Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoPr-5-2020.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoPr/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne: K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX K., proti žalovanému: COLORLAK SK, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 254 487, právne zastúpeného JUDr. Borisom Rekenom, advokátska kancelária REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, o splnenie povinnosti upraviť Profesiogram, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cpr/1/2018-349 zo dňa 13. 07. 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cpr/1/2018-349 zo dňa 13. 07. 2020 vo výroku II. m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
II. Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobkyne zastavil (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok II.). V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa po podaní žaloby, ktorou sa domáhala úpravy Profesiogramu, zobrala žalobu späť, pričom súd pri aplikácii ustanovenia § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, keď mal za to, že žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu na strane žalobkyne, v dôsledku čoho z procesného hľadiska práve žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Z tohto dôvodu jej vzniká povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, ktorému súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to proti výroku II., ktorým súd rozhodoval o trovách konania a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že výrok súdu prvej inštancie o trovách konania považuje za nezákonný, nespravodlivý, prijatý na základe svojvôle a ľubovôle súdu. V prípade sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobkyne, aj na strane žalovaného. Žalobkyňa nezobrala žalobu späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby nešlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalobkyni. Práve okolnosť, že žalovaný odoslal do Sociálnej poisťovne v priebehu konania potrebné, pravdivé, podrobné, priehľadné štatistické údaje, týkajúce sa práce žalobkyne, na základe ktorých Sociálna poisťovňa priznala žalobkyni nárok na úrazovú rentu, je rozhodujúcou okolnosťou
pre prijatie záveru o zastavení konania pre zavinenie žalovaného. Toto dodatočné konanie žalovaného viedlo žalobkyňu k späťvzatiu žaloby. Poukázala na odôvodnenie späťvzatia žaloby zo dňa 08. 06. 2020 s tým, že žalobu žalobkyňa podala dôvodne zavinením žalovaného pre jeho správanie pred podaním žaloby, pričom poukázala, že na s tým súvisiace skutočnosti poukazovala v žalobe. V ďalšom odôvodnení uvádzala chronológiu súdneho konania. Poukázala na skutočnosť, že sa jedná o pracovno- právny spor, tiež poukázala na konanie v rámci správneho konania pred Sociálnou poisťovňou, v ktorom konaní sa žalobkyňa domáhala úrazovej dávky s poukazom na to, že dôkazy, štatistické údaje a informácie, týkajúce sa práce žalobkyne má žalovaný zamestnávateľ, zodpovedný za pracovný úrad, pričom samotná Sociálna poisťovňa tieto údaje od žalobkyne vyžadovala, prikázala žalobkyni, aby si od zamestnávateľa vyžiadala doplňujúce štatistické údaje a predložila ich Sociálnej poisťovni v konaní o úrazovú dávku, zdôraznila, že Sociálna poisťovňa v rozhodnutiach uvádza, že nemá oprávnenie skúmať, či údaje, týkajúce sa práce zamestnanca, ktoré uvádza zamestnávateľ v Profesiograme sú pravdivé a presné, má za to, že túto skutočnosť môže preskúmavať len príslušný súd. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že žalobkyni prizná právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alebo aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku na súde a späťvzatiu žaloby, postoj strán sporu pred začatím konania a v priebehu konania.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP á contrario uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže preskúmaním veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť.
5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Odvolací súd preskúmaním odvolania žalobkyne rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo odvolaním napadnuté, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu, dospel k názoru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania nesprávne aplikoval ust. § 256 ods. 1 a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd predovšetkým vo vzťahu k aplikácii ust. § 256 ods. 1 CSP uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, čo je vyjadrené v ust. § 256 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto jej vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Procesné zavinenie v zmysle ust. § 256 sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010, v ktorom Najvyšší súd poukázal na to, že k zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napr. pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 1/2014, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že ust. § 146 ods. 2 (teraz ust. § 256 ods. 1 CSP) vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP (teraz ust. § 255 ods. 1 CSP). Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcom nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku, alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo 225/2010).
