Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-62-2020.pdf
PDF · 102.47 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. a maloletú O., bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., deti rodičov: I., a K., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. júla 2020, č.k. 9P/27/2020-84, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. III . IV. m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 85,- eur mesačne a k maloletej O. zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, čím sa m e n í Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.03.2017 č. k. 9P/96/2015-249 vo výrokoch o výške výživného.
Vo výroku II. o nedoplatku otca na zročnom výživnom a vo výroku V. o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. J. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne počnúc dňom 28.05.2020, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky detí (výrok I.), nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 28.05.2020 do 02.07.2020 v celkovej sume 11,29 eur uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. O. zamietol (výrok III.), čím zmenil Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.03.2017 č.k. 9P/96/2015-249 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 23.08.2017 č.k. 17CoP/44/2017-267 v časti určeného výživného na mal. J. (výrok IV.), o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V).
2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.03.2017 č.k. 9P/96/2015-249 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 23.08.2017 č.k. 17CoP/44/2017-267 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletej J. sumou 60,- eur mesačne a na výživu mal. O. sumou 40,- eur mesačne., zároveň bol určený nedoplatok na výživnom u oboch detí. Považoval za zrejmé, že predovšetkým na strane detí vzhľadom už k samotnému času, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, vzrástli náklady na stravu (badať celkový nárast cien), ošatenie, hygienické potreby. J. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala X. ročník základnej školy. Mala okuliare, navštevovala neurologickú ambulanciu, raz ročne kardiológiu. Od septembra 2020 začne chodiť na Záhradnícku školu v N., čím sa zvýšia výdavky na cestovanie.
Bolo potrebné jej kúpiť pracovný odev, pracovné pomôcky, čo je cca 100,- eur. Na internáte zrejme bývať nebude, podľa vyjadrenia matky internát mesačne stojí 110,- eur, čo si finančne nemôže dovoliť. Chodí na zvonkohru v J., mávajú tam sústredenia, matka jej kupuje k tomu blúzky, sukne. Má predpísané ortopedické vložky. Stále navštevuje alergológiu. Máva migrény, z tohto dôvodu užíva magnézium. Maloletá O. navštevovala v čase poslednej úpravy výživného posledný ročník materskej školy, zvýšené výdavky nemala. V súčasnosti navštevuje základnú školu, má rovnako zdravotné problémy, navštevuje alergológa, musí užívať probiotiká. Ako J., i ona chodí na zvonkohru, turistický krúžok, s čím sú spojené výdavky na oblečenie a obuv. Matka detí dosahovala v čase poslednej úpravy výživného príjem vo výške 644,36 Eur. S deťmi žila sama, uhrádzala náklady na úvery, bývanie, stravu, ošatenie. Berie lieky na alergiu. Bola vlastníkom domu a bytu. V súčasnosti dosahuje príjem vo výške 731,75 Eur a poberá rodinné prídavky na deti vo výške 49,90 Eur. Podľa vlastného vyjadrenia spláca hypotéku 124,- Eur mesačne, platí bežné výdavky na bývanie. S deťmi žije sama. Navštevuje alergológa, endokrinológa a gynekológa, mala by ísť na operáciu. K výraznej zmene majetkových pomerov nedošlo. Nemala a ani v súčasnosti nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec detí bol v čase poslednej úpravy výživného poberateľom invalidného dôchodku vo výške 326,50 Eur, mal vyššie výdavky na svoj zdravotný stav. Žil sám, uhrádzal bežné výdavky. Bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré prenajímal družstvám, výnosy však boli minimálne. V súčasnosti dosahuje invalidný dôchodok 359,90 Eur, iný zdroj príjmov nemá. Má 75% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú duševné choroby a poruchy správania. K výraznej zmene majetkových pomerov nedošlo. Nemal a ani v súčasnosti nemá inú vyživovaciu povinnosť.
3. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predovšetkým na strane detí došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, a to najmä u mal. J., ktorá nastupuje na strednú školu a jej náklady tak budú výrazne vyššie. U matky detí došlo k zvýšeniu príjmu, teda je schopná podieľať sa na uspokojovaní potrieb detí vo vyššej miere. Zložitejšia je situácia na strane otca detí. Ten je poberateľom invalidného dôchodku, nebolo preukázané, že by vykonával inú činnosť, z ktorej by mal príjmy (toto tvrdila matka aj v pôvodnom konaní, avšak preukázané to nebolo). Otec detí má 75% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má tak priznaný invalidný dôchodok v maximálnej výške, preto je zrejmé, že vykonávať zárobkovú činnosť ani zo zdravotných dôvodov nemôže. U neho došlo k zvýšeniu dôchodku o cca 26,-Eur, teda k radikálnej zmene pomerov na jeho strane nedošlo, ak zohľadníme i nárast cien v hospodárstve. Súd prvej inštancie preto zvýšil výživné iba u mal. J., kde je nepochybne nárast nákladov vysoký. Zvýšením výživného aspoň o sumu 10,-Eur sa môžu aspoň čiastočne kompenzovať výdavky na cestovanie maloletej na strednú školu, keďže minimálne tieto výdavky bude hradiť. Matka v jej prípade musí uhradiť aj náklady na oblečenie v škole (pre praktickú výučbu), kde pôjde o jednorazový výdavok. U mal. O. nárast výdavkov taký výrazný nie je, preto súd prvej inštancie zatiaľ ponechal výživné v nezmenenej výške a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Súd prvej inštancie deklaroval , že sa snažil dosiahnuť, aby životná úroveň detí a rodičov bola v zásade zhodná, avšak vzhľadom k nízkemu invalidnému dôchodku otca detí to nie je možné úplne dosiahnuť. Otcovi detí po zaplatení výživného v celkovej sume 110,- eur (70+40) zostáva na uspokojovanie potrieb suma 249,90 eur. U matky je príjem na člena rodiny 297,21 eur (príjem 781,65 eur s rodinnými prídavkami + výživné 110 eur, t.j. 891,65 eur vydelený troma osobami). Určené výživné zohľadňuje súčasné rozhodovanie v otázke výživného, keď výživné by sa malo určovať vo výške cca 20 až 30 % z príjmu rodiča. Výživné u mal. J. zvýšil odo dňa podania návrhu, t.j. od 28.05.2020, nakoľko je zrejmé, že už i v tomto období mala maloletá zvýšené výdavky. Nedoplatok potom predstavuje sumu 11,29 eur (za 4 dni mája 2020 suma 1,29 eur a za jún 10,- eur). Na záver právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží otcovi platiť výživné vo výške spolu 145,- eur mesačne. Uviedla, že k zvýšeniu výživného došlo po piatich rokoch od posledného rozhodnutia súdu, pričom predložila doklady o nákladoch na bývanie, lieky, ako i jej operáciu s dvojmesačnou práceneschopnosťou a tým znížením jej príjmu. Dôvodila, že i v tejto situácii musí všetky výdavky uhrádzať. J. nastupuje na strednú školu, ona platí hypotéku, jej finančná situácia je kritická. Spochybnila zdravotný stav otca detí a uviedla, že dokáže cestovať, pracuje v zahraničí, bol pol roka v Anglicku. K svojmu príjmu dostáva otec detí vianočný príspevok i trinásty dôchodok, v rodinnom dome žije so svojím bratom, má zakúpený materiál na prestavbu domu s patričnými povoleniami. Otec poberá dôchodok, je bez hypotéky, je vlastníkom nehnuteľností, pozemkov, traktora a motorového vozidla.
