Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: X. O., K.. XX.XX.XXXX, O. J. XXX/XX, W. Ľ., o zaplatenie 1.411,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 16.06.2020, č. k. -162 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 81 eur od 16.06.2008 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej zamietavej časti potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,36 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 909,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 909,90 eur od 16.06.2018 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach v sume 50 eur vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,88 %, ktorý je povinný zaplatiť žalovaný, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , a , , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), , , Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.01.2019 domáhal zaplatenia sumy 1.411,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 16.06.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 09.12.2015 so žalovanou zmluvu č. XXXXXX o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.000 eur. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, a preto právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 29.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňa 19.05.2016. Žalovaná suma predstavuje istinu úveru vo výške 1.000 eur a neuhradený úrok vo výške 411,93 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 16.06.2018 (deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky). Podaním doručeným súdu dňa 04.09.2019 žalobca uviedol, že žalovaná na predmetný úver vykonala platby v celkovej výške 9,10 eur dňa 25.01.2016, ktoré boli započítané na úhradu úrokov. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že momentálne pracuje a súhlasí so splátkami vo výške 50 eur, je si vedomá, že je v omeškaní a uznáva svoj záväzok.

4. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby bola v zmluve uvedená výška RPMN a z akých predpokladov sa vychádzalo pri jeho výpočte. V predmetnej zmluve tento údaj chýba, a preto v zmysle a ZoSÚ je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná na úver uhradila sumu 9, eur, a preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 909,90 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od 16.06.2018, t.j. deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, preto súd priznal úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy 909,90 eur od 16.06.2018 do zaplatenia. V súlade s návrhom žalovanej a súhlasom žalobcu povolil súd žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku mal súd za to, že v predmetnom konaní nemožno rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, nakoľko v prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovanou skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinností preskúmať spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené by sa priečilo zásade spravodlivosti a došlo by k zvýhodneniu pasívnych spotrebiteľov oproti spotrebiteľom, ktorí svoj dlh často uznajú z obavy z následnej nemožnosti úhrady ich dlhu v splátkach voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod.. Z uvedeného dôvodu bol súd povinný skúmať, či predmetný spor má spotrebiteľský charakter a zaoberať sa aplikáciou noriem ochrany spotrebiteľa.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. , v spojení s ust. .

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd rozhodol v rozpore s objektívnymi skutočnosťami zistenými v konaní a v rozpore s vyhláseným znením rozhodnutia. Jednoduchým matematickým výpočtom možno dospieť k záveru, že pokiaľ žalovaný uhradil 9,10 eur a bol mu poskytnutý úver 1.000 eur, rozdielom nie je suma 909,90 eur, ale suma 990,90 eur. Správne mal súd zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 990,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 990,90 eur od 16.06.2020 do zaplatenia. V zmysle zápisnice z pojednávania žalovaný uviedol, že svoj záväzok uznáva, napriek uvedenému súd nerozhodol o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie a preskúmaval uplatnený nárok po hmotnoprávnej stránke. Takýto postup je v rozpore s ust. a súd svojím výkladom zmenil vôľu zákonodarcu, čím porušil ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. V konaní bezpochyby došlo k naplneniu všetkých procesných podmienok, ktoré zákon vyžaduje na to, aby bol súd povinný rozhodnúť o nároku rozsudkom pre uznanie. Žalobca namietal aj skutočnosť, podľa ktorej mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. . Súd žiadnym spôsobom nekonkretizuje, v čom spočívajú uvedené nedostatky predmetnej zmluvy (predpoklady pre výpočet RPMN). Žalobca považuje za preukázané, že zmluva obsahovala všetky predpoklady na výpočet RPMN spolu s percentuálnym vyjadrením samotnej výšky RPMN, pričom ide o štandardné vyjadrenie v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je zákonom aprobované. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a následne uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie.

9. Podľa a Z.z, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, očnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Podľa Z.z, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a .

11. Na základe súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, odvolací súd totožne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah a žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver podľa Pri preskúmaní zmluvy č. XXXXXX odvolací súd taktiež dospel k záveru, že v predmetnej zmluve absentuje obligatórna náležitosť, a to uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady pre jej výpočet. Preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g), zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.

