Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-1-2020.pdf
PDF · 106.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne Y., proti žalovaným 1/ V., 2/ C. o uloženie povinnosti oplotiť pozemky, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3. septembra 2019, č.k. 4C/32/2018-106, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť oplotiť pozemky v ich podielovom spoluvlastníctve - parcelu KN C XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a KN C XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, obe zapísané na LV č. XXXX , k. ú. N. a to v priebehu celej hranice s parcelami KN C XXXX lesné pozemky o výmere 3629 m2, KN E XXXX orná pôda o výmere 16664 m2, KN E XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4197 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX k. ú. N. a KN E XXXX trvalé trávne porasty o výmere 2372 m2, zapísané na LV č. XXXX, okrem tých častí hranice parciel, na ktorých je postavený rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX k. ú. N., a to pletivovým oplotením vo výške minimálne 150 cm od zeme, ktoré bude upevnené každých 5 metrov oceľovým stĺpom s betónovým základom v zemi, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom splnením uloženej povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania sú žalovaní 1/, 2/ povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa potrebu oplotiť pozemok odôvodnila tým, že žalovaná l/ na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným 2/ (parc. KN C XXXX/X a KN C XXXX/X) chová niekoľko psov a zároveň viacero domácich hospodárskych zvierat, prevažne oviec a na tento účel nemá vytvorené ani len elementárne podmienky, keď chované zvieratá nemajú pre svoj pohyb vybudovanú ochranu, výbeh či akýkoľvek iný priestor, ktorý by bol svojim účelom určený na ich voľný pohyb a vykonávanie ich biologických potrieb. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, a to ohliadkou na mieste samom a oboznámením sa s fotografiami z miesta samého, že žalovaná 1/ na pozemkoch v spoluvlastníctve so žalovanými chová psy a v minulosti chovala iné hospodárske zvieratá - ovce, kozy, ktoré sa v čase ohliadky na mieste samom nenachádzali, avšak ich chov je zrejmý zo žalobkyňou predložených fotografií z roku 2018, z výsluchu svedka E. Y., ako aj samotnej žalovanej l/. V čase ohliadky na mieste samom boli psy umiestnené vo voliére vedľa rodinného domu žalovaných 1/, 2/, voľne sa teda po pozemkoch žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ nepohybovali, avšak na zemi a aj na pozemkoch žalobkyne v oplotenej časti sa nachádzali psie exkrementy, svedčiace práve
o voľnom pohybe týchto zvierat aj mimo pozemkov žalovaných a po celej oplotenej časti pozemkov žalobkyne. Súd prvej inštancie uviedol, že i napriek tomu, že v súčasnej dobe žalovaná 1/ nechová ovce a kozy, je dôvodné predpokladať, že tak urobí v budúcnosti a ich chov nebude realizovať len na svojich pozemkoch, ale práve na pozemkoch žalovanej celej oplotenej časti. Súd prvej inštancie s poukazom na druh chovaných zvierat, ako aj skutočnosť, že voľne pohybujúce sa zvieratá spôsobujú na pozemkoch žalobkyne škodu zanechávaním výkalov a exkrementov, zničením rastúcich stromov a oplotenia mal za to, že žalobkyňa preukázala potrebu oplotiť pozemok žalovaných 1/, 2/. Žalovaní 1/, 2/ síce svoj pozemok čiastočne oplotili elektrickým oplotením, toto však jednoznačne nezabráni prenikaniu zvierat aj na pozemok žalobkyne, preto toto považuje súd prvej inštancie za nedostatočné. Súd prvej inštancie ďalej zisťoval či žalobkyni, ktorá žiada ochranu svojho vlastníckeho práva, nebráni nič v tom, aby si svoj pozemok oplotila sama. Vzhľadom na špecifickú polohu pozemkov žalobkyne a žalovaných, keď pozemky žalovaných sú obkolesené pozemkami žalobkyne, a pozemky žalobkyne sú oplotené súvislým plotom s viacerými vstupnými bránami, súd prvej inštancie mal za to, že keďže žalobkyňa má svoje pozemky oplotené, nebolo by od nej spravodlivé žiadať, aby oplotila vnútornú časť svojich pozemkov, ktoré sa nachádzajú za oplotením a tieto užívajú žalovaní 1/, 2/. Oplotenie pozemkov žalovaných sa súdu prvej inštancie javilo ako najprimeranejší a najvhodnejší spôsob pre poskytnutie ochrany ohrozeného práva žalobkyne, pretože zamedzenie pohybu chovaných zvierat žalovanými 1/, 2/ je možné iba takým oplotením, ktoré poskytne dostatočnú ochranu na to, aby chované zvieratá neprenikali na okolité pozemky žalobkyne. Vychádzajú z ustanovenia § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala potrebu oplotenia pozemkov ako aj skutočnosť, že ňou navrhovaný spôsob ochrany vlastníckeho práva a to uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ pozemok oplotiť, nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, keďže ako bolo uvedené vyššie, pozemky vo vlastníctve žalobkyne sú v celosti oplotené s viacerými vstupnými bránami jednak pre prechod pešo, ako aj osobnými a nákladnými vozidlami, ktoré žalovaní využívajú aj v súčasnej dobe, a teda oplotenie, ktoré súd uložil vybudovať žalovaným 1/, 2/, nijakým spôsobom nebráni v užívaní susediacich pozemkov a stavieb. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol na stanovisko stavebného úradu - Obce N., ktorý uviedol, že oplotenie parcely KN C XXXX/X a XXXX/X bude možné na základe oznámenia k ohláseniu drobnej stavby vydaného stavebným úradom - Obec N. podľa § 57 stavebného zákona. Uviedol, že na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že stavebný úrad vo svojom stanovisku uviedol, že stavebník bude povinný predložiť ohlásenie drobnej stavby v rozsahu § 5 vyhlášky 453/2000 Z. z. - záväzné stanovisko Okresného úradu T. F., pozemkového a lesného odboru, nakoľko stavba bude umiestnená v ochrannom pásme lesa, pretože po dodržaní podmienok stanovených stavebným úradom žalovaným nebude nič vo vybudovaní oplotenia brániť. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania uviedla navrhované parametre oplotenia, tieto sa súdu prvej inštancie javili ako dostatočné pre požadovaný účel, aby sa zabránilo prenikaniu chovaných zvierat na pozemok žalobkyne. Uviedol, že žalovanými už vybudované oplotenie sa súdu jednoznačne javí ako nedostatočné pre ochranu vlastníckeho práva žalobkyne a práve žalobkyňou navrhované pletivové oplotenie upevnené na oceľových stĺpikoch s betónovým základom v zemi je dostatočné pre to, aby chované psy a hospodárske zvieratá neprenikali z pozemkov žalovaných na pozemky žalobkyne a aby pozemky žalobkyne boli dostatočne chránené. Záverom konštatoval, že v danom prípade existuje potreba vybudovať plot oddeľujúci pozemok žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ a boli splnené všetky podmienky pre záver súdu o uložení povinnosti žalovaným 1/, 2/ tak ako je uvedené vo výroku rozsudku v zmysle návrhu žalobkyne. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123 a § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. V podanom odvolaní poukazovala na to, že je nevyhnutnosťou, aby tomu, kto o poskytnutie ochrany žiada, bráni niečo, aby si plot postavil sám. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď uviedol, že je potrebné postaviť nový plot, pričom existujúce elektrické oplotenie s vyše 6000 voltov je nepostačujúce. Uviedla, že vybudovala uvedené oplotenie na odporúčanie chovateľov a nakúpila ho u autorizovaného predajcu. Vybudovanie oplotenia v rozsahu ako uložil súd prvej inštancie by bolo v celom rozsahu neefektívne. Každé chovné zviera, resp. pes sa cez takéto oplotenie podhrabe, preto pri všetkých takýchto zvieratách sa používa práve elektrické oplotenie, ktoré existuje u žalovanej. Pri psoch je takisto najefektívnejšia zábrana voliéra, ktorú, ako súd prvej inštancie zistil, žalovaná za týmto
účelom vybudovanú má a psy sú v nej zatvorené. Mala za to, že nesprávne vyhodnotenie súdu prvej inštancie spočíva najmä v tom, že žalovaná chovné zvieratá od marca 2018 už nemá, takže potreba oplotenia čo i len v minimálnom rozsahu neexistuje. Odôvodnenie potreby oplotenia tým, že žalovaná v budúcnosti môže vlastniť chovné zvieratá, je len úvahou súdu. Týmto preukázaná potreba oplotenia nebola. Mala za to, že vydaním rozhodnutia, ktorým by bola uložená povinnosť oplotiť pozemky, by bolo zabránené účelnému využívaniu nehnuteľnosti - rodinného domu, nakoľko plot by bol ukončený v zadnej časti rodinného domu, kde sa nachádza vstup do rodinného domu z pozemku, ktorý je priľahlý k rodinnému domu a ktorý žalovaná užíva. Súdu prvej inštancie ďalej vytýkala, že nesprávne vyhodnotil, že bola splnená jedna z podmienok potrebná k vydaniu predmetného rozhodnutia, a to stanovisko obce ako príslušného stavebného úradu. Poukazovala na to, že obec N. poskytla len vyjadrenie, že je možné stavbu oplotenia uskutočniť na základe ohlásenia o drobnej stavbe, avšak možnosť oplotenia závisí od stanoviska Okresného úradu T. F., pozemkového a lesného odboru, ktoré nebolo v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie známe. Ďalej namietala zmenu žalobného petitu na pojednávaní s tým, že takúto zmenu ustanovenie § 123 a § 125 CSP nepripúšťa.
3. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou 1/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalovanej 1/ uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
6. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalovanej 1/ smerujú proti tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jej názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
7. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
8. Pokiaľ žalovaná 1/ v odvolaní namieta nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, v uvedenej súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov a dokazovania, ak dokazovanie zopakuje alebo ho doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie, alebo ak zistí, že súdom prvej
inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov), prípadne, ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). V danom spore odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom vychádzal z predložených dôkazov v konaní a z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiaden rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné súdom prvej inštancie prevedené dokazovanie zopakovať, alebo ho doplniť.
9. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver.
10. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
11. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu
- ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je v tomto smere vyčerpávajúce. Do obsahu základného práva strany podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd nepatrí právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov.
12. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu všetko potrebné dokazovanie na posúdenie medzi stranami spornej veci, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala dôvodnosť svojho nároku a procesnej obrany, ktorými žalovaní popierali uplatňovaný nárok.
13. Občiansky zákonník neukladá priamo povinnosť každému vlastníkovi pozemku oplotiť si svoj pozemok. Je teda na slobodnom rozhodnutí vlastníka pozemku, či postaví plot okolo pozemku, alebo v niektorej jeho časti. V ust. § 127 ods. 2 Občiansky zákonník stanovuje, že na základe žaloby súd môže rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný oplotiť celý pozemok, prípadne zriadiť plot na časti hranice a stanovuje základnú podmienku pre takéto rozhodnutie a síce, že oplotenie je potrebné a ďalšou podmienkou je, aby oplotenie nebránilo účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb. V prípade, že súd zistí potrebu oplotenia pozemku, vyžiada si stanovisko príslušného stavebného úradu k oploteniu pozemku. V zmysle ustálenej judikatúry súdov je účelom uloženia povinnosti vlastníkovi pozemku oplotiť pozemok, zamedziť rušeniu žalobcu, ktoré rušenie vychádza z pozemku žalovaného vlastníka pozemku, a účelom je aj brániť hroziacim škodám. Jedná sa o prípady, kedy je vlastník pozemku rušený napríklad imisiami prenikajúcimi zo susedovho pozemku, napr. pevnými a tekutými odpadmi, alebo ak chované zvieratá vnikajú na susediaci pozemok, tak ako tomu je aj v preskúmavanej veci, teda zdroj rušenia musí byť na pozemku, ktorý má byť oplotený. Uznávaným účelom oplotenia pozemku je aj zamedzenie iným neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Uložiť povinnosť oplotiť pozemok je teda namieste vtedy, ak oplotenie poskytne ochranu pred takým neoprávneným zásahom, ktorým iným spôsobom nejde zabrániť.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním riadne zistil hmotnoprávne predpoklady, na základe ktorých určil povinnosť žalovaným vybudovať oplotenie. V konaní bolo preukázané, že boli ohrozené práva žalobkyne, ktoré nevyhnutne vyžadovali uložiť žalovaným povinnosť postaviť plot. Žalobkyňa preukázala, že oplotením sa zabráni neoprávneným zásahom do práv suseda, ktorým nemožno inak zabrániť. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že voľne pohybujúce sa zvieratá žalovaných spôsobujú na pozemkoch žalobkyne škodu, a to zanechávaním výkalov, exkrementov, zničením rastúcich stromov, oplotenia a pod. Pokiaľ aj v čase ohliadky na mieste
