Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/321/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: V. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX L. R., zastúpenej Mgr. Milanom Vallom, advokátom so sídlom Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, a manžela: K.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX F., zastúpený VESTENICKÁ & BD, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ševčenková 5, 851 01 Bratislava, IČO: 50 217 020, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom C.: R., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. -413, zo dňa 14.07.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zverení maloletých detí a vo výroku o výživnom na maloleté deti a v súvisiacom výroku o trovách konania, sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -413, zo dňa 14.07.2020, rozviedol manželstvo Y. C., nar. XX.XX.XXXX a V. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. II, zapísané v V. manželstiev Y. úradu F. II, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti C.: R., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal v dispozícii obidvoch rodičov. Otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletú R. 350 eur mesačne, na maloletého H. 300 eur mesačne a na maloletého R. 250 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletými deťmi ponechal bez úpravy. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , Zákona o rodine, , (ďalej ), a tým, že na základe vykonaného dokazovania sobášnym listom manželov, rodnými listami, rozpisom výdavkov matky na maloleté deti, potvrdeniami o príjmoch rodičov, rozhodnutím o poberaní invalidného dôchodku, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, správami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, znaleckými posudkami vypracovanými v trestnom konaní, obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-81/1-VYS-B1-2019NA MV SR OR PZ BA1, 1. oddelenie vyšetrovania, Sasinkova 23, Bratislava, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava 1, sp.zn. , zo dňa 24.06.2020, uznesením Krajskej prokuratúry Bratislava, sp.zn. -2, zo dňa 24.06.2020, obsahom spisov tun. súdu sp.zn. a , správami o zdravotnom stave maloletých

