Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-210-2023.pdf
PDF · 90.1 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/210/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobcu: Východoslovenská energetika, a.s., sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, právne zastúpený Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., o zaplatenie 540,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 540,10 EUR s úrokom z omeškania nasledovne: vo výške 5 % ročne zo sumy 199,42 EUR od 1.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 340,68 EUR od 30.11.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2023 domáhal zaplatenia sumy 540,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 199,42 EUR od 1.9.2022 do zaplatenia a zo sumy 340,68 EUR od 30.11.2022 do zaplatenia, titulom nezaplatenej ceny za dodanú elektrinu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.11.2019 žalobca v postavení dodávateľa uzatvoril so žalovaným v postavení odberateľa Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zabezpečiť pre žalovaného združenú dodávku elektriny do odberného miesta a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi cenu za dodávku elektriny a za služby a výkony súvisiace s touto dodávkou elektriny. Žalobca vystavil žalovanému dňa 17.8.2022 faktúru č. 7220342235 za obdobie od 16.8.2021 do 14.8.2022, so splatnosťou dňa 31.8.2022 vo výške 2.552,92 EUR s DPH, ktorá bola tvorená cenou za dodanú elektrickú energiu v sume 1.249,16 EUR a cenou za distribúciu elektrickej energie v sume 878,31 EUR (1.249,16 + 878,31+ DPH 425,45 = 2.552,92 EUR). Žalovaný v uvedenom období uhradil preddavkové platby spolu vo výške 2.133,40. Preddavkové platby odpočítal žalobca z evidovanej ceny za spotrebu. Následne žalovaný uhradil platby vo výške 220,10 EUR. Platby odpočítal žalobca z evidovanej ceny za spotrebu. Na základe toto žalobca eviduje z faktúry č. 7220342235 dlh žalovaného vo výške 199,42 EUR. Žalobca vystavil žalovanému dňa 15.11.2022 faktúru č. 7240322174 za obdobie od 15.8.2022 do 7.11.2022, so splatnosťou dňa 29.11.2022 vo výške 327,68 EUR s DPH, ktorá bola tvorená cenou za dodanú elektrickú energiu v sume 162,34 EUR a cenou za distribúciu elektrickej energie v sume 110,73 EUR (162,34 + 110,73 + DPH 54,61 = 327,68 EUR). V rámci danej faktúry žalobca započítal aj výšku poplatku za vystavenie upomienky v sume 13,- EUR v zmysle platného Cenníka služieb. Žalovaný v meranom období neuhradil žiadne preddavkové platby. Na základe toho žalobca eviduje z faktúry č. 7240322174 dlh žalovaného vo výške 340,68 EUR. Žalobca eviduje voči žalovanému celkovo pohľadávku vo výške 540,10 EUR, ktorá pozostáva z nedoplatku z faktúry č. 7220342235 v sume 199,42 EUR a z nedoplatku z faktúry č. 7240322174 v sume 340,68 EUR.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj nárok na zákonný úrok z omeškania.
3. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanému na adresu trvalého pobytu. Avšak súd zistil, že sa žalovaný v mieste trvalého pobytu nezdržuje. Úkony súdu na zistenie adresy jeho skutočného pobytu a doručenie žaloby boli neúspešné. Dňa 16.1.2024 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR. Keďže v prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd len oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.3.2024.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav veci:
6. Podľa písomnej Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosť túto uzavreli žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ dňa 25.11.2019. V nej sa žalobca zaviazal zabezpečiť žalovanému združenú dodávku elektriny do odberného miesta E. F. 9003 a žalovaný sa zaviazal za dodávku elektriny platiť jeho cenu v súlade so zmluvou, OP a príslušnými cenníkmi dodávateľa a cenu za distribučné a sieťové služby a ostatné poplatky.
7. Žalobca vystavil žalovanému dňa 17.8.2022 faktúru č. 7220342235 za obdobie od 16.8.2021 do 14.8.2022, so splatnosťou dňa 31.8.2022 vo výške 2.552,92 EUR. Žalovaný v uvedenom období uhradil preddavkové platby spolu vo výške 2.133,40. Preddavkové platby odpočítal žalobca z evidovanej ceny za spotrebu. Následne žalovaný uhradil platby vo výške 220,10 EUR. Platby odpočítal žalobca z evidovanej ceny za spotrebu. Na základe toto žalobca eviduje z faktúry č. 7220342235 dlh žalovaného vo výške 199,42 EUR. Žalobca vystavil žalovanému dňa 15.11.2022 faktúru č. 7240322174 za obdobie od 15.8.2022 do 7.11.2022, so splatnosťou dňa 29.11.2022 vo výške 327,68 EUR. V rámci danej faktúry žalobca započítal aj výšku poplatku za vystavenie upomienky v sume 13,- EUR v zmysle platného Cenníka služieb. Žalovaný v meranom období neuhradil žiadne preddavkové platby. Na základe toho žalobca eviduje z faktúry č. 7240322174 dlh žalovaného vo výške 340,68 EUR. Žalobca eviduje voči žalovanému celkovo pohľadávku vo výške 540,10 EUR. Žalovaný pohľadávku žalobcovi neuhradil.
