Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/48/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletého W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., J. č. XXX/XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky J. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., J. č. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou so sídlom v Žarnovici, Bystrická č. 101, a otca N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F. nad F., A. G. č. XXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o, IČO: 47235926, so sídlom v Žiari nad Hronom, A. Hlinku č. 736/3, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Adrian Líška, advokát a konateľ, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -176 zo dňa 08.10.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného (druhý výrok) m e n í tak, že:

- otec N. T., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý s účinnosťou od 12.06.2020 platiť maloletému W. A., nar. 12.06.2020 bežné výživné v sume 110,- € mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky;

- otec N. T., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť maloletému W. A., nar. XX.XX.XXXX výživné na tvorbu úspor v sume 40,- € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého v banke zriadený matkou (počnúc mesiacom nasledujúcim po oznámení čísla osobitného účtu maloletého v banke zo strany matky);

- matka J. A., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zriadiť v prospech maloletého W. A., nar. XX.XX.XXXX osobitný účet v banke;

- matka J. A., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á do 3 dní od zriadenia osobitného účtu v banke v prospech maloletého oznámiť otcovi N. T., nar. XX.XX.XXXX číslo osobitného účtu maloletého v banke;

- na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletého v banke je potrebný súhlas súdu.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok) m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 12.06.2020 do 31.10.2020:

- v sume 315,- € na bežnom výživnom je otec N. T., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť maloletému W. A., nar. XX.XX.XXXX v splátkach v sume 15,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok splatnosť celého zameškaného bežného výživného;

