Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/129/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. T., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 422,06 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod sp. zn. EX 553/2013, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -18 zo dňa 31. júla 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -18 zo dňa 31. júla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. -18 zo dňa 31. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil a druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,99 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25. februára 2013. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 25. septembra 2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že z oznámenia súdneho exekútora o stave exekúcie EX 553/2013 bolo zistené, že súdny exekútor šetrením majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nevlastní majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Exekučný súd preto exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,99 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku (41 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,

ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Podľa oprávneného v rozpore so zásadou danou ust. v spojení s súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Podľa oprávneného exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa oprávneného exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, v ktorých dospeli k záveru, že nie je možné prihliadať na možné nadobudnutie majetku v budúcnosti, ale len na aktuálne majetkové pomery povinného. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Podľa súdneho exekútora pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie) je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a uznesenie súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec mu podľa ustanovenia vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd zistil, že dňa 04. marca 2013 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov vydaného oprávneným pod č. 1200508524 zo dňa 24. septembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. októbra 2012 a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 422,06 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 22. novembra 2013 vydal poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. 5609 126641. Exekučnému súdu bol následne dňa 25. septembra 2018 doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“.

Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením zo dňa 31. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 52,99 Eur.

10. Podľa vyššie citovaného §57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom pre toto exekučné konanie dôvodom pre zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného. Zisťovanie majetku povinného v exekučnom konaní patrí do kompetencie exekútora povereného vykonaním exekúcie. Exekučný súd pri svojom rozhodovaní aplikuje právny predpis na zistený skutkový stav, preto musí posúdiť, či si exekútor svoju povinnosť zistiť majetok dlžníka splnil a tiež, či jeho návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť vychádzal zo správneho posúdenia rozsahu zisteného majetku a z vyčerpania úkonov, ktorými je možné majetok povinného zistiť. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. K uvedenému podaniu nepriložil žiadne podklady preukazujúce toto tvrdenie. Z oznámenia súdneho exekútora nevyplývajú všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k skutkovému záveru o nemajetnosti povinného. Všeobecné tvrdenie súdneho exekútora o vykonaní lustrácie majetkových pomerov nie je dostatočným dôkazom o nemajetnosti povinného. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. V posudzovanom prípade exekučný súd pri vyhodnocovaní majetkových pomerov povinného vychádzal iba z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, a teda z okolností zistených súdnym exekútorom v exekučnom konaní vedenom na exekučnom súde pod sp. zn. .

12. Odvolací súd poukazuje na to, že k exekučnému spisu nebol súdnym exekútorom pripojený žiaden spis v zmysle ustanovenia , o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších právnych predpisov (viď zoznam pripojených spisov), pričom ani exekučný súd nežiadal o pripojenie iného spisu, ktorý by obsahoval dostatočné dôkazy osvedčujúce šetrenie pomerov povinného.

13. V posudzovanej veci z uvedených dôvodov odvolací súd nemal podklady na verifikáciu správnosti záveru exekučného súdu o nemajetnosti povinného. Exekučný súd nevykonal dokazovanie nemajetnosti povinného oboznámením sa s exekučným spisom EX 553/2013 za účelom vyhodnotenia majetkových pomerov povinného, t.j. či povinný vlastní nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, či vlastní motorové vozidlo, či je poberateľom mzdy alebo dávok, či je spoločníkom obchodnej spoločnosti, či je evidovaný v živnostenskom registri, resp. či má otvorený účet v banke. Vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne ustáliť, že v posudzovanej veci sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil exekučnému súdu podľa ustanovenia a na ďalšie konanie.

15. Exekučný súd v ďalšom konaní bude povinný zabezpečiť si aktuálnu správu od súdneho exekútora ohľadne majetkových pomerov povinného a následne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky na zastavenie konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).