12. Ako dôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobcu vo vzťahu k sume, ktorú je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1000 eur a žalovaná za úver zaplatila 9,10 eur. Teda rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (1000 eur) a sumou zaplateného úveru (9,10 eur) predstavuje 990,90 eur, čo je sumou, ktorú žalovaná žalobcovi dlhuje na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol výpočet, akým zisťoval sumu, ktorú žalovaná dlhuje žalobcovi, avšak pri jeho výpočte urobil matematickú chybu, keď do sumy 990,90 eura (1 000 eur - 9,10 eur) nezapočítal aj dlh 81 eur s prísl. Preto, ak bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal žalobcovi zaplatiť 1 000 eur. Z tejto sumy žalovaný zaplatil 9,10 eur, a preto odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku II. ( ) tak, že ho k už priznanej sume 909,90 eur s prísl. (I. výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť), pripočítal ešte sumu 81 eur s prísl. a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudku ako vecne správny postupom podľa , potvrdil.

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu o rozhodnutí rozsudkom pre uznanie odvolací súd uvádza, že vyjadrenia žalovanej v rámci výpovede pred súdom prvej inštancie nemožno považovať za taký prejav jej vôle, ktorý by vyvolával právne účinky predpokladané v ust. . Naviac súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré nerozhodol rozsudkom pre uznanie podrobne odôvodnil v bode 26. rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, a len pre zdôraznenie dodáva.

14. Uznanie dlhu je takým úkonom dlžníka, v dôsledku ktorého za stavu, že protistrana podala návrh na vyhlásenie rozsudku pre uznanie, súd neskúma odôvodnenosť, existenciu a rozsah žalobou uplatneného nároku, ale bez ďalšieho prezumuje, že takýto nárok existuje a je dôvodný v rozsahu, ako ho dlžník uznal, preto žalobe čo do uznaného dlhu vyhovie. Vzhľadom na závažnosť inštitútu, a to

najmä za stavu, že ide o konanie s tzv. slabšou stranou, ako je to aj v predmetnom prípade, kedy má žalovaný postavenie spotrebiteľa, je potrebné dôsledne vyžadovať náležitosti uznávacieho právneho úkonu. Z vyjadrenia žalovanej ( že si je vedomá dlhu) nie je zrejmé, v akom rozsahu považuje žalobu za opodstatnenú. Byť si vedomý dlhu ešte samo o sebe neznamená, že dlžník svoj dlh aj uznáva.

15. V konaní nebolo sporné, že zmluva č. XXXXXX. zo dňa 09.12.2015, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou, má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. . V prípade spotrebiteľských sporov je súd povinný preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či spĺňa obsahové požiadavky ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a pod.. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod.. Aj v tomto prípade všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný existenciu dlhu nepoprel a vyjadrenie k veci na pojednávaní formuloval pod tlakom okolností - prebiehajúce súdne konanie, nepriaznivá finančná situácia žalovanej, snaha o docielenie možnosti úhrady dlhu v splátkach. V spotrebiteľských sporoch možno za relevantný považovať iba informovaný uznávací prejav vôle spotrebiteľa, t.j. taký, ku ktorému spotrebiteľ pristúpil až po tom, čo súd prvej inštancie vykonal poučenie podľa , teda vhodným spôsobom, nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, no hlavne aj o „iných možnostiach obrany...“. Ako však už bolo konštatované vyššie, v predmetnom konaní ani nemožno dospieť k záveru, že prejav žalovanej predstavuje uznanie dlhu.

16. S poukazom na túto skutočnosť, vyjadreniu žalovanej učinené pred súdom prvej inštancie nemožno priznať právne účinky uznania dlhu v zmysle .

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore s ust. , keď vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie. Svojím postupom súd plne rešpektoval a splnil povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy zameranej na ochranu spotrebiteľa.

18. O trovách celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa v spojení s ust. . Súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 990,90 eur (70,18 %) a v časti o zaplatenie 421,03 eur (29,82 %) súd žalobu zamietol. Teda úspech žalobcu (rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného) predstavuje v rozsahu 40,36 %. Preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).