Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/63/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. L., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. T. XXXX/X, F., zastúpenej C.. G. W., advokátkou so sídlom U.. sv. K. XX, F., a G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. I. XX/XX, N. U. H., o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. septembra 2020 č. k. -86 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nedoplatku na výživnom m e n í tak, že nedoplatok na výživnom pre maloletého N. za obdobie od 13.02.2020 do 30.09.2020 vo výške 303,45 eur sa matka maloletého dieťaťa zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého N. sumou 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od 13.02.2020, čím sa v časti výživného mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -116 zo dňa 27.10.2017 tak, že sa zvyšuje doterajšia vyživovacia povinnosť matky zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne. Matke maloletého N. uložil povinnosť splácať nedoplatok na výživnom pre maloletého N. za obdobie od 13.02.2020 do 30.09.2020 vo výške 383,45 eur v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.2 Rozhodnutie zdôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť matky k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -116 zo dňa 27.10.2017, ktorým bol mal. N. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne. V čase tejto poslednej úpravy výživného mal mal. N. 14 rokov a bol žiakom 8. ročníka ZŠ. Stravné v školskej jedálni bolo 20,20 eur. Maloletý nenavštevoval žiaden platený krúžok, otec mu platil kredit vo výške 8,- eur mesačne, inak mal len bežné výdavky. Otec maloletého býval v spoločnej domácnosti len s maloletým v byte, ktorý patril jeho bratovi. Mesačné náklady predstavovali 250,- eur a 19,- eur za internet a TV. Otec pracoval ako CNC frézar s priemerným čistým mesačným

príjmom 684,48 eur, splácal pôžičku 143,- eur mesačne. Matka maloletého pri poslednom rozhodovaní žila v spoločnej domácnosti s partnerom a dvoma maloletými deťmi (E., nar. 07.12.2000, a U., nar. 14.05.2015) v byte, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa. Matka bola zamestnaná ako telefónna operátorka s priemerným čistým mesačný príjmom 464,- eur. Okrem toho poberala prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,04 eur a príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 254,- eur mesačne. Mesačné náklady na bývanie predstavovali 230,- eur a 28,- eur za TV.

1.3 Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v súčasnosti mesačný príjem otca predstavuje 819,74 eur, okrem toho poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 24,95 eur. V súčasnosti otec žije v spoločnej domácnosti s mal. N. v byte, ktorý je v jeho vlastníctve a ktorý nadobudol do vlastníctva v roku 2019. Mesačné výdavky otca sú 173,- eur (nájom, elektrina, TV, internet), 238,20 eur hypotéka na byt so splatnosťou 15 rokov, 75,37 eur stavebné sporenie, 50,40 eur poistka. Okrem toho otec naďalej spláca pôžičku v mesačnej sume 143,- eur. Priemerný čistý mesačný príjem matky bol za obdobie od 12/2019 do 02/2020 cca 620,- eur, počas pandémie koronavírusu bol v niektorých mesiacoch nižší vzhľadom na čerpanie dovolenky a OČR. Jej hrubá mesačná mzda je stále vo výške 800,- eur. Zo mzdy matky sa zráža exekúcia pre Sociálne služby mesta F.. Poberá prídavky na deti vo výške 49,90 eur, žiaden iný príjem nemá. Žije s partnerom a 5-ročnou spoločnou dcérou v 3-izbovom byte, ktorý vlastní jej partner. Do 01.10.2020 býva s matkou v spoločnej domácnosti aj jej plnoletá dcéra E.. Mesačné výdavky matky sú na nájom 200,- eur, hypotéka 230,- eur, spotrebný úver 109,- eur, internet 25,- eur, elektrina 28,- eur, SIPO 25,64 eur štvrťročne. Mesačné výdavky na mal. U. sú stravné v škôlke 30,- eur, školné škôlka 25,- eur, tanečný krúžok 20,- eur. Ďalšie výdavky sú na domácnosť, stravu, drogériu sú 350 - 400,- eur. Tieto výdavky znášajú s partnerom spoločne.