- v sume 115,- € na tvorbu úspor je otec N. T., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť maloletému W. A., nar. XX.XX.XXXX v splátkach v sume 5,- € mesačne splatných spolu s výživným na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého v banke s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok splatnosť celého zameškaného výživného na tvorbu úspor.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“ v spojení s ; ďalej len „C.m.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (prvý výrok), otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 12.06.2020 platiť maloletému výživné v sume 150,- € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (druhý výrok), zameškané výživné za obdobie od 12.06.2020 do 30.10.2020 v sume 430,- € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach v sume 43,- € mesačne pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s plnením jednej splátky (tretí výrok), v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol (štvrtý výrok), obidvom rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb úradu práce v rozsahu určenom psychologičkou v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (šiesty výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a právneho posúdenia veci, podľa ktorého boli na základe súhlasu otca a záujmu maloletého splnené podmienky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky; z dôvodu nezhôd a osobných konfliktov rodičov pri realizácii stretávania sa otca s maloletým uložil súd prvej inštancie obidvom rodičom výchovné opatrenie v trvaní šesť mesiacov spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu za účasti psychológa za účelom osvojenia si správnej komunikácie a odstránenia príčin, ktoré spôsobujú ich vzájomný konflikt; návrh matky na náhradu výdavkov spojených so zaobstaraním výbavičky maloletého súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol; pokiaľ ide o výživné súd prvej inštancie konštatoval, že „navrhovateľka žiadala najprv výživné v sume 300,- € mesačne, čo odôvodňovala tým, že otec jej takúto sumu mal v rámci komunikácie sľúbiť ako výživné; z predloženej komunikácie však nevyplýva, že suma 300,- €, ktorú otec spomína, je za účelom výživného maloletého; v priebehu konania matka tento svoj návrh upravila na sumu 200,- € mesačne, pričom pred kolíznym opatrovníkom sa vyjadrila, že je ochotná sa dohodnúť na sume 100,- € mesačne; otec naopak nebol ochotný platiť viac ako 50,- €, resp. 70,- € mesačne; pokiaľ ide o príjmy matky, tie predstavujú okrem už spomenutého jednorazového príspevku pri narodení dieťaťa v sume 829,86 €, rodičovský príspevok v sume 270,- € mesačne, prídavok na dieťa v sume 24,95 €, výživné, ktoré platí otec navrhovateľky pre navrhovateľku v sume 50,- € a nájomné za prenájom bytu vo vlastníctve navrhovateľky v sume 410,- € mesačne; medzi výdavky patrí mesačná splátka úveru Y., a.s. v sume 209,78 € (úver v sume 44.000,- €), ktorý si vzala na kúpu dvojizbového bytu v M., mesačná splátka leasingu za motorové vozidlo továrenskej značky AUDI A3 v sume 89,57 €, navrhovateľka uviedla, že momentálne býva u svojej matky, ktorej neuhrádza náklady na bývanie, pričom jej matka má príjem v sume 1.097,67 € mesačne; ďalšie výdavky predstavujú telefón 36,- €, strava a bývanie 170,- €, drogéria 30,- €, ročná poistka nehnuteľnosti 43,70 €, PZP štvrťročne 42,05 €, poplatky spojené s bytom 146,90 €; za jún 2020 vyčíslila výdavky na maloletého v sume 212,09 €, z ktorej Nutrilon predstavuje 3 x 13,99 €, plienky a dojčenská voda cca 78,- €, poistenie 36,72 € a sporenie pre maloletého 15,- €; ostatné výdavky tvorí lekáreň a ošatenie; v návrhu vyčíslila výdavky na maloletého v sume 251,69 € mesačne, tieto však boli určené odhadom a nezodpovedali reálnym výdavkom a časť týchto výdavkov pokrýval otec nákupom vecí, ktoré boli uvedené v zozname výdavkov; je pravdou, že navrhovateľka dostáva od otca výživné len v sume 50,- € mesačne, na druhej strane súd v tomto konaní nezohľadňoval výdavky spojené s navrhovateľkou a jej štúdiom na vysokej škole, pretože tieto výdavky má kryť výživné od rodičov navrhovateľky; pokiaľ ide o príjem na strane otca, ten predstavuje sumu 300,- € mesačne; ako výdavky otec uviedol 50,- €, ktoré prispieva rodičom, keďže žije v ich domácnosti, ročná suma poistného za motorové vozidlo v sume 143,57 € a mesačná suma 26,75 € za životné poistenie; otec síce vo vyjadrení k návrhu uviedol, že má výdavky spojené s dochádzaním do zamestnania, stravovaním, hygienou, ošatením a mobilný telefón, avšak výšku týchto výdavkov neuviedol, doklady nepredložil a v rámci svojho výsluchu uviedol, že okrem už uvedených výdavkov má iba zdravotný odvod v sume 75,80 € mesačne a žiadne iné výdavky nemá; taktiež nemá výdavky spojené s dochádzaním do práce, nakoľko pri výsluchu uviedol, že do práce nedochádza vlastným autom; z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že otec aj pri zdokladovanej výške príjmu má minimálne výdavky, pričom vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a ponuky práce je v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si lepšie platenú prácu, keďže momentálne dostáva sumu na úrovni minimálnej mzdy; v rámci svojho výsluchu nevedel vysvetliť pôvod

