Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobkyne: J.. I. F., L.. XX.X.XXXX, P. J. K. T., Q.D. X, P..Č.. G. E. L., zastúpenej JUDr. Gabrielom Blehom, advokátom so sídlom v Bratislave, L. Dérera 2, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, o určenie, že žalovaný nemá právo na vymáhanie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. októbra 2019, č.k. -124, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e . Vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 33,33%. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy č. 0040279608 uzavretej dňa 04.08.2011 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov, žalobu zamietol v časti vydania bezdôvodného obohatenia a v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Po právnej stránke zistený skutkový stav posúdil podľa , , , , , , ,, , , , v spojení s , , ,, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSU) a a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Mal za preukázané, že pôvodný veriteľ VÚB a.s. a žalobkyňa uzatvorili platnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0040279608. Táto zmluva sa skladá z viacerých právnych úkonov - Žiadosť o aktiváciu Dovolenkovej karty zo dňa 29.06.2011, Schválenie žiadosti o dovolenkovú kartu (potvrdzujúci list) zo dňa 04.08.2011, pričom súčasťou zmluvy mali byť Obchodné podmienky a Cenník, s tým že zmluva nadobudne účinnosť dňom vydania Potvrdzujúceho listu. Zmluva (Žiadosť aj Schválenie) má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, kde poskytovateľ úveru, ktorý o rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvára zmluvy s veľkým počtom záujemcov o úver, len čitateľne doplňuje údaje o spotrebiteľovi, údaje o výške úveru, výške a čase splátok. Drobným písmom je na listinách predtlačené, že ostatné podmienky určujú obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Rovnako drobným a takmer nečitateľným písmom sú na ďalších listinách predtlačené obchodné podmienky. Je zrejmé, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a obchodných podmienok, t.z. nemala možnosť vyjednávať a dosiahnuť zmenu v navrhovateľom určených podmienkach, a ak chcela s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu, bola nútená prijať ním stanovené podmienky, ktoré zakladajú značný nepomer medzi právami

a povinnosťami zmluvných strán. Vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom je založený na princípe dôvery spotrebiteľov v poctivé konanie podnikateľov a že spotrebiteľ je v tomto vzťahu slabšou stranou, preto mu súd podľa všeobecných zásad spotrebiteľského práva zabezpečuje vyššiu mieru ochrany. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalobkyňa na Tlačive Žiadosť o schválenie Dovolenkovej karty bola informovaná o tom, že vstupuje do úverového vzťahu, na základe ktorého jej veriteľ poskytne úver vo výške 900 eur, ktorý bude ona splácať mesačnými splátkami vo výške 30 eur. Údajom vytlačeným drobným písmom v časti V. pod odsekmi 1. - 3. a v časti VI. zrejme nevenovala pozornosť, mohla ich považovať len za informačné a všeobecné, keďže v ňom ide úver vyčerpaný dňa 01.06.2011, teda pred podpísaním jej žiadosti. Spornou je otázka, či v zmluve o úvere boli platne dohodnuté ďalšie poplatky a iné dojednanie. Je nesporné, že zmluva o úvere je pripravená tak, že na listinách tvoriacich zmluvu sú zrozumiteľne uvedené údaje o zmluvných stranách, o úvere 900 eur a o výške mesačnej splátky 30 eur a jeho splácaní s odkazom na obchodné podmienky. Keďže tento odkaz aj obchodné podmienky na iných stranách sú vytlačené drobným písmom, právom u spotrebiteľa môžu vzbudiť dojem, že v odkazovaných obchodných podmienkach sú len ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru (na ktoré majú slúžiť), nie ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad do jeho práv a povinností. Obchodné podmienky nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme zmluvný partner skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Ak sa tak stane, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. V danom prípade sa tak stalo, veriteľ ustanovenia o poplatkoch, zmluvnej pokute a ďalších sankciách zakomponoval do nečitateľných obchodných podmienok namiesto toho, aby spotrebiteľa na povinnosť platenia poplatkov a ďalších sankcií zrozumiteľne upozornil v zmluve. Vo vzťahu k zmluve o úvere považoval ustanovenia o poplatkoch ako sú uvedené v úverových podmienkach a Cenníkoch za neplatné v zmysle a vzhľadom na ich spôsob začlenenia do zmluvy o úvere za neprijateľné zmluvné podmienky podľa . Z predložených listín mal za preukázané, že žalobkyňa mala úver splácať splátkou vo výške 30 eur mesačne, pričom z tejto splátky nevyplýva, aká časť ide na úroky, istinu alebo poplatky. Z výpisov úverovej karty je zrejmé, že banka takmer od začiatku úverového vzťahu (od 26.08.2011) účtovala poplatky za výbery z bankomatu v SR a krajinách eurozóny, za správu kartového účtu, poplatky za úverové rizikové poistenie typu A, administratívne poplatky za správu rizikovej pohľadávky, sankčné úroky a ďalšie, ktoré neboli v zmluve dohodnuté a vysoko prevyšujú dohodnutú štandardnú splátku 30 eur (navrhnutú bankou). Navyše jej od začiatku boli účtované štandardné úroky, ktoré mali byť do konca roka 2011 vo výške 0 %. Tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že v zmluve nie sú uvedené povinné náležitosti podľa , , ZoSU. Následne vyslovil, že v zmysle , je úver je bezúročný a bez poplatkov. Toto určenie považoval za dostatočné pre ochranu žalobkyne ako spotrebiteľa a zákonné aj z toho dôvodu, že neplatné čiastkové ustanovenia zmluvy nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, na základe ktorej strany plnili - veriteľ poskytol úver a dlžník tento úver v poskytnutej výške aj splatil. Veriteľ už nemôže požadovať žiadne ďalšie plnenia, keď dlžník dlh splatil. Dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože bez súdneho rozhodnutia by nemala možnosť brániť sa neopodstatneným nárokom veriteľov uplatňovaným na súde. V danej veci na žalovaného bola postúpená peňažná pohľadávka vyplývajúca z úverového vzťahu, iné práva naňho postúpené neboli. Keďže vyslovil, že úver poskytnutý veriteľom VÚB a.s. je bezúročný a bez poplatkov, veriteľ má nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej istiny úveru, t.z. na sumu 870 eur. V čase postúpenia pohľadávky žalobkyňa pôvodnému veriteľovi zaplatila sumu 1.489,43 eur. V čase uzatvorenia zmluvy teda išlo o neexistujúcu pohľadávku, teda Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2015 je absolútne neplatná. Mal preukázané, že žalovaný získal od žalobkyne v r. 2016 sumu 200 eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015. Keďže táto zmluva je absolútne neplatná, je zrejmé, že túto sumu získal z neplatného úkonu, teda získal bezdôvodné obohatenie a toto plnenie je povinný vydať. Žalovaný toto plnenie vo výške 200 eur žalobkyni vydal dňa 03.08.2017, čo medzi stranami nebolo sporné a tým jeho dlh zanikol. Žiadne iné bezdôvodné obohatenie žalovaný od žalobkyne nezískal (toto získal pôvodný veriteľ), preto žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia 275 eur zamietol. Rovnako zamietol žalobu v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur z dôvodu, že nie sú splnené podmienky v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný nie je porušiteľom práv a povinností v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa voči nemu neuplatnila úspešne porušenie práva. Vzhľadom na to, že obidve strany mali v konaní úspech len čiastočný a vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský spor, vyslovil, že ani jednej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznáva ( ).

