Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/403/2010

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľov, IČO: 36 039 039, proti povinnému: C. V., O.. XX.XX.XXXX, K.. XX.XX.XXXX, O. V. V. XXX/X, XXX XX V. vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, o sťažnosti oprávneného, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.12.2020, č.k. -17 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Uznesením zo dňa 16.12.2020, č.k. -17 tunajší súd zamietol námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 26.03.2020 vedenom pod sp. zn. , EX 1556/2010 vydanom súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou.

2. Dňa 13.01.2021 bola tunajšiemu súdu doručená sťažnosť oprávneného proti vyššie uvedenému uzneseniu. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že „Zákonodarca v citovanom zákone výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na ich náhradu, výslovne by tak ustanovil.“ Oprávnený uviedol, že súd nesprávne uviedol, že dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Vyššie uvedené právne závery a aplikovaný výklad príslušných právnych noriem (najmä a , ) nepovažuje za správne, ale za prísne formalistické, ktoré majú za následok odmietnutie poskytnutia práva na súdnu ochranu s účinkami denegatio iustitiae. Podľa upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré vyhotovuje súdny exekútor v zmysle ak sa stará exekúcia zastavila, obsahuje výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie teda predstavuje formu rozhodnutia jednak o zastavení starej exekúcie (ak boli pre zastavenie splanené zákonné dôvodu) a zároveň aj rozhodnutie o paušálnych trovách, pokiaľ si ich exekútor uplatnil v súlade so nezohľadnil skutočnosť, že trovy exekúcie sú v zmysle judikatúry súkromnoprávnym nárokom súdneho exekútora. Podľa sám súdny exekútor rozhoduje o uplatnení nároku na paušálne trovy, a to dokonca vo forme „upovedomenia o zastavení starej exekúcie“ (ktorej súčasťou je výzva na uhradenie paušálnych trov), ktoré má podľa silu exekučného titulu. Výklad aplikovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý má za následok odmietnutie preskúmania skutočností, či si súdny exekútor v upovedomení uplatnil nárok na paušálne trovy v súlade so zákonom, nie je ničím iným ako odmietnutím spravodlivosti. Takýto výklad súdu, v zmysle ktorého námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku

na náhradu trov starej exekúcie, by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných práv, ktoré mu a Exekučný poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a navodil by právny stav, ktorý zrejme nemá v podmienkach európskej legislatívy obdobu. Takýto prehnane formalistický výklad dotknutých ustanovení je nezlučiteľný so základnými princípmi právneho štátu a vo svojich dôsledkoch nepochybne porušuje základné práva oprávneného na prístup k súdu a na súdnu ochranu podľa SR, tiež právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s účinkami denegatio iustitiae. Súd pri vyslovení záveru, že námietky možno podať iba proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, celkom jednoznačne prehliada skutočnosť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie, aby bolo vydané v súlade so , musí spĺňať zákonné predpoklady, a to nielen vo vzťahu k zastaveniu starej exekúcie, ale aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu paušálnych trov, ktorý musí byť uplatnený v súlade s . Záver súdu, že „V zmysle ustanovenia veta prvá , v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle , alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie.“ zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, nakoľko aby bolo upovedomenie vydané v súlade so zákonom ako celok, musí byť zákonné ako celok, vrátane uplatneného nároku na náhradu paušálnych trov. Pokiaľ tomu tak nie je, čo i len vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu paušálnych trov, je súd oprávnený takéto rozhodnutie na základe podaných námietok zrušiť, resp. zrušiť ho v časti, v ktorej súd zistí rozpor so zákonom. Odôvodnenie súdu s poukazom na možnosť vyvodenia prípadnej disciplinárnej zodpovednosti je pre rozhodnutie súdu o podaných námietkach právne irelevantné a neodôvodňuje záver súdu, aby sa súd namietanou neoprávnenosťou účtovania trov v rozpore s nezaoberal. Disciplinárna zodpovednosť, resp. ani prípadne spáchaný disciplinárny delikt totiž nevylučuje preskúmavanie zákonnosti postupu exekútora pri uplatňovaní nároku na paušálne trovy, pokiaľ to oprávnený namieta. Oprávnený je preto povinný na prípadnú nezákonnosť poukázať už v podaných námietkach, ešte predtým ako toto rozhodnutie nadobudne povahu exekučného titulu, a súd by sa mal aj s touto námietkou vecne zaoberať, nakoľko aby bolo upovedomenie vydané v súlade so zákonom ako celok, musí byť zákonné ako celok, vrátane uplatneného nároku na náhradu paušálnych trov. Pokiaľ totiž upovedomenie o zastavení starej exekúcie (vrátane časti o priznaní paušálnych trov) nadobudne povahu exekučného titulu, oprávnený v prípade exekučného vymáhania trov zo strany súdneho exekútora bude môcť v súlade s ustálenou judikatúrou vznášať na svoju obranu už len námietky založené na skutočnostiach, ktoré nastali potom, ako rozhodnutie (upovedomenie) nadobudlo účinky exekučného titulu. Prípadnú nesprávnosť budúceho exekučného titulu musí ten, komu je povinnosť uložená namietať už pri vydaní rozhodnutia, pokiaľ v čase rozhodnutia existujú skutočnosti brániace uloženiu povinnosti a tieto skutočnosti musí uplatniť do času, kým rozhodnutie nadobudne účinky exekučného titulu. Neskôr môže povinný namietať už len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcii. Ako už podrobne uviedol v podaných námietkach oprávnený má za to, že samotné znenie o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých vo svojich ustanoveniach nerieši presný čas, kedy bola resp. kedy mala byť exekúcia zapísaná do CRE. Uvedené upravujú iné právne predpisy, a to la ods. 1 a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), pričom v ustanovení účinného do 31.3.2017 je explicitne a gramaticky celkom jednoznačne uvedená povinnosť súdneho exekútora vykonať zápis všetkých exekúcií do CRE do 30.6.2016. Tuje potrebné upozorniť, že ak by mala byť skutočnosť zápisu starej exekúcie do CRE skúmaná ku dňu účinnosti tak, by zákonodarca použil prítomný čas pomocného slovesa „byť“ a ustanovenie by formuloval tak, že „ide o starú exekúciu, ktorá NIE JE zapísaná v centrálnom registri exekúcii“. Oprávnený už v námietkach poukázal na znenie dôvodovej správy k v zmysle ktorej strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do CRE podľa ustanovení účinného do 31.3.2017. Podľa názoru oprávneného je v predmetnom prípade potrebné vykladať právnu normu podľa úmyslu zákonodarcu (ratio legis). Na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že tu nejde ani o retroaktívne pôsobenie zákona, totiž nespája určité právne následky so skorším porušením povinnosti, ale s objektívne zistiteľnou právnou skutočnosťou, ktorá nastala v minulosti a síce, či stará exekúcia bola k 30.06.2016

