Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_11Csp-37-2020.pdf
PDF · 98.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/37/2020
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcu: Komerční banka, a. s., so sídlom Na Příkope 33, čp. 969, 11407 Praha, Česká republika zastúpený Mgr. Bc. David Dvořák, usadený euroadvokát, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava proti žalovanému: F. U., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX Q., Q. J., toho času C. XX, XXX XX B., Č. J. o vydanie európskeho platobného rozkazu takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e európsky platobný rozkaz č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 18.6.2020 a európsky platobný rozkaz č. k. XXCsp/XX/XXXX - XX zo dňa 18.9.2020.
II. Okresný súd Humenné n e m á právomoc na prejednanie tohto sporu.
III. Súd konanie o vydanie európskeho platobného rozkazu z a s t a v u j e.
IV. Súd nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 28.3.2020 podal na tunajšom návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu na predpísanom formulári A a navrhol, aby súd vydal európsky platobný rozkaz a zaviazal žalovaného na zaplatenie
- istiny vo výške 1.521,51 eur, z toho istina bez úrokov a nákladov vo výške 1.425,10 eur,
- kapitalizovaného úroku vo výške 120,62 eur,
- kapitalizovaného úroku vo výške 54,53 eur,
- zmluvného úroku vo výške 9,9% ročne zo sumy 1.425,10 eur od 4.7.2019 do dátumu zaplatenia istiny,
- zákonného úroku vo výške 8% ročne zo sumy 1.425,10 eur od 4.7.2019 do dátumu zaplatenia istiny, a
- nákladov: súdny poplatok vo výške 91,- eur, a iné - odmena advokáta s DPH vo výške 198,34 eur.
2. V časti návrhu označeného ako doplňujúce informácie žalobca uviedol, že na základe návrhu označeného ako žiadosť o poskytnutie optimálnej pôžičky uzavrel žalobca so žalovaným dňa 3. 7. 2018 zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť účelový spotrebiteľský úver a záväzok žalovaného splácať vyčerpanú istinu úveru spolu s úrokmi z vyčerpanej istiny. V tejto zmluve bolo ďalej dohodnuté, že žalobca poskytne žalovanému spôsobom a za podmienok podľa zmluvy úver vo výške 40.000,- českých korún. Žalovaný sa zaviazal úver čerpať postupne do 3. 7. 2018 a splatiť istinu úveru najneskôr k 20. 6. 2019 spolu so zmluvnými úrokmi z vyčerpanej istiny. Doba trvania úveru bola stanovená na 12 mesiacov s úrokovou sadzbou vo výške 9,90 % ročne, hodnotou RPSN 12,44 %, pričom výška mesačnej anuitnej splátky bola stanovená na 3.819,- českých korún. Žalovaný vyčerpal čiastkou úveru dňa 3. 7. 2018. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný je nekontaktný a preto žalobca objektívne nemôže zistiť, či žalovaný neprestal hradiť splátky v dôsledku vzniknutej plnej invalidity alebo DPN. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky splatnej dňa 20. 9. 2018. V súlade so zmluvou splatnosť celej pohľadávky nastala 20. 6. 2019 a žalovaný dlžnú časť neuhradil. Žalovaná čiastka vo výške 38.981,- českých korún vzájomne vyčerpanú istinu úveru vo výške 36.511,- českých
korún a úverové poplatky vo výške 2.470,- českých korún. Žalobca urobil prepočet meny a požaduje vydanie európskeho platobného rozkazu v eurách.
