmu. Dôvody svojho rozhodnutia súd prvej inštancie v primeranom rozsahu vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje, pričom vzhľadom na pomerne jednoduchý skutkový a právny stav v danom spore nepovažuje za potrebné odôvodnenie napadnutého rozsudku osobitne dopĺňať.

10. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že za nedôvodnú a bez významu považuje odvolaciu námietku žalovanej, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odhliadnuc od toho, že žalovaná v odvolaní bližšie nekonkretizuje, v čom má spočívať nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie v danej veci aplikoval nesprávne ustanovenia právneho predpisu, prípadne že by použité ustanovenia nesprávne interpretoval alebo aplikoval na skutkový stav veci; práve naopak, ako už bolo uvedené vyššie. Pokiaľ žalovaná v odvolaní na podporu svojej argumentácie odkazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II v obdobnej veci vydané v konaní sp. zn. , odvolací súd poukazuje na to, že odhliadnuc od skutočnosti, že nie je známy jeho obsah (žalovaná ho nepredložila), odvolací súd ním nemôže byť viazaný a nepochybne nejde ani o ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú by bol povinný rešpektovať v zmysle , a preto je označené rozhodnutie vo vzťahu k tejto veci bez významu.

11. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci, na základe ktorého správne spor posúdil i po právnej stránke, keď dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi 1/ vo výške 4.136,58 eura s príslušenstvom a žalobcovi 2/ vo výške 765,58 eura s príslušenstvom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a , a žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).