9. Odvolací súd uvádza, že predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti upraviť Profesiogram a odoslať ho Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, pričom uloženia tejto povinnosti sa domáhala vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol jej zamestnávateľom. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 7Cpr/1/2018-222 zo dňa 25. 03. 2019 žalobu žalobkyne zamietol pri aplikácii ust. § 75 ods. 1 a 3 Zákonníka práce, pričom mal za to, že výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, alebo inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa, o rozsahu ktorých zamestnávateľ vydáva zamestnancovi na jeho žiadosť písomné potvrdenie, a to aj pre účely konania podľa Zákona o sociálnom poistení, na ktoré konanie súd odkázal, je potrebné takúto právnu formu prehlásenia zamestnávateľa subsumovať pod pracovný posudok a z dôvodu uplynutia prekluzívnej trojmesačnej lehoty žalobu z tohto dôvodu zamietol. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoPr/6/2019-298 zo dňa 10. 03. 2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie majúc za to, že odvolacia námietka žalobkyne vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci je dôvodná s poukazom na to, že Profesiogramy - náplne práce (ktoré vypracoval žalovaný pre potreby konania vedeného Sociálnej poisťovni o žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03. 04. 2012, tieto súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ako pracovné posudky a v dôsledku toho nesprávne vykonal právne posúdenie v zmysle § 75 ods. 1 a 3 Zákonníka práce. Odvolací súd zároveň v uznesení poukázal na to, že z obsahu žaloby žalobkyne je zrejmé, že táto sa domáha vykonania opravy Profesiogramu (náplne práce), vypracovaného žalovaným dňa 15. 05. 2015 a dňa 12. 09. 2019, ktorý obsahuje časovú snímku, rozpis a prehľad činností žalobkyne ako zamestnankyne žalovaného, pričom tieto neobsahujú hodnotiaci záver o spôsobe vykonávania pracovnej činnosti žalobkyne a z týchto dôvodov ich nemožno posúdiť ako pracovný posudok vydaný zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle § 75 ods. 1 Zákonníka práce. Zároveň odvolací súd poukazuje na bod 13. odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia, keď odvolací súd upriamil pozornosť na samotný predmet sporu, keď žalobkyňa sa domáha opravy profesiogramov (náplň práce), ktoré žalovaný poskytol Sociálnej poisťovni, s obsahom ktorých žalobkyňa nesúhlasí a domáha sa uloženia povinnosti žalovanému odoslať Sociálnej poisťovni profesiogram v inom znení, teda domáha sa opravy profesiogramu zo strany žalovaného a jeho odoslania Sociálnej poisťovni. Zároveň netreba opomenúť, že žalobkyňa sa domáha opravy podkladov pre správne konanie vedené u Sociálnej poisťovni, pričom si treba uvedomiť, že o nároku na úrazovú rentu rozhoduje Sociálna poisťovňa a ona aj vedie správne konanie, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie na základe zisteného skutkového stavu. Za náležite zistený skutkový stav v správnom konaní zodpovedá príslušný správny orgán, pričom je nepochybné, že Sociálna poisťovňa koná o žiadosti žalobkyne, ktorá sa domáha úrazovej renty, pričom z obsahu spisu je nepochybné, že rozhodnutie Sociálnej poisťovni bolo preskúmavané aj súdom v rámci správneho konania, pričom súd v rámci správneho konania usmernil príslušný správny orgán, ako má v konaní ďalej postupovať. Je preto potrebné, keďže je nepochybné, že profesiogramy vypracované žalovaným nie sú pracovným posudkom podľa § 75 Zákonníka práce, zaoberať sa otázkou, či existuje zákonný nárok na opravu profesiogramov vypracovaných žalovaným, ktorý (okrem iných) tvorí podklad pre konanie a rozhodnutie správneho orgánu v tomto súdnom konaní. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 6Sa/14/2017-239 zo dňa 31. 01. 2018, ktoré do konania predložila žalobkyňa, pričom odvolací súd upriamuje pozornosť predovšetkým na odôvodnenie rozsudku pod bodom 56. až
59., pričom súd na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, ktorú podala Katarína Jedináková (žalobkyňa) proti generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ktorým rozsudkom bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 39859-5/2017-BA zo dňa 13. 06. 2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, okrem iného poukázal na to, že v prípade, ak žalovaný, t. j. Sociálna poisťovňa mala pochybnosti o tvrdení žalobkyne vo vzťahu k popisu jej pracovnej činnosti, mal a mohol tieto pochybnosti odstrániť v súčinnosti so zamestnávateľom, t. j. žalovaným v tomto súdnom konaní.
