Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-30-2020.pdf
PDF · 87.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: O.., zastúpeného JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, Štefánikova 22, proti žalovanej D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 931,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 17.02.2020, č. k. 12Csp/114/2019 - 113 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o splatnosti istiny 839,97 eur s prísl. a o trovách konania.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 839,97 eur s prísl., a to v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur mesačne vždy k 25.dňu v mesiaci, počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky žalovaná stráca výhodu splátok. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie konanie zastavil a priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca zobral žalobu nad sumu 839,97 eur s prísl. späť pred tým, než súd začal vo veci pojednávať, preto podľa § 145 ods. 2 CSP konanie nad túto sumu zastavil. Ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 17.02.2020 žalovaná uznala nárok žalobcu na zaplatenie istiny 839,97 eur s prísl., čo do dôvodu a výšky, avšak vzhľadom na svoju finančnú situáciu požiadala o splácanie tohto dlhu v splátkach. Uviedla, že je nezamestnaná z dôvodu, že vykonáva asistenčnú činnosť pre svoju dcéru, ktorá je invalidnou dôchodkyňou a jej príjem predstavuje 30,- až 80,- eur mesačne, a teda nemôže túto sumu zaplatiť v hotovosti. Súd prvej inštancie o veci rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP a vzhľadom na uvádzanú finančnú situáciu žalovanej povolil jej splácanie dlhu v splátkach tak, ako to umožňuje § 232 CSP. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o splatnosti istiny, podal odvolanie žalobca a navrhol, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 839,97 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v odvolaní zdôrazňuje, že ako správca bytového domu zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z. z., ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. V konaní poukazoval na povinnosti žalovanej, ktoré jej vyplývajú z § 10
citovaného zákona ohľadom povinnosti poukazovať mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu na účet, majiteľom ktorého sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, keď finančné prostriedky z tohto účtu možno použiť iba na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne súvisia so správou bytového domu. Tento zákon ani zmluva o výkone správy žalobcu neoprávňuje uzatvárať s vlastníkmi bytov dohody o splátkach na úhradu dlhov, zákon priamo žalobcovi ako správcovi bytového domu ukladá sledovať úhrady za povinné plnenia a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Dôvodom je skutočnosť, že na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov musí byť dostatok finančných prostriedkov na úhradu fakturovaných dodávok tepla, vody, ďalších energií, nákladov za prevádzku, údržbu, opravy, obnovy spoločných častí bytového domu. V prípade nedostatku finančných prostriedkov hrozí vlastníkom zastavenie dodávok energií. V súčasnom období majú vlastníci bytov v tomto bytovom dome záujem o zateplenie a obnovu bytového domu a rozhodujú sa o uzatvorení zmluvy o úvere, keď jednu zo zmluvných podmienok úverového vzťahu je neexistencia dlhov vlastníkov bytov na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv a za služby spojené s bývaním. Žalovaná od nadobudnutia vlastníctva bytu v novembri 2018 preddavky platila nepravidelne, výsledkom jej neúmerne vysokých spotrieb vody a tepla bol zistený na ročnom vyúčtovaní nedoplatok - 244,34 eur, ktorý reklamovala a neskôr podala aj podnet na SOI, ktorý bol vyhodnotený ako nedôvodný. Žalovaná, aj keď poukazuje na svoju finančnú situáciu, je povinná okrem týchto splátok uhrádzať aj aktuálne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a z jej deklarovaného príjmu to nie je reálne možné. Z toho pohľadu uloženie splátok nie je vyriešením problému žalovanej, ktorá si musí zabezpečiť také bývanie, aby ho finančne zvládala a aby netvorila ďalšie dlhy a nežila na úkor ostatných vlastníkov bytov. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že rešpektujúc stanovisko súdu a s vedomím povinnosti uhrádzania pohľadávky od apríla 2020, začala tento dlh splácať, a to za podmienok, aké určil súd prvej inštancie. Znamená to, že si začala plniť povinnosti vyplývajúce zo splátkového kalendára, žalobca jej však stále zasiela upomienky a ignoruje fakt, že súd už v tejto veci rozhodol. Žalobca ju napriek rozhodnutiu súdu vyzýva na jednorazovú úhradu dlhu a jej dlh jednostranne navyšuje o ničím nepodložené administratívne poplatky. Zdôrazňuje, že netvorí nové dlhy a už niekoľko mesiacov pravidelne uhrádza správcovi mesačné zálohové platby, rozhodne nežije na úkor ostatných vlastníkov bytov, považuje to za klamlivé vyjadrenie žalobcu. Zdôrazňuje tiež to, že nie je jedinou obyvateľkou bytového domu, ktorý má nedoplatky z predchádzajúcich období a rozhodne nevyvíja žiadnu iniciatívu, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť prípadnú realizáciu stavebných prác na bytovom dome. Poukazuje tiež na vyjadrenie jej dcéry, ktorá sa zaviazala finančne participovať na úhradách platieb pre žalobcu, v predmetnom byte, ktorý žalovaná vlastní má jej dcéra evidovaný trvalý pobyt, na tejto adrese sa permanentne zdržiava a zdôrazňuje, že aj napriek ťažkému zrakovému hendikepu, ktorý hraničí s praktickou slepotou, publikuje odborné texty. Tento príjem (invalidný dôchodok a honoráre za publikačnú činnosť) dcére umožňujú aktívne participovať na potrebných úhradách a dcérino čestné vyhlásenie predložila na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 17.02.2020.
