Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoZm/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO 36 854 140, proti žalovanému G. A., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt XXX XX U. XX, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., so sídlom Slovenských partizánov 1131/51, 017 01 Považská Bystrica, IČO 50 469 258, o zaplatenie 5 298 271,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -156 zo dňa 24. mája 2019, takto v

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 298 271,27 eur so 6 % ročným úrokom od 1.9.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 17 660,90 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu 100 % trov konania.

2. Podanú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5 298 271,27 eur so 6 % ročným úrokom od 1.9.2017 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 17 660,90 eur a náhrady trov konania, odôvodnil žalobca tvrdeniami, že dňa 17.2.2016 spoločnosť Púchovský mäsový priemysel, a.s. so sídlom Vsetínska 1354/15, Púchov, IČO 31 561 853, vystavila zmenku č. XXX/XXXX/XX na rad žalobcu Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava (od 1.8.2017 zmena sídla Žižkova 11, 811 02 Bratislava), IČO 36 854 140 na sumu 5 298 271,27 eur s termínom splatnosti 31. augusta 2017, s avalom žalovaného ako predsedu predstavenstva a akcionára spoločnosti Púchovský mäsový priemysel, a.s. Dlžník vystavil zmenku č. XXX/XXXX/XX ako blankozmenku na účely zabezpečenia všetkých nárokov žalobcu zo záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXXX uzatvorenej dňa 17.2.2016 medzi žalobcom a dlžníkom v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.6.2016 a dodatku č. 2 zo dňa 31.10.2016. Blankozmenka č. XXX/XXXX*XX v deň vystavenia 17.2.2016 nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Z uvedeného dôvodu dlžník, žalovaný a žalobca uzatvorili dňa 17.2.2016 dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXX/XX/XXXXX, v ktorej dlžník a žalovaný udelili žalobcovi právo vyplniť blankozmenku č. XXX/XXXX/XX v chýbajúcich údajoch. Na základe zmluvy o úvere žalobca poskytol dlžníkovi kontokorentný úver na krytie prechodného nedostatku peňažných prostriedkov do výšky úverového limitu

5 500 000 eur s termínom splatnosti časti úverového limitu vo výške 500 000 eur dňa 31.5.2017 (časť úverového limitu vo výške 500 000 eur bola poskytnutá od prvého pracovného dňa po splnení podmienok čerpania úveru uvedených v dodatku č. 2 do 30.5.2017) a s termínom splatnosti zvyšnej časti úveru dňa 21.7.2017, ktorý je konečným termínom splatnosti určeným listom č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 14.7.2017. Dlžník z úverového limitu 5 500 000 eur vyčerpal sumu 5 488 773,17 eur, z ktorej zaplatil sumu v celkovej výške 216 131,52 eur. Tým žalobcovi vznikla zo zmluvy o úvere ku dňu 15.8.2017 pohľadávka z nezaplatenej istiny v sume 5 272 641,65 eur. Dlžník sa v zmluve o úvere zaviazal z poskytnutých prostriedkov platiť žalobcovi úrok vo výške úrokovej sadzby určenej podľa úrokovej sadzby EURIBOR 1- mesačný zvýšenej o pevnú maržu vo výške 1,45 % p.a., bližšie špecifikovaný v čl. II zmluvy o úvere. Úrok vypočítaný žalobcom podľa podmienok dohodnutých v zmluve o úvere sa dlžník zaviazal platiť vždy v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca a v deň konečnej splatnosti úveru. Žalobca od 15.8.2017 eviduje pohľadávku z nezaplatených úrokov podľa zmluvy o úvere v sume 6 122,15 eur. Dlžník sa v zmluve o úvere zaviazal v prípade omeškania so splácaním istiny, úrokov, poplatkov, akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy o úvere uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške úrokovej sadzby 15 % p.a. Žalobca vyúčtoval dlžníkovi úroky z omeškania a eviduje pohľadávku z nezaplatených úrokov z omeškania podľa zmluvy o úvere od 15.8.2017 v sume 19 507,47 eur. Evidovaním pohľadávky zo zmluvy o úvere pohľadávku v celkovej výške 5 298 271,27 eur došlo k naplneniu skutočnosti pre vyplnenie zmenkovej sumy a dátumu splatnosti na blankozmenke č. XXX/XXXX/XX podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXX/ XX/XXXXX zo dňa 17.2.2016. Žalobca v súlade s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 17.2.2016 doplnil na blankozmenke č. XXX/XXXX/XX vystavenej dňa 17.2.2016 zmenkovú sumu 5 298 271,27 eur, ktorú určil podľa výšky splatnej pohľadávky s príslušenstvom vzniknutej voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere. Žalobca v súlade s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 17.2.2016 doplnil na blankozmenke č. XXX/XXXX/XX vystavenej 17.2.2016 dátum splatnosti na 31.8.2017 (deň určený žalobcom najneskôr do troch rokov odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky). Tieto skutočnosti oznámil žalobca dlžníkovi a žalovanému listom č. XXX/ XXXX/XXXX zo dňa 15.8.2017. Doplnením zmenkovej sumy a termínu splatnosti na blankozmenke č. XXX/XXXX/XX zo dňa 17.2.2016 podľa platného zmenkového práva s účinnosťou ex tunc blankozmenka nadobudla účinky zmenky č. XXX/XXXX/XX vystavenej dňa 17.2.2016 na sumu 5 298 272,27 eur s termínom splatnosti 31.8.2017. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -576 zo dňa 6.7.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu 13.7.2017, bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 24.7.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 27.7.2017, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka. Žalobca si ako veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 17.8.2017 zabezpečenú pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXXX z 17.2.2016 v sume 5 298 271,27 eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny 5 272 641,65 eur, nezaplateného úroku 6 122,15 eur, nezaplatených úrokov z omeškania 19 507,47 eur. Pohľadávka v sume 5 298 271,27 eur (právny dôvod : poskytnutie úveru, zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXXX. zo dňa 17.2.2016), uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 17.8.2017, doručenou dňa 18.8.2017, bola správcom dňa 18.8.2017 zapísaná do zoznamu pohľadávok. Žalovaný sa k zaplateniu zmenkovej sumy vyjadril listom zo dňa 24.08.2017 s tým, že z dôvodu reštrukturalizácie vedenej na vystaviteľa zmenky Púchovský mäsový priemysel, a.s. nie je dôvodné si uplatňovať práva voči žalovanému ako zmenkovému ručiteľovi. Reštrukturalizácia poskytuje právnu ochranu vystaviteľovi zmenky Púchovský mäsový priemysel, a.s. a žalovaný ako zmenkový ručiteľ si rovnako uplatňuje ochranu pred platením zmenky a právo uplatniť námietky tak, ako vystaviteľ zmenky. Žalobca listom č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 14.9.2017 oznámil žalovanému povinnosť splniť svoj záväzok a zaplatiť zmenkovú sumu, nakoľko, podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov , s procesom reštrukturalizácie je nerozlučne spojená ochrana pred veriteľmi, ktorá pôsobí iba voči dlžníkovi a jeho majetku, t.j. Púchovský mäsový priemysel, a.s.. Podľa , predmetom reštrukturalizácie nie je majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky dlžníka. Proti majetku tretej osoby, ktorej majetok zabezpečuje pohľadávku veriteľa, je prípustný výkon zabezpečovacieho práva. Povinnosť žalovaného platiť z titulu ručenia za dlžníka v reštrukturalizácii vyplýva z . Žalovaný ako avalista sa bezpodmienečne zaviazal splniť pohľadávku zo zmenkového záväzku, t.j. zaplatiť zmenkovú sumu v deň splatnosti zmenky v