bezhotovostných vkladov na jeho bankový účet, ktoré napríklad v mesiaci jún predstavovali sumu 240,- €, v mesiaci júl 120,- €, v mesiaci august 490,- €; otec pri výsluchu nevedel dôveryhodným spôsobom vysvetliť skutočnú výšku svojho súčasného príjmu, taktiež nevysvetlil, prečo ak poberá minimálnu mzdu sa neuchádza o lepšie platené miesto na tej istej pozícii, pričom nepredložil žiaden dôkaz, že tak urobil; je evidentné aj z predloženého výpisu z účtu, že otec disponuje aj iným príjmom, ktorý zjavne zámerne dostáva v hotovosti“; súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.02.2019 vo vzťahu k potencionalite príjmov povinného rodiča pri určovaní výživného, keď z týchto záverov vychádzal aj súd prvej inštancie, pričom uviedol, že „pri otázke výšky výživného dospel k záveru, že výživné v rozsahu 150,- € mesačne bude postačujúce pre úhradu všetkých výdavkov, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie základných potrieb maloletého a vzhľadom na schopnosti, možnosti a súčasné majetkové pomery otca predstavuje suma výživného výšku, ktorú si otec zo svojho súčasného príjmu môže dovoliť uhrádzať tak, aby mu zostal príjem na úhradu jeho základných životných potrieb, ktoré sú toho času minimálne, keďže žije spolu s rodičmi a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť; súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec uhrádzal časť výdavkov, preukázaných dokladmi o ich kúpe predložených otcom; súd zároveň zdôrazňuje, že pri výdavkoch povinného rodiča má výživné pre maloleté dieťa prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami; stanovené výživné bude pokrývať všetky výdavky preukázané navrhovateľkou a ktoré boli posúdené ako nevyhnutné; z predložených listín zistil, že matka si platí leasing za auto vyššej nadštandardnej triedy, je vlastníkom bytu, ktorý prenajíma a z toho platí úver za kúpu tohto bytu; momentálne neplatí výdavky za bývanie, ako sama uvádza vo svojom vyjadrení, napriek tomu tieto výdavky zahrnula do celkových výdavkov; za výdavok, ktorý nie je nevyhnutný považuje súd mesačné výdavky na sporenie pre maloletého (15,- €) a výdavok na životnú poistku pre matku (36,72 €), ktorá je momentálne na rodičovskej dovolenke; pokiaľ ide o výdavky spojené s plávaním maloletého, súd nemal preukázané, na základe čoho matka určila jeho výšku a taktiež súdu nebol predložený žiaden doklad, ktorý by zo zdravotného hľadiska odporúčal maloletému v tak nízkom veku túto aktivitu, preto na uvedený výdavok neprihliadal; ďalej bolo potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že na výdavkoch sa majú podieľať obaja rodičia rovnakou mierou podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov; na druhej súd zohľadnil, že navrhovateľka sa o maloletého od narodenia osobne stará, čo je podstatné pri zohľadnení miery každého rodiča podieľať sa na úhrade výdavkov maloletého; po odpočítaní výdavkov, ktoré nepovažoval súd za nevyhnutné a zohľadnení, že výdavky na ošatenie maloletého sú jednorazové, ktoré sa nepremietajú do každého mesiaca, súd návrhu matky v tejto časti vyhovel len čiastočne a určil výživné na sumu 150,- € mesačne, ktorá pokryje všetky nevyhnutné výdavky na maloletého preukázané navrhovateľkou“; vo vzťahu k zameškanému výživnému súd prvej inštancie uviedol, že „výživné pre maloletého priznal odo dňa jeho narodenia, t.j. spätne od 12.06.2020; za obdobie od 12.06.2020 do 30.10.2020 mal otec uhradiť výživné v celkovej sume 695,- € (pomerná časť výživného za mesiac 6/2020 v sume 95,- € a 4 x 150,- €); od tejto sumy bol povinný súd odpočítať doposiaľ realizované plnenia zo strany otca, ktoré boli v priebehu konania preukázané a ktoré potvrdila aj navrhovateľka na pojednávaní dňa 08.09.2020, resp. predloženými dokladmi, a to 265,- € (6/2020 suma 70,- €, 7/2020 suma 55,- €, 8/2020 suma 90,- € a 9/2020 suma 50,- €), ktoré otec uhradil; po započítaní týchto súm vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie v sume 430,- €; súd preto zaviazal otca uhradiť dlžné výživné v uvedenej sume v mesačných splátkach 43,- € splatných spolu s bežným výživným po hrozbou straty výhody splátok s nezaplatením čo i len jednej splátky v stanovenej lehote“.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 24 ods. 1 a 4, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika v spojení s a C.m.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 02.11.2020 (č.l. 185-186 spisu). Rozsudok napadol v rozsahu výroku o určení výživného na maloletého (druhý výrok) a výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok); vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolacie dôvody); zdôraznil, že nesúhlasil s výživným v sume 300,- € mesačne a bol ochotný platiť výživné v sume 50,- € mesačne; uviedol, že za mesiac jún 2020 a júl 2020 prispel na výživu maloletého sumou 50,- €,