1.4 Mal. N. má 17 rokov a je žiakom 2. ročníka SOU. Jeho zdravotný stav je dobrý. Stravuje sa v školskej jedálni s poplatkom 60,- eur mesačne. Ďalšie výdavky sú na ceruzky, pero, zošity 20,- eur, pracovné oblečenie na prax 91,60 eur, doplnky stravy 85,47 eur. Otec za rok 2019 zdokladoval výdavky na oblečenie pre maloletého vo výške 301,- eur a za športové potreby vo výške 85,- eur. Ďalšie výdavky otca sú na stravu pre maloletého.

1.5 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 26, § 62 ods. 1 až ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine a konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého aj na strane jeho rodičov. V súvislosti s vekom mal. N. došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho základných životných potrieb, ako je strava, oblečenie. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného navštevoval druhý stupeň základnej školy, v súčasnosti je už žiakom SOU, s čím sú spojené vyššie výdavky (oblečenie na prax). Maloletý sa venuje aj športovým aktivitám, s čím sú spojené ďalšie výdavky.

1.6 Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, súd mal preukázané, že počet vyživovacích povinností u otca zostal nezmenený, kým u matky oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu ubudla vyživovacia povinnosť k t. č. už plnoletej dcére E.. Príjem oboch rodičov sa zvýšil. Otec oproti predchádzajúcej úprave nadobudol do vlastníctva byt, čím zabezpečil bývanie aj pre mal. N.. S nadobudnutím bytu však vznikol otcovi výdavok na hypotéku vo výške 238,20 eur. S poukazom na takto zistené pomery účastníkov, ako aj vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka mal súd prvej inštancie za to, že návrh otca na zvýšenie výživného je dôvodný.

1.7 Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v súvislosti s týmto zvýšením vyživovacej povinnosti vznikol matke dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 13.02.2020 (deň podania návrhu na zvýšenie výživného) do 30.09.2020 vo výške 383,45 eur. Do dlžného výživného súd započítal aj nezaplatené výživné v mesiaci 07/2020, ktorého zaplatenie matka na pojednávaní nevedela zdokladovať. Otec predloženými fotografiami z výpisu z účtu preukázal, že v mesiaci 07/2020 na jeho účet nebola pripísaná suma 80,- eur predstavujúca výživné na maloletého. Súd vzhľadom na hospodárnosť konania pojednávanie za účelom predloženia dokladu o zaplatení výživného matkou v mesiaci 07/2020 neodročil a návrh matky na doplnenie dokazovania zamietol. K výdavkom matky na ošatenie a drogériu maloletého súd prvej inštancie uviedol, že ich od dlžného výživného neodpočítal, pretože podľa predložených dokladov išlo o nákup oblečenia na Vianoce, nákup drogérie na meniny maloletého a oblečenie zakúpené pár dní pred jeho narodeninami - ide teda o výdavky, ktoré nemožno považovať za platenie výživného nad rámec doteraz upravenej vyživovacej povinnosti.

2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že matke sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k maloletému N. z doterajších 80,00 eur mesačne na 110,00 eur mesačne, ktoré bude prispievať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 13.02.2020; nedoplatok na výživnom za obdobie od 13.02.2020 do rozhodnutia súdu je matka povinná platiť v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným. Odvolanie zdôvodnila tým, že súd pri zvýšení výživného vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Súd nesprávne zhodnotil odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti na strane matky. Otec podľa nej nepreukázal zvýšené a oprávnené náklady spojené s výchovou a výživou maloletého syna, a tým aj oprávnenosť na zvýšenie výživného na sumu 120,00 eur. Takisto súd nesprávne zarátal do dlhu na výživnom za obdobie od 13.02.2020 do 30.09.2020 sumu 80,00 eur ako dlžné výživné za 7/2020, ktoré podľa tvrdenia otca nebolo zaplatené. Výživné za obdobie 7/2020 bolo matkou riadne uhradené a matka nedlhuje za toto obdobie bežné výživné.