určenom platobnom mieste, rovnako ako dlžník, za ktorého sa zaručil. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenkových vzťahov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov žalovaný ako avalista nemá právo namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov, ktoré patria vystaviteľovi zmenky. Podľa o zmenkách a šekoch v platnom znení, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. V zmysle judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 1.11.2008), zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže popri majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z vlastných mimozmenkových vzťahov. Uvedené skutočnosti tiež preukazujú, že nárok žalobcu zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu č.k. -57 zo dňa 19.12.2017 uviedol, že dňom začatia reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi Púchovský mäsový priemysel, a.s. je deň 13.7.2017. Pohľadávka žalobcu vznikla v období pred začatím reštrukturalizačného konania, t.j. pred 13.7.2017 a nepovažuje sa za prednostnú pohľadávku, ale za pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. poskytuje dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a bráni im vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou, cestou súdneho konania o zaplatenie pohľadávky. Veritelia však majú možnosť uplatniť si svoje pohľadávky prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka podľa a nasl. . Žalobca tak učinil prihláškou zo dňa 17.8.2017, ktorou si prihlásil svoju pohľadávku v sume 5 298 271, eur a táto bola dňa 18.8.2017 reštrukturalizačným správcom zapísaná do zoznamu pohľadávok. Podľa ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Opodstatnenosť subsidiárnej aplikácie na zmenkové právo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 24.5.2012, v zmysle ktorého na samotné zmenkové vzťahy je možné aplikovať podporne . S poukazom na citované zákonné ustanovenie v spojení s je zrejmé, že žalovaný ako ručiteľ môže namietať všetky tie skutočnosti a použiť ich na svoju obranu, ktoré by mohol použiť dlžník, a teda ak môže začatie konania o vymoženie pohľadávky namietať dlžník, túto námietku môže vzniesť aj žalovaný. Hoci túto špecifickú výslovne nerieši, výkladom citovaných zákonných ustanovení však možno dospieť k jednoznačnému záveru, že nakoľko nemožno začať konanie smerujúce k vymoženiu pohľadávky voči dlžníkovi ako vystaviteľovi zmenky z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania, nemožno ho v tomto konkrétnom prípade začať ani voči žalovanému ako ručiteľovi. Účinky začatia reštrukturalizačného konania sa vzťahujú priamo na dlžníka, nepriamo sa v danej situácii však dotýkajú aj žalovaného, ktorý je chránený rovnako ako dlžník. Voči dlžníkovi ako vystaviteľovi zmenky bolo začaté formálne reštrukturalizačné konanie, ktorého právne účinky poskytujú dlžníkovi právnu ochranu týkajúcu sa uplatňovania práv veriteľov na peňažné plnenie a neprípustnosť výkonu exekúcií, či zabezpečovacích prostriedkov pre pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Zároveň v tejto súvislosti žalovaný poukazoval na skutočnosť, že vystavená zmenka je zabezpečovacím prostriedkom a akýkoľvek výkon zabezpečovacieho práva pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, je vylúčený. Dlžníkovi bola uznesením konkurzného súdu poskytnutá ochrana, a preto je na mieste, aby aj žalovaný ako zmenkový ručiteľ mohol uplatniť námietky, ktoré môže uplatniť samotný vystaviteľ zmenky. Počas reštrukturalizácie nie je možné uplatňovať práva veriteľov na peňažné plnenie inak ako podaním prihlášky do reštrukturalizácie. Uplatňovanie práva na peňažné plnenie z iného vzťahu ako úverového vzťahu, na základe vyplnenej zmenky, síce smeruje voči inej osobe ako vystaviteľovi zmenky, ak však právny poriadok poskytuje právnu ochranu vystaviteľovi zmenky, zmenkový ručiteľ týmto uplatňuje rovnako neprípustnosť uplatňovania takých práv zo zmenky, či iných právnych inštitútov po dobu reštrukturalizácie vystaviteľa zmenky. Žalobca si navyše svoju pohľadávku uplatnil prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka, čím jednoznačne prejavil svoju vôľu byť uspokojený v rámci plnenia reštrukturalizačného plánu. Postup žalobcu preto žalovaný považoval za nezákonný a nekorektný spôsob dosiahnutia individuálneho uspokojenia pohľadávky žalobcu na úkor ostatných veriteľov a mimo zákonných pravidiel tak, ako sa o to pokúša žalobca. Vzhľadom na základné princípy reštrukturalizačného konania a úkon žalobcu - podanie prihlášky do reštrukturalizácie dlžníka bol žalovaný toho názoru, že pohľadávka žalobcu nemôže byť v súčasnosti uspokojená inak než plnením

reštrukturalizačného plánu. Na základe uvedeného považoval žalovaný uplatňovanie práv zo zmenky voči zmenkovému ručiteľovi za nedôvodné.

