Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/90/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu Mgr. Maroša Feketeho a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: HMG Recovery, k.s., Červeňova 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 333 908, správkyňa úpadcu: GAZZA s.r.o. v konkurze, A. Hlinku 8, Prievidza, IČO: 36 307 092, proti žalovaným: 1/ Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova 462/84, Hlohovec, IČO: 36 253 073, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, 2/ Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, o určenie, že veci nie sú predmetom záložného práva a o vylúčenie vecí z dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 7. novembra 2018 č. k. -113, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalované 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Vecne dôvodil, že žalobkyňa (GAZZA s.r.o.) sa žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2015 domáhala určenia, že trafostanica, VN prípojka, NN prípojka, oplotenie a výťah nie sú predmetom záložného práva, ktoré vzniklo žalovanej 2/ zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 10/113/07 zo dňa 12.12.2007. Zároveň sa žalobkyňa domáhala vylúčenia trafostanice, VN prípojky, NN prípojky, oplotenia a výťahu z dražby č. DDr. 005/2012 vedenej žalovanou 1/. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že 12.12.2007 uzavrela s Dexia banka Slovensko a. s. (teraz žalovaná 2/) zmluvu o terminovanom úvere č. 10/113/07, na základe ktorej jej banka poskytla úver vo výške 896.235,80 eur (27.000.000 Sk). Úver bol zabezpečený na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 10/113/07 zo dňa 12.12.2007 (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva") zriadením záložného práva na nehnuteľnosti v k. ú. O., zapísané v katastri nehnuteľností (ďalej len „KN") na liste vlastníctva č. XXXX (parc. č. 2157/1, parc. č. 2157/7, parc.č. 2157/22, parc. č. 2157/31, stavba na parc. č. 2157/7 súpisné číslo 454-1 - budova hotela), ktorých hodnota predstavovala cca 1.025.692 eur (30.900.000 Sk). Súčasne spoločník žalobkyne C. I. vinkuloval na svojom účte vedenom u žalovanej 2/ v jej prospech sumu 398.327,02 eur (12.000.000 Sk) na účely dodatočného zabezpečenia uvedeného úveru. Toto dodatočné zabezpečenie malo byť prehodnotené, resp. zrušené po ukončení rekonštrukcie zabezpečenej nehnuteľnosti v prípade, že jej hodnota bude dostatočná na zabezpečenie poskytnutého úveru. V roku 2009 bol žalovanej 2/

predložený znalecký posudok, na základe ktorého bola hodnota zabezpečovanej nehnuteľnosti cca 1.450.000 eur (43.682.700 Sk), pričom výška úveru sa znížila jeho splácaním. Žalobkyňa preto požiadala o zrušenie dodatočného zabezpečenia a uvoľnenie vinkulovanej sumy. Žalovaná 2/ konala prvýkrát v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a odmietla vinkulovanú sumu uvoľniť. Uvoľnila len sumu 100.000 eur s tým, že zostávajúcu časť vo výške 298.327,02 eur si ponechala ako zabezpečenie pre prípad, že by sa žalobkyňa dostala do platobnej neschopnosti. Žalobkyňa sa skutočne v roku 2012 dostala do platobnej neschopnosti. V roku 2012 žalovaná 2/ napriek žiadosti žalobkyne, aby sa jednotlivé splatné splátky úveru splácali z vinkulovanej zábezpeky, bez akéhokoľvek upovedomenia žalobkyne úver zosplatnila. Zábezpeku, ktorá bola vlastníctvom spoločníka, započítala a požiadala o okamžité splatenie zvyšnej sumy. Uvedené bolo v rozpore s dohodou. Žalobkyňa nadobudla vedomosť, že žalované začali vyvíjať kroky smerujúce k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Do predmetu dobrovoľnej dražby sa zahrnuli aj veci, ktoré neboli predmetom záložného práva a veci, ktoré boli vlastníctvom tretej osoby. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom súčasne konštatoval nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovanej 1/ (žalovaná 1/ nebola a ani nie je so žalobkyňou v žiadnom záväzkovom vzťahu, uplatnený nárok žalobkyňou s ňou vôbec súvisí), preto vo vzťahu k nej žalobu z tohto dôvodu zamietol. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmluve o zriadení záložného práva bol špecifikovaný predmet záložného práva tak, že ním sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O. a to parc. č. 2157/1, 2157/7, 2157/22, 2157/31, 2157/38 a stavba „Reštaurácia Zobor" súpisné č. 454-1, na parcele 2157/7. V konaní mal súd za preukázané a žalovaná 2/ to potvrdila, že hnuteľné veci označené žalobkyňou ako trafostanica, VN prípojka, NN prípojka, majúce byť podľa tvrdení a názoru žalobkyne predmetom dražby, predmetom dražby nie sú. Preto žaloba bola bezpredmetná a nedôvodná. Základným dokumentom, v ktorom je špecifikovaný predmet vykonávaného záložného práva nebol znalecký posudok, ale samotná záložná zmluva a na ňu nadväzujúce oznámenie o začatí výkonu záložného práva, oznámenie o dražbe. Znalecký posudok bol vyhotovovaný za účelom stanovenia hodnoty predmetu dražby. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že výťah bol nainštalovaný k stavbe až v roku 2008 a oplotenie bolo postavené taktiež v roku 2008, t. j. po uzavretí záložnej zmluvy a nie je predmetom zálohu. Súd prvej inštancie konštatoval, že výťah sa montážou stal súčasťou (mechanickým prírastkom) veci hlavnej