samom boli psy umiestnené vo voliére vedľa rodinného domu žalovaných a po pozemkoch žalobkyne a žalovaných sa voľne nepohybovali, na pozemkoch žalobkyne sa nachádzali psie exkrementy, ktoré svedčili o voľnom pohybe týchto zvierat aj mimo pozemkov žalovaných, práve na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne. Z výsluchu žalovanej 1/ pred súdom prvej inštancie dňa 13.06.2019 vyplýva, že vlastní dvoch psov s tým, že keď ide do práce, dá ich na reťaz, keď príde z práce, nechá ich voľne pobehovať, a keď príde otec žalobkyne, dá ich znova na reťaz. Odvolací súd v nadväznosti na námietku odvolateľky uvedenú v podanom odvolaní, že pri psoch je najefektívnejšia zábrana voliéra, ktorú za týmto účelom vybudovanú má a psy sú v nej zatvorené, poukazuje práve na samotnú výpoveď žalovanej, z ktorej nepochybne vyplýva, že psy nie sú neustále vo voliére, čo by ani nebolo vhodné, avšak je nesporné, že tieto sa s poukazom na výsledky zistené ohliadkou na mieste samom (aj napriek vybudovanému elektrickému oploteniu) pohybujú aj po pozemkoch žalobkyne, kde sa psie exkrementy nachádzali v čase ohliadky, preto je vzhľadom na zistenú situáciu najefektívnejšou zábranou práve vybudovanie oplotenia v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaná 1/ namietala, že chovné zvieratá od marca 2018 nemá, odvolací súd rovnako poukazuje na samotnú výpoveď žalovanej 1/ zo dňa 13.06.2019, kde uviedla, že ovce a kozy sú jej známej, zároveň uviedla, že tieto si berie k sebe a dôvodila tým, že na pozemkoch je veľká tráva a potrebuje trávu spásať. Kozy a ovce sa pohybujú voľne po jej pozemku, ako aj po pozemku žalobkyne. V konaní vypočutá svedkyňa H. Z. uviedla, že žalovaná jej v marci 2018 previedla do vlastníctva ovce, pričom zároveň uviedla, že ju žalovaná oslovila, či by ovce nemohla doviesť znova späť k nej, nakoľko tam má veľkú trávu, nech to ovce spasú, žalobkyňa sa o toto nestará, tak sme sa dohodli, že jej ich tam na 1 - 2 týždne ponechám. Aj z uvedeného vyplýva, že v spore bolo preukázané ohrozenie práv žalobkyne, ktoré nevyhnute vyžadujú uložiť žalovaným povinnosť postaviť plot. Vykonanie takéhoto opatrenia je potrebné. Žalobkyňa v konaní preukázala, že oplotením sa zabráni neoprávneným zásahom do jej práv, ktorým nemožno inak zabrániť.
15. V súlade s ust. § 127 Obč. zákonníka je potrebné uviesť, že v právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytne právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Práva a povinnosti všetkých subjektov susedských vzťahov musia byť rovnaké. Žalobkyňa sa podľa tejto zásady správa, pretože na ochranu svojho vlastníctva vykonala opatrenia a svoj pozemok - vo vnútri ktorého sa nachádza neoplotený pozemok v spoluvlastníctve žalovaných - z vonkajšej strany oplotený má. Uvedeným oplotením nechráni z vonkajšej strany len svoje pozemky, ale aj pozemky žalovaných, ktoré sa nachádzajú vo vnútornej oplotenej časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa má svoje pozemky oplotené, súd prvej inštancie mal správne za to, že nebolo by od nej spravodlivé žiadať, aby oplotila aj vnútornú časť svojich pozemkov susediacich s pozemkami žalovaných. Aj keď výkon vlastníckeho práva nesmie prekročiť zákonom stanovené medze a musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný, tolerancia nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných vlastníkov susediacich nehnuteľností. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv, a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania, alebo niečo vykonajú, a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Tzv. „reciprocita“ medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, keď jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb. Uvedené možno chápať aj tak, že aj v danej veci sa musí jednať o určitú vzájomnú rovnováhu medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Vzhľadom na špecifickú polohu pozemkov žalobkyne a žalovaných, keď pozemky žalovaných sú obkolesené pozemkami žalobkyne, ktoré sú oplotené, súd prvej inštancie s poukazom na druh chovaných zvierat, ako aj skutočnosť, že voľne pohybujúce sa zvieratá spôsobujú na pozemkoch žalobkyne škodu, ktorá skutočnosť nebola sporná, zanechávaním výkalov a exkrementov, zničením rastúcich stromov a oplotenia mal za to, že žalobkyňa preukázala potrebu oplotiť pozemok žalovaných 1/, 2/, pričom oplotenie pozemku elektrickým oplotením považoval za nedostatočné. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným oplotiť pozemok za splnenia hmotnoprávnych predpokladov, ako aj po zistení stanoviska príslušného úradu. Zisťovaniu tohto stanoviska predchádzal záver o objektívnej potrebe oplotenia a zistenia, že oplotenie nebude brániť účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych predpokladov, na základe ktorých určil povinnosť žalovaným vybudovať oplotenie, bez potreby nadbytočného dopĺňania posúdenej skutočnosti. S posúdením danej otázky sa odvolací súd stotožňuje a na správne závery súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu
poukazuje, aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.
16. Pokiaľ v podanom odvolaní je súdu prvej inštancie vytýkané nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené dispozíciou právnej normy).
17. Aj ďalšie v odvolaní uvádzané odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
18. Obsah odvolania žalovanej 1/ nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).