Ďalej žalobca požaduje kapitalizovaný úrok vo výške 9,9 % ročne z dlžnej nesplatenej istiny úveru, kedy poslednú splátku, ktorá sa započítala na úrok, žalovaný uhradil dňa 20. 9. 2018, pričom žalobca kapitalizoval úrok odo dňa nasledujúceho po dni poslednej úhrady, teda od dňa 21. 9. 2018, do vydania historického z výpisu zo dňa 3. 7. 2019. t. j. vo výške 3.090,- českých korún = 120,62 eur. Žalobca tiež požaduje kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania z dlžnej nesplatenej istiny úveru, kde obdobne ako u kapitalizovaného zmluvného úroku vychádza z historického výpisu, kde je zákonný úrok z omeškania označený ako pokuta z omeškania, a to za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej úhrady, teda od dňa 21. 9. 2018, ku dňu vyhotovenia tohto výpisu vo výške 1.397,08 českých korún = 54,53 eur.
3. Na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe žalobca predložil listiny: zmluvu o úvere zo dňa 3. 7. 2018, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3. 7. 2018, žiadosť o poskytnutie osobného úveru zo dňa 22. 6. 2018, všeobecné obchodné podmienky účinné od 5. 12. 2017, historický výpis zo dňa 3. 7. 2019, úverové podmienky pre fyzické osoby nepodnikateľov účinné od 1. 11. 2016, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX, výzva k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 12. 8.2019, predžalobná upomienka zo dňa 29. 10. 2019 s podacím lístkom, sadzobník poplatkov platný od 15. 6. 2017, upomienku zo dňa 2. 12. 2018, oznámenie o neuhradení splátky zo dňa 7. 10. 2018, upomienku zo dňa 21. 10. 2018.
4. Súd zo dňa 18. 6. 2020 vydal európsky platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 1.521,51 eur a kapitalizované úroky vo výške 135,67 eur. Právny zástupca žalobcu si tento európsky platobný rozkaz prevzal dňa 24. 7. 2020, ktorý návrhom zo dňa 31. 7. 2020 žiadal tento vydaný európsky platobný rozkaz doplniť o čiastku 39,58 eur predstavujúcu kapitalizovaný úrok z omeškania, o zmluvný úrok vo výške 9,9% ročne zo sumy 1.425,10 eur od 4.7.2019 do dátumu zaplatenia istiny, o zákonný úrok vo výške 8% ročne zo sumy 1.425,10 eur od 4.7.2019 do dátumu zaplatenia istiny, a o náklady vo výške 289,34 eur.
5. Súd dňa 18. 9. 2020 vydal európsky platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi tiež kapitalizované úroky vo výške 39,48 eur, úrok vo výške 9,9% ročne zo sumy 1.425,10 eur od 4.7.2019 do zaplatenia istiny, úrok vo výške 8% ročne zo sumy 1.425,10 eur od 4.7.2019 do zaplatenia istiny a náklady vo výške 286,84 eur.
6. Podľa čl. 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len ako „nariadenie o európskom v platobnom rozkaze“) európsky platobný rozkaz sa môže doručovať odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom štátu doručenia, a to niektorým z týchto spôsobov: a) doručenie do vlastných rúk doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal, b) doručenie do vlastných rúk doložené dokladom podpísaným príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, v ktorom sa uvádza, že odporca prijal dokument alebo ho bezdôvodne odoprel prijať a dátum doručenia, c) doručenie poštou doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal a odoslal naspäť, d) doručenie elektronickými prostriedkami, ako sú telefax alebo e-mail, doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal a odoslal naspäť.
Podľa čl. 26 nariadenia o európskom v platobnom rozkaze všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom
7. Podľa ust. § 269 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 272 CSP ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 266 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. Na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116. Ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
8. Súd doručoval žalovanému do vlastných rúk vydané európske platobné rozkazy spolu s návrhom na jeho vydanie a procesným poučením v o právach a povinnostiach strán sporu na adresu trvalého pobytu uvedenú v registri obyvateľov, ktorú žalobca taktiež v návrhu na vydanie platobného rozkazu v označení žalovaného uviedol. Žalovanému sa zásielku nepodarilo doručiť. K prešetreniu pobytu žalovaného súd zistil, že žalovaný sa zdržuje v Českej republike, kde pracuje.
