Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/133/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Y.-D, s.r.o., K.: XX XXX XXX, so sídlom M. R. U. 1, XXX XX W., zastúpený: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., IČO: 47 244 488, so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice - Staré Mesto proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2020, t a k t o

rozhodol:

Krajský súd z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.09.2020 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.04.2020, ktorým bol žalobcovi v zmysle ustanovenia daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 10.000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014.

2. Zároveň s podanou žalobou navrhol žalobca s poukazom na ustanovenie , aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, pretože žalobcovi hrozí finančná škoda, ktorá môže ohroziť plnenie jeho peňažných záväzkov k jeho obchodným partnerom s tým, že je zároveň splnený predpoklad, že odklad vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom. Predmetný návrh žalobca následne doplnil a vo svojom podaní doručenom súdu dňa 09.10.2020 uviedol, že voči nemu bolo dňa 28.11.2019 začaté uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. zo dňa 20.11.2019 reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo skončené dňa 10.06.2020 uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. zo dňa 03.06.2020, pričom uvedeným uznesením o skončení reštrukturalizácie bol zároveň potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu schválený schvaľovacou schôdzou dňa 19.05.2020. Žalobca ďalej s poukazom na ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii uviedol, že prípadné nepriznanie odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe môže viesť k tomu, že aj v prípade potenciálneho úspechu v tomto súdnom konaní, môže neodkladný výkon napadnutého rozhodnutia spôsobiť závažnú ujmu, ktorá by sa mohla prejaviť v tom, že žalobca nebude schopný plniť svoje záväzky v zmysle reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k svojim veriteľom v dôsledku výkonu nezákonného rozhodnutia.

3. Žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe uviedol, že žiada návrh zamietnuť, nakoľko žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

4. Podľa ustanovenia (ďalej ) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4.1. Podľa ustanovenia správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

4.2. Podľa ustanovenia , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

5. V zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, len výnimočný charakter, pričom musí byť žalobcom dostatočne zdôvodnené osobitými okolnosťami. Uplatňuje sa dispozičná zásada znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej závažnej ujmy, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje len hypotetické tvrdenie o hroziacej ujme. Správny súd pri rozhodovaní berie do úvahy výnimočnosť zásahu do vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej ujmy, ktorú vykonanie napadnutého rozhodnutia prináša. Správny súd predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním predložených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť.

6. V predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd nepovažoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za dôvodný. Žalobca správnemu súdu žiadnym spôsobom neosvedčil základný zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd poukazuje na to, že nútený výkon rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy je predmetom posúdenia súdom v rámci rozhodovania vo veci samej. V predmetnej veci súd nemal preukázané, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi tvrdená závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca je podnikateľom, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť vo viacerých predmetoch podnikania už od roku 2004. K námietke žalobcu ohľadne reštrukturalizácie súd uvádza, že žalobca sa po skončení reštrukturalizácie v súčasnosti nachádza v štádiu plnenia reštrukturalizačného plánu. Predpokladom reštrukturalizácie je životaschopnosť podnikateľského subjektu, teda schopnosť riadne pokračovať v podnikaní za účelom postupnej úhrady časti záväzkov z dosiahnutého zisku. Žalobca skutočnosť, že v súčasnosti vyvíja podnikateľskú činnosť nerozporoval. Samotná reštrukturalizácia a plán, ktorý je v rámci nej schvaľovaný predpokladajú, že dlžník má povinnosť riadne plniť svoje záväzky, ktoré vznikli po povolení reštrukturalizácie. V danom prípade peňažná povinnosť žalobcu, ktorej právne účinky by mali byť odložené dosahuje výšku 10.000 Eur. Takáto suma nemôže mať likvidačný vplyv na riadne podnikanie žalobcu alebo mu spôsobiť závažnú hospodársku ujmu, ktorú neodôvodnil konkrétnymi skutočnosťami. V tomto konaní súd po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nedostatok finančných prostriedkov na zaplatenie určeného rozdielu dane, resp. že by zaplatením dlžnej dane značne alebo nenapraviteľne utrpela jeho finančná a ekonomická situácia.

7. Správny súd vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe a niektorý z týchto dôvodov aj preukázať, nemohol vyhovieť návrhu žalobcu a tento preto v súlade s ustanovením

zamietol, pričom s poukazom na uvedené sa otázkou rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom nezaoberal.

8. Uznesenie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á ( ).