Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-9-2020.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Pc/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký vo veci navrhovateľky- osoby oprávnenej na výživné: V. G., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XXX, A. N. proti osobe povinnej platiť výživné: O. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 9P/2/2013-27 zo dňa 27.03.2013 v časti výživného na V. G., nar. XX.XX.XXXX tak, že osoba povinná platiť výživné je od 01.09.2020 p o v i n n á prispievať na výživu plnoletej V. G., nar. XX.XX.XXXX výživným zvýšeným zo sumy 100 € mesačne na sumu 130 € mesačne, ktoré výživné bude otec zasielať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej na výživné.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2020 do 28.02.2021 vo výške 780 € je otec p o v i n n ý zaplatiť do rúk plnoletej V. G., nar. XX.XX.XXXX do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku na 400 € mesačne od 1.9.2020. Navrhovateľka tvrdila, že: -rozsudkom zo dňa 27. marca 2013 bolo jej otcovi určené výživné 100 eur mesačne -si dala prihlášku na VŠ do Ružomberka -bude bývať na internáte, za ktorý sa platí 77 eur mesačne -jej matka S. G. pracuje v kuchyni ako pomocná sila s príjmom 500 eur mesačne, nakoľko jej zamestnávateľ skrátil pracovný čas na 6 hodín denne -bývajú v 3-izbovom byte, za ktorý matka platí 230 eur mesačne; okrem toho spláca hypotéku v sume 220 eur mesačne -jej matka má ešte vyživovaciu povinnosť voči mal. Z. O., nar. 10.7. 2014 -spolu s nimi v byte bývajú ešte jej bratia O. G. nar. X.X.XXXX a O. G. nar. X.X. XXXX -jej otec O. G. pracuje niekde v Čechách, ale presnú adresu jej nechce povedať -výživné platí nepravidelne a je zato aj tresne stíhaný -nestretáva sa s ňou, iba jej niekedy zavolá -aktuálne výživné nepokrýva jej náklady na štúdium ( č. l. 1 ) -naposledy bola s otcom v telefonickom kontakte niekedy pred Vianocami; odvtedy jej však na jej správy neodpísal.
2. Otec sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd považuje za preukázané, že rozsudkom sp. zn. 9P/2/2013-27 zo dňa 27.3.2013 Okresný súd Považská Bystrica zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na vtedy maloletú V. z 30 % životného minima na 100 € mesačne. V čase vyhlásenia tohto rozsudku navrhovateľka navštevovala 7. ročník základnej školy. Otec navrhovateľky pracoval v zahraničí v prístave. Súd považuje ( výsluchom navrhovateľky ) za preukázané, že jej brat O. poberá invalidný dôchodok cca. 340 €; tento invalidný dôchodok pritom poberá 4, možno 5 rokov. Jej brat O. v máji 2020 skončil strednú školu v A. a v súčasnosti pracuje ako kaderník. Od septembra 2020 chodí na Katolícku univerzitu v Ružomberku. Internát jej nebol pridelený a do školy preto počas prezenčnej výučby musela každý deň cestovať vlakom. Od konca októbra 2020 výučba prebieha dištančnou formou. V čase prezenčnej výučby do školy dochádzala každý deň vlakom, čo bolo bezplatné. Lístky na vlak si kupovala iba prvých pár dní - t. j. do času, kým si nevybavila bezplatné cestovanie. V súvislosti s vysokoškolským štúdiom v súčasnosti nemá nejaké väčšie výdavky. Jediným väčším výdavkom bola suma 50 € za podanie prihlášky. Kým nebolo v škole dištančné vzdelávanie, denne minula na stravu 4 €, a to počas každého z pracovných dní v týždni. Na oblečenie si už dlhší čas nič na nekúpila, akurát topánky za 30 €. Na hygienické potreby potrebuje 10 € na týždeň, možno na dva. Býva spolu s matkou a 3 bratmi v 3-izbovom byte, v ktorom býva aj matkin priateľ. V súvislosti s týmto bytom matka platí 230 € mesačne ako splátku hypotéky a 250 € mesačne za kúrenie, vodu a energie. Matka v súčasnosti pracuje s príjmom 480 €, čo stačí akurát na zaplatenie výdavkov na byt. Pokiaľ ide o platenie výživného otcom, v januári, v decembri a v októbri tento nejaké peniaze poslal. Išlo asi o sumu 300 €, pričom však mama tieto peniaze aj tak musela vrátiť štátu, nakoľko štát jej platil náhradné výživné. Mohla si nechať iba 100 €, ktoré otec poslal na ňu. Súd považuje za preukázané, že otec navrhovateľky bol v období od 17.9.2019 do 16.3.2020 zamestnaný v spoločnosti G. Z.. F..P.., pričom jeho priemerný vymeriavací základ bol 538,31 € ( č. l. 7 ).