8. Vzhľadom na to, že si žalovaný neplnil svoje záväzky žalobca vyzval žalovaného upomienkou zo dňa 24.1.2023 na úhradu pohľadávky vo výške 540,10 EUR. V upomienke poskytol žalobca žalovanému na úhradu dodatočnú lehotu do 7.2.2023. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
9. Podľa 2. časti čl. III A bod 6. Obchodných podmienok pre zmluvy o združenej dodávke elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti spoločnosti žalobcu, účinných od 1.1.2015, v zmluve sa dodávateľ elektriny zaväzuje zabezpečiť dodávku, distribúciu, ako aj prenos elektriny do odberného miesta odberateľa elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu, ktorá je v súlade s rozhodnutím úradu.
10. Podľa ust. § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu. Cena za dodanú elektrinu môže byť dohodnutá aj určením ceny alebo spôsobom výpočtu výšky ceny. Súčasťou zmluvy o dodávke elektriny môže byť aj dojednanie o poskytnutí flexibility.
11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zn. Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Súd mal v konaní za preukázané, že strany sporu platne uzavreli dňa 25.11.2019 zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosť, na základe ktorej žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi dodával na odberné miesto elektrinu a žalovaný bol povinný za dodávku elektriny zaplatiť jeho cenu ako aj ostatné poplatky za služby v súlade so zmluvou, OP a príslušnými cenníkmi. Tiež bolo preukázané, že žalovaný mal v čase podpisu zmluvy k odbernému miestu užívacie právo. Žalobca vystavil žalovanému dňa 17.8.2022 faktúru č. 7220342235 za obdobie od 16.8.2021 do 14.8.2022, so splatnosťou dňa 31.8.2022 vo výške 2.552,92 EUR. Žalovaný v uvedenom období uhradil preddavkové platby spolu vo výške 2.133,40. Preddavkové platby odpočítal žalobca z evidovanej ceny za spotrebu. Následne žalovaný uhradil platby vo výške 220,10 EUR. Platby odpočítal žalobca z evidovanej ceny za spotrebu. Na základe toto žalobca eviduje z faktúry č. 7220342235 dlh žalovaného vo výške 199,42 EUR. Žalobca vystavil žalovanému dňa 15.11.2022 faktúru č. 7240322174 za obdobie od 15.8.2022 do 7.11.2022, so splatnosťou dňa 29.11.2022 vo výške 327,68 EUR. V rámci danej faktúry žalobca započítal aj výšku poplatku za vystavenie upomienky v sume 13,- EUR v zmysle platného Cenníka služieb. Žalovaný v meranom období neuhradil žiadne preddavkové platby. Na základe toho žalobca eviduje z faktúry č. 7240322174 dlh žalovaného vo výške 340,68 EUR. Žalobca eviduje voči žalovanému celkovo pohľadávku vo výške 540,10 EUR. Žalovaný pohľadávku žalobcovi neuhradil.
13. Nakoľko žalovaný uvedenú cenu neuhradil, žalobca oprávnene upomienkou zo dňa 24.1.2023 vyzval žalovaného na jej úhradu. V konaní bolo nesporné, že žalovaný vyúčtovanú sumu v celkovej výške 540,10 EUR doposiaľ žalobcovi neuhradil, preto ho na splnenie tejto povinnosti zaviazal súd.
14. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
15. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy o dodávke elektriny riadne a včas, keď neuhradil faktúry v lehote ich splatnosti, preto je v omeškaní a žalobcovi ako veriteľovi patria popri plnení aj úroky z omeškania. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 199,42 EUR od 1.9.2022 do zaplatenia a zo sumy 340,68 EUR od 30.11.2022 do zaplatenia (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr).
18. O splnení povinnosti v lehote troch dní súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
19. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. V citovanom ustanovení § 257 CSP je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom
toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 CSP. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
23. Je nutné poznamenať, že žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
24. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
25. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.