3. Otec maloletého N. v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s vyjadreniami matky nesúhlasí. Podľa jeho názoru súd vychádzal zo skutkového stavu správne. Všetko, čo bolo treba, súdu predložil. Zvýšené a oprávnené náklady na syna, keď navštevoval základnú školu a teraz, keď je študentom SOU, preukázal dostatočne formou bločkov z nákupu vecí, úhrad faktúr a výpisom z účtu. Od posledného rozhodnutia o výživnom, ktoré bolo v roku 2017, ubehli tri roky a syn veci, ktoré mal, keď býval u svojej matky, už neoblečie. Aby sa správne vyvíjal a mal zdravý rast, potrebuje jesť, má svoje záujmy. Je druhák na SOU, a tým vzrastajú aj výdavky na neho, čo sa týka stravy v škole, oblečenia, hobby - šport a rôzne aktivity. Ďalej otec uviedol, že má za to, že súd správne zarátal do dlhu na výživnom sumu 80,00 eur ako dlžné výživné za 7/2020, ktoré nebolo uhradené. K svojmu vyjadreniu otec priložil výpis z účtu, podľa ktorého v mesiaci 7/2020 nebola na jeho účet pripísaná žiadna platba výživného.

4. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky ani k vyjadreniu otca nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len „“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti týkajúcej sa zmeny bežného výživného potvrdiť ako vecne správny podľa .

6. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

7. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane dieťaťa, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo ubudnutím ďalších vyživovacích povinností.

8. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane dieťaťa a jeho rodičov došlo k zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného, a dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že k takejto zmene pomerov došlo u všetkých účastníkov konania (t. j. u maloletého N. aj u oboch jeho rodičov).

9. Matka maloletého N. v odvolaní neuviedla, v čom konkrétne vidí nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie (nesprávne zistený skutočný stav). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že maloletý N. mal v čase poslednej úpravy výživného (v roku 2017) 14 rokov a bol žiakom 8. ročníka ZŠ. V súčasnosti má 17 rokov a je žiakom druhého ročníka SOU, kde len stravné v školskej jedálni je o 40 eur vyššie (na ZŠ to bolo 20,- eur, v súčasnosti na SOU 60,- eur mesačne). Okrem toho mu pribudli výdavky spojené s praktickým vyučovaním (najmä pracovné oblečenie na prax 90,- eur

- nie je zrejmé, ako dlho mu toto pracovné oblečenie vydrží, ak by však bolo aj na celý rok, predstavovalo

by to výdavky takmer 10,- eur mesačne). Okrem toho však s vekom vzrástli aj jeho prirodzené potreby, najmä na stravu, oblečenie, záľuby (šport). Uvedené výdavky otec maloletého preukázal pokladničnými dokladmi a matka ich v odvolaní nespochybnila. Na strane maloletého N. teda k zmene pomerov oproti stavu v čase posledného rozhodovania o výške výživného nesporne došlo.

10. Matke maloletého sa zvýšil mesačný príjem približne o 156,- eur (zo 464,- eur na 620,- eur) a ubudla jej jedna vyživovacia povinnosť (dcéra E.). Otcovi sa takisto zvýšil príjem, a to o 135,- eur (zo 684,- eur na 819,- eur), pričom mu však pribudla hypotéka, ktorou financoval kúpu vlastného bytu, čím - ako správne konštatoval súd prvej inštancie - zabezpečil bývanie aj pre mal. N.. Na strane otca nepribudla ani neubudla žiadna vyživovacia povinnosť.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené zmeny pomerov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval návrh otca na zvýšenie výživného za dôvodný a sumu určenú súdom prvej inštancie (120,- eur mesačne) považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletého N., aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Preto napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa zvýšenia bežného výživného ako vecne správny potvrdil.

12. Pokiaľ ide o nedoplatok na výživnom za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného do rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine možno výživné priznať (a aj zvýšiť) v zásade odo dňa začatia súdneho konania (výnimočne aj za dobu troch rokov spätne pred dňom začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; čo však v tomto prípade nebolo aplikované). Súd prvej inštancie preto správne zvýšil výživné odo dňa, keď otec podal na súde návrh na zvýšenie výživného. Vzhľadom k tomu, že od podania návrhu (t. j. od začatia konania) do rozhodnutia súdu prvej inštancie vždy uplynie nejaký čas, je s rozhodnutím o zvýšení výživného spravidla spojené aj rozhodnutie o tom, ako bude povinná osoba uhrádzať rozdiel medzi pôvodným výživným, ktoré platila do dňa rozhodnutia súdu o jeho zvýšení, a novým výživným za obdobie od podania návrhu na jeho zvýšenie (resp. odo dňa, ktorý súd určí ako dátum účinnosti zvýšenia výživného) do rozhodnutia súdu prvej inštancie (ktoré je predbežne vykonateľné bez ohľadu na prípadné odvolanie)

