Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-23-2020.pdf
PDF · 87.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava dieťa rodičov: matka - U. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXXX/XX, Q., a otec - T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom U. 5, Q., toho času vo výkone väzby v H. na výkon väzby a v H. na výkon trestu odňatia slobody Q., so sídlom K. 5, Q., v konaní na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletý L. K., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka. III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne a to do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, vždy vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. IV. Styk otca s maloletým sa neupravuje.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.02.2020 v spojení s jeho doplnením doručeným súdu dňa 20.02.2020, sa matka domáhala, aby bol maloletý L. zverený do jej osobnej starostlivosti s jej výlučným zastupovaním a správou majetku maloletého s tým, že otec bude zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 200 eur mesačne s neupraveným stykom.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že s otcom maloletého spolu nežijú, už dlhšie neudržiavajú partnerský vzťah a navyše otec je v súčasnej dobe väzobne stíhaný. V súčasnosti matka s L. žije u svojich rodičov v X - izbovom byte v U., kde sa budú zdržiavať aj v budúcnosti. R., pre ktorý žiada výlučné zastupovanie a správu majetku maloletého je dlhodobá nezamestnanosť otca, jeho nezáujem o hľadanie zamestnania, závislosť na alkohole a jeho trestné stíhanie v súvislosti s ublížením na zdraví pod vplyvom alkoholu spôsobeným maloletému L.. Otec výživné neplatí.
3. Súd vo veci vykonal dokazovania výsluchom matky, otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými matkou - potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a správou z ústavu na výkon väzby.
4. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Od toho obdobia je maloletý výlučne v jej osobnej starostlivosti a otec na jeho výživu finančne neprispieva. Je pravdou, že za synom chodil a doniesol mu hračky alebo oblečenie, ale inak nemal k nemu vzťah ako otec. Otec žil u svojich rodičov. Dňa 19.12.2019 otcovi spadol L. z pleca tak, že mal prasknutú lebku s následnou X-mesačnou liečbou. B. matka syna bránila, vtedy ju otec fyzicky napadol, dal jej facku, na čo zavolala políciu a aktuálne je už otec vo výkone trestu odňatia slobody na dobu rok a X mesiace. L. uviedla, že je nemajetná, býva u svojich rodičov, ktorí obaja ešte pracujú. Rodičom na domácnosť ani
za bývanie neprispieva, oni jej finančne pomáhajú. Ukončila strV. školu bez maturity a v tomto odbore nikdy nepracovala, do nástupu na materskú dovolenku robila čašníčku. Teraz nemôže ani brigádovať, lebo sa stará sama o maloletého. So zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá a aktuálne ani maloletý. S maloletým má bežné výdavky primerané veku. S otcom sa dohodli, že výživné bude platiť od jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Otec raz za týždeň synovi voláva. O jeho príjmoch počas ich spolužitia vedomosť nemala, iba vie, že predával oblečenie. Matka tiež uviedla, že chce, aby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody otec absolvoval protialkoholickú liečbu, pretože nechce, aby sa otec so synom stretával pod vplyvom alkoholu.
5. Súd vykonal výsluch otca prostredníctvom dožiadaného súdu. Otec uviedol že s návrhom súhlasí, ako aj s výškou výživného 200 eur mesačne a to po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Aktuálne zaradený na prácu nie je. Ďalej uviedol, že za obdobie od 02/2019 následne nepracoval na zmluvu, ani na živnosť, živil sa spolu s kamarátom predajom značkového oblečenia. V pracovnom pomere nebol. Nie je spoločníkom ani konateľom v žiadnej obchodnej spoločnosti. Nehnuteľnosti ani cenný hnuteľný majetok nevlastní, iba mobil v hodnote 500 eur. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredné odborné učilište chemické s maturitou. V minulosti pracoval ako čašník, pomocné práce, v kuchyni. Nemá žiadne zvýšené náklady. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody býval s rodičmi, na financovaní domácnosti sa podieľal nákupmi. Vo výkone trestu odňatia slobody je od 12/2019 a trest mu končí 4/2021. Odsúdený bol pre trestný čin výtržníctva. S maloletým je momentálne v kontakte telefonicky. Po prepustení z výkonu trestu by sa chcel o maloletého starať a pomáhať priateľke pri výchove.
