Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7To-15-2020.pdf
PDF · 108.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.01.2021, v trestnej veci proti obžalovanému E. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného E. B. proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 9T/9/2020 zo dňa 14.09.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX X. M., trvale bytom F. V., F. XXX/XX, stavebný robotník,
u k l a d á :
Podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), písm. k), písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na d o ž i v o t i e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa uznal obžalovaného E. B., nar. XX.XX.XXXX X. M., vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Tr. zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 12.04.2019, okolo 02.00 hod., po tom čo požil alkoholické nápoje, ktoré zvýšili hladinu alkoholu v jeho dychu na najmenej 0,82 mg/l vydychovaného vzduchu (1,71 promile), po ceste č. 111/3103, v smere od Krížovej Vsi do Spišskej Belej, okr. Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA FELICIA, evidenčné číslo M.-XXXAM, majiteľa U.. Ľ. F., kde pri prejazde tiahlou ľavotočivou zákrutou, v dôsledku požitých alkoholických nápojov sa nevenoval dôsledne vedeniu motorového vozidla a situácii v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe
vozovky, čo bolo v rozpore s § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 2 písm. c), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s motorovým vozidlom sa dostal do šmyku, prešiel s ním mimo vozovku vpravo z pohľadu zo smeru jeho jazdy, kde pravou bočnou stranou motorového vozidla narazil do tam nachádzajúceho sa stromu, pričom pri dopravnej nehode došlo k vzniku zranení spolujazdcov sediacich v motorovom vozidle, keď G. U. utrpela zranenie - roztrhnutie a pomliaždenie mozgu, ktoré zranenie pre svoju všeobecnú povahu je zranením smrteľným, na následky ktorého dňa 12.04.2019 o 06.30 hod. v Nemocnici Poprad zomrela, F. F. utrpel zranenie - tržnú ranu 4. a 5. prsta pravej ruky s prerušením ohýbača 5. prsta, podvrtnutie krčnej chrbtice, odreniny kože pravej ruky s tržnou ranou pravého zápästia, otras mozgu, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 8 týždňov pri nezistení závažného ovplyvňovania jeho obvyklého spôsobu života v priebehu trvania jeho práceneschopnosti a U. Y. P. utrpela zranenie - zlomeninu bázy zuba 2. stavca krčnej chrbtice s čiastočným vykĺbením, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu bázy prostredného článku 5. prsta pravej ruky, pomliaždenie pravého bedrového kĺbu, tržno-zmliaždenú ranu tváre na pravej strane, otras mozgu, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti do 6 týždňov, poškodením osobného motorového vozidla vznikla škoda pre U.. Ľ. F. v hodnote najmenej 200,- eur.
Za to mu súd prvého stupňa uložil podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k), písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne mu podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie.
Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podal obžalovaný ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku, odvolanie, ktoré neskôr písomne, prostredníctvom obhajcu, odôvodnil. V dôvodoch odvolania poukázal na vyhlásenie o vine a úprimné oľutovanie skutku, zdôraznil navyše nedbanlivostný charakter trestného činu prísnejšie trestného (§ 149 ods. 4 Tr. zákona). Nespochybňuje extrémne závažný a nezvratný následok svojho konania, avšak poukázal na to, že už zákonom stanovená trestná sadzba 4 - 10 rokov je neprimerane prísna, pričom doposiaľ viedol absolútne bezúhonný život a v danom prípade sa jednalo síce o závažný, ale jednorazový skrat v konaní, keď najhoršie následky si odniesla osoba, s ktorou plánoval spoločnú budúcnosť, čo samo osebe je trestom do konca života. Základnou funkciou trestu je najmä zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a má zabezpečiť jeho výchovu a nápravu s tým, že má postihovať v prvom rade páchateľa a čo najmenej vplývať na jeho rodinu. Nepodmienečný trest odňatia slobody sa úplne míňa účelu trestu, jeho základnej funkcii a zásadám pre jeho ukladanie. Boli splnené všetky podmienky na uzavretie dohody o vine a treste, keď v prípade tohto postupu by bola dolná hranica znížená o jednu tretinu, čím by sa vytvoril priestor pre uloženie podmienečného trestu s probačným dohľadom, ktorý by bol