Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_14CoCsp-5-2020.pdf
PDF · 81.74 KB
No categories available
14CoCsp/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 75009 Paríž, Boulevard Haussmann 1, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom 811 09 Bratislava - Staré Mesto, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava - Staré Mesto, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: K. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. E., B. XXXX/XX, t.č. O. I. - G. Y., so sídlom XXX XX L. XX, v konaní Okresného súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. 20Csp/55/2019 o zaplatenie 2.768,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie p r e r u š u j e do skončenia konania o ústavnom návrhu na konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bol podaný na Ústavný súd SR dňa 30. 07. 2020 a je vedený pod evidenčným číslom spisu: 1730/2020.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol meritórne vo veci rozsudkom č.k. 20Csp/55/2019-83 zo dňa 10.09.2019, ktorým súd výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku a výrokom II. súd rozhodol o trovách prvoinštančného konania a vyslovil, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval (okrem iných zákonných ustanovení) aj § 54a veta prvá Občianskeho zákonníka a s poukazom na toto ustanovenie súd ex offo skúmal, či nedošlo k premlčaniu uplatneného práva žalobcu. Súd prvej inštancie potom vzhľadom na závery zdôvodnené v bodoch 17. a 18. odôvodnenia rozsudku potom konštatoval premlčanie celého uplatneného nároku žalobcu a žalobu zamietol ako nedôvodnú.
3. Voči rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu sumy 1.806,50 eur s príslušenstvom podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ohľadom konštatovania premlčania nároku žalobcu vzhľadom na nepreukázanie dodržania postupu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nesúhlasí so záverom súdu, že celý jeho uplatnený nárok je premlčaný.
4. Podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
5. Podľa ustanovenia § 164 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
6. Podľa ustanovenia § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
7. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova (§ 165 ods. 2 CSP).
8. Inštitút prerušenia konania ponúka procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý v danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci pokračoval a to až do doby, kým iný súd alebo orgán nerozhodne o otázke významnej pre rozhodnutie súdu, alebo kým súd sám neodstráni prekážku, ktorá mu bráni pokračovať v konaní. V citovanom ustanovení § 164 CSP ide o prípad, kedy súd po zvážení charakteru prekážky postupu konania môže konanie prerušiť. Nejde o prípady, kedy platná právna úprava vyžaduje, aby súd obligatórne rozhodol o prerušení konania (§ 162 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP.), prerušenie konania je fakultatívneho charakteru a preto závisí výlučne od úvahy súdu.
9. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konania (vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania) bude skúmanie správnosti právneho posúdenia premlčania nároku žalobcu. V konkrétnom prípade však je relevantné aj to, že súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu premlčania nároku bez procesnej aktivity protistrany - žalovanej a ex offo, s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, prihliadol na premlčanie a nárok žalobcu v celom rozsahu ako premlčaný zamietol. 10. Odvolací súd má vedomosť o tom, že procesným podaním zo dňa 17.06.2020 Okresný súd Martin podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade predmetného zákonného ustanovenia § 54a vety prvej Občianskeho zákonníka s Ústavou SR podľa čl. 125 Ústavy SR, ktorý prijal Ústavný súd SR dňa 30.07.2020 a je vedený pod evidenčným číslom spisu : 1730/2020. Z obsahu predmetného návrhu o súlade právneho predpisu s Ústavou SR mal odvolací súd preukázané, že podstatou argumentácie navrhovateľa v uvedenej veci je skutočnosť, že súd dospel k záveru, že uvedená úprava následkov premlčania práva a prihliadania naň ex offo súdom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a to s jej ust. čl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 1 ods. 1. Okresný súd preto svoje konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 54a vety prvej Občianskeho zákonníka s Ústavou SR. V návrhu Okresný súd Martin konštatoval : „Súd vidí nesúlad ust. § 54a veta prvá Občianskeho zákonníka, ktoré má vo veci použiť, s ust. čl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v tom, že jeho použitie spôsobuje nerovnosť veriteľov v súdnych konaniach neumožnením prístupu k súdu a neposkytnutím ochrany majetku niektorým z nich výlučne na tom základe, že sú veriteľmi zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade však súd dospel k záveru, že zvýhodňovanie dlžníkov zo spotrebiteľských zmlúv v porovnaní s dlžníkmi z iných občianskoprávnych zmlúv spôsobom, aký vyplýva z predmetného ustanovenia, nie je nevyhnutné a proporcionálne. Dlžníci zo spotrebiteľských zmlúv majú rovnaké možnosti obrany proti uplatňovaniu premlčaných práv ako dlžníci z ostatných občianskoprávnych zmlúv. Ani princíp ochrany spotrebiteľa neodôvodňuje také zvýhodňovanie dlžníka zo spotrebiteľských zmlúv, ktorým je spotrebiteľ, v porovnaní s dlžníkmi z iných občianskoprávnych zmlúv, aby súd aj bez námietky prihliadal na premlčanie práva, ktoré má byť (avšak nemôže byť) proti nemu uplatnené. Uvedené podľa súdu jednoznačne vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. februára 2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, ktorým vyslovil nesúlad ust. §5b zákona č. 250/2007 Z, z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a v zmysle ktorého nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky nielen takéto zvýhodňovanie dlžníka-spotrebiteľa v porovnaní s veriteľom-dodávateľom, ale aj v porovnaní s dlžníkom z inej ako spotrebiteľskej zmluvy. Navyše zvýhodňovanie dlžníka zo spotrebiteľských zmlúv, ktorým je dodávateľ, v porovnaní s dlžníkmi z iných občianskoprávnych zmlúv nemožno odôvodniť ani princípom ochrany spotrebiteľa, teda na toto zvýhodňovanie takéhoto dlžníka nie je daný žiadny rozumný dôvod. Nesúlad predmetného ustanovenia s ust. čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vidí súd v tom, že je v právnom štáte neprijateľné a v rozpore s jeho základnými princípmi, predovšetkým s princípom trojdelenia štátnej moci, aby zákonodarca konal v zjavnom rozpore s rozhodnutím ústavného súdu. Ako sám zákonodarca v dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu uvádza, prijatím tohto ustanovenia reagoval na už spomenutý nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. februára 2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60. V zmysle tohto nálezu, ako už tiež bolo spomenuté, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky nielen zvýhodňovanie dlžníka-spotrebiteľa v porovnaní s dlžníkom z inej ako spotrebiteľskej zmluvy spôsobom, aký vyplýva z predmetného ustanovenia. Napriek tomu zákonodarca ako reakciu na tento nález prijal úpravu, ktorá ešte viac zvýhodňuje dlžníka-spotrebiteľa v porovnaní s dlžníkom z inej ako spotrebiteľskej zmluvy a neodôvodnene dokonca zvýhodňuje aj dlžníka-veriteľa. Zákonodarca teda nerešpektoval právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v tomto náleze, a to napriek tomu, že tento vo svojom náleze načrtol aj vhodné spôsoby nápravy situácie spotrebiteľov v sporoch s dodávateľmi inými formami.“
11. Odvolací súd je toho názoru, že predmetom konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR, ktoré inicioval návrhom Okresný súd Martin a ktorý bol prijatý Ústavným súdom SR dňa 30. 07. 2020 a je vedený pod evidenčným číslom spisu: 1730/2020, je riešená otázka zásadného právneho významu aj z hľadiska právneho posúdenia uplatneného nároku v danej veci. Vyriešenie tejto otázky má/môže mať zásadný vplyv aj na rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu, nakoľko žalobca namieta správnosť a zákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol nárok žalobcu po tom, ako ex offo skúmal premlčanie nároku s poukazom na sporné ustanovenie § 54a vety prvej Občianskeho zákonníka.
12. Vzhľadom na právne posúdenie veci, odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku z hľadiska právneho posúdenia veci a aplikácie zákonných ustanovení, v nadväznosti aj na odôvodnenie návrhu na začatie konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR, sú podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade dané relevantné dôvody na prerušenie konania, nakoľko je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné, aby mal odvolací súd pred tým, ako o odvolaní žalobcu meritórne rozhodne, vyriešenú otázku, ktorá je predmetom prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR o návrhu, aktuálne vedeného pod evidenčným číslom spisu: 1730/2020.
13. Za predpokladu, že bola z relevantných dôvodov napadnutá ústavnosť zákonného ustanovenia, ktoré bolo pri rozhodovaní súdom prvej inštancie aplikované a len v dôsledku aplikácie tohto zákonného ustanovenia bol nárok žalobcu bez procesnej aktivity protistrany súdom zamietnutý, bude vhodné prebiehajúce konanie prerušiť do vyriešenia otázky ústavnosti a súladnosti zákonného ustanovenia § 54a vety prvej Občianskeho zákonníka s Ústavou SR. Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 164 CSP dané konanie prerušil do skončenia konania pred Ústavným súdom SR vo veci návrhu vedeného pod evidenčným číslom spisu : 1730/2020, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).