deti, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na vec, dospejúc k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Pezinok, sp.zn. zo dňa 23.01.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.1Co/3/2019-46, zo dňa 14.03.2019, ktorým bolo otcovi nariadené, aby nevstupoval do rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese L. R., H. XXX/XX, do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde v Pezinku, pod sp.zn. . Za preukázané mal, že manželia spolu nežijú od januára 2019, kedy bol otec vykázaný zo spoločnej domácnosti, spolu nehospodária a manželka obnovenie manželstva vylučuje. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielnosť názorov na manželské spolužitie, dlhoročné autoritatívne správanie sa manžela vyústiace do stavu, že manželka, ako i tri maloleté deti, žili roky v atmosfére napätia, neustáleho kritizovania, ponižovania, psychického násilia a vynucovania bezvýhradnej poslušnosti. Maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá riadne a zodpovedne zabezpečuje osobnú starostlivosť a výchovu o maloleté deti. Zohľadnil vyjadrenie maloletých detí, ktoré opakovane deklarovali, že po rozvode manželstva rodičov chcú zostať žiť s matkou, z otca majú strach a nechcú sa sním ani stretávať. Maloleté deti vo veku 17, 14 a 11 rokov, situáciu v rodine osobne vnímajú a svoje predstavy do budúcnosti zreteľne a jasne formulovali. Nezohľadnil stanovisko otca, ktorý nesúhlasil so zverením maloletých detí matke, bez návrhu inej vhodnejšej alternatívy. Pri rozhodnutí vychádzal z preukázaných skutočností, a to doposiaľ prebiehajúceho trestného konania týkajúce sa obvinenia otca za zločin týrania blízkej osoby, zdravotného stavu maloletých detí, stanoviska Okresnej prokuratúry Pezinok a kolízneho opatrovníka a jeho správ o prešetrení rodinných pomerov. Skonštatoval, že matka od januára 2019 sama zabezpečuje celú osobnú ako i finančnú starostlivosť o tri maloleté deti, keď otec na potrebách maloletých detí participuje iba sumou 400 eur. Zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov. Otca zaviazal platiť výživné na maloleté deti v zmysle kritérií rozhodných pre určovaní výživného na maloleté deti (§ 62, §78 Zákon o rodine). Svoje závery oprel o dokazovanie zamerané na zistenie nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, R. 17 rokov, študentke gymnázia, H. 14 rokov, študentovi gymnázia v Nitre, s podmienkou internátneho ubytovania a R. 11 rokov, žiaka druhého stupňa ZŠ. Okrem nákladov na základné potreby maloletých detí zohľadňoval zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stav maloletých detí a na ich školské a mimoškolské aktivity. Na strane otca vychádzal z jeho priemerného mesačného netto zárobku v spol. Siemens, predstavujúcom za obdobie od 2/2019 do 7/2019 výšku 1.741,81 eur, od 8/2019 do 5/2019 vrátane 2.845 eur, jeho nákladov na splátky úveru 259,14 eur a príspevku na bývanie 150 eur. Do úvahy vzal otcom preukazovaný jeho zdravotný stav, spočívajúci v diagnostikovaní nezhubného nádoru na mozgu, ktorý vyhodnotil tak, že v jeho dôsledku nejde o obmedzenie pracovných schopností otca. Na strane matky vychádzal z preukázaného jej zdravotného stavu v dôsledku ktorého jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 361,40 eura, pričom pokiaľ jej to zdravotný stav dovoľuje, má príjem aj zo závislej činnosti ako špeciálna pedagogička 695 eur mesačne (v čase rozhodovania súdu bola dlhodobo práceneschopná a poberala nemocenské dávky 400 eur mesačne) a jej nákladov osobné potreby, splátky úveru 167 eur mesačne, použitého na domácnosť a potreby maloletých detí a nákladov na bývanie. Zohľadnil matkou poberané rodinné prídavky na tri deti 72 eur mesačne a uplatňovanie si daňového bonusu. Vychádzal z majetkových pomerov rodičov, ktorí majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom v obci L. R., v ktorom aktuálne býva matka s maloletými deťmi. Pri určení výšky výživného zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté deti za situácie, že maloleté deti aktuálne, z dôvodu konania otca, ktoré je predmetom vedeného trestného konania voči nemu, kontakt s otcom odmietajú. Poukazujúc na princíp zachovania rovnakej životnej úrovne maloletých detí, návrhu matky v časti výšky výživného vyhovel v plnom rozsahu a nestotožnil sa s tvrdením otca, že zo svojho príjmu je schopný platiť výživné v celkovej výške 600 eur mesačne. Tvrdenia otca o predpoklade, že v budúcnosti môže byť z dôvodu svojej diagnózy dlhodobo práceneschopný zohľadniť nemohol, keďže pre jeho rozhodnutie boli rozhodujúce preukázané zárobkové možnosti a schopnosti u rodičov v čase rozhodovania. Dôvodil, že matka na rozdiel od otca už v čase rozhodovania má vážne narušený zdravotný stav, je poberateľkou invalidného dôchodku, výkon jej pracovnej činnosti a získavania dostatočného príjmu je už obmedzený. Mal za to, že otcom navrhované výživné by ohrozilo právom chránené záujmy maloletých deti. Styk otca s maloletými deťmi ponechal bez úpravy odkazujúc na vykonané dokazovanie, zhodnotenie celkovej rodinnej situácie, prezentovaného názoru maloletých detí a doposiaľ neukončeného trestného konania voči otcovi za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Poukázal na obsah listín, znaleckých posudkov vykonaných v trestnom konaní a odmietanie kontaktu s otcom zo strany maloletých detí. Mal za to, že pomery maloletých detí v čase, keď sa tieto postupne za odbornej pomoci zotavujú a pozitívne vnímajú, že stresujúce prostredie, ktoré vplyvom otca v rodine zažívali do januára 2019 sa upokojilo, nie je

potrebné súdnym rozhodnutím o úprave styku otca s maloletými deťmi meniť. Nespochybnil právo otca na plnohodnotný styk s maloletými deťmi, avšak v danom prípade uprednostnil právo maloletých detí na výchovu v pokojnom a láskyplnom rodinnom prostredí. Poukázal na povinnosť rodičov byť nápomocnými maloletým deťom, aj za spolupráce odborného poradenstva, aby mohli postupne dospieť k obnoveniu stratenej dôvery k otcovi. Odkazujúc na zásadu prezumpcie neviny otca nevyhovel návrhu matky a nerozhodol o zákaze styku otca s maloletými deťmi. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti tomuto rozhodnutiu, vo vzťahu k výroku II. o zverení maloletých detí a výroku IV. o výživnom na maloleté deti, podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podľa , g, h, odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a výživné upraviť na maloletú R. 250 eur mesačne, na maloletého H. 200 eur mesačne a na maloletého R. 150 eur. Namietal, že súd vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pri určení výšky výživného na maloleté deti. Matkou vyčíslené náklady na maloleté deti považoval za nadhodnotené. Mal za to, že matka disponovala dlhú dobu vyššími príjmami, ako uviedla. Namietal vyhodnotenie výšky jeho priemerného mesačného čistého príjmu v sume 2.845 eur, z ktorého súd prvej inštancie pri určení výživného na maloleté deti vychádzal. Takýto záver nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a nezohľadňuje jeho vysvetlenie, že spriemerovaná mzda zahŕňa vyplatené odmeny, ktoré spoločnosť vypláca vždy až na konci kalendárneho roka a táto čiastka nie je zo strany zamestnávateľa garantovaná. Jeho mzda je závislá v rozsahu plnenia tzv. „plánu spoločnosti“, pričom plnenie tohto plánu má výrazný dopad na samotnú zložku vyplácania mzdy. Nesúhlasil, že sa po zadržaní a obvinení rozhodol nenavrátiť späť do spoločnej domácnosti, keď tento stav bol nepochybne spôsobený konaním manželky, poukazujúc na neodkladné opatrenie, ktoré mu uvedené zakazuje. Takto sa dostal do nepriaznivej situácie, kedy si musel zabezpečiť bývanie, čo predstavuje pre neho ďalšiu nákladovú položku a skutočnosť, že býva u svojej matky je len dočasné riešenie situácie. Uviedol, že matka, ktorá po celý rok 2019 disponovala prístupom k jeho bankovému účtu z neho realizovala opakované výbery, ktorú skutočnosť zamlčala. Nestotožnil sa preto s tvrdeniami matky a záverom súdu, že okrem 400 eur mesačne sa nepodieľal na nákladoch domácnosti. Do týchto položiek nemal ani možnosť zasiahnuť, keďže sa diali bez jeho vedomia (fotokópie výpisov) a tieto súd nezohľadňoval, keď výšku výživného na maloleté deti ustálil v sume 900 eur. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vyžaduje náklady a má tendenciu sa zhoršovať. Nestotožnil sa zo zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, keď o maloleté má záujem a chce sa podieľať na ich výchove a starostlivosti.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdiť. Napadnutý rozsudok považovala za vecne správny a zákonný, jeho odôvodnenie spĺňajúce všetky zákonné požiadavky, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy správne vyhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom. Uviedla, že pokiaľ odvolateľ uvádza, že upúšťa od trvania na pokračovaní manželstva, nesúhlasí s jeho tvrdeniami ktoré ho k prijatiu takéhoto záveru viedli, keď sa účelovo stavia do „role“ obete, ktorej súd bez ďalšieho neodkladnou úpravou zakázal vstupovať do spoločnej domácnosti a orgány činné v trestnom konaní mu vzniesli obvinenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Rozsiahle dokazovanie, a to aj pripojením vyšetrovacieho spisu, jednoznačne preukazuje, že práve jeho dlhodobé správanie, bez ohľadu na to, že ho vníma ako štandardné, vyústilo do jej nadmerného stresu ako aj maloletých detí, pocitu strachu z neho a značne zhoršeného psychického stavu celej rodiny. Skutočnosť, že sa po dlhodobom tolerovaní tohto stavu rozhodla vyhľadať odbornú pomoc a zároveň využila aj dostupné právne prostriedky na ochranu seba a maloletých detí, je zo strany otca hodnotená ako jej zákernosť, čo v konečnom dôsledku iba potvrdzuje skutočnosť, že otec vnímanie svojej osoby ako jedinej a nespochybniteľnej autority v rámci rodiny, považuje za štandardné. Argumentáciu otca v časti týkajúcej sa výšky výživného vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, považovala za neurčitú a neudržateľnú. Poukazujúc na zákonné kritéria určovania výživného na maloleté deti tvrdenia otca, ako aj ním predložené listinné dôkazy, z hľadiska vecnej správnosti rozsudku označila ako nepodstatné. Argumentácia týkajúca sa jeho zdravotného stavu nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku, keď otcom predložená lekárska správa potvrdzuje, že jeho diagnóza nemá progresívny charakter a zo žiadnych vykonaných dôkazov a ani z konkrétnych tvrdení účastníkov nevyplýva, že by ho zásadnejším spôsobom ovplyvňovala v jeho možnostiach a schopnostiach alebo, že by spôsobila ich pokles pri vykonávaní svojej zárobkovej činnosti. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by mal otec v súvislosti so svojím zdravotným stavom

