Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, veci navrhovateľa - manžela: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. X/XA, O., právne zastúpený: Mgr. Pavol Karman, advokát so sídlom G., Q. K. XX/X, proti manželke: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, O., právne zastúpená: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, o rozvod manželstva, na odvolanie manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -117 zo dňa 05. augusta 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd manželstvo účastníkov Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a Z. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v O. rozviedol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel. Druhé manželstvo uzatvorili v októbri 2018 a problémy sa prejavili už krátko po jeho uzatvorení. Od mája 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, každý z nich si zabezpečuje svoje potreby sám. Navrhovateľ nie je ochotný prijať ponúkanú pomoc od manželky. Nedostatočná komunikácia účastníkov spôsobila neochotu riešiť vzájomné problémy, a tým došlo k citovému odcudzeniu. Základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenie a presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. Manželstvo je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy a jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Postup pre úpravu vzťahu mediáciou nebol možný vzhľadom na pevné rozhodnutie navrhovateľa, ktorý rozvod vidí ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy. Pokiaľ navrhovateľ je presvedčený, že ich vzťahy sú tak vážne narušené, že považuje za vylúčené ďalšie pokusy o zmierenie, nie je možné, aby súd nútil jedného z účastníkov konania zotrvať v manželskom zväzku, nakoľko funkcia manželstva, funkcia vzájomnej pomoci a obnovenia vzťahu nie je očakávateľná. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol postupom podľa a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa. Uviedla, že od samého začiatku nesúhlasí s rozvodom manželstva, ani s dôvodmi rozvratu vzťahu, tak ako ich uvádza manžel. Podľa jej názoru rozhodnutie manžela podať návrh na rozvod nie je jeho slobodným rozhodnutím a prejavom jeho vôle. Navrhovateľ koná pod vplyvom tretej osoby (ich spoločnej dcéry). Manželka v písomných podaniach viackrát uviedla, že manžel je chorý, ona mu chce byť oporou

v starobe, aj chorobe. Ich spoločné deti, vrátane dcéry si žijú svoj vlastný život, napriek tomu dcéra neustále zasahuje do ich spoločného vzťahu, negatívne ovplyvňuje správanie a postoj manžela. Dcéra otca účelovo izoluje od celej rodiny, aj od manželky. Nemôže sa stretávať s ostatnou rodinou a ďalšie spoločné deti už dospelé majú bránené stretávať sa s navrhovateľom. Manžel je chorý, potrebuje lekársku starostlivosť, normálne zázemie a opateru. V súčasnosti žije v úplnej izolácii od manželky, celej rodiny, tiež od svojich známych a kamarátov. Na pojednávaní 05. 08. 2020 manžel iba opakoval, že sa chce rozviesť, lebo on je slobodný človek. Prišiel v sprievode svojho advokáta a dcéry X.. Na otázku súdu odpovedal zmätene, snažil sa niečo povedať, jeho právny zástupca ho neustále počas výpovedí upozorňoval, aby viac nehovoril. Zo správania manžela na pojednávaní usúdila, že manžel nie je tak „slobodným“ človekom ako neustále opakoval v tomto konaní. Nevysvetlil, v čom sa prejavovala dlhodobá partnerská kríza, iba neustále opakuje, že je slobodný človek, chce sa rozviesť. Partnerská kríza medzi manželmi je dlhodobo udržiavaná treťou osobou, pod vplyvom ktorej navrhovateľ žije izolovane. Javí sa, že i podanie návrhu na rozvod manželstva je skôr záujmom tretej osoby, než záujmom samotného navrhovateľa. Žiadala preto rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a návrh na rozvod zamietnuť.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky zotrval na podanom návrhu. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že svoju vôľu rozviesť manželstvo prezentuje nemenne a dlhodobo od podania návrhu na rozvod manželstva. Jeho manželka v podanom odvolaní, ako i v priebehu celého konania opakuje ničím nepodložené tvrdenia o údajnom zasahovaní dcéry do ich manželstva, čo opakovane poprel. Rozhodnutie podať návrh na rozvod bolo jeho rozhodnutím, rovnako ako rozhodnutie na tomto návrhu zotrvať. V predmetnej veci prebehli dve pojednávania. V pojednávacej miestnosti sa nikto okrem účastníkov konania a ich právnych zástupcov, sudkyne nenachádzal, a teda bez prítomnosti akejkoľvek tretej osoby na otázky súdu jednoznačne prezentoval a vyjadril svoju vôľu manželstvo s manželkou rozviesť. Poprel, že by dcéra neustále zasahovala do ich spoločného vzťahu, negatívne ovplyvňovala správanie navrhovateľa a jeho postoj k manželke. Pokiaľ sa s ňou i náhodou stretne, vzájomne sa vyhýbajú, nezdravia sa. Manželstvo je čisto formálnym zväzkom, neplní žiaden účel. S manželkou nikdy po uzatvorení druhého sobáša netvorili spoločnú domácnosť, nikdy spolu nežili. Od svojej zatiaľ manželky opateru nepotrebuje, ani ju nechce. Rozhodne poprel, že by dcéra zneužila jeho údajnú bezmocnosť a psychické problémy. Za bezmocného sa nepovažuje a rovnako nemá žiadne psychické problémy, považuje sa za šťastného človeka. Tvrdenie manželky, že ho má dcéra účelovo izolovať od celej rodiny a jeho manželky, nemajú žiadnu logiku. S dcérou spoločne nebýva, nie sú spolu ani 24 hodín denne, je svojprávny a nenechá si rozkazovať ani dcérou, ani nikým iným. Skutočnosť, že manželka nesúhlasí s rozvodom, nemôže byť dôvodom, aby súd manželstvo nerozviedol. Jednoznačne a opakovane sa vyjadril, že v manželskom zväzku zotrvať nechce. Nie je možné ho nútiť zotrvať v manželstve, na ktorého trvaní nemá záujem. Nepravdivé sú tvrdenia o jeho údajne zmätených odpovediach na otázky súdu. Na položené otázky riadne odpovedal. Za vymyslené označil i tvrdenia o údajnom zasahovaní jeho právneho zástupcu do jeho odpovedí. Vo svojom odvolaní odporkyňa len opakuje tvrdenia, ktoré uviedla už v konaní pred súdom prvej inštancie. Jej odvolanie je založené na opakovaní údajného konania dcéry, čo však s predmetom tohto konania nemá nič spoločné. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa , potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

6. I odvolací súd za podstatné pre rozhodnutie považuje, že podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok, ktorý vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom v prejednávanej veci nepochybne splnené boli. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, manželia spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie a keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval vo zväzku, na trvaní ktorého nemá záujem a v ktorom zotrvať nemieni, ani odvolací súd nezistil také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné odvolaniu odvolateľky vyhovieť a rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť. V opačnom prípade by neprípustne zasiahol nielen do slobodného rozhodnutia navrhovateľa, ale konal by proti jeho vôli, čím by sa dostal do rozporu s ustanovením § 1 ods. 1 Zákona o rodine.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. v súvislosti s ust. .

10. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )