Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-1-2021.pdf
PDF · 100.77 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa: G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. S. B. XXX/XX, XXX XX L., v súčasnosti sa zdržiava na adrese: B. XXX/X, XXX XX O. 4, Y., proti oprávnenému z vyživovacej povinnosti: E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. II XXX/XX, XXX XX L., o návrhu na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie oprávneného z vyživovacej povinnosti proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 26.08.2020, č. k. 8Pc/9/2019-108, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/168/2014-24 zo dňa 02.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2015, o výživnom tak, že navrhovateľovi z n i ž u j e výživné pre oprávneného z vyživovacej povinnosti zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 30 Eur mesačne od 01. septembra 2018; výživné je splatné v pravidelných opakujúcich sa sumách, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti. II. Zameškané výživné za dobu od 01. septembra 2018 do 31. júla 2020 v sume 690 Eur je navrhovateľ p o v i n n ý zaplatiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti do 31.08.2020. III. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenému z vyživovacej povinnosti, za dobu od 01.03.2017 do 31.08.2018, z r u š u j e . IV. Súd vzájomný návrh oprávneného z vyživovacej povinnosti na zvýšenie výživného zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne z a m i e t a . V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenému naďalej trvá, keďže oprávnený ešte nenadobudol schopnosť sám sa živiť. Vyživovaciu povinnosť si plní aj matka oprávneného z vyživovacej povinnosti. Súd vzal pri rozhodovaní do úvahy, že navrhovateľ sa v jednej polovici podieľa na výdavkoch ním preukázaných spolu s družkou (nájomné). Pred jeho zaplatením si musí plniť vyživovaciu povinnosť ku dvom maloletým deťom (spolu s družkou), ale aj vyživovaciu povinnosť k oprávnenému z vyživovacej povinnosti. Súd mal preukázanú zmenu pomerov u navrhovateľa, ktorý bol síce zamestnaný, dvakrát išlo o pracovný pomer na dobu určitú, ale bola mu vyplatená len minimálna mzda. Pokiaľ bol nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti (bod 6 odôvodnenia rozhodnutia) a neskôr počas pandémie COVID-19 poberal dávku nemocenského poistenia. Nebolo teda v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa možné platiť súdom
určené výživné v sume 150,- € mesačne, toto nezodpovedalo jeho životnej úrovni, čo bolo dokazovaním preukázané. O znížení výživného súd rozhodol od 01.09.2018, t. j. odvtedy, ako oprávnený z vyživovacej povinnosti začal znovu študovať na E. F. vo J., ale v inom študijnom programe: S. a študuje dennou formou štúdia. Dokazovaním súd zistil, že pomery sa zmenili aj u oprávneného, a to v tom, že sa zvýšili jeho odôvodnené potreby (ubytovanie na internáte, strava, hygienické potreby, obuv, ošatenie, nákup študijných pomôcok atď.). Keďže možnosti a schopnosti navrhovateľa nedovoľujú s prihliadnutím na jeho životnú úroveň, aj výživné od navrhovateľa môže oprávnenému z vyživovacej povinnosti pokryť len jeho nevyhnutné a nie všetky odôvodnené potreby. Súd prihliadol aj na to, že v dôsledku pandémie COVID-19 došlo u oprávneného z vyživovacej povinnosti k zníženiu niektorých výdavkov (ubytovanie, cestovné), keďže od 09.03.2020 už nie je ubytovaný v študentskom domove. Na druhej strane sa však zdržiava v domácnosti matky, ktorá počas celej doby prispieva na jeho odôvodnené potreby. Súd vzal do úvahy aj to, že poberá daňový bonus a prídavok na dieťa a spolu s výživným od navrhovateľa budú nie všetky, ale nevyhnutné odôvodnené potreby oprávneného z vyživovacej povinnosti uspokojené. O splatnosti výživného súd rozhodol v súlade s § 77 ods. 1 zákona o rodine s tým, že zameškané výživné za dobu od 01.09.2018 do 31.07.2020 v sume 690,- € (30,- € x 23 mesiacov) zaplatí navrhovateľ do 31.08.2020, čím bude naplnený aj účel