Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-25-2020.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: K. C., R. D. XX, R., zastúpenej advokátom: Mgr. Martin Černák, so sídlom Zochova 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Hlavné Mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00603481, 2/ Mestská časť Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00603147, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08. októbra 2018, č.k. 23C/23/2017-158, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 11495/130239 k nebytovému priestoru garáž č. XXX O. H. XX,XX G., Y. na M. Č.. XXXX K. Z. na D. R. N. E.. Č.. XXXXXX na Z.. D. XX H. R. H. L. Ú. E. G., D. na D. D.. Č.. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 338 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu. 2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že podľa výpisu z listu vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX je sporný nebytový priestor v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Listom zo dňa 22.10.2012 ponúkol na predaj F. E. žalovanému 1/ svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 domu evidovaného správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, postaveného na parcele č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, stavba- rodinný dom so súpisným číslom XXXXXX, evidovaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 120 000 eur splatnú do notárskej úschovy pri podpise kúpnej zmluvy alebo splatnú na jeho účet. Uznesením zo dňa 22.11.2012 č. 877/2012 odporučilo Mestské zastupiteľstvo žalovaného 1/ rokovať s nájomcami bytového domu o uplatnení predkupného práva k bytovému domu. Listom zo dňa 05.12.2012 žalobkyňa spolu s ďalšími pôvodnými nájomcami bytov v bytovom dome vyjadrila súhlas so zložením finančnej čiastky do notárskej úschovy za účelom budúceho nadobudnutia vlastníckeho práva k bytom, ktorých sú nájomcami. Dňa 12.12.2012 v zmysle uznesenia žalovaného 1/ č. 877/2012 zo dňa 22.11.2012 nájomcovia bytového domu zložili do notárskej úschovy v prospech žalovaného 1/ finančné prostriedky v celkovej výške 120.000 eur, z toho žalobkyňa zložila sumu vo výške 32.424 eur. Žalovaný 1/ sa zaviazal, po tom ako sa stane vlastníkom celej nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX, uzavrieť so zložiteľmi kúpnu zmluvu o predaji bytov nachádzajúcich sa v uvedenej nehnuteľnosti, ktorých sú zložitelia nájomcami a zložené finančné prostriedky im započíta ako zaplatenú kúpnu cenu bytov. Zmluvou č. XXXXXXXX/XX/XX o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 07.05.2014 žalovaní na žalobkyňu previedli vlastnícke právo k bytu č. 4, na 3. poschodí bytového domu D. XX, E. Š.. XXXXXX H. R. spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 11495/43413 a spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. registra "C" č. XXXX o výmere 338 m2 vo veľkosti 22990/130239 za kúpnu cenu vo výške 39.573,60 eura, s tým, že žalobkyňa ako kupujúca časť kúpnej ceny vo výške 32.424 eur zložila dňa 12.12.2012 do notárskej úschovy, ktorá suma jej bola žalovaným započítaná a časť kúpnej ceny vo výške 3.879,82 eura sa žalobkyňa zaviazala uhradiť žalovanému 2/ na účet vedený v ČSOB, a.s. Na základe uvedenej zmluvy príslušný Okresný úrad - katastrálny odbor, rozhodnutím č. V - XXXXX/XX zo dňa 08.10.2014, rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k uvedeným nehnuteľnostiam. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov, § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Poukázal na to, že ustanovenie § 16 ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov určuje dva prípady, pri ktorých v rámci prevodu vlastníckeho práva k bytom v prospech ich aktuálnych nájomcov, súčasne dochádza k zákonnému prechodu vlastníckeho práva v prospech týchto nájomcov k nebytovému priestoru v tomto bytovom dome, a to, ak ide o: 1. nebytový priestor vo vlastníctve obce alebo bytového družstva, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru, alebo 2. nebytový priestor, na ktorého financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi nájomcovia alebo ich právni predchodcovia. Medzi stranami v spore nebolo sporé, že nebytový priestor, ktorý je predmetom konania nie je nebytový priestor vo vlastníctve obce alebo bytového družstva, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo k spornému nebytovému priestoru odvodzovala od druhej možnosti uvedenej v zákonnom ustanovení, teda mala za to, že predmetný nebytový priestor je nebytový priestor, na ktorého financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi výlučne nájomcovia. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že možnosť nadobudnutia vlastníctva nebytového priestoru je upravená v zásade dvomi spôsobmi a to v prípade, že nebytový priestor vo vlastníctve obce alebo bytového družstva, vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru, alebo že sa jedná o nebytový priestor, na ktorého financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi nájomcovia alebo ich právni predchodcovia. Žalobkyňa vyvodzuje svoje vlastnícke právo z druhej možnosti, t.j. z možnosti kedy vlastnícke právo zákon priznáva nájomcom bytov v dome alebo ich právnym predchodcom, ktorí sa na financovaní týchto priestorov podieľali svojimi členskými podielmi. Zákon č. 151/95 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenie § 16 sa doplnil odsekom 8 (v súčasnosti odsek 7). Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že touto novelou sa dopĺňa nadobudnutie vlastníctva nebytového priestoru v družstevnom dome, ktorý vznikol úpravou spoločných častí alebo spoločných zariadení domu do spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Pri tejto úprave sa vychádzalo zo skutočnosti, že spoločné časti a spoločné zariadenia domu boli určené na užívanie všetkými vlastníkmi domu a keď dochádza k zmene užívania týchto priestorov, majú mať prospech z ich nového využitia vlastníci bytov v dome a nie bytové družstvo. Zámer zákonodarcu bol vyslovene spätý iba s družstevnými domami, pri prvom spôsobe nadobudnutia vlastníctva nebytového priestoru, teda jeho vzniku na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu sa však tento spôsob rozšíril aj na byty vo vlastníctve obce. To znamená, že pokiaľ by sporná garáž vznikla na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, svedčilo by žalobkyni vlastnícke právo k predmetnej garáži vo výške zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu. V danej veci však o tento spôsob nejde, čo nebolo medzi stranami ani sporné. Druhý spôsob nadobudnutia vlastníctva nebytového priestoru, teda financovaním prostredníctvom členských podielov nájomcov alebo ich právnych predchodcov je výslovne spätý iba s bytmi družstevnými. Vyplýva to z dikcie zákona, ktorý hovorí o nebytových priestoroch, na ktorých financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome. Ide teda o nájomcoch, ktorí sú zároveň členmi bytového družstva, ktorí sa na financovaní nebytových priestorov podieľali svojimi členskými podielmi. Členský podiel totiž predstavuje účasť člena v družstve a z nej plynúce práva a povinnosti. Majetkovú účasť člena bytové družstva reprezentuje predovšetkým členský vklad. Ten predstavuje súhrn peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa určitá osoba zaväzuje vložiť do družstva za účelom nadobudnutia alebo zvýšenia účasti v ňom. Nájomcovia obecných bytov žiadne majetkové hodnoty (peňažné ani nepeňažné) nevkladali do financovania bytových domov ani neboli v obdobnom právnom vzťahu s obcou. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci bolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou výlučne na kúpu bytu. Rovnako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že sporný nebytový priestor