2. Proti tomuto rozsudku, v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na nesprávny procesný postup súdu, kedy zamietol podanú žalobu napriek tomu, že mal konanie v časti zastaviť. Žalobca zmenil podanú žalobu len v časti určenia a vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby (keďže sa ani nerozšírilo uplatnené právo, ani neuplatnilo iné právo), a preto mal súd pripustiť zmenu žaloby v časti určenia a zároveň v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhodnúť o tom, že konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 200 eur a primeraného finančného zadosťučinenia zastavuje a priznáva žalovanému v tejto časti nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Súd však konanie v tejto časti nezastavil, čím mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal tiež nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok postupovaná pohľadávka neexistovala, v dôsledku čoho je zmluva o postúpení pohľadávky z 27.11.2015 v časti postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. 0040279608 uzavretej dňa 04.08.2011 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobkyňou absolútne neplatná. Zastával názor, že pasívne vecne legitimovaným subjektom pri žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru môže byť len veriteľ úveru (žalovaného s ohľadom na záver súdu o neplatnosti postúpenia pohľadávky nemožno za veriteľa považovať). Považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za vnútorne rozporné, nakoľko ak súd uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 0040279608 z 04.08.2011 je absolútne neplatnou, potom musel súd nesporne dospieť aj k záveru, že žalovaný sa nikdy nestal veriteľom žalobcu a nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k určeniu, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 0040279608 uzavretej dňa 04.08.2011 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobkyňou ničím nezdôvodnil, a to aj napriek skutočnosti, že namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vo vzťahu k celému predmetu konania. Namietal správnosť výroku ohľadom nároku na náhradu trov konania aj z dôvodu, súd napriek prevažnému úspechu žalovaného v konaní rozhodol, že ani jedna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že bol v plnom rozsahu neúspešný v časti o určenie, že spotrebiteľský úver č. 0040279608 je v zmysle bezúročný a bez poplatkov, v plnom rozsahu úspešný v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 475 eur, a v plnom rozsahu úspešný v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 400 eur. V prípade rozdelenia uplatnených nárokov do troch dielčích nárokov tak bol žalobca úspešný v jednom takto určenom dielčom nároku v plnom rozsahu (33,33 %) a v dvoch takto určených dielčích nárokoch bol v plnom rozsahu neúspešný (66,66 %). Žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný v dvoch takto určených dielčích nárokoch (66 %) a v jednom takto určenom dielčom nároku bol v plnom rozsahu neúspešný (33 %). Na základe uvedeného mal preto súd priznať podľa pomeru úspechu a neúspechu v celom konaní žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %, nakoľko predstavuje percentuálny podiel čistého úspechu žalovaného v celom konaní podľa pomeru k celku (66,66 % - 33,33 % = 33,33 %). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 4. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyslovil, že v zmysle je úver, ktorý jej bol poskytnutý právny predchodcom žalovaného (VÚB a.s.) bezúročný a bez poplatkov. Poukazovala na to, že právnym predchodcom žalovaného zaplatila sumu 1.781,43 eur a žalovaný od nej momentálne vymáha dlh a požaduje 1.114,43 eur. Argumentovala, že napriek tomu, že dlh už uhradila, je vedená ako neplatič, a bojí sa tak, že príde o svoj majetok, že sa bude uvedený dlh vymáhať súdnou cestou a následne exekútorom, čo by malo za následok navyšovanie dlhu. Nie je si istá, či konanie žalovaného je alebo nie je v súlade so zákonom, nevie, v akej výške