20,- € a 35,- € a súčasne predložil výdavkové doklady, ktoré dokazujú, že na požiadanie matky zakúpil pre maloletého nutrilon, plienky a lieky v celkovej hodnote 83,78 €; nebránim sa tomu, aby nejakým spôsobom nad rámec výživného občas niečo kúpil pre maloletého, pričom tak aj robí a pokiaľ nemá finančné prostriedky, vždy mu doteraz pomohli jeho rodičia; poukázal na to, že matke prispieval na výdavky aj počas tehotenstva a to celkovou sumou 600,- € a tiež v tomto období spravil niekoľko nákupov za sumu 540,- €; vo vzťahu k príjmu matky uviedol, že výživné od jej otca v sume 50,- € mesačne je neadekvátne nízke na študenta vysokej školy, preto by sa mala domáhať zvýšenia výživného a súd prvej inštancie mal túto skutočnosť zohľadniť; poukázal aj na to, že matka nie je v hmotnej núdzi a žije na svoje príjmy nadštandardne, pretože si vzala úver v sume 44.000,- €, ktorý spláca splátkami v sume 209,78 € a na leasing na auto zn. AUDI A3 dáva splátky v sume 89,57 €, pričom tieto výdavky majú byť pokryté nájomným za nájmom bytu; vyjadril však názor, že výdavky matky jednoznačne presahujú jej príjmy a preto neuvádza úplnú pravdu o svojich skutočných príjmoch; vyjadril názor, že pri príjme matky v sume 270,- € mesačne a prídavok na dieťa, nemôže mať matka mesačnú réžiu len na maloletého v sume 251,69 €; ak je niekto v zlej finančnej situácií, nebude dieťaťu platiť životné poistenie 36,72 € mesačne a ani sporenie 15,- €, pričom nutrilon, plienky a lieky v značnej miere kupoval on; výdavok na plávanie v sume 75,- € mesačne poukazuje na nadštandard v živote matky; zdôraznil, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a v návrhu nezdokladovala príjmy a výdavky na domácnosť ako celok, teda aj príjmy jej matky, na čo viackrát upozorňoval, ale súd prvej inštancie sa tým nezaoberal; ďalej uviedol, že pokiaľ ide o jeho osobu uviedol, že žije u svojej matky v trojizbovom rodinnom dome, pričom tam s býva jeho plnoletá sestra s maloletou dcérou a súčasne jeho plnoletý brat s priateľkou a deťmi; prispieva na domácnosť sumou 50,- €, ďalej uhrádzajú elektrinu 68,- €, vodu 15,- €, domovú daň 50,- €, mesačne si platí poistenie 26,75 € a uhrádzam povinné zákonné poistenie v sume 143,57 € ročne a zdravotné odvody 75,80 €; súčasne má značné výdavky v súvislosti s dochádzaním do zamestnania, ako aj bežné výdavky na stravu, hygienu, ošatenie a mobilný telefón, čo potvrdené aj svedkyňou, t.j. jeho matkou; je SZČO - živnostník v oblasti stavebníctva a nie je pravda, že zarába 1.500,- € až 2.000,- €, jeho príjem je za rok 2019 na úrovni minimálnej mzdy, pričom predložil výpisy z účtu, od roku 2020 je SZČO, pričom fakturuje S. SK s.r.o. o čom predložil výpis z účtu s príjmom približne 300,- € mesačne; zdôraznil, že z dôvodu COVID-19 boli bez práce; vyjadril názor, že „výška určenej vyživovacej povinnosti je neadekvátne vysoká vzhľadom na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj možnosti a schopnosti povinného, pričom takto určená vyživovacia povinnosť nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní; pokiaľ by mal uhrádzať výživné v súdom určenej výške, uhrádzal by úplne všetky náklady na výživu maloletého dieťaťa a ešte aj náklady matky dieťaťa, ktoré si uplatňuje vo vyššie uvedenom konaní duplicitne; súd pri hodnotení dôkazov postupoval veľmi tendenčne v jeho neprospech nakoľko konštatuje, že nevedel dôveryhodne vysvetliť výšku svojho príjmu a súd konštatuje, že je evidentné z predloženého výpisu z účtu, že disponuje aj iným príjmom, ktorý zjavne zámerne dostáva v hotovosti; tieto tvrdenia nie sú pravdivé; jasne zdokladoval svoje príjmy a to aj dodatočnými dokladmi, ktoré si od neho vyžiadal súd a nie je pravdou, že dostáva príjem v hotovosti; na otázky súdu som zdôvodnil aj vklady na účet, ale súd jeho tvrdeniam neveril; naopak súd prakticky v celom rozsahu akceptoval tvrdenie matky, okrem výdavkov, ktoré boli už zjavne neopodstatnené, resp. duplicitne uplatnené; v tomto smere nepovažuje súdne rozhodnutie za riadne zdôvodnené a to tak, aby bolo zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci samej, ktoré veci mal za preukázané, ktoré nie a chýba mu aj zdôvodnenie, prečo niektorým skutočnostiam súd uveril a iné nepovažoval za dôležité“; v závere odvolania poukázal na to, že „právna zástupkyňa matky priamo na pojednávaní dňa 08.10.2020 predložila veľké množstvo dokladov - dôkazov, jednak preukazujúcich príjmy a výdavky účastníkov konania ako aj ďalšie doklady, ktoré sa týkali styku s maloletým dieťaťom; namietal túto skutočnosť na pojednávaní, pretože je neštandardné aj v rozpore s takýto postup; žiadal odročiť pojednávanie, pretože pre krátkosť času nebolo možné sa s týmito dokladmi riadne oboznámiť ani na ne adekvátne reagovať; súd však pojednávanie neodročil, nakoľko to nepovažoval za potrebné; v tomto smere si myslí, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva, t.j. riadne a s dostatočným časovým predstihom sa oboznámiť s dôkazmi, ktoré budú v konaní predkladané v rámci procesného útoku, resp. procesnej obrany; postupom súdu im vlastne bolo znemožnené sa k týmto dôkazom vyjadriť“; nakoniec zdôraznil, že sa nevyhýba plneniu vyživovacej povinnosti, ale pokiaľ by mal platiť výživné v sume 150,- € mesačne, tak by to znamenalo nielen exekučné konanie, ale aj veľké riziko trestného stíhania, preto žiadal o spravodlivé rozhodnutie a určenie výživného vo výške, ktoré skutočne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek ako aj jeho možnostiam a schopnostiam; na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a určenie výživného v sume 50,- € mesačne s účinnosťou od 12.06.2020 spolu so zameškaným výživným.