4. V odsekoch 4. - 5. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie procesný postup podľa v spojení s čl. 13 a 17 základných zásad , procesné úkony žalovaného týkajúce sa žiadostí o odročenie pojednávania dňa 24.5.2019 a ich hodnotenie z hľadiska procesnej úpravy s ustálením, že pre odročenie pojednávania nebola splnená druhá kumulatívna zákonná podmienka predstavujúca okolnosť, že od žalovaného ako strany sporu by nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Žalovaný bol v spore právne zastúpený advokátskou kanceláriou (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 18.7.2018). Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný sa v spore vyjadril písomne v odpore proti platobnému rozkazu. Právny zástupca žalovaného sa zúčastnil pojednávania dňa 20.2.2019, na ktorom sa mohol vyjadriť k veci. Z dôvodu, aby mohol konzultovať zmenku predloženú žalobcom na uvedenom pojednávaní, bolo predmetné pojednávanie aj odročené. V rámci sudcovskej koncentrácie konania v zmysle bola žalovanému uznesením poskytnutá lehota na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany do 31.3.2019, ktorú žalovaný, ani jeho právny zástupca nevyužil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že ku dňu 31.3.2019 žalovaný, ani jeho právny zástupca, nenavrhli výsluch žalovaného ako dôkazný prostriedok podľa nenavrhli. Právny zástupca žalovaného navrhol výsluch žalovaného ako strany sporu až v písomnom podaní zo dňa 23.5.2019 (v žiadosti o odročenie pojednávania) po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany stanovenej žalovanému. Právny zástupca žalovaného až do oznámenia odpovede súdu prvej inštancie zo dňa 23.5.2019 k žiadosti o odročenie pojednávania, neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré by mali byť výsluchom žalovaného preukázané. Uvedené s poukazom na .

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami (odsek 6. odôvodnenia rozsudku), z obsahu ktorých zistil, že dňa 17.2.2016 uzavrel žalobca s klientom Púchovský mäsový priemysel, a.s., IČO 31 561 853 zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXXX, ktorou sa banka zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 5 000 000 eur. Dňa 24.6.2016 uzavrel žalobca s klientom Púchovský mäsový priemysel, a.s., IČO 31 561 853 dodatok č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere č. XXX/XX/XXXXX a dňa 31.10.2016 dodatok č. 2 k zmluve o kontokorentnom úvere č. XXX/XX/XXXXX, v ktorom sa banka zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru až do výšky úverového limitu 5 500 000 eur. Podľa čl. III bodu 1 písm. b) zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXXX v znení jej dodatku č. 1, zmluvné strany sa dohodli na tomto zabezpečení pohľadávky : blankozmenka podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXX/XX/XXXXX. Dňa 17.2.2016 uzavrel žalobca s vystaviteľom Púchovský mäsový priemysel, a.s., IČO 31 561 853 a žalovaným ako avalistom dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXX/XX/XXXXX k blankozmenke č. XXX/XXXX/XX. Uznesením Okresného súdu sp.zn. zo dňa 6.7.2017, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 132/2017 zo dňa 12.7.2017, bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi Púchovský mäsový priemysel, a.s., IČO 31 561 853. Uznesením Okresného súdu sp.zn. zo dňa 24.7.2017, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 143/2017 zo dňa 27.7.2017, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s., IČO 31 561 853. Prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 17.8.2017 si žalobca prihlásil v uvedenej reštrukturalizácii pohľadávku v sume 5 298 271,27 eur, ktorej právnym dôvodom bolo poskytnutie úveru na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 17.2.2016. Dňa 18.8.2017 bola pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok.

6. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku č. XXX/XXXX/XX, ktorá obsahovala: miesto vystavenia: R., dátum vystavenia: 17. februára 2016, zmenková suma: 5 298 271,27 €, bezpodmienečný sľub zaplatiť za túto zmenku na rad : Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO 36 854 140, „bez protestu“, splatné v: Československá obchodná banka, a.s., adresa Michalská 18, 815 63 Bratislava, dátum splatnosti zmenky: 26.10.2016, zmluva č. XXXX/XX/XXXXX, vystaviteľ: Púchovský mäsový priemysel, a.s. so sídlom Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO 31 561 853, p. G. A., predseda predstavenstva a D.. Dr. Z.. J. J., člen predstavenstva (vrátane ich podpisov), ako aval za vystaviteľa : p. G. A., U. XX, XXX XX U. a jeho rodné číslo

a podpis.

7. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa čl. I , , , , , , , , , o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, podľa , , , podľa , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, za použitia v procesnom postupe , a .

8. S poukazom na právnu teóriu a výklad príslušných ustanovení o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov a o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 14. - 16. odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu žaloby, v odseku 17. odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobca ako majiteľ žalovanej zmenky sa žalobou domáhal nárokov z predmetnej zmenky voči žalovanému ako zmenkovému ručiteľovi v súlade s čl. I o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Žalovaný ako zmenkový dlžník v konaní vzniesol, v zmysle čl. I o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, kauzálne námietky proti povinnosti platiť žalovanú zmenku, ktorých opodstatnenosť však v spore nebola preukázaná. Preto súd prvej inštancie, v zmysle čl. I , , , a , a o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 5 298 271,27 eur so 6 % ročným úrokom od 1.9.2017 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 17 660,90 eur.

9. Z obsahu žalovanej zmenky je zrejmé, že žalovaný sa ako zmenkový ručiteľ zaručil za jej zaplatenie. Podľa čl. I o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, zmenkový ručiteľ môže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté, k majiteľovi zmenky. Postavenie žalovaného ako zmenkového ručiteľa upravujú ustanovenia o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, a na jeho práva a povinnosti zmenkového ručiteľa, vyplývajúce mu zo zmenkového ručenia za zaplatenie žalovanej zmenky, nie je možné aplikovať . Žalovaný ako zmenkový ručiteľ nemá právo uplatniť si voči žalobcovi ako majiteľovi žalovanej zmenky námietky, ktoré by voči žalobcovi mohol uplatniť vystaviteľ žalovanej zmenky Púchovský mäsový priemysel, a.s., na ktoré priznáva ručiteľovi právo , ktorému by vznikol ručiteľský záväzok písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník, v zmysle .

10. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca si pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom úvere v sume 5 298 271,27 eur uplatnil prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 17.8.2017 v reštrukturalizácii vystaviteľa žalovanej zmenky Púchovský mäsový priemysel, a.s., vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. . Uvedená skutočnosť však v zmysle čl. I , o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov nezbavuje žalovaného ako zmenkového ručiteľa povinnosti zaplatiť žalovanú zmenku. Prihliadol na to, že žalobca si v reštrukturalizácii neuplatnil pohľadávku zo žalovanej zmenky, ale pohľadávku titulom vrátenia poskytnutého kontokorentného úveru, ktorá mu vyplývala zo zmluvy o kontokorentnom úvere. Vzhľadom k tomu v spore nebolo preukázané, že by si žalobca uplatnil svoju pohľadávku zo žalovanej zmenky v reštrukturalizácii vystaviteľa zmenky Púchovský mäsový priemysel, a.s. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné mať na zreteli, že, v zmysle čl. I , o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, si žalobca ako majiteľ môže vybrať, voči komu zo zmenkových dlžníkov, medzi ktorých patrí aj žalovaný ako zmenkový ručiteľ, si uplatní svoje nároky zo žalovanej zmenky. Z ustanovení čl. I o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vyplýva solidarita záväzku zmenkového ručiteľa so záväzkom zabezpečovaným (ako aj so záväzkami ďalších zmenkových dlžníkov) vo vzťahu k majiteľovi zmenky (zmenkovému veriteľovi), v dôsledku čoho je vylúčená subsidiarita záväzku zmenkového ručiteľa vo vzťahu k záväzku zabezpečovanému (teda vylúčenie požiadavky, aby bolo právo najskôr bezúspešne

uplatnené u dlžníka ručením zabezpečovaného záväzku ako predpoklad úspešného uplatnenia práva proti ručiteľovi, uznesenie -16 zo dňa 10.11.2006). V zmysle čl. I o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov žalobca ako majiteľ zmenky môže požadovať všetky svoje nároky zo žalovanej zmenky iba od jedného zmenkového dlžníka alebo aj od všetkých súčasne.

11. Ako nesporné vyhodnotil súd prvej inštancie vyhlásenie a povolenie reštrukturalizácie vystaviteľa žalovanej zmenky Púchovský mäsový priemysel, a.s. Záväzok žalovaného ako zmenkového ručiteľa zo žalovanej zmenky je však samostatným záväzkom, nezávislým na záväzku Púchovského mäsového priemyslu, a.s. ako vystaviteľa žalovanej zmenky zo žalovanej zmenky. Aj keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), zo zmenky vzniká špecifický zmenkový právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom, že právny dôvod (kauza) nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol dôvodom jeho vzniku. Zabezpečovacie zmenky nepredstavujú akcesorický záväzok k inému záväzku. Okolnosť, že podľa dohody účastníkov je účelom zmenky zabezpečiť splnenie určitého záväzku, sa prejaví jedine v okruhu tzv. kauzálnych námietok, ktorými sa dlžník zo zabezpečovacej zmenky môže brániť povinnosti zo zmenky plniť. Z takto vymedzenej povahy zabezpečovacej zmenky zároveň vyplýva, že plnením na zabezpečovaciu zmenku zabezpečená pohľadávka nezaniká a rovnako tak plnením na zabezpečenú pohľadávku nezaniká pohľadávka zo zabezpečovacej zmenky (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 28.8.2008). V zmysle , o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov účinky začatia reštrukturalizačného konania spočívajú v tom, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, a tiež že pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi. Žalovaná pohľadávka zo zmenky voči žalovanému, ani rozhodnutie vo veci samej v tomto spore sa však nijako netýka majetku dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s., a preto v tomto prípade nie je možné na toto konanie aplikovať citované zákonné ustanovenia. Konanie sa neprerušuje ani v dôsledku povolenia reštrukturalizácie v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa názoru súdu prvej inštancie účinky začatia reštrukturalizačného konania podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a povolenia reštrukturalizácie podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov nastávajú za splnenia zákonom stanovených podmienok ex lege, a ani v prípade zmenkových záväzkov nie sú podmienené námietkami zmenkových dlžníkov. Súd prvej inštancie prihliadol, že uvedené zákonné ustanovenia zároveň presne vymedzujú nielen podmienky, za ktorých nastávajú, ale aj okruh právnych vzťahov a subjektov, ktorých sa týkajú, pričom v tomto prípade na žalovanú pohľadávku, ani toto konanie, nepôsobia. V súvislosti s účinkami začatia reštrukturalizačného konania, povolenia reštrukturalizácie, ako aj účinkami potvrdenia reštrukturalizačného plánu ( o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov), súd prvej inštancie zdôraznil abstraktný charakter zmenky, ako aj skutočnosť, že žalobcom uplatnený zmenkový nárok je nezávislý od samotných zmluvných vzťahov kreovaných vystaviteľom zmenky a žalobcom.

12. Žalovaný tiež namietal čiastočný zánik záväzku zo zmenky v dôsledku čiastočného zaplatenia zmenkovej sumy v reštrukturalizácii vystaviteľa. Podľa vyjadrenia žalobcu, na základe predmetného reštrukturalizačného plánu nebola vykonaná žiadna úhrada zmenkovej pohľadávky žalobcu vyplývajúca zo žalovanej zmenky. Uvedené potvrdzoval aj list žalobcu zo dňa 4.2.2019, ktorým žalobca oznámil vystaviteľovi žalovanej zmenky neúčinnosť predmetného reštrukturalizačného plánu, a v ktorom zároveň žiadal v zmysle reštrukturalizačného plánu o úhradu 80 % z pohľadávky 5 298 271,27 eur zo zmluvy o kontokorentnom úvere, nakoľko Púchovský mäsový priemysel predmetnú pohľadávku v termíne jej splatnosti 31.1.2019 neuhradil. Súd prvej inštancie vzal do úvahy aj to, že predmetný reštrukturalizačný plán sa stal neúčinným, nakoľko na majetok Púchovského mäsového priemyslu, a.s. bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. zo dňa 17.4.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 80/2019 zo dňa 25.4.2019, vyhlásený konkurz. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie zato, že na zmenovú pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo žalovanej zmenky, nebolo v označenej reštrukturalizácii jej vystaviteľa nič uhradené.