by mala podlžnosti voči žalovanému platiť. Mala za to, že tým je daný jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože bez súdneho rozhodnutia by nemala možnosť brániť sa neopodstatneným nárokom veriteľov uplatňovaným na súde. 5. V danom prípade ide o žalobu podľa , keď určenie právnej skutočnosti vyplýva priamo z o spotrebiteľských úveroch, kedy nie je potrebné v konaní zisťovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení a pasívne vecne legitimovaným je veriteľ pohľadávky. Žalobkyňa sa však domáha v preskúmavanej veci vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru voči inej osobe ako veriteľovi vzhľadom na to, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná. V takomto prípade ide o žalobu podľa písm c) , pri ktorej je potrebné zisťovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 6. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne konštatoval, že žalobkyňou požadované určenie je potrebné pre ochranu žalobkyne ako spotrebiteľa, a to vo vzťahu k žalovanému, ktorý od žalobkyni žiada zaplatenie dlhu (oznámením pred podaním žaloby zo dňa 10.08.2016) pod hrozbou podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že bez súdneho rozhodnutia by žalobkyňa nemala možnosť brániť sa proti neopodstatneným nárokom žalovaného. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že dlh žalobkyne zanikol a že v dôsledku postúpenia neexistujúceho dlhu je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v časti postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. 0040279608 uzavretej dňa 04.08.2011 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobkyňou. Pasívna legitimácia žalovaného je tak daná tým, že žalovaný od žalobkyne dlh vymáha napriek tomu, že dlh zanikol a i napriek tomu, že nie je veriteľom v dôsledku neplatnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaný vystupuje voči žalobkyni ako veriteľ, a preto je pasívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu k určeniu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru poskytnutého jeho právnym predchodcom. Námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie tak nemôže obstáť. 7. Žalovaný však dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom nerozhodol správne o náhrade trov konania. Dôvodná je námietka žalovaného, že v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 200 eur a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia 100 eur, mal súd prvej inštancie v dôsledku späťvzatia tejto časti žaloby, konanie zastaviť, a že mu v tejto časti mal priznať náhradu trov konania podľa 8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie však konanie na základe čiastočného späťvzatia nezastavil, ale žalobu v celom rozsahu uplatňovaných peňažných nárokov zamietol. Avšak v prípade zamietnutia nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 200 eur a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia 100 eur vznikol (úspešnému) žalovanému rovnako nárok na náhradu trov konania ako by mu vznikol nárok na náhradu trov konania v tejto časti v prípade zastavenia tejto časti konania pre zavinenie žalobkyne. Žalovaný tiež dôvodne namieta, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol vo výroku o náhrade trov konania, keď nezohľadnil prevažný jeho úspech vo veci. Odvolací súd sa stotožnil so žalovaným, že predmetom konania boli tri samostatné nároky, a to nárok na určenie, nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia a nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný bol v plnom rozsahu neúspešný v časti o určenie, že spotrebiteľský úver č. 0040279608 je v zmysle bezúročný a bez poplatkov, v plnom rozsahu úspešný v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 475 eur, a v plnom rozsahu úspešný v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 400 eur. Žalobkyňa tak bola úspešná v jednom svojom nároku v plnom rozsahu (33,33 %) a v dvoch nárokoch bola v plnom rozsahu neúspešná (66,66 %). Žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný v dvoch nárokoch (66 %) a v jednom nároku bol v plnom rozsahu neúspešný (33 %). Na základe uvedeného predstavuje konečný úspechu žalovaného, na ktorý mu vznikol nárok na náhradu trov konania, 33, 33% (66,66 %

- 33,33 % = 33,33 %).

9. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalovaného uvádzané v podanom odvolaní za čiastočne dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa v časti výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 33,33% a v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalobkyni, ktorá mala vo veci samej úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).