2.2 Matka vo vyjadrení zo dňa 26.11.2020 (č.l. 193-195 spisu) k odvolaniu otca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že podané odvolanie považuje len za opakovanie jednostranných tvrdení otca s cieľom dosiahnuť platenie výživného v čo najnižšej sume; návrh otca na určenie výživného v sume 50,- € mesačne nemá podľa nej oporu vo vykonanom dokazovaní a bol by v rozpore so záujmom maloletého; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného postupoval správne, dostatočne zistil skutkový stav, vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe zisteného skutkového stavu správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vo veci rozhodol, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne zdôvodnil; podľa nej otec vo svojom odvolaní namieta presne tie isté skutočnosti, ktoré už namietal počas konania a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal; súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil výšku výživného v sume 150,- € mesačne, odôvodnenie rozsudku je jasné, vecné a zrozumiteľné s poukazom na všetko, čo bolo medzi účastníkmi konania sporné; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci; zdôraznila, že súd prvej inštancie zohľadnil otcom zdokladované výdavky, pričom pokiaľ určitým argumentom otca neuveril, dostatočne to zdôvodnil a poukázal pritom aj na konkrétne rozhodnutia najvyššieho súdu; poukázala na to, že otec sa počas konania na otázky jej právnej zástupkyne nevedel ohľadom financií vyjadriť presne a používal vyhýbavé odpovede; otec aj v podanom odvolaní opätovne uvádza, že má aj značné výdavky v súvislosti s dochádzaním do zamestnania, hoci aj s týmto argumentom sa súd prvej inštancie už vysporiadal a to na základe odpovede na priamu otázku jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 08.10.2020, či otec chodí do práce autom, otec odpovedal, že nie; preto výživné v sume 150,- € mesačne má oporu vo vykonanom dokazovaní; ďalej argumentovala, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s návrhom otca na odročenie pojednávania, ktorý argument je účelovo použitý ako jeden z dôvodov odvolania s odôvodnením, že neodročením pojednávania malo dôjsť k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý otcovi znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva s čím sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku; za nepodstatnú považovala skutočnosť, že ona poberá výživné v sume 50,- € mesačne, na čo súd prvej inštancie prihliadol pri zohľadňovaní jej výdavkov na štúdium na vysokej škole, pričom v prejednávanej veci ide o konanie o určenie výživného na maloletého; pokiaľ otec poukázal na to, že matka spolu s maloletým žijú v spoločnej domácnosti so starou matkou maloletého, táto informácia bola súdu prvej inštancie známa od začiatku konania, pretože ju uviedla priamo v návrhu na začatie konania, pričom pravdivo uviedla všetko, čo sa týka jej príjmových a majetkových pomerov a všetko aj vydokladovala; v ostatnom matka odkázala na svoje vyjadrenia a prednesy počas konania; na základe uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý považovala za vecne správny; matka v zmysle § 55 C.m.p. osobitne žiadala o priznanie náhrady trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s odôvodnením, že „rozhodnutie o priznaní náhrady trov odvolacieho konania sa jej javí ako spravodlivé z dôvodu, že otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a tým, že podal toto odvolanie, matke vznikli ďalšie výdavky v súvislosti s bránením jej práva“.