13. V odseku 22. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v spore nevykonal dôkaz výsluchom žalovaného, ktorý mal vypovedať, podľa jeho právneho zástupcu, k úhrade žalovanej pohľadávky v reštrukturalizácii. Podľa názoru súdu prvej inštancie v spore nebolo preukázané, že by si žalobca v predmetnej reštrukturalizácii prihlásil zmenkovú pohľadávku zo žalovanej zmenky, nakoľko prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 17.8.2017 si žalobca prihlásil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere, teda inú pohľadávku. Vzhľadom k tomu zmenková pohľadávka nemohla byť zahrnutá do reštrukturalizačného plánu, a teda ani na základe neho uhradená. Okrem toho, poverený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.5.2019 jednoznačne potvrdil, že na predmetnú zmenkovú pohľadávku nebolo plnené nič, ani na žalobcom prihlásenú pohľadávku, čoho dôkazom bol aj list žalobcu zo dňa 4.2.2019. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že na zmenkovú pohľadávku, vyplývajúcu zo zmenky, jej vystaviteľ v rámci reštrukturalizácie, ani na základe reštrukturalizačného plánu, nič neuhradil. Žalovaný tiež neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, akú časť (sumu) mal vystaviteľ zmenky uhradiť žalobcovi. Súd prvej inštancie podotkol, že zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia strán sporu, teda strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Dôkazným prostriedkom v tomto prípade nemožno nahradiť skutkové tvrdenia strany sporu. Reštrukturalizácia dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s. bol ukončená uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 1.2.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 27/2018 zo dňa 7.2.2018. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 7.4.2019, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 73/2019 zo dňa 12.4.2019, bolo začaté konkurzné konanie voči menovanému dlžníkovi. Žalovanému bola uznesením, vyhláseným na pojednávaní 20.2.2019, súdom stanovená lehota na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany do 31.3.2019, ktorú však nevyužil. Žalovaný mal teda možnosť v súdom stanovenej lehote riadne uviesť skutkové tvrdenia o úhrade žalovanej pohľadávky, ako aj navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, vrátane výsluchu žalovaného ako strany sporu, čo však neurobil. Právny zástupca žalovaného navrhol výsluch žalovaného ako dôkazný prostriedok až v druhej žiadosti (23.5.2019) o odročenie pojednávania nariadeného na 24.5.2019, pričom okolnosti (čiastočná úhrada žalovanej pohľadávky), ku ktorým mal byť žalovaný vypočutý, uviedol až v tretej žiadosti (23.5.2019) o odročenie uvedeného pojednávania potom, ako mu bolo súdom v písomnom stanovisku k žiadosti o odročenie pojednávania oznámené, že neuviedol, na preukázanie akých skutočností, resp. tvrdení má byť žalovaný vypočutý. Aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie v zmysle výsluch žalovaného nevykonal. Žalovaný mal tiež možnosť predložiť súdu v spore listinné dôkazy o úhrade žalovanej pohľadávky, k čomu však nedošlo. Podľa , na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Vzhľadom k tomu súd nevykonal výsluch žalovaného v spore aj z toho dôvodu, že výška žalovanej pohľadávky bola preukázaná zmenkou, listom žalobcu zo dňa 4.2.2019, pričom, pokiaľ by bolo došlo k jej čiastočnej úhrade v reštrukturalizácii, žalovaný mohol takéto jeho tvrdenie preukázať aj inými dôkazmi, napr. návrhom na vykonanie písomného dopytu priamo na vystaviteľa zmenky alebo jeho reštrukturalizačného správcu. Okrem toho, z výpisu Púchovského mäsového priemyslu, a.s. je zrejmé, že žalovaný od 16.1.2018 už nie je predsedom predstavenstva Púchovského mäsového priemyslu, a.s., čo tiež znižuje vierohodnosť jeho výpovede ako strany sporu, keďže o stave predmetnej zmenkovej pohľadávky v období po 16.1.2018 už možno u neho rozumne predpokladať len sprostredkované informácie.

14. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v zmysle priznal proti žalovanému náhradu 100 % trov konania. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V súlade s podradil odvolací súd obsah odvolacích tvrdení pod odvolací dôvod podľa . Žalovaný namietal, že v danej veci rozhodol súd prvej inštancie bez toho, aby žalovanému umožnil vypovedať ako strane sporu, pričom tento postup odôvodnil tým, že žalovaný mal možnosť v súdom stanovenej lehote riadne uviesť svoje skutkové tvrdenia o úhrade žalovanej pohľadávky ako aj navrhnúť dôkazy. Žalovaný toto právo nevyužil a z tohto dôvodu v zmysle výsluch žalovaného nevykonal. Listom zo dňa 22.5.2019 právny zástupca žalovaného v mene žalovaného žiadal

zrušenie termínu pojednávania nariadeného na deň 24.5.2019 z dôvodu, že žalovaný utrpel vážny úraz a nie je schopný schôdze. Dňa 23.5.2019 oznámil súd prvej inštancie, že žiadosti nevyhovuje, nakoľko je žalovaný zastúpený advokátom. Právny zástupca žalovaného už na pojednávaní dňa 20.2.2019 uviedol, že zdravotný stav žalovaného nie je dobrý a vzhľadom na tento zdravotný stav je s ním ťažká komunikácia, v dôsledku čoho nemohol so žalovaným vykonať ani prípravu pojednávania a do toho prišiel ťažký úraz, ktorý zdravotný stav žalovaného ešte zhoršil. Už z tohto bolo jasné, že tu nebol úmysel predlžovať konanie, ale tu boli objektívne dôvody, ktoré bránili žalovanému využitie jeho práva zúčastniť sa pojednávania. Táto skutočnosť bola potvrdená aj ošetrujúcim lekárom J.. J. J., dôkaz : potvrdenie zo dňa 21.5.2019. S poukazom na je podľa názoru žalovaného jeho zlý zdravotný stav ako strany sporu dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania a na strane právneho zástupcu bol tento zlý zdravotný stav žalovaného dôvodom, pre ktorý nemal možnosť so žalovaným vykonať prípravu pojednávania. Tento zdravotný stav sa ku dňu podania odvolania nezlepšil a vyžiadal si vyšetrenie vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Žalovaný vzhľadom na tento zdravotný stav nie je ani schopný rozpoznať následky doručenia súdneho rozhodnutia a je otázne, či tento stav je len prechodný alebo trvalý. Ani advokát žalovaného nie je schopný bez konzultácie a prípravy pojednávania so žalovaným poskytnúť žalovanému potrebnú právnu pomoc. Žalovaný je imobilný a odkázaný na pomoc inej osoby. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu základných ústavných práv žalovaného, keď mu bolo odňaté právo na jeho vypočutie. Takýto postup je neprimeraný aj z toho dôvodu, že predmetom konania je zaplatenie čiastky vyššej ako 5 mil. eur. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tvrdením žalovaného, že v rámci reštrukturalizácie bola žalobcovi nejaká čiastka poskytnutá, pričom žalovaný si myslí, že áno, avšak to nevie preukázať a žiadal o to súd prvej inštancie. Ak by takáto čiastka bola preukázaná, tak by nebolo možné zaviať žalovaného na sumu uvedenú v zmluve. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalovaný pohľadávku zo žalovanej sumy neprihlásil do reštrukturalizácie, žalovaný uviedol, že už pred rozhodnutím v tejto veci bol vyhlásený konkurz, v rámci ktorého si žalovaný pohľadávku zo zmenky do konkurzu riadne prihlásil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.