6. Kolízny opatrovník odporučil, aby súd vyhovel návrhu matky.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého nie sú a neboli manželmi, pričom nežijú ako rodina v spoločnej domácnosti. Maloletý má v súčasnosti 2 roky, pričom náklady na jeho výživu sú bežné primerané jeho veku, jeho zdravotný stav je dobrý. Matka s maloletým žije u svojich rodičov v Petržalke, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke. Je nemajetná a poberá prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur a rodičovský príspevok vo výške 370 eur, pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako N. Otec v posledných 12 mesiacov pred začatím konania nebol zamestnaný v pracovnom pomere, nevykonával ani podnikateľskú činnosť, živil sa predajom S.. Má ukončené stredoškolské vzdelanie chemické s maturitou, ale v tomto obore nepracoval. Jeho pracovné skúsenosti sú N.rípadne pomocné práce v B. 8. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 18.12.2020 vyplýva, že otec bol pracovne zaradený od 23.11.2020, pričom z následnej správy zo dňa 14.01.2021 vyplýva, že jeho pracovná odmena za mesiac 11/2020 bola XX,XX eur a za mesiac XX/XXXX XX,XX eur v čistom.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
17. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
18. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
19. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
20. Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade sú vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy rodičia maloletého L. spolu nežijú, splnené zákonné podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Matka maloletého, ktorá zabezpečuje faktickú osobnú starostlivosť o dieťa sama od jeho narodenia má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého L.. Súd teda považoval za vhodné a účelné vyhovieť v tomto smere návrhu aj z dôvodu, že sa maloletý od uvedenej doby výlučne u matky fyzicky zdržuje, a teda takýmto rozhodnutím došlo k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym. Nakoľko s poukazom na to, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, nezabezpečuje osobne výchovu dieťaťa, a teda svoje rodičovské povinnosti k maloletému reálne nevykonáva, súd vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia považoval za dôvodné fakticky čiastočne obmedziť rodičovské práva a povinnosti otca tým, že aj z praktických dôvodov ponechal výlučne na matku maloletého jeho zastupovanie a správu jeho majetku.
23. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, v tejto časti súd prihliadol na to, že otec s navrhovanou výškou výživného súhlasil, čím potvrdil, že v jeho schopnostiach a možnostiach je vyživovaciu povinnosť v uvedenej výške plniť. Súd rozsah vyživovacej povinnosti otcovi stanovil v súlade so záujmami dieťaťa a zistenými schopnosťami a možnosťami otca, keď mal za to, že niet dôvodu, aby bola fakticky celá ťarcha výživy maloletého prenášaná na matku, keď súd nemal za preukázané žiadne objektívne dôvody, ktoré by mali negatívny vplyv na zárobkové možnosti a schopnosti otca. Otec je zdravý, v produktívnom veku. Povinnosťou rodiča je vyživiť svoje deti a to aj na vlastný úkor. Súd v tejto súvislosti zohľadnil nárok maloletého na rodinné prídavky vo výške 24,95 eur, ktoré sú určené na úhradu niektorých nákladov dieťaťa, ako aj podiel vyživovacej povinnosti matky, ktorá napriek osobnej starostlivosti o maloletého, ktorou kompenzuje časť zo svojej vyživovacej povinnosti, je povinná zabezpečovať aj zostávajúcu časť nákladov na výživu maloletého, pričom v súčasnosti, keď je matka na rodičovskej dovolenke, sú jej zárobkové možnosti obmedzené, preto je na mieste, aby otec plnil vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu. Súd zohľadňoval bežné odôvodnené náklady na výživu dieťaťa vo veku maloletého L., keď zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého ako oprávnenej osoby, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka. Súd aj vzhľadom na spotrebný charakter výživného považoval takto určenú výšku výživného za primeranú tak odôvodneným aktuálnym potrebám maloletého a s poukazom na vyššie uvedené aj zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca.
24. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým súd v zmysle § 25 ods. 2 Zákona tento neupravil.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.