5. Žalobca zotrval na svojej argumentácii, že v konaní vystupuje ako správca bytového domu, zastupuje jednotlivých vlastníkov bytov, ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Žalobca popiera tvrdenie žalovanej, že eviduje pohľadávku vyššiu ako 5.000,- eur pri neprevedenom byte a pokiaľ ide o upomienky spomínané žalovanou, prvá upomienka jej bola zaslaná dňa 12.03.2020, keď prvú platbu zvýšenú o splátku 40,- eur uhradila až 21.04.2020. Žalobca tiež zdôrazňuje, že na financovanie obnovy bytového domu uzatvoril s bankou, na základe súhlasu vlastníkov bytov v bytovom dome zmluvu o úvere, keď podľa jej ustanovení v prípade omeškania vlastníkov bytov s platením spomínaných preddavkov v rozsahu vyššom ako 7 % celkovej výšky ročných preddavkov, je banka oprávnená od úverovej zmluvy odstúpiť. Poukazuje na predložené údaje, ktoré svedčia o tom, že vlastníci bytov si musia riadne plniť svoje povinnosti súvisiace s pravidelným platením preddavkov, ak sa chcú vyhnúť predčasnému zosplatneniu úveru a správca nie je oprávnený uzatvárať žiadne dohody o splácaní dlhu.
6. Rovnako aj žalovaná zotrvala na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a to vo výrokoch o splatnosti istiny a v súvisiacom výroku o trovách konania strán sporu, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.
8. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uvádzaných žalobcom v podanom odvolaní s prihliadnutím na to, v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument zo strany uplatnený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
9. Podľa § 232 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
10. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
11. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
12. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátka, má za následok splatnosť celého plnenia.
13. Citovaná práva úprava zaviedla legálnu definíciu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pričom za vykonateľnosť považuje vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
14. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
15. Lehota na plnenie je 3 dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu spravidla vtedy, ak je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne nemožné.
16. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Súd môže určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna dávka alebo splátka splatná
- vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
17. Ako je zrejmé z obsahu spisu, predmetom konania v danej veci bolo zaplatenie dlhu vzniknutého vo vzťahu k žalovanej na vyúčtovaní za plnenia spojené s užívaním bytu a nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky údržby a opráv za obdobie roka 2019. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 17.02.2020 vypočul žalovanú, ktorá pokiaľ ide o vec samú, nepoprela výšku nároku uplatneného v tomto konaní, prehlásila, že nárok žiadaný žalobcom uznáva čo do dôvodov a výšky, avšak s ohľadom na svoju finančnú a sociálnu situáciu požiadala o umožnenie splácania dlhu v splátkach.
18. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom povolenia splátok na zaplatenie istiny, ako aj výšky splátok, sa odvolací súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach poukazuje. K odvolacím námietkam žalobcu v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na základe ustálenej súdnej praxe pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd musí prihliadať na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej strany, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovanou, resp. či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom, ako už bolo spomínané, môže súd určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Aj odvolací súd má za to, že určená výška splátky nie je v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu a v tejto súvislosti je nutné aplikovať aj zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, čo umožnenie splácania vzniknutého dlhu vo vzťahu k obom stranám sporu podľa odvolacieho súdu napĺňa.
19. Ako už bolo spomínané, žalovaná nerozporovala výšku vzniknutého dlhu a prejavila snahu dlh splácať, keď súd prvej inštancie opodstatnene prihliadol na jej celkovú majetkovú a sociálnu situáciu. Z výsluchu žalovanej a predložených listinných dôkazov plynie, že žalovaná má príjem iba z výkonu osobnej asistenčnej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie vo vzťahu k jej invalidnej dcére a tento príjem dosahuje sumu 30,- až 80,- eur mesačne. Žalovaná argumentovala tým, že sa nemôže zamestnať na trvalý pracovný pomer, keďže oftalmologické diagnózy jej dcéry si vyžadujú permanentný dohľad aj v domácom prostredí. Spoločnú domácnosť obýva spolu so svojou dcérou, ktorá je invalidnou dôchodkyňou a osobou odkázanou na pomoc inej osoby. Keďže je ťažko zdravotne hendikepovaná, poberá plný invalidný dôchodok a je osobou zdravotne ťažko postihnutou so sprievodcom. Žalovaná deklarovala, že aj dcéra, ktorá obýva jej domácnosť, má záujem participovať na úhradách mesačných preddavkov za užívanie bytu, ako aj na splátkach za vzniknutý dlh, keď o povolenie týchto splátok žalovaná opakovane správcu žiadala. Je tiež zrejmé, že aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalovaná začala vzniknutý dlh splácať, pričom, pokiaľ by nastala situácia, že túto povinnosť by v budúcnosti neplnila, s ohľadom na formuláciu výroku rozhodnutia, by nastala strata výhody takto určených splátok. So zreteľom na všetky okolnosti tak podľa odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povolenia splátok, spĺňa požiadavku preskúmateľnosti, keď súd prvej inštancie použil správnu zákonnú úpravu, riadne zistil v tejto súvislosti skutkový stav a z tohto vyvodil aj správny právny záver s poukazom na obsah odôvodnenia v bodoch 5. a 6. rozsudku.
20. S poukazom na uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok vo výrokoch o splatnosti prisúdenej istiny a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli ani ich priznať nežiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).