Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-80-2020.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Subarea
2CoE/80/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: M., právne zastúpenému: Fridrich Paľko, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: W., o vymoženie 6.096,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 3Er/32/2005-16 zo dňa 11.09.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi C.. C.. G. T. trovy exekúcie vo výške 305,64 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a uviedol, že exekučné konanie proti povinnému na vymoženie 6.096,20 Eur sa začalo dňa 25.01.2005 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 28.02.2005. Súd prvej inštancie mal z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného za preukázané, že povinný nie je vlastníkom majetku, ktorý by bol postihnuteľný exekučným konaním. Dodal, že povinný bol ku dňu 01.07.2017 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Z týchto dôvodov exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, §15 ods. 1, § 22 ods. 1vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 305,64 eur, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného. 3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a vyslovil, že súhlasí so zastavením exekúcie, avšak z iného dôvodu a to z dôvodu neexistencie povinného. Ďalej nesúhlasil s priznaním trov exekúcie súdnemu exekútorovi a ich vyčíslením. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku právnickej osoby ex offo absentuje zavinenie oprávneného. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Oprávnený uhrádza trov len výnimočne. V danom prípade povinný zanikol výmazom, avšak súčasne nevznikol dôvod na nahradenie trov oprávneným. Oprávnený nenesenie žiadnu zodpovednosť za ex offo výmaz danej spoločnosti, a že počas celého exekučného konania na nijako nepričinil o jeho zastavenie. Ďalej uviedol, že zastavenie z dôvodu nemajetnosti povinného takisto automaticky neznamená hradenie trov oprávneným k čomu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR PI.ÚS 16/08 zo dňa 29.09.2010, v zmysle ktorého je potrebné posudzovať mieru zavinenia oprávneného. Exekúcia začala v čase keď právnická osoba mala finančné prostriedky a nejavila sa ako neúspešná. Navrhol, aby odvolací súd zmenil oba výroky uznesenia tak, že exekúciu zastaví z dôvodu § 57 ods. 1 písm. G) a aby trovy
súdnemu exekútorovi nepriznal alternatívne, aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 5. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý bol správne právne posúdený. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. 9. Exekučný poriadok v § 57 ods. 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie. 10. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie. 11. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z napadnutého uznesenia a z priloženého exekučného spisu sp. zn. EX 40/2005 je zrejmé, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, z predaja ktorého by výťažok postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. 12. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie (exekučný spis EX 40/2005). Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
13. Zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného ani v čom považuje rozhodnutie o výške trov konania za nesprávne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o nemajetnosti povinnej, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol správny. 14. Pokiaľ ide o zánik povinného ex offo, v tomto smere odvolací súd ozrejmuje, že súdny exekútor dňa 03.12.2014 navrhol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, pričom v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný existoval. Súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy zistil, a tým podporil záver o potrebe zastavenia exekúcie, že výmazom z Obchodného registra ku dňu 01.07.2017 došlo k zániku povinného. Je zrejmé, že nemajetnosť povinného je skutočnosť, ktorá nastala skôr, než výmaz povinného z obchodného registra, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, ak exekúciu primárne zastavil pre nemajetnosť povinného. 15. Vzhľadom na správnosť dôvodu zastavenia exekúcie je tak správny aj súvisiaci výrok o trovách exekúcie. Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 2 jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Odvolací súd preto ani v tejto časti odvolanie nepovažoval za dôvodné. 16. Uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, súdnemu exekútorovi a povinnej preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).