nevyhnutné výdavky, ktoré by musel vynakladať a bez ktorých by u neho existovalo vážne ohrozenie zdravotného stavu. Zdôraznila, že práve ona, takmer nevidiaca osoba, má značný pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť do takej miery, že je poberateľkou plného invalidného dôchodku.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správny potvrdiť.

6. Okresná prokuratúra Pezinok vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletých detí a určení výživného na maloleté deti potvrdiť, považujúc ho za vecne a právne správny.

7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -413, zo dňa 14.07.2020, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku oprávnil obidvoch rodičov, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú R. 350 eur, na maloletého H. 300 eur a na maloletého R. 250 eur mesačne, styk otca s maloletými deťmi ponechal bez súdnej úpravy. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, a .

8. V danom prípade podal odvolanie otec len proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke a o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude účastníkov konania označovať ako otec a matka. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2020.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, , , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska zverenia maloletých detí, ako aj posúdenia výšky výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky , súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

10. Pokiaľ ide o odvolanie otca voči výroku rozsudku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, tu odvolací súd udáva, že otec svoje odvolanie v tomto smere žiadnym spôsobom nezdôvodnil, neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nezohľadňoval, a ktoré by mohli viesť odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny rozsudku v tejto časti. Jeho odvolací návrh o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je neurčitý, bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov, prečo by takouto navrhovanou formou starostlivosti bola v danom prípade lepšie zabezpečená starostlivosť o maloleté deti. Odvolací súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, vrátane zisťovania názoru maloletých detí, sa plne stotožnil s jeho záverom, že ponechanie maloletých detí v osobnej starostlivosti matky je v ich najlepšom záujme a vzhľadom na celkovú rodinnú situáciu a vzájomné vzťahy medzi maloletými deťmi a otcom nateraz zrejme aj jediným možným riešením.

11. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,

ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

12. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

13. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej

životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak

- vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.

14. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode, jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí, ich veku, ale aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, rozdielnosť vo výške ich dosahovaných príjmov ako aj zásadu zachovania rovnakej životnej úrovne. Správne vyhodnotil v konaní preukázaný zdravotný stav matky a otca a jeho vplyv na ich možnosti a schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a existenciu ich obmedzenia v tomto smere. Správne súd prvej inštancie tiež vyhodnotil skutočný priemerný čistý mesačný príjem otca, ktorý zahrňuje súčet všetkých príjmov od zamestnávateľa za posudzované obdobie, vrátane odmien či iných finančných benefitov, aj keď tieto nemajú pravidelnú mesačnú periódu vyplácania a sú poskytované zamestnávateľom spravidla k prvému polroku či k ukončeniu výplatného kalendárneho roka. Správne vychádzal z rovnakých majetkových pomerov rodičov, ktoré budú predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva po zániku manželstva a dostatočne zohľadnil aj jednotlivé mesačné náklady na osobné potreby rodičov nimi uvádzané ako aj splátky úverov. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné na maloleté deti v konaní o rozvod manželstva bolo určené od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna (t.j. v danom prípade od 24.08.2020), ktoré zohľadňuje náklady a výdavky maloletých detí s ohľadom na ich aktuálny vek a reflektuje aj na stredoškolské štúdium v školskom roku 2020/2021 u starších dvoch detí a v prípade maloletého R. jeho postup na druhý stupeň ZŠ. Pokiaľ ide o otcom namietanú výšku mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré označil za nadhodnotené (bez ich bližšej konkretizácie), odvolací súd dospel k záveru, že tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania je potrebné ustáliť u maloletej Júlie minimálne vo výške 474 eur. Maloletá R. je vo veku 17 rokov, v školskom roku 2020/2021 študentkou 3. ročníka 8 ročného gymnázia, jej priemerné mesačné výdavky predstavujú náklady na bývanie (pomerná časť za energie, plyn vodu, odpad) 40 eur, komplexné náklady na stravu 150 eur (trpí na antihistamínovú intoleranciu), drogériu a kozmetiku 15 eur, oblečenie a obuv 30 eur, školskú jedáleň 36 eur, školské potreby 8 eur a platby spojené s návštevou školy 11 eur + (stužková 20 eur), internet 10 eur, vreckové 40 eur, mobil 12 eur, cestovné 22 eur, kultúra a mimoškolské aktivity (ľudový tanec a spev) 25 eur, exkurzie, tábory, výlety, kultúrne vyžitie a voľný čas 45 eur, zvýšené náklady na zdravotný stav cca 10 eur. U maloletého H. odvolací súd ustálil priemernú výšku nákladov minimálne v sume 500 eur. Maloletý H. je vo veku 14 rokov, v školskom roku 2020/2021 bude študentom bilinquálnej školy cirkevnej v Nitre, zameranej na prírodné vedy a bude bývať na internáte. Jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú náklady na bývanie 40 eur, komplexné náklady na stravu 150 eur (diagnostikovaná potravinová alergia), drogériu 10 eur, oblečenie a obuv 30 eur, školskú jedáleň + internát 70 eur, školské potreby 8 eur a platby spojené s návštevou školy 3 eur, mobil 14 eur, internet 10 eur, cestovné 50 eur, krúžky, športové aktivity 40 eur, exkurzie, tábory, výlety, kultúra a voľný čas 45 eur, zvýšené náklady na zdravotný stav (diagnostikované ADHD, vokálna tiková porucha, indikovaný zubný strojček) cca 30 eur. U maloletého R. odvolací súd ustálil priemernú výšku nákladov minimálne v sume 379 eur. Maloletý R. je vo veku 11 rokov, v školskom roku 2020/2021 bude navštevovať 5 ročník ZŠ, jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú náklady na bývanie 40 eur, komplexné náklady na stravu 150 eur (diagnostikovaná histamínová intolerancia), drogériu a kozmetiku 10 eur, oblečenie a obuv 30 eur, školskú jedáleň 15 eur, školské potreby 8 eur a platby spojené s návštevou školy 3 eur, mobil 8 eur, internet 8 eur, cestovné 20 eur, vreckové 20 eur, krúžky, šport 40 eur, exkurzie, tábory a výlety a voľný čas 17 eur, zvýšené náklady na zdravotný stav (potreba logopedickej intervencie, fyziatricko-rehabilitačná intervencia) cca 10 eur. Odvolací súd nezohľadnil matkou vyčíslené náklady maloletých detí na sporenie, ktoré matka síce vyčíslila avšak nepreukázala, rovnako iba čiastočne uznal náklady maloletých detí na liečbu, lieky (matka na poslednom pojednávaní tiež uviedla, že deti už lieky neužívajú) a stravu, vychádzajúc zo všeobecných cien tovarov a služieb s ohľadom na zistené diagnózy maloletých detí. Náklady na krúžky a záujmovú činnosť maloletých detí matka vo výškach ňou vyčíslených nepreukázala, preto ich odvolací súd zohľadňoval z pohľadu ich primeranosti a iba na základe matkou predkladaných dôkazov, pri náklade na dopravu do školy maloletého H. vychádzal z porovnania cien autobusových spojov L. R. - F. - W.. U maloletej