2.3 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 12.11.2020 (č.l. 190 spisu) k odvolaniu otca uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje a nemá proti nemu námietky; vyjadril názor, že súd prvej inštancie v konaní vykonal dostatočné dokazovanie a rozhodol v záujme maloletého dieťaťa; výšku výživného od otca považoval za primeranú potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca maloletého; zdôraznil, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky a matka zabezpečuje starostlivosť na veľmi dobrej úrovni; problémy pri realizácii styku otca s maloletým chcel riešiť, ale otec spoluprácu odmietol a žiadal, aby vo veci styku rozhodol súd; súd prvej inštancie nariadil rodičom výchovné opatrenia a to zúčastňovať sa odborného poradenstva na príslušnom referáte úradu práce; ďalej uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní napadnutý rozsudok podrobne odôvodnil a uviedol, ktoré výdavky uvádzané matkou na maloletého nebral do úvahy a z akého dôvodu a naopak, ktoré výdavky pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil; nemal výhrady ani k priebehu súdneho pojednávania a vyjadril názor, že súd prvej inštancie pristupoval k účastníkom konania rovnocenne bez zvýhodňovania ktoréhokoľvek z nich.

2.4 Vyjadrenie matky doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi otca na vedomie (č.l. 198 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika v spojení s C.m.p.).