sa nenachádza v družstevnom dome, žalobkyňa v rozhodnom čase nebola a ani nie je v súčasnosti členom družstva, preto uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na daný prípad. Vzhľadom na uvedené podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, keď síce v spore boli úspešní, avšak im žiadne trovy nevznikli. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe, pričom odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 16 ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov možno nadobudnúť nebytový priestor v zásade dvomi spôsobmi a to v prvom prípade tak, že nebytový priestor vo vlastníctve obce alebo bytového družstva vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru, alebo v druhom prípade, ak sa jedná o nebytový priestor, na ktorého financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi nájomcovia alebo ich právni predchodcovia, pričom podľa názoru súdu druhý spôsob je výslovne spätý iba s bytmi družstevnými, a nemožno ho na tento prípad aplikovať. Poukázala na to, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie preukázala, že potom, čo bývalý spoluvlastník domu F. E., ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/3 žalovanému 1/ v rámci predkupného práva za kúpnu cenu vo výške 120.000 eur, žalovaný 1/ na základe uznesenia jeho mestského zastupiteľstva č. 877/2012 zo dňa 22.11.2012 umožnil nájomcom bytov v dome odkúpiť túto 1/3 domu za sumu 120.000 eur, a to každému v pomere podľa rozsahu jeho podlahovej plochy prenajatého bytu k súčtu všetkých podlahových plôch bytov v dome. V rámci tohto úkonu vložila do notárskej úschovy sumu vo výške 32.424 eur, čím si v plnom rozsahu splnila svoju podmienku podľa uvedeného uznesenia žalovaného 1/. Od začiatku bola v presvedčení a zo strany žalovaného 1/ jej bolo opakovane prezentované, že ňou zložená suma sa týka tak kúpy bytu ako aj prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru, čomu zodpovedalo aj to, že súčet súm zložených nájomcami do notárskej úschovy v prospech žalovaného 1/ zodpovedal sume 120 000 eur. Túto sumu žalovaný 1/ po obdržaní od nájomcov uhradil v plnom rozsahu pôvodnému spoluvlastníkovi F. E. a následne previedol na nájomcov vlastnícke právo k bytom, ktoré mali dovtedy v nájme. K prevodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru v podiele 1/3 v prospech pôvodných nájomcov však nikdy nedošlo a spoluvlastníkom nebytového priestoru zostal naďalej žalovaný 1/. Na financovaní kúpy spoluvlastníckeho podielu k domu vrátane nebytového priestoru od pôvodného vlastníka sa podieľali súčasní vlastníci bytov tak, že za účelom ich kúpy poskytli žalovanému 1/ celkovú kúpnu cenu vo výške 120.000 eur a žalovaný 1/ na kúpu nebytového priestoru nevynaložil zo svojho vlastného majetku žiadne finančné prostriedky. Súhlasí so stanoviskom súdu, že nájomcovia neboli členmi bytového družstva. Je však nepochybné, že výlučne ich finančné prostriedky slúžili na zabezpečenie kúpy 1/3 spoluvlastníckeho podielu k celému domu vrátane nebytového priestoru žalovaným 1/ od pôvodného spoluvlastníka, čo v tomto prípade analogicky nevylučuje aplikáciu § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. 5. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a vychádza z náležíte zisteného skutkového i právneho stavu veci. Právny názor vyjadrený súdom považujeme za správny, vychádzajúci zo správne posúdeného stavu veci a opierajúci sa o ustálenú súdnu prax v sporoch o určenie vlastníckeho práva. Žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom nepreukázala, že nároku, ktorého sa domáha, je potrebné poskytnúť právnu ochranu, nepredložila žiadne relevantné listiny a dôkazy, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti preukazovali, že k predmetom vinkulácie finančných prostriedkov do notárskej úschovy boli aj prostriedky na kúpu nebytového priestoru č. NP č. XXX - garáž, ku ktorému sa domáha určiť vlastnícke právo. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok s ohľadom na ustanovenie § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov, kde uznal, že nadobudnúť nebytový priestor možno len dvomi spôsobmi. Jeden spôsob je viazaný na rozhodnutie o zmene užívania stavby so spoločnými časťami domu a v druhom prípade musí ísť o družstevný byt, na kúpu ktorého sa podieľali jednotliví členovia družstva. Žalobkyňa nepreukázala ani jeden zo spôsobov nadobudnutia nebytového priestoru. Pán F. E. mu ponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel 1/3 na nehnuteľnosti D.