- stavby, ktorá je nepopierateľne predmetom zálohu a potom aj dražby. Na výťah sa teda vzťahuje záložné právo ako na nehnuteľnosť (stavbu), ktorá je zaťažená záložným právom. Pokiaľ ide o oplotenie pozemku, tak plot (oplotenie) nie je súčasťou pozemku, môže však byť jeho príslušenstvom, pokiaľ patrí vlastníkovi pozemku a je ním určený na to, aby sa s pozemkom trvalo užíval. Záložné právo sa zo zákona vždy vzťahuje aj na príslušenstvo zálohu. Ak je zálohom vec, znamená to, že záložné právo sa vždy vzťahuje na veci, ktoré patria vlastníkovi zálohu, hlavnej veci a sú ním určené na to, aby boli so zálohom (hlavnou vecou) trvalo spojené. Je teda zrejmé, že rovnako aj na oplotenie sa vzťahuje záložné právo žalovanej 2/ zriadené na základe zmluvy. Súd prvej inštancie dodal, že záložné právo sa vzťahuje aj na prírastok založenej veci, pričom prírastkom možno mať na mysli to, čo k veci pribudne či už prirodzenou cestou, alebo činnosťou záložcu (napr. prístavba, nadstavba, stavba výťahu, oplotenie). Na základe toho nebol dôvod vylúčiť výťah a oplotenie z dražby, pretože preukázateľne tvorili predmet zálohu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal i so žiadosťou o odročenie pojednávania. Uviedol, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 7.11.2018 bolo advokátovi žalobkyne riadne doručené dňa 24.9.2018. Advokát žalobkyne podaním doručeným súdu 6.11.2018 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a súčasne z uvedeného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Ako prílohu žiadosti predložil fotokópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. V nadväznosti na to ho súd bezodkladne v zmysle upovedomil, že advokátom uvedený dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na pojednávanie (zdravotný stav) súd akceptuje, avšak súd mal zato, že možno od neho spravodlivo žiadať, aby sa na nariadenom pojednávaní nechal zastúpiť. Preto nie je možné nariadené pojednávanie na návrh advokáta žalobkyne odročiť. Odročenie pojednávania pokladal za neúčelné a nehospodárne, pričom v minulosti pojednávanie už odročené z dôvodu na strane žalobkyne bolo. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. , a , vecne úspechom žalovaných 1/, 2/ v konaní v plnom rozsahu (nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ust. . Poukázala na (ďalej len „") s tým, že ústavou je zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvoleného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka súd posudzuje vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Právny zástupca žalobkyne dňa 6.11.2018 oznámil súdu, že je práceneschopný a pojednávania sa z uvedeného dôvodu nemôže zúčastniť. Súčasne požiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Uvedenej žiadosti súd nevyhovel a vo veci rozhodol. V zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry je práceneschopnosť relevantný dôvod na odročenie pojednávania. Súd nie je spôsobilý skúmať diagnózu stanovenú lekárom a hodnotiť spôsob liečby. Týmto postupom súd prvej inštancie žalobkyni znemožnil obhajobu jej práv a porušil jej právo na spravodlivý proces. Súd neoznámil neakceptáciu ospravedlnenia neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi. Ďalej poukázala na . K veci samej uviedla, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci samej.

3. Žalovaná 1/ navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolacie dôvody žalobkyne sú neopodstatnené a postup súdu prvej inštancie v súvislosti s neodročením pojednávania považuje za správny. Súd mohol vykonať pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Navyše išlo o druhú žiadosť o odročenie pojednávania z jeho strany.