3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutočným stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika v spojení s C.m.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa po zohľadnení, že podľa C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného (druhý výrok) a vo výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok) podľa v spojení s C.m.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3.1 Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový (skutočný) stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( v spojení s C.m.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( v spojení s C.m.p.); odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť maloletému výživné spolu v sume 150,- € mesačne, na rozdiel od súdu prvej inštancie však dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky na určenie bežného výživného maloletému (110,- € mesačne) a určenie výživného na tvorbu úspor (40,- € mesačne); preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil vo vzťahu k celkovej výške výživného spolu v sume 150,- € mesačne; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci výšky výživného a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na určenie výživného na maloletého spolu v sume 150,- € mesačne; odvolacie námietky otca ani ostatný obsah spisu preto neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o otázku výšky výživného na maloletého, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci celkovej sumy prisúdeného výživného (150,- € mesačne); odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( C.m.p.).

4.3.2 Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za obsahovo správny pokiaľ ide o určenie výživného spolu v sume 150,- € mesačne zodpovedajúci zistenému skutočnému stavu veci; odvolanie otca pokiaľ sa tento domáhal zníženia výživného nie je dôvodné; súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom správne zohľadnil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine); schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne); z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci; podľa zisteného skutočného stavu veci pochádza maloletý (vo veku približne 7 mesiacov v čase rozhodovania odvolacieho súdu) zo vzťahu matky a otca, pričom výkon rodičovských práv a povinností k maloletému doposiaľ nebol súdne upravený; rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, pričom

maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o neho riadne stará; súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, preto správne rozhodoval o vyživovacej povinnosti k maloletému zo strany otca; vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému stále trvá, pretože tento vzhľadom na svoj vek nie je schopný sám sa živiť; maloletý nemá vlastný príjem ani majetok; podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné za oprávnené výdavky na maloletého považovať sumu 140,- € mesačne (60,- € mesačne na nutrilon, 28,- € mesačne na plienky, 10,- € mesačne na lieky a čaje, 7,- € mesačne na dojčenskú vodu, 15,- € mesačne na oblečenie, 10,- € mesačne na dojčenskú kozmetiku a 10,- € mesačne na príkrmy a ovocie), na ktorých sa sumou 110,- € mesačne má podieľať otec, pretože matka sa o maloletého osobne stará a preto plní vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere osobnou starostlivosťou a len v menšej miere aj finančným plnením (30,- € mesačne); súd prvej inštancie správne neprihliadol na niektoré deklarované výdavky na maloletého s čím sa stotožnil aj odvolací súd (najmä bod 41 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie); matka ani otec nemajú okrem maloletého žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť; matka má príjem v podobe rodičovského príspevku v sume 270,- € mesačne, prídavok na dieťa v sume 24,95 €, výživné v sume 50,- € mesačne od svojho otca a nájomné v sume 410,- € mesačne, pričom má výdavky v sume 209,78 € mesačne na splátku úveru, v sume 89,57 € mesačne na splátku leasingu, v sume 36,- € mesačne na telefón, v sume 170,- € mesačne na stravu a bývanie, v sume 30,- € na drogériu, ďalej platí sumu 43,70 € ako ročnú poistku nehnuteľnosti, sumu 42,05 € štvrťročne ako PZP; matka býva u svojej matky, ktorá má príjem v sume 1.097,67 € mesačne; otec deklaroval príjem v sume 300,- € mesačne z podnikania, pretože je živnostník v oblasti stavebníctva; býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 50,- € mesačne, platí si poistenie v sume 26,75 € mesačne, zdravotné odvody v sume 75,80 € mesačne a povinné zákonné poistenie v sume 143,57 € ročne; otec je zdravý; súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne postupoval, keď zohľadnil skutočnosť, že „pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa je povinný prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a tzv. potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam; pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity; v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.11.2018); ďalej súd prvej inštancie správne zohľadnil, že „zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí; s povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné; pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce; na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.02.2019); pri určovaní výšky výživného tak súd prvej inštancie správne zohľadnil, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať vyšší príjem, než je ten ktorý reálne dosahuje (300,- € mesačne); okrem toho sa odvolací súd stotožňuje aj zo skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, podľa ktorých na účet otca boli poukazované aj ďalšie sumy, ktorých pôvod nebol uspokojivo vysvetlený, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že otec v skutočnosti dosahuje vyšší, než deklarovaný príjem; nakoniec sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že otec nepreukázal tvrdené zvýšené výdavky na cestu do zamestnania a ani neuviedol také skutkové tvrdenia, na základe ktorých by mohol súd prvej inštancie vykonať ohľadne týchto výdavkov dokazovanie z úradnej povinnosti; preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach otca platiť maloletému výživné spolu v sume 150,- € mesačne, ktoré zodpovedá jeho oprávneným potrebám, ktoré nie sú kryté vyživovacou povinnosťou matky (110,- € mesačne) a výživnému na tvorbu úspor (40,- mesačne); preto pristúpil odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku a určené výživné spolu v sume 150,- € mesačne rozdelil na bežné výživné (110,- € mesačne) a výživné na tvorbu úspor (40,- € mesačne) a súčasne uložil povinnosť matke zriadiť osobitný účet maloletého v banke a v stanovenej lehote oznámiť číslo účtu