výživného, ktoré bol povinný platiť mesačne vopred a do dispozície oprávneného z vyživovacej povinnosti sa dostane čo najskôr. Zhodným tvrdením navrhovateľa a oprávneného z vyživovacej povinnosti, a zo správy E. (bod 8 odôvodnenia rozsudku) mal súd preukázané, že v dobe od 01.03.2017 do 31.08.2018 oprávnený z vyživovacej povinnosti neštudoval, nebol výživou odkázaný na rodičov, a preto za toto obdobie súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenému zrušil. Pokiaľ oprávnený z vyživovacej povinnosti vzájomným návrhom žiadal zvýšiť výživné zo sumy 150,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výživné v tejto sume nezodpovedá možnostiam a schopnostiam navrhovateľa, ale ani nevyhnutným odôvodneným potrebám oprávneného, súd potom návrh oprávneného na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 62, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona o rodine, § 121 CMP. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozsudku sa odvolal oprávnený. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že ponechá naposledy určené výživné v sume 150,- € mesačne. Taktiež žiadal, aby súd rozhodol o nezrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenému z vyživovacej povinnosti za dobu od 01.03.2017 do 31.08.2018. Uviedol, že navrhovateľ presne vedel, kedy oprávnený ukončil štúdium na strednej škole a takisto výživné v sume len 20,- € poslal oprávnenému iba do mája 2016, kedy oprávnený maturoval. Oprávnený sa domnieva, že navrhovateľ vedel aj o jeho štúdiu na vysokej škole, ale tak, ako po celý život, ani teraz sa nestaral a prestal sám od seba platiť výživné. Súd nemal dostatok dôkazov a za ukončením štúdia po prvom semestri videl len nedostatok kreditov oprávneného na postup do druhého semestra, čo je aj pravda, ale bolo za tým vážne ochorenie jeho matky, o ktorú sa staral, a ktorá zostala na nemocenských dávkach. Oprávnený nemal finančné prostriedky na štúdium, museli si požičať auto, platila sa hypotéka na byt, v ktorom bývajú. Peniaze si požičali od rodiny. V tom období bol oprávnený evidovaný na úrade práce a nedostával žiadne dávky, mali ho do 26 rokov živiť rodičia. Od 01.09.2018 je oprávnený študentom bakalárskeho študijného programu Y. Q. J.. V zahraničí si zarobil len na to, aby zaplatili dlhy. Od 01.11.2017 matka oprávneného nastúpila znova do práce. Oprávnený si nevedel nájsť prácu, robil si rekvalifikačný kurz cez úrad práce v L.. Nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti od 01.03.2017 do 31.08.2018, pretože v tomto období bol evidovaný na úrade práce, ale nedostával žiadne dávky. Potom robil 5 mesiacov, ale zárobok nepokryl ani všetky dlhy, ktoré si vyžiadala matkina liečba. Oprávnený si myslí, že navrhovať aj teraz ako vždy v minulosti, keď sa určuje výživné, si dá výpoveď v práci. Dňa 03.06.2019 podával návrh na zníženie výživného a od 16.05.2019 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Oprávnený v školskom roku 2020/2021 bude mať vyššie náklady na štúdium, ak chce dokončiť bakalársky stupeň, v tomto poslednom treťom ročníku musí zaplatiť aj školné, je to 800,- €.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že netušil, že prebieha pojednávanie na zvýšenie výživného. Svoju vyživovaciu povinnosť si voči oprávnenému plnil, kým oprávnený nedoštudoval na strednej škole a nakoľko nevedel, že chce pokračovať v štúdiu a má ešte dve neplnoleté deti, platiť prestal. Keby mal informácie ohľadne jeho štúdia, pokračoval by v platení výživného. Na zameškané výživné si požičal od sestry a musel jej to aj vrátiť, nakoľko v tom období bol evidovaný na úrade práce a má ešte dve maloleté deti, čo okresný súd zohľadnil. Poprel, že by podal výpoveď kvôli výživnému, má povinnosť aj voči svojej družke a ich deťom, a týmto krokom by ohrozil aj ich existenciu. O. je veľké mesto, ale s prácou to nie je jednoduché ani tam. Akokoľvek by aj chcel, nemá možnosť platiť 150,- € mesačne svojmu dospelému synovi, musí brať ohľad aj na svoje ďalšie dve neplnoleté deti.
5. Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ ako jeho otec sa o neho celý život nezaujímal. S platením výživného boli stále problémy a aj suma výživného bola minimálna 20,- €. Nemyslí si, že znížiť výživné zo sumy 150,- € na sumu 30,- € je v dnešnej dobe vzhľadom k jeho situácii adekvátne. Je študent a žije len s matkou. Trvá na tvrdení, že otec sa vždy evidoval na úrade práce, keď sa riešilo výživné. Poukázal na to, že situácia sa na strane jeho otca zmenila, vrátil sa na Slovensko, zamestnal sa, zmenili sa jeho majetkové pomery. Dlžné výživné doplatil navrhovateľ oprávnenému pod hrozbou odňatia slobody k 01.09.2018 a odvtedy poslal 09.10.2020 jedenkrát sumu 130,- €. Nebolo dohodnuté, že mu dlžné výživné bude platiť v splátkach. Zameškané výživné od 01.09.2018 do 31.07.2020 v sume 690,- € mu mal navrhovateľ zaplatiť do 31.08.2020.
6. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorý podľa jeho názoru dôsledne a objektívne preskúmal skutkovú podstatu jeho návrhu. Tvrdenia oprávneného (jeho syna), že sa o neho celý život navrhovateľ nezaujímal sú nepravdivé až klamlivé. Poukázal na to, že bývalá manželka sa všemožnými spôsobmi snažila, aby to celé tak dopadlo. Keď sa so synom odsťahovala zo spoločnej domácnosti maloletý mal len tri mesiace a odvtedy robila všetko pre to, aby kontakt so synom stratil. Navrhovateľovi je úprimne ľúto, že oprávnený žije v takejto dezinformácii a sám dobre vie, že keď už bol starší, snažil sa ho navrhovateľ vyhľadať cez sociálne siete, ale nikdy na jeho pokusy nereagoval. Navrhovateľ bol 17 rokov riadne prihlásený na prechodnom pobyte v Y. republike, vždy bol zamestnaný, takže riadne odvádzal zdravotné a sociálne poistenie. Za celú dobu ho nikto nehľadal, aby sa mohol brániť voči rozsudku, ani to, že mu rastie dlh na výživnom a bol postavený pred hotovú vec a musel zaplatiť pre neho a jeho rodinu likvidačný dlh 3 700,- €. Ako uviedol v predchádzajúcom vyjadrení, splácal pôžičku od sestry, teda nevedel vyplatiť celú sumu zameškaného výživného naraz. To aj oprávnenému napísal a vyplatil mu 3x po 130,- €.
7. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v § 154 a nasl. CMP.
8. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v konaniach, ktoré začínajú len na návrh, odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (a contrario § 65 CMP, § 379 CSP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP").
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti. Okresný súd v postačujúcom rozsahu vykonal všetky relevantné dôkazy, z ktorých zistil potrebné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správne príslušné právne normy. Odvolací súd námietky oprávneného z vyživovacej povinnosti uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. Súd prvej inštancie komplexne posúdil pomery tak na strane navrhovateľa ako povinného z vyživovacej povinnosti, tak aj na strane oprávneného z vyživovacej povinnosti. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že schopnosti a možnosti navrhovateľa, jeho majetkové pomery ako aj príjem v plnom rozsahu odôvodňujú návrh otca na zníženie výživného od doby tak, ako to určil okresný súd v napadnutom rozhodnutí.
15. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že došlo k zmene pomerov tak na strane povinného ako aj oprávneného z vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ v konaní preukázal, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému v sume 150,- € mesačne. Okresný súd mal preukázané, že navrhovateľ v období od marca 2018 do novembra 2018 bol zamestnaný v reštaurácii, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, poberal minimálnu mzdu 14.000 Kč (536,58 Eur); v dobe od novembra 2018 do marca 2019 tiež v reštaurácii, kedy mal pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, skončil uplynutím doby a bola mu vyplatená minimálna mzda 14.000 Kč (536,58 Eur). Následne bol nezamestnaný, poberateľ podpory v nezamestnanosti (v dobe od 16.05.2019 do 15.10.2019, bod 6. odôvodnenia rozsudku). Počas pandémie COVID-19 navrhovateľ poberal dávky nemocenského poistenia (OCR: od 18.03.2020 do 31.03.2020 4.018 Kč = 154 Eur, od 01.04.2020 do 30.04.2020 v sume 11.490 Kč = 440,38 Eur). Ešte bol posudzovaný jeho nárok na dávku (OCR za dobu od 18.03.2020 do 30.06.2020 č.l. 100 spisu). Navrhovateľ sa od 02.06.2020 zamestnal, pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 01.06.2021, za mesiac jún 2020 mu bola vyplatená mzda 16.440 Kč (630,10 Eur), ktoré skutočnosti okresný súd podrobne popísal v bode 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ žije s družkou, ktorá je zamestnaná a jej príjem predstavuje 778,05 € mesačne a má spolu s družkou dve maloleté deti. Správne okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť otca vzhľadom na tieto skutočnosti, a to od 01.09.2018 na sumu 30,- € mesačne, t. j. od doby, kedy navrhovateľ začal opätovne študovať na E. univerzite vo J. v inom študijnom programe, a to dennou formou štúdia, tak ako to vyplýva zo správy od E. univerzity vo J..
16. Pokiaľ okresný súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa za obdobie od 01.03.2017 do 31.08.2018, a oprávnený nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti, uvedená námietka oprávneného nie je dôvodná. V konaní pred okresným súdom bolo jednoznačne preukázané, a oprávnený uvedenú skutočnosť ani nepopiera, že od 01.09.2018 je študentom bakalárskeho študijného programu Y.. Od 01.09.2016 do 24.02.2017 bol oprávnený tiež študentom E., avšak od 25.02.2017 do 26.03.2017 bol evidovaný na úrade práce, od 27.03.2017 do 22.07.2017 bol samoplatca, od 23.07.2017 do 30.11.2017 pracoval v GB, od 08.12.2017 do 03.07.2018 bol evidovaný na úrade práce, kde absolvoval rekvalifikačný kurz, od 04.07.2018 do 03.08.2018 pracoval na dohodu v O., a. s., a od 06.08.2018 do 21.09.2018 pracoval v NL. Uvedené skutočnosti oprávnený uviedol aj v odvolaní. Študentom E. univerzity vo J. od 24.02.2017 prestal byť z dôvodu, že nemal dostatok kreditov na postup do druhého semestra, a preto oprávnený ukončil štúdium po prvom semestri a zostal evidovaný na úrade práce, tak ako je to vyššie uvedené. Okresný súd mal teda jednoznačne preukázané, že oprávnený v uvedenom období bol schopný sám sa živiť, nepokračoval v štúdiu dennou formou, a preto v tomto období povinnosť rodičov (navrhovateľa) vyživovať svoje dieťa zanikla. Súhrnne teda možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby, čo v danom prípade bolo jednoznačne preukázané. Námietky oprávneného, že v období, keď bol evidovaný nedostával žiadne dávky a tiež, že keď aj pracoval, ale zárobok nepokryl ani všetky dlhy, nie sú relevantné. Podstatné je, že oprávnený v uvedenom období nepokračoval v štúdiu po dovŕšení 18 rokov dennou formou, evidoval sa na úrade práce, poprípade pracoval, a teda bol schopný samostatne sa živiť, a preto okresný súd správne zrušil vyživovaciu povinnosť v období od 01.03.2017 do 31.08.2018.
17. Pri stanovení výšky výživného na oprávneného, okresný súd správne vychádzal len z príjmu navrhovateľa, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému. Pokiaľ v odvolaní oprávnený poukazoval aj na príjem družky, uvedená námietka nie je dôvodná, nakoľko družka navrhovateľa nemá vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému, a preto okresný súd nemohol zohľadňovať aj jej príjem.
18. Taktiež námietka oprávneného ohľadom zameškaného výživného, ktoré mal navrhovateľ zaplatiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti do 31.08.2020, čo navrhovateľ neučinil, nie je dôvodná vo vzťahu k zníženiu, resp. zrušeniu vyživovacej povinnosti.
19. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).