omnoho viac v súlade s účelom a zásadami ukladania trestu. Preto navrhol, aby odvolací súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu, alternatívne aby uložil trest domáceho väzenia, ktorý možno uložiť pri trestnom čine so sadzbou až do 10 rokov a na maximálnu dobu 4 rokov, teda na jeho uloženie sú splnené podmienky. K trestu zákazu činnosti uviedol, že doživotný trest je neprimeraný, v rozpore so zásadami individuálnej a generálnej prevencie. Takýto trest mu sťaží vedenie riadneho života, výrazne obmedzí jeho možnosti a obvyklý spôsob života, preto navrhol analogicky aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zákona a uloženie trestu zákazu činnosti v sadzbe podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona. Navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2020, vo vzťahu ku skutkom popísaným v obžalobe po zákonnom poučení a postupom podľa § 257 ods. 1 a 5 Tr. poriadku, urobil obžalovaný za prítomnosti svojho obhajcu a po porade s ním vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom súd vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal. Prijať vyhlásenie o vine navrhli aj ostatné prítomné strany. Súd prvého stupňa preto podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal dokazovanie len vo vzťahu k ukladaniu trestu. Ako vyplýva z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku, vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nie je napadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, teda, ak by bolo namietané zásadné porušenie práva na obhajobu, ktoré však v prejednávanom prípade zistené nebolo a takáto námietka ani nebola predmetom odvolania, keďže to smerovalo iba proti výroku o treste. Z uvedených dôvodov preto krajský súd nepreskúmaval otázku viny, a teda ani právnu kvalifikáciu skutkov, z ktorých bol obžalovaný uznaný za vinného, pričom tak ani urobiť nemohol. Výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie skutkov, za ktoré bol obžalovaný uznaný za vinného, tak zostáva nezmenený. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odvolania smerovali len proti výroku o treste, krajský súd ďalej v rámci odvolacieho konania na základe podaného odvolania preskúmal len výrok o treste v napadnutom rozsudku, pričom dospel k záveru, že pri ukladaní trestu odňatia slobody došlo jednak k porušeniu ustanovenia Trestného zákona a jednak uložený trest je neprimeraný, preto bolo potrebné celý výrok o treste zrušiť a nanovo rozhodnúť o uložení trestu.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní potrebné dôkazy vo vzťahu k otázke ukladania trestu, keď vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to potvrdenia o zadaní prevodu na č. l. 348, podania VšZP, a.s. o úhrade plnenia zo strany obžalovaného na č. l. 371, odpisu z registra trestov obžalovaného, výpisu z evidencie priestupkov a evidenčnej karty vodiča a správy o povesti na č. l. 352. Rovnako prvostupňový súd výrok o treste v dostatočnej miere odôvodnil, keď uviedol, ktoré skutočnosti v súlade s ustanovením § 34 Tr. zákona vzal do úvahy pri ukladaní trestu, akými úvahami sa riadil pri určovaní druhu a výmery trestu, vrátane skúmania existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Čo sa týka trestu odňatia slobody, správne súd prvého stupňa ukladal trest ako úhrnný v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Tr. zákona, keďže odsudzoval páchateľa za 2 trestné činy. V prípade prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona, ako prísnejšieho z dvoch zbiehajúcich sa trestných činov, v prejednávanej veci je zákonom stanovená trestná sadzba v rozmedzí 4 až 10 rokov. Súd prvého stupňa, konštatujúc prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, čím došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby na 8 rokov, uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. . Aj krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k) Tr. zákona, teda že pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, čo je preukázané potvrdením o úhrade škody VšZP, a.s. na č. l. 371, pričom ostatní poškodení si škodu neuplatnili riadne a včas a tiež poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a to jednak už v prípravnom konaní, ako aj pred súdom, kde urobil vyhlásenie o vine, ktoré konajúci súd prijal. Správne tiež prvostupňový súd vzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, v tomto prípade sa jedná o súbeh dvoch trestných činov.