Á. XX H. R., listom doručeným dňa 26.10.2012. Nájomcovia bytov na D. XX H. R., K. F. B.. W. A., K. C. (Ž.), A. D. E. G. G. D.O. K. G.. K. D., ho listom zo dňa 07.12.2012 požiadali, aby si uplatnil predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu 1/3 danej nehnuteľnosti a zároveň oznámili, že v lehote do 12.12.2012 zložia na notárskom úrade sumu 120 000,00 eur s tým, aby pri uzavretí kúpnych zmlúv na kúpu bytov bola zložená suma započítaná na zaplatenú kúpnu cenu. Teda započítanie sa týkalo výlučne bytov v danom dome a nie nebytových priestorov, pretože nájomcovia a rovnako tak aj žalobkyňa nebytové priestory neužívali. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne uvedeným v odvolaní zo dňa 27.11.2018, že im umožnil odkúpiť
podiel 1/3 v dome. Takéto konštatovanie je nepodložené. Skutočnosť, že finančné prostriedky na kúpu podielu 1/3 od pôvodného vlastníka získal od nájomcov je v danom prípade irelevantná. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa v minulosti domáhala prevodu NP č. XXX - garáž v danej nehnuteľnosti. Nepredložila listiny svedčiace o tom, že by je patrilo nájomné právo k NP č. 901, či iný právny úkon, resp. zákonný dôvod, od ktorého by bola oprávnená si odvodiť predložený žalobný nárok. Pred zložením vinkulovaných finančných prostriedkov presne vedela, na aký účel budú vinkulované prostriedky použité - na kúpu bytu, ktorého bola nájomníčkou, nie na kúpu NP č. XXX. Rovnako zo Zápisnice zo dňa 12.12.2012 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Miloslava Kováča bola žalobkyňa spolu s nájomcami informovaná a zobrala na vedomie skutočnosť, že po tom, ako sa stane Hlavné mesto SR Bratislava vlastníkom celej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, L.. Ú.. E. G., uzavrie so zložiteľmi kúpnu zmluvu o predaji bytov nachádzajúcich sa v uvedenej nehnuteľnosti, ktorých sú zložitelia nájomníkmi a zložené finančné prostriedky im započíta ako zaplatenú kúpnu cenu bytov. Byt č. X situovaný na 3. poschodí bytového domu na D. Z. Č.. XX H. R. bol prevedený do výlučného vlastníctva žalobkyne Zmluvou o prevode bytu zo dňa 8.10.2014. Predmetom zmluvy podľa čl. II. bol iba byt č. X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach a príslušenstva domu spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku parc. č. XXXX L.. Ú.. E. G.. Nárok vyplývajúci z poskytnutých finančných prostriedkov sa viazal výlučne k bytom, ku ktorým boli s nájomcami uzatvorené nájomné zmluvy na dobu neurčitú nie k nebytovému priestoru garáž č. XXX, príp. k spoluvlastníckemu podielu 1/3 na stavbe. Vinkulovaná finančná čiastka bola poskytnutá výlučne od nájomcov bytov, ktorí mali byty prenajaté na dobu neurčitú s tým, že táto čiastka mala byť nájomcom započítaná pri prevode bytov. Nebytový priestor garáž č. XXX nebol nikdy predmetom rokovaní ani predmetom nárokov zo strany nájomcov. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a neuviedla na základe akého právneho úkonu má byť povinný previesť spoluvlastnícky podiel 11495/130239 k NP č. XXX na žalobkyňu. Preto považuje nárok žalobkyne a samotné odvolanie za nedôvodné, nepodložené, keď nie je daný žiaden právny titul, ani faktický dôvod, ktorý by oprávňoval žalobkyňu domnievať sa, že jej patrí spoluvlastnícky podiel 11495/130239 k NP č. XXX situovaného na prízemí bytového domu na D. Z. Č.. XX H. R.. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. V danom spore súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je v podiele 11495/130239 spoluvlastníčkou nebytového priestoru - garáž č. XXX o výmere 54,17 m2, umiestneného na prízemí bytového domu súp. č. XXXXXX na Z.. D. XX H. R., Y. na LV č. XXXX, postaveného na pozemku v katastrálnom území E. G. D.. Č.. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 338 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu, vykonal náležité dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov strán. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval najmä zodpovedajúce ustanovenie § 16 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov, ktoré, a to aj s prihliadnutím na obsah dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, správne vyložil a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu podanej žaloby aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj prijaté právne závery ohľadne všetkých relevantných predbežných otázok významných pre rozhodnutie v danom spore. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nadobudnutie jej spoluvlastníctva k predmetnému nebytovému priestoru podľa ust. § 16 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z., ktoré v danej veci nepochybne nepredstavuje právny základ pre nadobudnutie podielového spoluvlastníctva žalobkyne, avšak ani žiadny iný právny dôvod, ktorý by mohol jej spoluvlastníctvo preukázať, a preto nebolo možné podanej žalobe vyhovieť, keď žalobkyni nesvedčí žiadny titul, na základe ktorého by mohla nadobudnúť vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo, predmetného nebytového priestoru garáže. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v rámci ktorých prvoinštančný súd výstižne zhrnul dôvody, pre ktoré podanej žalobe nebolo možné vyhovieť, pričom vzhľadom na skutočnosť, že tieto sú dostatočné a celkom správne, nepovažuje za potrebné na ich doplnenie uvádzať ďalšie závery.
8. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne, podľa ktorých zloženie jej finančných prostriedkov na účet žalovaného 1/ slúžiace na zabezpečenie kúpy 1/3 spoluvlastníckeho podielu k celému domu vrátane nebytového priestoru žalovaným 1/ od pôvodného spoluvlastníka, odôvodňuje v tomto prípade analogickú aplikáciu § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., na základe ktorého sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetného nebytového priestoru garáže, odvolací súd poukazuje na to, že tieto jej námietky nemôžu obstáť po skutkovej ani právnej stránke. V preskúmavanej veci bolo totiž preukázané, že záloha na kúpnu cenu vo výške 32.424 eur bola žalobkyňou zložená výlučne za účelom nadobudnutia bytu a spoločných častí a zariadení bytového domu, v ktorom sa byt nachádza (ktorých sa následne aj stala vlastníčkou), avšak už nie samostatného nebytového priestoru garáže, ktorý je predmetom tohto konania, a preto žalobkyňou (na byt a spoločné časti domu, medzi ktoré garáž nepatrí) zložená zálohová platba nemohla mať za následok splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 16 ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov vo vzťahu k nebytovému priestoru garáže. Bez ohľadu na to však nemôže obstáť ani právny názor žalobkyne, podľa ktorého v danom prípade možno citované ustanovenie aplikovať analogicky. Z jeho znenia a z dôvodovej správy k nemu totiž celkom jednoznačne vyplýva, že sa môže uplatniť iba ak ide o nebytové priestory nadobudnuté v rámci tzv. družstevnej výstavby, pričom nie je sporné, že v prípade daného bytového domu a tiež nebytového priestoru garáže o takýto typ výstavby nešlo. Žalobkyňa naviac v súvislosti s ich výstavbou a nadobudnutím bytu nikdy nemala právne postavenie členky družstva, ktorá by sa splatením členských príspevkov na ich výstavbe podieľala. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacia námietka žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je dôvodná. 9. Odvolací súd preto, keď súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci samej na základe vykonaného dokazovania správne a dostatočne ustálil skutkový veci, a na jeho základe dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa sa nestala vlastníčkou ani spoluvlastníčkou predmetného nebytového priestoru č. XXX, a preto rozhodol vecne správne, keď podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaných rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).