R. nemohol odvolací súd uznať náklady uvádzané matkou na autoškolu, keďže nejde o nie nevyhnutný a bežný výdavok na ktorom by sa pri spoločnom financovaní mali zhodnúť obaja rodičia, navyše zaplatenie autoškoly v konaní preukázané nebolo. Rovnako je potrebné povedať, že do priemerných mesačných nákladov na maloleté deti nie je možné zahŕňať finančné záväzky rodičov napr. z úverov. Súčasťou nevyhnutných nákladov matky na maloleté deti je však pomer nákladov na platby za bývanie (energie, plyn, voda, odpad). Je nepochybné, že mesačné náklady maloletých detí boli v konaní matkou preukázané čiastočne a tak ako vyplýva z vykonaného dokazovania v mesačnom priemere predstavujú spolu položku cca 1.353 eur, nemožno ich považovať za neprimerané a je potrebné zdôrazniť, že tvorili životnú úroveň maloletých detí aj počas trvania manželstva rodičov. Výška výživného bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem, ktorý je na strane otca nepochybne vyšší, ale aj s ohľadom na výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ktorú okolnosť je potrebné zo zákona zohľadňovať. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že výživné na maloleté deti nemôže vychádzať z presného matematického výpočtu polovice vyčíslených výdavkov, ale musí zohľadňovať podiel osobnej starostlivosti každého z rodičov, ktorá je v danom prípade maloletým deťom poskytovaná výlučne matkou a to vo všetkých smeroch (výchova, osobná starostlivosť a starostlivosť spojená s ich štúdiom, zabezpečením zdravotného stavu ale aj voľného času). Podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti je tiež formu plnenia si jej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a v tomto prípade, kedy otec na starostlivosti a výchove o maloleté deti neparticipuje je potrebné ju zohľadniť tak, že otec je povinný sa finančne na výžive a potrebách maloletých detí podieľať v prevažnej miere. Námietka otca, že matka do rozvodu manželstva používala finančné prostriedky zo spoločného účtu je bezpredmetná, keďže výživné na maloleté deti bolo určené na čas po právoplatnom ukončení manželstva a nebolo preukázané, že by sa otec osobitne finančne podieľal na hradení nákladov na maloleté deti, napr. platením nákladov spojených s ich školskou či mimoškolskou činnosťou alebo zdravotným stavom, oblečením, poskytoval im vreckové, zabezpečoval ich voľný čas, výlety či dovolenky. Dôvodom tohto stavu bude zrejme aj preukázanie vážne narušených vzťahov maloletých detí k otcovi a to bez ohľadu na to, či ich príčiny budú ustálené dokazovaním vo veci trestného konania vedeného proti otcovi. Otcom navrhovaná výška výživného, ktoré by nepokrylo ani finančné nároky maloletých detí na ich najzákladnejšie potreby je nereálna a v jednoznačnom rozpore s ich záujmami. Rovnako treba konštatovať, že majetkové pomery rodičov vyplývajúce z ich spoluvlastníctva k rodinnému domu a finančným záväzkom z hypotekárneho úveru budú predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v nasledujúcom období, ktoré bude mať v budúcnosti nepochybne aj vplyv na zmenu a výšku ich nákladov na bývanie. V posudzovanej veci súd prvej inštancie preto správne vychádzal z možností a schopností otca, poukazujúc na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, jeho pracovné zaradenie, vek a príjem. Pokiaľ ide o v konaní preukázaný zdravotný stav otca, odvolací súd sa zhodol so záverom súdu prvej inštancie, že tento v súčasnej dobe nemá vplyv na výkon jeho práce a teda neznamená zníženie jeho pracovných schopností ani iné závažné obmedzenia majúce vplav na výkon jeho povolania. Napokon, pokiaľ sa otec v odvolaní domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a určenia mu povinnosti platiť výživné na R. 250 eur, na H. 200 eur a na R. 150 eur mesačne, možno uzavrieť, že výška výživného určená súdom prvej inštancie za zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matke a aj jej faktického výkonu, je plne dôvodná.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutom výroku o zverení maloletých detí a o výživnom na maloleté deti, poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil, ako vecne a právne správny podľa , potvrdil.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa .

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).