Prvostupňový súd však opomenul priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Obžalovaný doposiaľ, ako to vyplýva z odpisu z registra trestov, nebol súdne trestaný, v evidencii priestupkov má evidované dva priestupky menej závažného charakteru na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty vo výške 10,- resp. 20,- eur, podľa správy o povesti je hodnotený všeobecne, pričom nebol riešený mestom za žiadne protiprávne konanie. Obžalovaný žil až do spáchania trestného činu usporiadaným životom, riadne pracoval a mal príjem, s poškodenou bol dlhšiu dobu v partnerskom vzťahu, pričom aj z výpovede otca poškodenej z prípravného konania vyplynulo, že s obžalovaným mala aj jej rodina bezproblémový vzťah. Uvedené skutočnosti, podľa názoru krajského súdu, nepochybne svedčia o vedení riadneho života obžalovaným pred spáchaním trestného činu. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že aj bez priznania tejto poľahčujúcej okolnosti by bola zachovaná prevaha poľahčujúcich okolností, teda na
určenie trestnej sadzby táto okolnosť vplyv nemala, napriek tomu, vzhľadom na zrušenie výroku o treste, krajský súd priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti toto pochybenie súdu prvého stupňa napravil.
Poukazujúc na vyššie uvedené je možné konštatovať, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov by sám osebe bol trestom zákonným, uloženým v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá predstavovala po jej úprave znížením hornej hranice o jednu tretinu v dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností 4 až 8 rokov. Zároveň sa však krajský súd ďalej zaoberal otázkou, aj vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného, či je v danom prípade dôvodné aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda či je s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, ako aj pomery obžalovaného ako páchateľa uloženie trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby 4 až 8 rokov po jej úprave pre neho v tomto konkrétnom prípade neprimerane prísne a či na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.
Pre použitie postupu vedúceho k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona je potrebné, aby boli zistené také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa často v iných obdobných prípadoch a zároveň, vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú predovšetkým také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť najmä povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu, pričom tieto musia byť také intenzívne a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu. Medzi mimoriadne pomery páchateľa je zase potrebné zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť napr. o rodinné pomery, alebo zdravotný stav obžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky určitej mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v iných podobných prípadoch. Takýmito okolnosťami a pomermi páchateľa však môžu byť aj inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností. Nie je však možné vylúčiť, že viacero okolností, ktoré inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Takéto mimoriadne okolnosti prípadu, resp. pomery na strane páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zákona, krajský súd zistil aj v predmetnej trestnej veci. Tieto z pohľadu krajského súdu spočívajú predovšetkým v tom, že pri dopravnej nehode, ktorú obžalovaný svojím konaním spôsobil, zomrela priateľka obžalovaného, s ktorou podľa vlastných slov plánoval aj spoločnú budúcnosť, teda vzťah medzi nimi bol na kvalitatívne hlbšej úrovni, čo je podľa názoru krajského súdu tragická udalosť takého charakteru, pri ktorej, predovšetkým s ohľadom na postoj obžalovaného ku spáchanému skutku počas celého konania a úprimné oľutovanie trestného činu, budú u obžalovaného ešte dlhú dobu prítomné výčitky svedomia a pocit viny za to, čo svojím nezodpovedným konaním spôsobil. Krajský súd tiež poukazuje na to, že v tomto prípade, keďže ide o usmrtenie podľa ods. 4 ustanovenia § 149 Tr. zákona, sa jedná o síce závažný, ale stále nedbanlivostný trestný čin, ktorý obžalovaný vopred nezamýšľal a v prípade obžalovaného sa nepochybne jednalo o jednorazové ojedinelé vybočenie zo spoločenských noriem správania sa a o veľmi nezodpovedné konanie, ktoré žiaľ prinieslo tragické a nezvratné následky.