10. Z obsahu spisu ďalej nepochybne vyplýva, že následne žalobkyňa písomným podaním zo dňa 08. 06. 2020 zobrala žalobu späť, pričom v späťvzatí žaloby uviedla, že žalobu berie späť v plnom rozsahu a navrhuje konanie zastaviť z dôvodu, že v novom konaní pred Sociálnou poisťovňou o úrazovú dávku žalobkyne, žalovaný odoslal do Sociálnej poisťovne podrobné a prehľadné štatistické údaje druhov tovaru, s ktorým žalobkyňa manipulovala na predajni, na základe ktorých posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov dňa 11. 06. 2019 priznala žalobkyni nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v konaní o úrazovú dávku v rozhodnutí zo dňa 29. 07. 2019 uznal žalobkyni prácu s bremenami v rozsahu 90 % pracovného času. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 20. 09. 2018 na základe tabuľky žalovaného zo dňa 26. 03. 2018 uznal žalobkyni obsluhu zákazníkov v rozsahu vyše 100 zákazníkov denne. Tieto oprávnené požiadavky žalobkyne zo strany žalovaného boli splnené, pričom na základe hore uvedených skutočností žalobkyňa zobrala žalobu v plnom rozsahu späť, navrhla súdu konanie zastaviť a priznať žalobkyni náhradu trov konania. Súd prvej inštancie následne späťvzatie žaloby doručil žalovanému s výzvou, aby sa vyjadril, či súhlasí so zastavením konania, pričom žalovaný písomným podaním zo dňa 07. 07. 2020 písomne uviedol, že súhlasí so zastavením konania v predmetnej veci a následne súd uznesením č. k. 7Cpr/1/2018-349 zo dňa 13. 07. 2020 konanie vo veci zastavil (výrok I.). Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.), voči ktorému žalobkyňa podala odvolanie.
11. Odvolací súd pri zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, berúc do úvahy aj názor Najvyššieho súdu SR vyslovený vo vyššie citovaných uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010, ako aj sp. zn. 7MCdo 1/2014, dospel k názoru, že v súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti pre aplikáciu ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd uvádza, že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) v prípade meritórneho rozhodnutia vo veci, ako aj od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) v prípade nemeritórneho rozhodnutia vo veci, keď súd konanie uznesením zastaví. Odvolací súd aplikoval ust. § 257 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím jednak na predmet sporu, pričom pri rozhodovaní bral do úvahy aj právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený vo vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd poukazuje, že žalobkyňa na jednej strane v späťvzatí žaloby tvrdila, že žalobu berie späť z dôvodu neskoršieho správania sa žalovaného vo vzťahu k správnemu konaniu vedenému u Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, ktorý správny orgán rozhodoval o žiadosti žalobkyne, ktorou sa domáhala úrazovej renty titulom pracovného úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa ako zamestnankyňa žalovaného, pričom však jednoznačne toto tvrdenie nepreukázala, avšak odvolací súd vzal do úvahy, že späťvzatie žaloby bolo riadne doručené žalovanému, ktorý však tvrdenia žalobkyne v podanom späťvzatí, a síce, že žalobu berie späť z dôvodu splnenia povinnosti, ktorej sa žalobou domáhala, žalovaným, v období po tom, čo odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nenamietal. Práve túto procesnú situáciu odvolací súd potom s prihliadnutím aj na predmet sporu a postavenie strán sporu, v ktorom žalobkyňa vystupovala v postavení zamestnanca voči žalovanému v postavení zamestnávateľa, považuje odvolací súd za také dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP, ktorého aplikácie sa aj samotná žalobkyňa v podanom odvolaní domáhala. Odvolací súd uvádza, že žalovanému bol vytvorený procesný priestor, ktorý mu umožnil vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257, keďže žalovanému bolo riadne doručené odvolanie žalobkyne, v ktorom sa domáhala aj prípadnej aplikácie ust. § 257 CSP na vyjadrenie, pričom žalovaný v lehote sa k odvolaniu žiadnym spôsobom nevyjadril. Keďže odvolací súd poukazujúc už na vyššie uvedené dospel k právnemu názoru, že v súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti pre aplikáciu ust. § 257 CSP, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii ust. § 396 ods. 1 CSP a § 257 CSP, pričom podľa názoru odvolacieho súdu aj v rámci odvolacieho konania, z dôvodov už vyššie uvedených, je dôvodné pristúpiť k aplikácii ust. § 257 pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V tomto smere preto odvolací súd vo vzťahu k trovám odvolacieho konania poukazuje na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti tak, ako už tieto uviedol vyššie.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).