16. Žalobca v rámci postupu podľa podal k odvolaniu žalovaného vyjadrenie podaním zo dňa 26.8.2019. Po zopakovaní skutkových tvrdení, ktoré uviedol žalobca v žalobe a v konaní pred súdom prvej inštancie, zameral žalobca pozornosť na postup súdu prvej inštancie, ktorým nariaďoval v právnej veci na jej prejednanie pojednávania dňa 24.8.2018, dňa 20.2.2019 a dňa 24.5.2019 spolu s postupom na pojednávaní dňa 20.2.2019, kedy uznesením uložil žalovanému, aby všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku uplatnil najneskôr do 31.3.2019 s tým, že na ich neskoršie uplatnenie nemusí prihliadať. Žalovaný sa do termínu 31.3.2019 k sporu nevyjadril a opakovane žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 24.5.2019. S odročením tohto pojednávania nesúhlasil súd prvej inštancie ani žalobca. Na strane žalovaného bol časový priestor vyjadriť sa k predmetu sporu. V rámci sudcovskej koncentrácie konania v zmysle bola žalovanému poskytnutá lehota na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku, ktorú žalovaný nevyužil a do 31.3.2019 nenavrhol on ani jeho právny zástupca dôkazný prostriedok podľa . Žalovaný, ktorý je v konaní zastúpený advokátom, nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých sú dôvody na zrušenie rozsudku a že zo strany žalovaného budú v ústnom prednese uvedené podstatné skutočnosti. V čl. II. odvolania poukázal žalobca na to, že skutková podstata sporu je preukázaná zmenkou ako cenným papierom a na skutočnosť, že práva a povinnosti inkorporované v zmenke sa považujú za nesporné (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. z 19.1.2012). K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa postačuje, aby podpis dlžníka bol platný formálne, nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky aj materiálne. Žalovaný nenamietal platnosť zmenky a svoj podpis na zmenke. V č. III. odvolania poukázal žalobca na všetky súvislosti týkajúce sa skutočnosti, že žalovaný si do konkurzu prihláškou prihlásil pohľadávku vo výške 5 881 226,35 eur s poradím uspokojenia „E“, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 258-260 titulom avalistu, pričom v tejto prihláške žalovaný neuviedol, že pohľadávka je toho času podmienená, nakoľko nebola zmenka doteraz zaplatená a že je spriaznenou osobou podľa . V čl. IV. odvolania sa žalobca vyjadril k tomu, že pokiaľ žalovaný poukazuje na zlý zdravotný stav a ako prílohu priložil ambulantnú správu zo dňa 30.7.2019, v ktorej sa uvádza, že žalovaný bol vyšetrený cca pred 15 mesiacmi, t.j. v roku 2018, tak pred hospitalizáciou žalovaného žalobca listom zo dňa 15.8.2017 oznámil žalovanému vyplnenie blankozmenky s výzvou na zaplatenie zmenkovej sumy v termíne splatnosti 31.8.2017. V uvedenom termíne vyjadril žalovaný svoje stanovisko v liste zo dňa 5.1.2018 a následne v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorých uvádzal zhodné dôvody nezaplatenia. Žalovaný nevyužil

lehotu na uplatnenie prostriedkov obrany a procesného útoku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

17. K vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 6.9.2019, žalovaný právo na vyjadrenie podľa nevyužil.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa , a dospel k záveru, že napadnuté výroky I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 27.1.2021 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa v spojení s , keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

20. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

21. Z úradnej povinnosti posudzoval odvolací súd podľa aj odvolacie tvrdenia žalovaného zakladajúce odvolací dôvod podľa , či postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa týkal žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania a dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie jeho žiadosti nevyhovel, došlo alebo nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám, predovšetkým žalovanému, uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Odvolací súd sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý vyplýval z obsahu predloženého súdneho spisu, tento postup preskúmal z hľadiska správnosti aplikácie a výkladu na existujúci skutkový stav a procesné úkony žalovaného vo forme jeho jednotlivých procesných podaní obsahujúcich žiadosti o odročenie pojednávania. Odvolací súd konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie a obsah jednotlivých procesných podaní žalovaného o odročenie pojednávania zodpovedá obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uvedenému v odsekoch 4., 5.1. - 5.3., 5.5. - 5.12. tohto odôvodnenia. 23. Dňa 20.2.2019 sa v právnej veci uskutočnilo pojednávanie za účasti poverenej zástupkyne žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, v mene ktorého konal JUDr. Pavel Loduha na základe plnej moci udelenej mu žalovaným dňa 1.2.2019 (č.l. 100 súdneho spisu). Na tomto pojednávaní predložil žalobca originál žalovanej zmenky a zároveň doručil súdu prvej inštancie a právnemu zástupcovi žalovanému fotokópiu tohto originálu žalovanej zmenky (č.l. 112 - 114 súdneho spisu). Právny zástupca žalovaného navrhol na tomto pojednávaní jeho odročenie za účelom konzultácie predloženej zmenky so žalovaným, s ktorým je z dôvodu jeho zdravotného stavu ťažšia komunikácia. Na tomto pojednávaní rozhodol súd prvej inštancie, že dokazovanie vykoná listinami predloženými stranami sporu a zároveň oboznámil obsah týchto listín. Súd prvej inštancie vykonal postup podľa , oboznámil predbežné právne posúdenie veci a vyhlásil uznesenie, ktorým uložil žalovanému, aby všetky prostriedky procesnej obrany s procesného útoku uplatnil najneskôr do 31.3.2019 s tým, že na neskôr uplatnené nemusí súd