Nemožno ďalej opomenúť ani tie podstatné okolnosti prípadu, ktoré už boli hodnotené vyššie vo vzťahu k priznaniu poľahčujúcich okolností, a to že obžalovaný skutok priznal a oľutoval, pričom ho priznával a ľutoval konštantne počas celého trvania trestného stíhania, rovnako ako aj doterajší usporiadaný a bezúhonný život obžalovaného, jeho kritický postoj k spáchanému skutku, ako aj skutočnosť, že už počas konania dobrovoľne uhradil spôsobenú škodu. Všetky tieto okolnosti sa prejavili v podobe celkovo troch, podľa názoru krajského súdu, významných poľahčujúcich okolností popri sebe, ktoré inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne v spojení aj s ďalšími okolnosťami prípadu, na ktoré krajský súd poukázal, nadobudli podľa jeho názoru v tomto konkrétnom prípade taký význam, že ich je možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona (R 21/1970).
Len okrajom krajský súd uvádza v prípade hodnotenia okolností celého prípadu významných pre ukladanie trestu, že síce to bol obžalovaný, ktorý motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť pod
vplyvom alkoholu viedol, avšak, majiteľom motorového vozidla bol U.. Ľ. F., otec poškodeného F. F., ktorý mal v inkriminovaný deň k dispozícii vozidlo s vedomím a súhlasom svojho otca ako majiteľa auta, pričom obžalovaný viedol toto motorové vozidlo s vedomím a súhlasom poškodeného F. F., keď poškodený F. si bol vedomý toho, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu. Zároveň je potrebné poukázať na to, že ako poškodený F., tak aj poškodené G. U. a Y. P., nastúpili do motorového vozidla vedeného obžalovaným dobrovoľne, z vlastnej vôle, pričom mali vedomosť, že obžalovaný je pod značným vplyvom alkoholu, keďže s ním trávili celý večer a spoločne popíjali alkoholické nápoje, čo uviedol vo svojej výpovedi v prípravnom konaní poškodený F.. Poukázanie na tieto aspekty nemá za žiadnych okolností za cieľ znižovať vinu obžalovaného, ani pripisovať časť viny poškodeným, avšak, jedná sa o také okolnosti, ktoré dokresľujú celú mozaiku skutkového deja a sú z pohľadu krajského súdu okolnosťami spáchania trestného činu významnými pri ukladaní trestu, ktoré je nevyhnutné v tejto súvislosti zohľadniť.
Krajský súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaný ešte v prípravnom konaní pred skončením vyšetrovania navrhoval konanie o dohode o vine a treste (č. l. 356 spisu), ktorý návrh nebol zo strany dozorujúceho prokurátora akceptovaný, čo nepochybne svedčí o snahe obžalovaného napomáhať pri objasnení trestnej činnosti, ako aj o tom, že svoju trestnú činnosť si uvedomoval a priznával sa k nej v prípravnom konaní už pri svojom výsluchu v procesnom postavení obvineného zo dňa 12.04.2019. Naviac, obžalovaný aj v následnom konaní pred súdom sa k svojej trestnej činnosti priznal, oľutoval ju, keď urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd predpísaným postupom prijal. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že už len táto skutočnosť môže, fakultatívne, byť v určitých prípadoch po zvážení konajúceho súdu, dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu per analogiam podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona. V tejto súvislosti, k možnosti (nie obligatórnej povinnosti) mimoriadneho zníženia trestu v prípade súdom prijatého vyhlásenia o vine, krajský súd dáva do pozornosti stanovisko Najvyššieho súdu SR R 44/2017, v zmysle ktorého, „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku /po prijatí takého vyhlásenia súdom/, keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“ Vzhľadom na existenciu vyššie uvedených okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu však krajský súd ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona neaplikoval a túto okolnosť považoval len za ďalšiu z viacerých mimoriadnych okolností v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Prihliadajúc teda na vyššie uvedené okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, potom krajský súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby zákonom ustanovenej za trestný čin, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, by bolo pre tohto neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona. Za primeraný tak po mimoriadnom znížení považoval krajský súd trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý ukladal ako úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona, pričom mu neuložil najnižší možný trest po mimoriadnom znížení, ktorý pripúšťa ustanovenie § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, poukazujúc na závažnosť skutku a spôsobené následky v podobe spôsobenia smrti poškodenej G. U. a ujmy na zdraví ďalším dvom osobám, a to poškodenému F. F. takých zranení, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 8 týždňov pri nezistení závažného ovplyvňovania jeho obvyklého spôsobu života v priebehu trvania jeho práceneschopnosti a poškodenej U. Y. P. zranení, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti do 6 týždňov.