Keďže súdu sa nepodarilo doručiť vydané európske platobné rozkazy do vlastných rúk žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, súd v zmysle citovaných ustanovení tieto zrušil.
9. Podľa čl. 3 nariadenia o európskom v platobnom rozkaze na účely tohto nariadenia sa cezhraničným sporom rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Relevantným okamihom pre určenie toho, či ide o cezhraničný spor, je čas podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v súlade s týmto nariadením.
10. Podľa čl. 6 nariadenia o európskom v platobnom rozkaze na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001. Ak sa však pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou - spotrebiteľom na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, a ak je odporca spotrebiteľom, majú právomoc len súdy v členskom štáte, v ktorom má odporca bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia (ES) č. 44/2001.
11. Podľa čl. 80 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“) týmto nariadením sa zrušuje nariadenie (ES) č. 44/2001. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.
12. Podľa ust. § 185 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
13. Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalobca osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky ide jednoznačne o spor s medzinárodným prvkom. Súd má tiež za preukázané, že žalobca na území Slovenskej republiky nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a pohľadávka, ktorú žalobca uplatňuje v tomto konaní, vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretej v Českej republike. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť vydané európske platobné rozkazy do vlastných rúk žalovanému na adresu v Slovenskej republike a keďže predmet sporu má blízku spojitosť (sídlo žalobcu, miesto uzavretia zmluvy o úvere) s Českou republikou, podľa názoru súdu bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Brusel I. Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
14. Súd preto požiadal Okresný súd v I., keďže v jeho obvode došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, o vykonanie dokazovania za účelom preskúmania pobytu žalovaného, keďže na území Slovenskej republiky sa mu nepodarilo doručiť súdne písomnosti do vlastných rúk.
15. Okresný súd v I. vo svojej odpovedi zo dňa 19.1.2021 uviedol, že v súlade s platnými právnymi predpismi dožadoval verejné zdravotné poisťovne, riaditeľstvo služby cudzineckej a pohraničnej polície,
útvary Polície Českej republiky, ako aj Okresnú správu sociálneho zabezpečenia R. O. a Českú správu sociálneho zabezpečenia, ktoré odpovede v prílohe predložil. Ďalej uviedol, že dňa 8. 1. 2021 boli kontaktovaní priamo žalovaným, ktorý uviedol, že sa v súčasnosti zdržuje na adrese C. XX, XXX XX B., pričom plánuje odcestovať do Z. za prácou a preto sa aj pýtal, či môže žalovanú časť uhradiť, na čo mu Okresný súd v I. uviedol, že súdne konanie sa vedie aktuálne na Slovensku a že boli požiadaní len o zistenie jeho bydliska, vo veci prípadnej úhrady dlhu bol žalovaný odkázaný na žalobcu, aby sa s ním spojil a pokúsil sa riešiť vec zmierlivou cestou. Z odpovede tiež vyplýva, že uvedená adresa žalovaného C. XX, XXX XX B. zodpovedá odpovediam, ktoré v rámci šetrenia zabezpečili a taktiež na tejto adrese majú 2 maloleté deti žalovaného hlásený svoj trvalý pobyt.
16. Z príloh z predložených dožiadaným súdom súd zistil, že na adrese C. XX, XXX XX B. má hlásený pobyt matka dvoch detí žalovaného, ktoré taktiež majú na uvedenej adrese trvalý pobyt (odpoveď Mestského úradu B. zo dňa 4. 1. 2021). Žalovaný bol poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky, avšak od 26. 6. 2020 má ukončené poistenie, pretože mu bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti O., Q.. Q. J..H.., IČO: XXX XXX XX (odpoveď Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky zo dňa 7. 1. 2021). Okresná správa sociálneho zabezpečenia R.É. O. uviedla, že žalovaný nie je vedený v registri zamestnancov, nie je vedený ako OSVČ (pozn. SZČO), dávky nemocenského poistenia nepoberá a jeho adresa je C. XX, XXX XX B. (odpoveď zo dňa 7. 1. 2021). Polícii ČR pre územný obvod R. O. vo veci pobytu žalovaného, st. prísl. SVK, tr. pobytom C. XX, XXX XX B. nie je známe, že by sa zdržoval alebo mal nahlásený akýkoľvek druh pobytu, pričom v ich evidenciách má žalovaný uvedenú adresu pobytu C. XX, XXX XX B. (odpoveď zo dňa 7. 1. 2021 a to dňa 11.1.2021).
17. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný má na území Českej republiky vydané potvrdenie o prechodnom pobyte občana EÚ za účelom rodinným s dobou platnosti do 11. 11. 2030 s nahlásenou adresou pobytu C. XX, XXX XX B. (odpoveď Riaditeľstva služby cudzineckej polície zo dňa 8. 1. 2021). Podľa Cudzineckého informačného systému je žalovaný držiteľom potvrdenia o prechodnom pobyte obč. EÚ na území ČR podľa ustanovenia § 87a zákona číslo 326/1999 Sb., ktoré je platné od 12.11.2020 do 11.11.2030 s miestom hláseného pobytu C. XX, XXX XX B. (odpoveď MV ČR, odbor azylovej a migračnej politiky zo dňa 11. 1. 2021).
18. Podľa článku 62 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
19. Podľa ust. § 80 zákona č. 89/2012 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike člověk má bydliště v místě, kde se zdržuje s úmyslem žít tam s výhradou změny okolností trvale; takový úmysl může vyplývat z jeho prohlášení nebo z okolností případu. Uvádí-li člověk jako své bydliště jiné místo než své skutečné bydliště, může se každý dovolat i jeho skutečného bydliště. Proti tomu, kdo se v dobré víře dovolá uvedeného místa, nemůže člověk namítat, že má své skutečné bydliště v jiném místě. Nemá-li člověk bydliště, považuje se za ně místo, kde žije. Nelze-li takové místo zjistit, anebo lze-li je zjistit jen s neúměrnými obtížemi, považuje se za bydliště člověka místo, kde má majetek, popřípadě místo, kde měl bydliště naposledy.
20. Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených pojmov v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že pojem bydlisko sa chápe ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.
21. V spotrebiteľských veciach nariadenie Brusel I upravuje osobitnú právomoc na konanie, ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej alebo žalovanej. V prejednávanej veci je spotrebiteľ na
strane žalovaného, a teda druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.
22. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek žalovaného väzbu, okrem evidencie jeho trvalého pobytu v registri obyvateľov, so Slovenskou republikou, z ktorej je možné prijať záver, že v čase začatia konania mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Zmluva o úvere bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 3.7.2018 v E.. V čase začatia súdneho konania bol žalovaný preukázateľne zamestnaný v Českej republike. V evidenciách polície má žalovaný uvedený pobyt na adrese C. XX, XXX XX B., ktorá je tiež adresou trvalého pobytu jeho dvoch maloletých detí a ich matky. Na základe zisťovania skutočného pobytu žalovaného súd zistil, že žije v Českej republike, kde v čase začatia konania bol riadne zamestnaný a kde žije so svojou rodinou.
23. Súd v súlade s citovanou právnou úpravou konštatuje, že nemá právomoc konať v tejto veci, keďže bydlisko žalovaného ako spotrebiteľa nie je na území Slovenskej republiky.
24. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
25. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, jeho povinnosťou je spoľahlivo ustáliť, do právomoci, ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.
26. Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, zdržuje sa na území Českej republiky, žalobca sa voči žalovanému domáha splnenia povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluva, súd konštatuje, že nemá právomoc vo veci konať, a pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v procese doručovania žaloby žalovanej, je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaná. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, kedy zavinenie za zastavenie konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak súd konanie zastavil bez preukázateľného zavinenia niektorej zo strán sporu, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno v zmysle ustanovenia § 357 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.