Tvrdila, že už päť rokov má známosť s inou ženou. Potvrdila, že i ona má pol roka známosť s iným mužom, s ktorým však nežije v spoločnej domácnosti. Zdôraznila, že mal. J. nastupuje na strednú školu, bude dochádzať 25 km, nemá peniaze na internát a mal. O. je C., má zvýšené náklady. Podstúpila operáciu s dlhodobou práceneschopnosťou av čase jej práceneschopnosti bude jej príjem 400,- - 450,- eur mesačne, čo spolu s výživným 110,- eur a 50,- eur rodinné prídavky nebude spolu ani 600,- eur, jej hypotéka je tým ohrozená a nevie za čo deti vychystá do školy a hlavne počiatočné výdaje na strednú školu s cestovaním a stravou a pomôckami. Otec maloletým deťom ničím neprispieva, s ničím jej nepomôže ani neuľahčí život. Poukazovala na zvýšené náklady, keď musí chodiť 35 km na súd do R. alebo po vyšetrovaniach týkajúcich sa oznámení na odporcu ohľadne závažnej veci -držania nelegálnych zbraní. Otec je vlastníkom podielu na rodičovskom dome a polovice rodinného domu s bratom, prislúchajúce stavby, sady, orná pôda, lesy, kde ťaží drevo, traktor. Dodala, že dva roky znášala náklady na dennodenné nabíjanie monitorovacieho zariadenia otca kvôli jeho trestu za nebezpečné vyhrážanie. K svojmu odvolaniu predložila upozornenie na skončenie pracovného pomeru od svojho zamestnávateľa ku dňu 31.07.2020. Predložila i predvolanie od ORPZ R. vo veci zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami vo vzťahu k vlastníkom rodinného domu, v ktorom žije otec maloletých detí.
4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, súdiac podľa jeho obsahu, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v r. 2007 odišli s matkou maloletých detí bývať do rodinného domu do F., kde mali deti blízko do školy, bola tu práca a samé výhody. Matka tento dom predala, narobila si dlhy a deťom problémy a teraz sa sťažuje, že musí cestovať a nemá prácu. Veľmi sa na jej dome narobil, investoval tam peniaze a jeho materiál, matka ho nútila robiť na stavbe domu , aj keď nevládal, následne mal zdravotné problémy. Tvrdil, že matka deti proti nemu štve, robí mu zo života peklo, prenasleduje ho, psychicky ho týra, naháňa ho po súdoch a vydiera ho.
5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že rodinný dom v F. kúpila ona so svojimi dvomi deťmi a otec sa k ním len nasťahoval. Ona v tom čase bola na materskej dovolenke s mal. J., deti chodili do školy 1,5 km pešo cez dedinu. Časom už mala štyri deti a dlhy, pričom si veľakrát musela brať OČR, nakoľko otec detí napriek tomu, že mal invalidný dôchodok, nechcel byť s deťmi doma. Pracovala ako upratovačka, pričom dochádzala skoro 30 km denne sama autom, čo ju vychádzalo okolo 120,- eur mesačne, preto následne pracovný pomer dohodou ukončila. Otec maloletých detí žil 10 rokov u nich v dome bez pravidelného prispievania do domácnosti, skoro rok v prestávkach bol v USA, chodil preč na svoje nehnuteľnosti a starý dom. Ona chodila do práce a starala sa o všetko. Otec dom a auto prepísal na jedného syna, pričom má 5 detí. Ona dom predala, kúpila si byt na J., kde mal. O. má do školy 400 m a staršia J. by na strednú školu musela aj tak dochádzať. Otec deťom 5 rokov nič nedal k sviatkom, k narodeninám, neposlal im ani pohľadnicu. Otec detí bol uznaný vinným z ublíženia na zdraví a vyhrážanie sa jej . Tvrdila, že otec chodí na čierno pracovať, nebýva v dome sám , žijú ta s ním dve ženy a jeden muž, pričom nevie, či mu na bývanie prispievajú, po dvore mu behajú husi, chová býkov na predaj, pričom všetko robí tajne, aby deťom nemusel platiť výživné. Pokiaľ ona zaplatí dcére J. internát, nezostane im na mesiac ani 100,- eur. Predložila potvrdenie, že od 01.09.2020 poberá podporu 15,40 eur na deň. Internát pre mal. J. stojí 110,- eur na mesiac, spolu so stravou.
6. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že mu je ľúto mal. J. a mal. O. a tvrdil, že matka je výbušnej povahy, neprispôsobivá, arogantná a všade má problémy, v práci i na úradoch i so susedmi. S matkou detí žil 15 rokov a snažil sa robiť, čo vládal. Od začiatku ako bývali v F. mu sľubovala 20 % podielu z domu, čo sa nikdy nestalo, pričom ho nútila pracovať a financovať tento starý dom, čo postupne prerábal - voda, elektrika, odpady, šachta, vodovod, kúpeľňa, podlahy, brány, šopa, chliev, oplotenie, následne mal zdravotné problémy. Snažil sa, aby boli peniaze, ona si nič nevážila. Tvrdil, že matka detí sa na ňom obohatila, okradla ho a využila. Okradla ho na dome, na mede, dostal dôchodok, brigády na stavbách, zabíjačky. Dokedy vládal sa snažil, aby boli peniaze a prerobený dom, aby mali deti kde bývať. Od svojej rodiny dostal ako dar peniaze z USA, aby dokončil a skolaudoval svoj rozostavaný dom v J., nie však, aby dával peniaze matke detí do F. na jej dom. Žaluje ju za krivú výpoveď, nakoľko nie je pravdou, že u neho bývajú dve ženy a jeden muž, ktorým berie peniaze. Platí kvôli matke detí dve pôžičky s 18 %-tným úrokom a jemu zostáva sotva na lieky. Má zdravotné problémy. Kvôli chovaniu matky bola nútený vzdať sa detí, nakoľko ho stále prenasledovala a prenasleduje ho dodnes, pričom jeho bolí, že dievčatá nevidí. Z jeho dôchodku mu zostáva 74,- eur. Poradil matke, že keď nemá peniaze, nech si nájde ešte jednu prácu, snáď bude mať dosť.
7. Kolízny opatrovník sa k danej veci písomne nevyjadril.
8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.
9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine).
10. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré žijú v spoločnej domácnosti rodičov, je spravidla realizovaná v naturálnej forme a zahŕňa uspokojovanie všetkých bežných a mimoriadnych potrieb dieťaťa. Rozvod alebo rozchod rodičov vo vzťahu k maloletým deťom nemení nič na tom, že ich vyživovacia povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu. Skutočnosť, že rodičia spolu nežijú, nemení nič na zásade, že na zabezpečení úhrady potrieb ich maloletých detí sa majú primárne podieľať obaja rodičia.
11. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne iných okolností.
10. V danej veci z obsahu spisu a pripojeného spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.03.2017, č.k. 9P/96/2015-249, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2017 boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať, spravovať ich majetok budú obaja rodičia, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. J. sumou 60,- eur mesačne a mal. O. sumou 40,- eur mesačne s účinnosťou od 30.09.2015 s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom bola otcovi uložená povinnosť platiť v splátkach po 10,- eur mesačne pre každé dieťa, pre 10,- resp. 20,- eur mesačne, bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Maloletá J. v čase tohto rozhodovania navštevovala X. ročník základnej školy, nosila okuliare, navštevovala neurologickú a kardiologickú ambulanciu. Mal. O. bola žiačkou posledného ročníka materskej školy. Matka dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 644,36 eur, poberala rodinné prídavky na dve deti, bola vlastníkom domu a bytu, nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec poberal invalidný dôchodok vo výške 326,50 eur, nemal inú vyživovaciu povinnosť.
11. V súčasnosti, od 01.09.2020, mal. J. navštevuje strednú školu mimo miesta svojho bydliska, mal. O. je žiačkou X. triedy základnej školy. Je nesporné, že v dôsledku plynutia času na strane maloletých detí nepochybne vzrástli náklady na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, nakoľko od predchádzajúceho rozhodnutia uplynuli viac ako tri roky, pričom vyživovacia povinnosť otca bola určovaná s účinnosťou od 30.09.2015. K významnej zmene pomerov došlo predovšetkým na strane maloletej J., ktorá je vekovo blízka dospelosti, jej bežné náklady sú porovnateľné s dospelým človekom, pričom študuje na strednej školy mimo miesta svojho bydliska, čím sú nepochybne zvýšené náklady na cestovné, stravu, ubytovanie na internáte, učebné pomôcky, prax, kultúrne a športové vyžitie a podobne. Mal. O. navštevuje X. ročník základnej školy, jej náklady oproti času, keď navštevovala predškolské zariadenie, nepochybne zásadne vzrástli. Odvolací súd zastáva názor, že k významnej zmene pomerov došlo od predchádzajúceho rozhodnutia na strane oboch maloletých detí. K zmene pomerov septembra 2020 došlo i na strane matky detí , ktorá mala do júla 2020 priemerný čistý mesačný zárobok, tak ako uviedol súd prvej inštancie, vo výške 731,75 eur, poberá rodinné prídavky vo výške 49,90 eur. Od 11.09.2020 však matka poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 15,40 eur denne, nakoľko jej skončil pracovný pomer, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú do 30.07.2020, má nárok na rodinné prídavky na dve deti. Otec poberá invalidný dôchodok vo výške 359,90 eur, má 75 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z obsahu spisu
však vyplýva, že otec je vlastníkom viacerých pozemkov, javí sa, že chová hydinu a je tak schopný si určité potraviny dopestovať, resp. dochovať.