Zároveň, vzhľadom na uvedené závažné následky a skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, keď ani táto skutočnosť, ktorej si bol vedomý, mu nebránila, aby sa rozhodol motorové vozidlo v takomto stave viesť, krajský súd výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne neodložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, aj keď obžalovaný v dôvodoch odvolania navrhoval, aby mu po mimoriadnom znížení trestu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Zároveň mal krajský súd za to, že v danom prípade, vzhľadom na vyššie rozpísané okolnosti prípadu, spôsobený následok, bolo nevyhnutné pôsobiť na nápravu obžalovaného trestom priamo spojeným s jeho výkonom, a teda v odvolacích námietkach obžalovaným navrhovaný trest domáceho väzenia, nepovažoval za spravodlivý a dostatočný.
Nakoľko obžalovaný nebol počas posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, na výkon uloženého trestu ho krajský súd zaradil v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona so ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na zrušenie celého výroku o treste uložil krajský súd obžalovanému, rovnako ako súd prvého stupňa, aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie podľa § 61 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona. Vo vzťahu k trestu zákazu činnosti je potrebné uviesť, že Trestný zákon vo svojom ustanovení § 61 ods. 5 písm. b) upravuje situáciu, kedy je uloženie doživotného trestu zákazu činnosti obligatórne a bez výnimky za splnenia tam uvedených podmienok, teda že odsudzuje obžalovaného za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/300/20210101>, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, čo v danom prípade bolo naplnené. V tejto časti považoval tak krajský súd odvolacie námietky obžalovaného, ktorý navrhol analogicky aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zákona a uloženie trestu zákazu činnosti v sadzbe podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona, za nedôvodné.
Aj keď Trestný zákon vo všeobecnosti pripúšťa použitie analógie, pričom aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1, prípadne ods. 2 Tr. zákona, nie je vo všeobecnosti vylúčená aj na trest zákazu činnosti, avšak, podľa názoru krajského súdu, by takýto postup prichádzal do úvahy len v prípade trestu zákazu činnosti na určitý čas, nie na doživotie, kedy súd takýto trest musí uložiť a nemá možnosť uložiť trest zákazu činnosti kratšieho trvania. Na strane druhej, aj vzhľadom na závažnosť porušenia zákonných povinností vodiča, keď obžalovaný šoféroval pod značným vplyvom alkoholu (najmenej 1,71 ‰), vo vozidle mal ďalších troch pasažierov a musel si byť vedomý obrovského rizika, s ktorým môže byť takéto konanie spojené a tiež vzhľadom na spôsobený nenapraviteľný následok v podobe smrti inej osoby, v tomto prípade by zmiernenie trestu zákazu činnosti, ktorý postihuje práve tú činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestnej činnosti, nebolo podľa názoru krajského súdu, namieste. Aj s poukazom na aplikované mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, práve takto uloženým trestom zákazu činnosti, vzhľadom na povahu spáchaného skutku a následky ním spôsobené, môže byť v dostatočnej miere naplnený účel trestu, predovšetkým z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.