- tento rozdiel medzi pôvodným a novým, zvýšeným výživným za obdobie do rozhodnutia súdu prvej inštancie, sa v súdnej praxi označuje rôzne, najčastejšie ako „zročné výživné“, „zameškané výživné“, prípadne aj „nedoplatok na (zvýšenom) výživnom“, ako to označil v preskúmavanej veci súd prvej inštancie, pričom sa zvyčajne povoľuje povinnému splácať tento nedoplatok v splátkach, ktorých výšku určí súd.

13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nedoplatok na výživnom („zameškané výživné“), o ktorom je potrebné rozhodnúť v rámci konania o zvýšenie výživného, predstavuje len rozdiel medzi pôvodným výživným a novo určeným (zvýšeným) výživným za obdobie pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie o jeho zvýšení. Do jeho výpočtu súd nemôže zahrnúť pôvodné výživné, ktoré už bolo splatné pred vydaním rozhodnutia o jeho zvýšení, aj keď povinná osoba toto pôvodné výživné nezaplatila. Je tomu tak práve preto, že toto pôvodné výživné už bolo splatné (ešte podľa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia) a súd nemôže dodatočne novým rozhodnutím jeho splatnosť meniť (posúvať ho na neskôr, resp. ho rozložiť na splátky). Zahrnutie pôvodného nezaplateného výživného do nedoplatku na zvýšenom výživnom a jeho rozpočítanie do splátok by znamenalo neoprávnenú výhodu pre osobu povinnú platiť výživné, ktorej by sa tak posunula splatnosť už skôr splatného výživného, a naopak, nevýhodu pre osobu oprávnenú na výživné, ktorá by prišla o možnosť vymáhať toto už splatné výživné.

14. Postup súdu prvej inštancie, ktorý nezaplatené pôvodné výživné za obdobie pred rozhodnutím o zvýšení výživného (výživné za mesiac 07/2020 v pôvodnej sume 80,- eur) zahrnul do výpočtu nedoplatku na zvýšenom výživnom a rozpočítal ho do splátok, teda nebol správny. Preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v tejto časti tak, že do nedoplatku na zvýšenom výživnom zahrnul len rozdiel medzi pôvodným výživným 80,- eur mesačne a novo určeným výživným 120,- eur mesačne za obdobie od 13.02.2020 (deň podania návrhu na zvýšenie výživného) do 30.09.2020 (mesiac, keď súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného).

15. Odvolací súd neodpočítal od nedoplatku na zvýšenom výživnom náklady preukázané matkou na nákup oblečenia na Vianoce, nákup drogérie na meniny maloletého, či nákup oblečenia pred jeho narodeninami, keďže zhodne so súdom prvej inštancie tieto výdavky nepovažoval za plnenie bežnej

vyživovacej povinnosti nad rámec súdom určeného výživného, ale za príležitostné dary, ktoré nemajú charakter plnenia vyživovacej povinnosti.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za potrebné skúmať, či otec maloletého N. výživné za mesiac 07/2020 (vo vtedy platnej výške 80,- eur) zaplatil alebo nie. Pokiaľ ho nezaplatil, môže matka maloletého (resp. samotný N. L. po dosiahnutí plnoletosti) podať návrh na vykonanie exekúcie vo vzťahu k tomuto nezaplatenému výživnému. Výživné za mesiac 07/2020 v pôvodnej sume 80,- eur bolo splatné k 15.06.2020 (viď rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -116 zo dňa 27.10.2017) a nemožno ho rozpočítať do budúcich splátok nedoplatkov na zvýšenom výživnom.

17. Podobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Okrem toho podanie odvolania je procesným právom každého účastníka a nie je možné to považovať za také konanie účastníka, ktorým by zavinil trovy, ktoré by inak neboli vznikli ( ), pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by s ohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania ( ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.