prihliadať. Pojednávanie bolo odročené na deň 24.5.2019, ktorú skutočnosť zobrala zástupkyňa žalobcu a právny zástupca žalovaného na vedomie s tým, že písomne predvolaní nebudú. Dňa 23.5.2019, t.j. jeden deň pred nariadeným pojednávaním, boli súdu prvej inštancie doručené dve žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie/zrušenie termínu pojednávania (č.l. 131 - 133 súdneho spisu). V žiadosti o zrušenie pojednávania s dátumom vyhotovenia dňa 22.5.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že dňa 22.5.2019 mu bolo oznámené dcérou žalovaného, že žalovaný utrpel vážny úraz s dôsledkom poškodenia kĺbu a žalovaný nie je schopný schôdze. Ako príloha tejto žiadosti bol súdu prvej inštancie doručený výmenný list - poukaz zo dňa 21.5.2019, v ktorom J.. J. J. ako ošetrujúci lekár žalovaného potvrdil, že vzhľadom na zdravotný stav žalovaný nie je spôsobilý absolvovať súdne pojednávanie z dôvodu hospitalizácie VN Ružomberok. Dňa 23.5.2019 o 9:25 došla súdu prvej inštancie žiadosť žalovaného o zrušenie pojednávania s dátumom vyhotovenia dňa 23.5.2019. V tejto žiadosti sa poukazuje na skoršiu žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 22.5.2019, nakoľko žalovaný utrpel úraz, v dôsledku čoho nie je schopný sa zúčastniť pojednávania a bude sa musieť pravdepodobne podrobiť operačnému zákroku, a žalovaný trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní a k veci sa chce vyjadriť ústne. Zároveň bolo v žiadosti uvedené, že okrem výsluchu žalovaného, žalovaný nežiada vykonať žiadne iné dôkazy.

24. Súd prvej inštancie oznamom zo dňa 23.5.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 24.5.2019 o 6:44 hod. a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 24.5.2019 o 7:53 hod., oznámil stranám sporu, že pojednávanie nariadené na deň 24.5.2019 sa bude konať, nakoľko nezistil dôležitý dôvod pre odročenie tohto pojednávania spolu s dôvodmi, pre ktoré žiadosti o odročenie pojednávanie nevyhovel. Z obsahu dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie pojednávanie neodročil vyplýva, že tieto sú totožné ako ich súd prvej inštancie uviedol v odsekoch 4., 5.1. - 5.3., 5.5. - 5.10. odôvodnenia rozsudku. Dňa 23.5.2019 o 13:35 hod. došlo súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 24.5.2019 od právneho zástupcu žalovaného, v ktorom uviedol, že v rámci prípravy na pojednávanie sa nemohol z objektívnych dôvodov stretnúť so žalovaným, pričom dcéra žalovaného oznámila, že žalovaný trvá na svojom výsluchu. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného dal súdu prvej inštancie do pozornosti, že prípadné rozhodnutie bez výsluchu žalovaného ako strany sporu by považovali za zásah do procesných práv žalovaného a to i v súvislosti s tým, že predmetom konania je úhrada veľkej sumy a zatiaľ sa k žalobe ústne žalovaný nevyjadril. Zároveň uviedol, že je pravdepodobné, že časť žalovanej pohľadávky už bola dlžníkom - vystaviteľom zmenky uhradená v rámci reštrukturalizácie a k tejto skutočnosti chce žalovaný vypovedať. Dňa 23.5.2019 o 14:00 hod. odpovedal súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného s tým, že pojednávanie sa bude konať. Následne boli súdu prvej inštancie dňa 24.5.2019 opätovne doručené podania právneho zástupcu žalovaného, a to ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 24.5.2019 (č.l. 145 súdneho spisu) a žiadosť o zrušenie termínu pojednávania, obe s dátumom písomného vyhotovenia dňa 23.5.2019. Obsah týchto podaní bol totožný s obsahom podaní, ktoré sa nachádzajú na čísle listu 132 a 133 súdneho spisu.

25. Pri posudzovaní postupu súdu prvej inštancie, v ktorom tento súd oznámil žalovanému na jeho žiadosti o odročenie pojednávania, že nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávanie a pojednávanie vykoná, odvolací súd nezistil nesprávnu aplikáciu a výklad na daný skutkový a procesný stav, ktorý žalovaný na jednej strane odôvodňoval svojím nepriaznivým zdravotným stavom a úrazom a na druhej strane svojím výsluchom ako strany sporu v zmysle , najmä na skutočnosť, že pravdepodobne došlo k čiastočnej úhrade sumy zo zmenky v rámci reštrukturalizácie vystaviteľa zmenky, spoločnosti Púchovský mäsový priemysel, a.s. Právny zástupca žalovaného ako dôvod žiadosti o odročenie pojednávania uviedol nemožnosť prípravy na pojednávanie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného.

26. Žalovaný ako strana tohto sporu využil právo zvoliť si na svoje zastupovanie zástupcu v osobe spoločnosti s ručením obmedzeným s predmetom činnosti poskytovanie právnych služieb, v mene ktorej koná advokát JUDr. Pavel Loduha, ktorej udelil plnú moc na zastupovanie dňa 1.2.2019. Vzhľadom na podstatu advokátskeho povolania ide o profesionálneho zástupcu, ktorého splnomocnenie nemožno obmedziť ( ). Existencia zastúpenia má zásadný význam a dopad na výkon konkrétnych procesných práv a povinností. S výnimkou výsluchu strany v zmysle , ktorý je nezastupiteľným procesným úkonom, je zástupca v zásade oprávnený uskutočňovať v mene zastúpeného, v danej veci v mene žalovaného, všetko, na čo je oprávnený samotný zastúpený. S prihliadnutím na skutočnosť, že JUDr. Pavel Loduha prevzal zastúpenie žalovaného v predmetnom spore dňa 1.2.2019, že sa dňa 20.2.2019 zúčastnil v spore pojednávania, na ktorom mu bola odovzdaná fotokópia originálu zmenky,