4. Žalovaná 2/ navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí so všetkými relevantnými tvrdeniami a náležite sa vyjadril ku všetkým sporným skutočnostiam.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Okresný súd Trenčín uznesením z 5.6.2019 č. k. -66 v spojení s opravným uznesením zo 4.7.2019 č. k. -91 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka obchodnej spoločnosti GAZZA s.r.o. Správcom úpadcu je spoločnosť MG Recovery, k.s., ktorá podaním z 8.7.2020 v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov podala návrh na pokračovanie v konaní (správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, keď odvolací súd bol odvolacími dôvodmi viazaný, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu ( ).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 6.11.2018 o 8.44 hod. boli súdu prvej inštancie mailom doručené ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobkyne. K žiadosti bolo pripojené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti právneho zástupcu žalobkyne (Mgr. C. I.) z 5.11.2018. Dňa 6.11.2018 o 14.06 hod. (na mailovú adresu, z ktorej bola predmetná žiadosť o odročenie pojednávania odoslaná) súd prvej inštancie oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že jeho žiadosť neakceptuje. Okrem iného uviedol, že hoci ide o dôležitý dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nemôže dostaviť, od advokáta možno spravodlivo žiadať, aby sa dal na pojednávaní zastúpiť iným advokátom s tým, že predmetná vec nie je skutkovo, ani právne náročná.

9. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

10. Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

11. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

12. Podľa ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

13. Zákon vytvára konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom a tento žiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného pravidla existujú dve výnimky: a/ existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním (pôjde predovšetkým o situáciu, ak objektívna prekážka na strane zástupcu strany sporu, ktorá je advokátom nastala deň predchádzajúci alebo v deň termínu pojednávania, t. j. v takom krátkom časovom okamihu, že nebolo možné aby si advokát na základe substitučného plnomocenstva ustanovil zástupcu, b/ advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 684 s.).

14. Bolo nepochybné, že v danej veci práceneschopnosť právneho zástupcu žalobkyne predstavovala dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (čo konštatoval i súd prvej inštancie, i keď nadbytočne rozoberal zdravotný stav právneho zástupcu).

15. Aj v zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že práceneschopnosť, ktorá nastala dva dni pred pojednávaním nie je dôvod, ktorý by nastal krátko pred pojednávaním. V danej veci advokát súdu prvej inštancie netvrdil a ani preukázal, že by žalobkyňa odôvodnene trvala na jeho osobnom zastúpení a preto bolo spravodlivé žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom ( ).

16. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (porov. R 66/2017) pokiaľ súd neodročil pojednávanie, pričom neakceptoval riadnu žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania bez toho, aby podľa ustanovenia (predtým ) túto skutočnosť oznámil strane sporu na emailovú adresu uvedenú spôsobom určeným zákonom, ide o postup, ktorým súd znemožnil realizovať strane sporu jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V danom prípade, však k pochybeniu súdu prvej inštancie nedošlo.

17. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že argumentácia žalobkyne o neoznámení neakceptovania žiadosti o odročenie pojednávania nebola dôvodná, pretože súd prvej inštancie v zmysle postupoval a dňa 6.11.2018 o 14.06 hod. (na mailovú adresu, z ktorej bola predmetná žiadosť o odročenie pojednávania odoslaná) oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že jeho žiadosť neakceptuje (č. l. 108 a 109 spisu). Je potrebné dodať, že v tomto oznámení súd prvej inštancie veľmi podrobne uviedol i dôvody nevyhovenia žiadosti právneho zástupcu žalobkyne. Predmetný postup súd prvej inštancie opísal aj v odôvodnení svojho rozsudku (odsek 4).

18. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť a to upovedomiť žiadateľa o odročenie pojednávania o tom, že tejto žiadosti nevyhovie, splnil a tak umožnil strane sporu rozhodnúť sa o ďalšom postupe so všetkými procesnými dôsledkami. Oznámenie súdu umožnilo strane konania prijať rozhodnutie o prehodnotení svojej neúčasti na pojednávaní, resp. zabezpečenie zastúpenia iným advokátom.

19. Pre úplnosť sa dodáva, že predmetná vec nie je právne a ani skutkovo zložitá, vo veci nebolo otvorené ani pojednávanie, spisový materiál taktiež nemožno považovať za rozsiahly. V danom prípade išlo o druhú žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania pre jeho práceneschopnosť (prvej žiadosti bolo vyhovené).

20. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pojednávanie neodročil a vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán.

21. Pokiaľ ide o vec samú, odvolateľka neuviedla žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Žalobkyňa len zopakovala argumentáciu uvedenú v žalobe, bez akejkoľvek konkrétnej reakcie na právne posúdenie súdom prvej inštancie (keď napr. vo vzťahu k žalobkyni 1/ bola žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie), opísala konštatovania súdu prvej inštancie a uviedla, že tvrdenia súdu neboli správne. Žalobkyňa v odvolaní len všeobecne nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, neuviedla však žiadne také okolnosti, ktoré by mali relevanciu zvrátiť preskúmavané rozhodnutie. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov (a to aj v časti argumentácie vo vzťahu k znaleckému posudku, s ktorou argumentáciou sa odvolací súd plne stotožnil), ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací preto ani nemal námietky s ktorými by sa vo vzťahu k veci samej mohol a mal vysporiadať. Odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

22. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

23. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

24. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalované 1/, 2/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa). Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle zistené neboli. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.