4. Súd vyslúchol navrhovateľku a oboznámil sa s obsahom spisu sp. zn. 9P 2/2013 a s prehľadom vymeriavacích základov otca. Súd týmto dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
6. Z produkovaných dôkazov je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá je o 7 rokov a 10 mesiacov staršia a tak sa náklady na jej výživu nepochybne zvýšili. Náklady na jej výživu sa okrem nákladov spojených s jej prirodzeným vývojom a rastom zvýšili aj tým, že navrhovateľka sa stala od septembra 2020 študentkou vysokej školy. Pomery sa však podstatne zmenili aj na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného, t.j. v čase vydania rozhodnutia sp. zn. 9P/2/201-27 zo dňa 27.3.2013 mal okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke aj vyživovaciu povinnosť k vtedy mal. O. a k vtedy mal. O.. Táto podstatná zmeny pomerov na strane otca pritom spočíva v tom, že tieto dve vyživovacie povinnosti zanikli - a to z dôvodu, že syn O. je poberateľom invalidného dôchodku vo výške cca. 340 € ( a teda tento je schopný sám sa živiť ) a že syn O. ukončil stredoškolské štúdium a našiel si prácu ( a teda aj tento je schopný sám sa živiť ).
7. Vzhľadom na horeuvedenú zmenu pomerov súd preto výživné na navrhovateľku zvýšil - a to od 1.9.2020 ( hoci navrhovateľka návrh podala už 26.8.2020, zvýšiť výživné žiadala až od 1.9.2020 - viď č. l. 27 pv ). Pokiaľ ide o rozsah tohto zvýšenia, súd vychádzal z toho, že je v schopnostiach a možnostiach otca zarábať 470 € netto mesačne ( vymeriavaciemu základu 538 € totiž zodpovedá čistá mzda cca. 470 € ). Príjmu otca 470 € mesačne netto a potrebám vysokoškoláčky ( strava min. 4 € denne, hygienické potreby 10 € týždenne, výdavky na oblečenie, poplatky za pripojenie na internet atď. ) je pritom podľa názoru súdu adekvátne výživné 130 € mesačne.
8. Pokiaľ sa však navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného na 400 €, súd jej návrh v rozsahu nad 130 € zamietol - a to z dôvodu, že príjem jej otca nie je taký vysoký, aby mu umožňoval platiť výživné 400 € mesačne.
9. Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že v súčasnosti sa v súdnej praxi vychádza z toho, že dieťa schopnosť samé sa živiť nadobúda ukončením prípravy na budúce povolanie - t. j. ukončením denného stredoškolského štúdia a ak pokračuje v dennom vysokoškolskom štúdiu, tak až ukončením tohto vysokoškolského štúdia. Táto judikatúrna línia vyjadrujúca názor, že rodičia sú povinný financovať potreby dieťaťa aj v čase, keď toto získava „vyššie vzdelanie“ pritom vznikla pred rokom 1989 ( viď Z IV s. 655 ). Odvtedy sa však výrazne zmenili spoločenské pomery, čo sa v oblasti vysokého školstva prejavilo tak, že vysoké školy prijímajú omnoho viac záujemcov, než tomu bolo pred rokom 1989. V porovnaní s minulosťou ale zrástli aj náklady na toto štúdium a na študentský život - ale oproti minulosti vznikla možnosť štúdium na VŠ financovať tzv. študentskou pôžičkou. S prihliadnutím na tieto spoločenské zmeny po roku 1989 by teda už plnoleté dieťa nemalo očakávať a vyžadovať, aby jeho vysokoškolské štúdium a jeho životné náklady počas vysokoškolského života financovali výlučne jeho rodičia. Takéto očakávanie by snáď mohlo byť legitímne v prípade, že príjmy rodičov už plnoletého dieťaťa sú nadštandardné. Ak však príjmy rodičov už plnoletého dieťaťa nadštandardné nie sú, podľa názoru súdu je možné spravodlivo od dieťaťa očakávať, aby k financovaniu svojho štúdia prispelo aj samotné - keď už inak nie, tak čerpaním tzv. študentskej pôžičky.
10. K zvýšeniu výživného došlo od 1.9.2020 a teda nie je fyzicky možné, aby otec zvýšené výživné za obdobie od 1.9.2020 do 28.2.2021 zaplatil v lehote podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine (t.j. aby výživné bolo zaplatené mesiac vopred). Súd preto výživné za minulé obdobie vyjadril tak, že vyčíslil výšku dlhu (nedoplatku) za minulé obdobie pred rozhodnutím súdu.
11. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že trvalý pobyt otca bol zrušený na návrh jeho bývalej manželky. Aby ale osoba, ktorej trvalý pobyt bol zrušený, mala adresu, je potrebná aktivita tejto osoby - konkrétne je potrebné, aby sa samotná takáto osoba prihlásila na trvalý pobyt s tým, že iba v takom prípade bude adresou občana adresa sídla obecného úradu. Otec sa však na trvalý pobyt neprihlásil a preto za jeho adresu nemožno považovať adresu obecného úradu ( viď § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. ). Keďže otec nemá adresu ( resp. adresu, o ktorej by súd vedel ), súd mu nielen návrh, ale aj predvolanie na pojednávanie doručil postupom podľa § 106 ods. 3 C. s. p. ( ktoré ustanovenie upravuje postup v prípade, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov ) Pokiaľ je registri obyvateľov v súvislosti s trvalým pobytom otca uvedené „Prečín“, toto nie je adresa - na to, aby doručovateľ mohol doručiť zásielku, totiž nestačí poznať iba meno obce, ale je nevyhnutné poznať aj meno ulice a číslo domu ( za adresu teda nemožno považovať púhe meno obce).
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo i) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 C.m.p.).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.