12. Pri zmene výživného, o ktorom je potrebné opakovanie rozhodnúť je predpokladaná zmena pomerov, a to jednak osoby oprávnenej a jednak osoby, ktorá je povinná platiť výživné, v danej veci otca maloletých detí. V čase predchádzajúceho rozhodnutia, rovnako ako v súčasnosti, je otec invalidným dôchodcom, vo svojich vyjadreniach však deklaruje, že pracoval a je schopný brigádnickej práce, i keď jeho zdravotný stav nie je dobrý. Zrejme si i dopestuje a dochová rôzne druhy potravín, je vlastníkom viacerých nehnuteľností -pozemkov.
13. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného (na mal. J. o 10,- eur mesačne, na mal. O. výživné zvýšené nebolo) nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré boli v konaní osvedčené. Odôvodnené potreby mal. J. i mal. O. sú nepochybne vyššie v súčasnosti, keď J. študuje na strednej škole mimo miesta svojho bydliska, oproti dobe predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného, keď navštevovala X. ročník základnej školy v mieste svojho bydliska, zvýšené náklady má i vzhľadom na svoj zdravotný stav. Pokiaľ ide o mal. O., navštevuje X. ročník základnej školy, oproti dobe predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného , keď navštevovala materskú školu . Primeraným výživným pre maloleté deti i s prihliadnutím k zdravotnému stavu otca, jeho invalidite ale i jeho možnostiam súvisiacich s vlastníctvom viacerých nehnuteľností, ako i dočasnou práceneschopnosťou matky a následne stratou jej zamestnania je suma výživného zo strany otca pre maloletú J. vo výške 85,- eur mesačne a pre mal. O. vo výške 60,- eur mesačne primeraná. Výživné spolu vo výške spolu 145 eur mesačne zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, ako i odôvodneným, osvedčeným a bežným potrebám maloletých detí.
15. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy preskúmaní možností a schopností ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z tohto dôvodu neprihliadol na výdavky otca spočívajúce v platení hotovostných pôžičiek. Dodáva, že právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa a každý rodič je povinný vyživovať dieťa, aj keď na úkor svojho minima.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. J. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 85,- eur mesačne a k mal. O. zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2020, t.j. od doby ( mesiaca) , kedy matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá podporu v nezamestnanosti, od doby, keď mal. J. začína študovať na strednej škole mimo miesta bydliska a mal. O. začína navštevovať X. ročník základnej školy.
17. Pokiaľ ide o nedoplatok na zročnom výživnom, dospel odvolací súd k záveru, že vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné s presnosťou vyčísliť nedoplatok na zročnom výživnom za rozhodné obdobie, t.j. od 01.09.2020 do rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko nie je zrejmé, či otec svoju vyživovaciu povinnosť od tejto doby plnil a v akej výške. Je preto potrebné na zistenie správnej výšky nedoplatku na zročnom výživnom vykonať ďalšie dokazovanie.
18. Z tohto dôvodu krajský súd výrok o nedoplatku na zročnom výživnom zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 19. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zistí v akej výške otec výživné na mal. J. a mal. O. skutočne platil a následne určí výšku dlhu na zročnom výživnom od 01.09.2020 do rozhodnutia odvolacieho súdu a určí aj spôsob jeho zaplatenia.
20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).