otcovi; počiatok vzniku povinnosti otca platiť maloletému bežné výživné (12.06.2020) nebol v odvolacom konaní otcom namietaný; zameškané výživné za obdobie od 12.06.2020 do 31.10.2020 spolu v sume 430,- € tak zostalo v nezmenenej výške ako to odôvodnil aj súd prvej inštancie pri zohľadnení výšky určeného výživného a zaplateného výživného otcom; vzhľadom na rozčlenenie výživného na bežné výživné a výživné na tvorbu úspor bolo však potrebné aj zameškané výživné pomerne rozčleniť podľa percentuálneho pomeru na 315,- € na bežné výživné (73,25 % pripadajúcich na bežné výživné v sume 110,- € mesačne) a na 115,- € na výživné na tvorbu úspor (26,75 % pripadajúcich na výživné na tvorbu úspor v sume 40,- € mesačne); súčasne odvolací súd umožnil otcovi zameškané výživné splácať spolu s bežným výživným, resp. s výživným na tvorbu úspor, v splátkach tak, aby zameškané výživné bolo splatené do dvoch rokov (dlhšia doba splácania a výška splátok vyplýva zo skutočnosti, že potreby maloletého sú dostatočne pokryté bežným výživným); odvolaciu námietku otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces nepovažuje ani odvolací súd za dôvodnú a v tomto smere sa stotožňuje s posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku); navyše odvolací súd udáva, že ani v podanom odvolaní otec neuviedol konkrétne vyjadrenie k dôkazom matky predloženým na pojednávaní, hoci tvrdí, že sa s nimi nemohol oboznámiť a reagovať na ne, čo malo byť dôvodom porušenia jeho práva na spravodlivý proces, preto túto odvolaciu námietku považuje odvolací súd len za formálnu; na základe uvedeného odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta a a C.m.p.).

5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta a a C.m.p.).

6.1 Otec podané odvolanie odôvodnil nedostatočne zisteným skutočným stavom veci (nesprávnymi skutkovými zisteniami z vykonaných dôkazov) a porušením jeho práva na spravodlivý proces; nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení podmienok na určenie výživného zo strany otca k maloletému na základe riadne vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci, nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky otca vo vzťahu k samotnej výške výživného za dôvodné (body 4.3.1 a 4.3.2 odôvodnenia); za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani odvolaciu námietku otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces (bod 4.3.2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného (druhý výrok) a vo výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok) zmenil.

8. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s C.m.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania ( C.m.p.), o trovách konania (trovy konania na súde prvej inštancie a trovy odvolacieho konania) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s C.m.p.). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s C.m.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní ( a C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu ( C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie ( a C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( C.m.p.).