že na tomto pojednávaní rozhodol súd prvej inštancie o vykonaní dokazovania listinami predloženými stranami sporu a zároveň súd prvej inštancie oboznámil obsah týchto listín, že na tomto pojednávaní vykonal súd prvej inštancie vykonal postup podľa , oboznámil predbežné právne posúdenie veci a vyhlásil uznesenie, ktorým uložil žalovanému, aby všetky prostriedky procesnej obrany s procesného útoku uplatnil najneskôr do 31.3.2019 s tým, že na neskôr uplatnené nemusí súd prihliadať a pojednávanie bolo odročené na deň 24.5.2019, právny zástupca sa pri uvedení dôvodov na odročenie pojednávania sústredil výlučne na bezprostredný čas pred pojednávaním dňa 24.5.2019. Za tejto situácie nemožno dôvody pre odročenie pojednávania na strane právneho zástupcu (nemožnosť prípravy na pojednávanie) hodnotiť bez ďalšieho ako objektívne a dôležité. V odôvodnení právneho zástupcu žalovaného absentujú skutočnosti týkajúce sa najmä obdobia od 20.2.2019 do 31.3.2019 a od 31.3.2019 do 22.5.2019, čo považuje odvolací súd za dostatočné časové obdobie na prípravu pojednávania, vrátane možnosti kontaktu so žalovaným na zistenie stanoviska žalovaného o rozhodujúcich skutkových okolnostiach týkajúcich sa jeho postavenia ručiteľa zo zmenky, ako aj zistenia rozhodujúcich okolností tvrdenia žalovaného, že pravdepodobne došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky veriteľa, a to aj s prihliadnutím na prezentovaný a potvrdením ošetrujúceho lekára deklarujúci nepriaznivý zdravotný stav žalovaného v dôsledku úrazu krátko pred termínom pojednávania.

27. V civilnom sporovom konaní, akým je aj konanie žalobcu proti žalovanému v predmetnom spore, je výsluch strany sporu iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, , podľa ktorej výsluch strany sporu môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V tomto konaní platí prejednávacia zásada, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena, dôkaznej povinnosti. Strana sporu má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Tieto úkony môže strana sporu vykonávať aj prostredníctvom zástupcu. Výsluch strany sporu je potrebné odlišovať od prednesu strany sporu, prípadne jeho právneho zástupcu. Výsluch strany sporu je dôkazom vtedy, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi a nariadi ho iba vtedy, ak to strana sporu navrhne a preukázanie tvrdených skutočností nemožno preukázať iným spôsobom. Ak súd nariadi výsluch strany sporu ako procesný dôkazný prostriedok, vtedy je strana sporu povinná dostaviť sa na súd ( ). Právna úprava v zaviedla výnimočne z dôvodov hospodárnosti aj písomnú výpoveď strany sporu, ktorú možno vykonať nielen na základe úvahy súdu, ale nie je vylúčené, aby túto formu výsluchu navrhla aj strana sporu. Výsluch strany sporu patrí v zmysle medzi druh dôkazných prostriedkov, ktorými vykonáva súd v súdnom konaní dokazovanie. Výsledkom tohto dokazovania sú dôkazy, a tieto slúžia na preukazovanie skutočností, ohľadne ktorých nesie strana sporu dôkaznú povinnosť. Všeobecne platí, že dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ktoré nariaďuje na prejednanie veci. Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v a nasl. a súvisia s ním povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, ktoré musia splniť strany sporu predtým, ako začne súd dokazovať. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne, jasne a zrozumiteľne. Splnenie povinnosti tvrdenia je dôležité aj pre následné splnenie dôkaznej povinnosti. Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí strana sporu uviesť na splnenie povinnosti tvrdenia, je dané hypotézou právnej normy upravujúcej sporný vzťah medzi stranami sporu a táto norma zároveň vymedzuje aj rozsah dôkaznej povinnosti. Procesné povinnosti strán sporu dopĺňajú ďalšie inštitúty procesného práva, ktoré prispievajú k procesnej zodpovednosti strán. Medzi tieto inštitúty patrí aj koncentrácia konania, zákonná a sudcovská, ktorá dáva stranám sporu časové limity. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde v zmysle . Je to predovšetkým súd, ktorý dbá na to, aby nevylúčil dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ak tento poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz. Ak súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to odôvodniť v rozhodnutí. Spravidla pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti preto, lebo túto skutočnosť možno preukázať iným navrhnutým dôkazom s prihliadnutím na hospodárnosť, alebo ide o dôkaz týkajúci sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných, a tiež o také dôkazy, ktoré navrhli strany sporu s úmyslom predĺžiť súdne konanie.

28. V intenciách uvedeného odvolací súd dospel k názoru, že dôvody nepriaznivého zdravotného stavu existujúce na strane žalovaného uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 24.5.2019 najmä v súvislosti s návrhom na výsluch žalovaného ako dôkazného prostriedku a s jeho snahou byť prítomný osobne na pojednávaní po uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku bolo objektívne možné aj iným dôkazným prostriedkom ako výsluchom žalovaného nielen z hľadiska

hospodárnosti, ale aj rýchlosti konania. Žalovaný ani jeho právny zástupca v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhli vykonanie iného dôkazu, najmä postupom podľa o informačnej povinnosti. V tejto súvislosti upriamuje odvolací súd pozornosť na skutočnosť, že žalobca poprel žalovaným tvrdenú čiastočnú úhradu pohľadávky a žalovaný nebol tou osobou, ktorá mala čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu vykonať. Ak by teda došlo k čiastočnému plneniu treťou osobou, mohla to byť práve táto tretia osoba, ku ktorej mal návrh na vykonanie dôkazu smerovať. V tomto smere absentuje aj vyjadrenie a vysvetlenie žalovaného o skutkových okolnostiach, že iba jeho výsluch bol jediným možným dôkazným prostriedkom na preukázanie tohto tvrdenia.

29. Odvolací súd prihliadajúc na daný procesný stav úkonov žalovaného a súdu prvej inštancie vo vzájomných súvislostiach považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že pre odročenie pojednávania nariadeného na prejednanie veci na deň 24.5.2019 nebola na strane právneho zástupcu žalovaného splnená podmienka dôležitého dôvodu na odročenie podľa a na strane žalovaného nevznikla súdu prvej inštancie povinnosť vykonať na návrh žalovaného jeho výsluch ako dôkazný prostriedok podľa .

30. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k znemožneniu realizácie práv žalovaného v takej miere, ktorá by odôvodňovala záver, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

31. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Žalobcovi ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).