Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-8-2021.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: H. C., bytom Ž. XX, A., proti žalovaným: 1. P.. X. L., bytom X. J. XX, L. X. O., 2. P.. D. L., bytom X. J. XX, L. X. O., o neúplnom návrhu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 18. novembra 2020 sp. zn. 15C/97/2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 18. novembra 2020 č.k. 15C/97/2019.
N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 18. novembra 2020 č.k. 15C/97/2019-161 podanie žalobcu zo dňa 2.12.2019 odmietol (výrok I.) a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 2.12.2019 podal žalobca na Okresný súd Košice-okolie podanie s označením žaloba. Vzhľadom na to, že nesprávnosť a neúplnosť podania žalobcu bránili jeho vecnému vybaveniu, súd v zmysle § 129 ods. 1, 2 CSP uznesením sp.zn. 15C/97/2019-116 zo dňa 14.1.2020 vyzval žalobcu na jeho opravu a doplnenie s príslušným zákonným poučením a za týmto účelom bola žalobcom poskytnutá 10 dňová lehota pod následkom odmietnutia podania v prípade jej márneho uplynutia. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 24.1.2020.
3. Podaním doručeným súdu dňa 27.1.2020, ktoré bolo označené ako „Doplnenie k Uzneseniu č. 15C/97/2019-116 zo dňa 14.01.2020“ žalobca síce doplnil svoje pôvodné podanie zo dňa 2.12.2019, avšak z doplneného podania nie je zrejmé, či sa žalobca domáha trestného stíhania žalovaných resp. sa domáha ochrany osobnosti a náhrady škody, keďže v doplňujúcom podaní žalobca preskakuje z roviny trestnoprávnej do roviny občianskoprávnej a naopak, pričom ako sám uvádza vo svojich podaniach iniciuje začatie trestného stíhania voči osobám žalovaných a zároveň žiada priznanie nemajetkovej ujmy z dôvodu zníženia dôstojnosti jeho osoby avšak v danom prípade nie je možné súbežne začať trestné aj civilné konanie. Predpokladom na začatie civilného konania vo veci náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti je možné až po právoplatne skončenom trestnom konaní, kde sa preukáže alebo nepreukáže úmyselné zavinenie žalovaných a právoplatne ukončené trestné konanie môže byť podkladom na začatie občianskoprávneho konania.
4. Aplikoval ust. § 127 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/,e/ CSP spolu s § 129 ods. 1,2,3, § 131, § 132 ods. 1,2,3 CSP a z dôvodu, že žalobca nedoplnil a neopravil predmetný návrh v zmysle uznesenia súdu, pričom vady návrhu spočívajú v neopísaní zrozumiteľných okolností odôvodňujúcich uplatňovaný nárok, ani návrh ako žalobca chce, aby súd rozhodol vo veci samej, súd podanie odmietol. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.
5. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na doplnenie žaloby po doručení uznesenia č.k. 15C/97/2019-116 zo dňa 14.1.2020. V doplnení uviedol, ktorému súdu je určené, kto ho robí a ktorej veci sa týka a čo ním sleduje. Má za to, že podanie sa týka zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1,2,3 písm. a/ Trestného zákona a sleduje sa ním potrestanie páchateľov tohto skutku podľa právnych zákonov SR. Za petit považuje žiadosť, aby sa začalo trestné konanie voči P.. X. L. T. P.. D. L. spoločne bytom X. J. XX, L. X. O. pre zločin krivého obvinenia v jednočinnom súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy. Poukázal na skutočnosti uvádzané aj v predchádzajúcich podaniach týkajúce sa konania žalovaných osôb, pričom podľa jeho názoru je sudkyňa JUDr. Puškášová povinná na základe splnených podmienok z jeho strany začať konanie vo veci trestného konania na manželov L.. Žiadal preto napadnuté uznesenie zamietnuť ako zmätočné a nezákonné.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Výrok uznesenia, ktorým súd podanie žalobcu odmietol, ako občianskoprávnu žalobu, je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :
9. Občianske súdne konanie sa začína doručením žaloby súdu (§ 156 CSP).
10. Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 CSP) musí obsahovať označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP).
11. Tieto náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v žalobe chýbajú, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť postupom podľa § 129 CSP, t.j. vyzvať toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní, pričom zároveň uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (§ 129 ods. 1, 2 CSP).
12. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (§ 129 ods. 3 CSP).
13. Postup odstraňovania vád podania je obsiahnutý v § 128 a § 129 CSP. V prípade, že z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, je súd povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania, ako k tomu došlo v prejednávanej veci. Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek výzve súdu doplnené v stanovenej lehote, musí súd podanie odmietnuť.
14. Podľa § 124 ods.1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
15. Uvedené ustanovenie treba chápať tak, že súd je povinný vychádzať z obsahu každého podania, a teda je irelevantné, ako napríklad strana svoj úkon nazve, súd sa musí oboznámiť predovšetkým s obsahom podania a podľa toho úkon posúdiť.
16. Z obsahu spisu je zrejmé, že podanie žalobcu doručené súdu 2.12.2019 neobsahovalo zákonom požadované náležitosti pre civilnoprávnu žalobu, keďže nebolo zrejmé vzhľadom na nejasnosť žalobného návrhu - petitu, čoho sa žalobca domáha. Preto súd postupoval správne, keď vyzval žalobcu uznesením č.k. 15C/97/2019-116 zo dňa 14.1.2020 na odstránenie vád. Súd určil žalobcovi na odstránenie vád primeranú lehotu a poučil ho o možnosti odmietnutia podania, ak vady neodstráni. Zároveň ho dostatočným spôsobom a jasne poučil, ako je potrebné opravu uskutočniť, t.j. poučil ho o tom, čo je potrebné v podaní doplniť.
17. Žalobca na výzvu reagoval, avšak ani jeho podanie doručené súdu 27.1.2020 neobsahuje požadované náležitosti a nie je z neho zrejmé, či sa žalobca domáha trestného stíhania žalovaných, resp. sa domáha žalobou svojich občianskoprávnych nárokov. Uvedeným podaním teda neodstránil vady žaloby, ktoré bránili súdu, aby pokračoval v konaní. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že z tohto podania je zrejmé, čoho sa domáha.
18. Odvolací súd má za to, že z pohľadu občianskoprávnych nárokov nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha.
19. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca označil svoje podanie doručené súdu 2.12.2019 ako žaloba a uviedol v ňom aj skutočnosti týkajúce sa priznania nemajetkovej ujmy z dôvodu zníženia dôstojnosti jeho osoby, t.j. nebolo z neho zrejmé, že by sa malo jednať o trestné oznámenie. Nemožno preto spochybňovať správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý sa domnieval, že predmetnou žalobou môže žalobca uplatňovať právo na priznanie nemajetkovej ujmy z dôvodu zníženia dôstojnosti, resp. domáhať sa ochrany osobnostných práv. Súd prvej inštancie vychádzal z obsahu žaloby doručenej súdu 2.12.2019, kde žalobca okrem iných skutkových okolností poukazoval na morálnu škodu vzniknutú porušením práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, psychickú traumu, stres, úzkosť. Poukazoval na § 11 Občianskeho zákonníka a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ako aj ďalšie ustanovenia právnych predpisov, vrátane Ústavy SR. Okrem iného uvádzal, že trestným stíhaním vedeným na základe nezákonného rozhodnutia bolo hlboko zasiahnuté do jeho ľudskej dôstojnosti, rodinného, súkromného a spoločenského života. Vyvolalo u jeho veľké psychické napätie, pocity krivdy a sklamania, nespravodlivosti, narušili sa príbuzenské väzby a jeho spoločenský status, ako aj iné okolnosti.
20. Preto správne súd prvej inštancie zameral svoj ďalší postup (vrátane poučenia) na odstránenie vád civilnej žaloby. Pretože žalobca vady žaloby neodstránil, súd prvej inštancie postupoval správne, ak podanie žalobcu zo dňa 2.12.2019 odmietol.
21. Žalobca vady žaloby neodstránil ani do rozhodnutia odvolacieho súdu a keďže bez ich odstránenia nie je možné v konaní pokračovať, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie a odmietnutí podania žalobcu ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
22. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že aj podľa § 62 ods.1 zákona č. 301/2005 Trestný poriadok (ďalej len Trestný poriadok alebo len TP) podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Ak bola zápisnica o ústnom podaní trestného oznámenia spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi (§ 62 ods. 4 TP).
23. Podľa § 196 ods.1,2 Trestného poriadku, trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt o podanom trestnom oznámení bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, a Európsku prokuratúru, ak sa týka pôsobnosti Európskej prokuratúry. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.
24. V zmysle citovaných ustanovení povinnosť prijímať trestné oznámenia majú prokurátor a policajt ako orgány činné v trestnom konaní. Okrem výslovne uvedených orgánov činných v trestnom konaní má takú povinnosť aj súd (§ 62 ods. 3). Na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní, súd nemá povinnosť trestné oznámenie vybavovať, ale zápisnicu o podanom oznámení bez odkladu zašle prokurátorovi alebo policajtovi.
25. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie po vrátení veci posúdi predmetné podanie podľa obsahu a zváži potrebu zaslať ho orgánom činným v trestnom konaní.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).