zapísaná do CRE alebo nebola zapísaná, pričom ak zapísaná nebola, v takom prípade súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov nemá. Táto zákonná úprava teda nijakým spôsobom nepôsobí do minulosti, čo je základným pojmovým znakom retroaktivity, ale výhradne do budúcnosti. S poukazom na uvedené má za to, že včasnosť zápisu do CRE je nespochybniteľne jednou z kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na paušálne trovy konania, ktorú musí mať súd jednoznačne preukázanú. Oprávnený upozorňuje na jednu zo základných všeobecných zásad civilného sporového konania, že ten, kto si uplatňuje nárok, ktorého vznik odvodzuje od určitej právnej skutočnosti, nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, t.j. nielen, že musí tvrdiť, že daná právna skutočnosť nastala a nárok vznikol, ale musí tieto svoje tvrdenia preukázať. Ak teda zákonné ustanovenie obsahuje negatívne vymedzenie nároku na náhradu trov starej exekúcie a stanovuje, že ak stará exekúcia nebola (k 30.06.2016) zapísaná do CRE, nemá súdny exekútor nárok na náhradu trov starej exekúcie, potom súdny exekútor uplatňujúci svoj súkromnoprávny nárok musí preukázať, že stará exekúcia k 30.06.2016 bola do CRE zapísaná. Má za to, že ak sa súdny exekútor ani nepokúša preukázať včasný zápis do CRE ale len tvrdí, že námietky sú neodôvodnené, lebo exekúcia je v CRE zapísaná, z uvedeného nám jednoznačne vyplýva, že predmetná exekúcia v CRE nebola zapísaná včas. Tiež oprávnený zdôrazňuje, že CRE pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát o exekučnej činnosti súdnych exekútorov, ktorého nevyhnutnou a elementárnou súčasťou je aj dátum prvotného zápisu exekúcie do CRE, ako aj dátum každej zmeny zapisovaných údajov. Samotná skutočnosť, že tento údaj o dátume prvotného zápisu exekúcie do CRE nie je podľa Exekučného poriadku súčasťou verejne dostupných údajov o exekúciách zapisovaných do CRE, nie je a nemôže byť na ťarchu oprávneného pri posudzovaní podmienok vzniku súdneho exekútora na náhradu trov starej exekúcie. Tvrdenie, že predmetná exekúcia nebola zapísaná v CRE oprávnený v podaných námietkach uviedol ako svoju obranu voči uplatnenému nároku vzhľadom na absenciu tvrdení a dôkazov o tom, že exekúcia v CRE zapísaná bola. Je to práve súdny exekútor, ktorý uplatňuje svoj súkromnoprávny nárok, a preto ho musí v konaní jednoznačne preukázať (navyše, keď zákonná úprava v tento nárok za určitých, negatívne uvedených podmienok, vylučuje).

3. Podľa (ďalej len „“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 4. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

5. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

6. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

7. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

9. Podľa , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

11. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

12. Podľa , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

13. Podľa , námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

14. Podľa , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia .

16. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.

17. Podľa § 211a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje: a) označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, b) spisová značka súdu podľa písmena a), c) označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, d) spisová značka exekučného spisu exekútora, e) deň, mesiac a rok 1. udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, 2. vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie, 3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti, f) označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, g) ak ide o povinného 1. fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska, 2. fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, 3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

18. Podľa veta druhá, námietky voči paušálnym trovám nie sú prípustné. Súd takéto námietky nemusí skúmať a uznesením ich odmietne. Keďže výška paušálnych trov starej exekúcie je stanovená priamo zákonom, nemá zmysel pripúšťať námietky proti paušálnym

trovám starej exekúcie. Teda skúmať upovedomenie o zastavení starej exekúcie v časti paušálnych trov starej exekúcie sa prieči zákonu, a preto je toto neprípustné.

19. Súd v prvom rade k tvrdeniu oprávneného, že pri uplatnenom nároku na paušálne trovy súd dospel k nesprávnemu záveru o neprípustnosti námietok voči uplatnenému nároku na paušálne trovy, čo je dôvodom na odmietnutie námietok a nie ich zamietnutie, uvádza, že sám oprávnený vo svojich námietkach proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uviedol, že nepripúšťa podanie námietok proti paušálnym trovám, avšak uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov. Nakoľko podľa druhá veta , námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Keďže výška paušálnych trov starej exekúcie () je stanovená priamo zákonom (35 €), nemá zmysel pripúšťať námietky proti paušálnym trovám starej exekúcie. Súd teda nerozhodoval o výške paušálnych trov exekúcie, ale o nároku na náhradu paušálnych trov, kedy je potrebné buď námietkam vyhovieť, alebo zamietnuť, a nie odmietnuť ako uviedol oprávnený. Z obsahu námietok oprávneného, a taktiež podľa jeho tvrdení, vyplýva, že oprávnený podal námietky proti nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov a nie proti paušálnym trovám ako takým. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal dôvodmi podanej sťažnosti voči nároku súdneho exekútora.

20. Po opätovnom preštudovaní predmetného exekučného spisu súd zistil, že vedenie Centrálneho registra exekúcií i presné údaje, ktoré sú v ňom zaznamenané, taxatívne stanovuje § 211a ods. 1 Exekučného poriadku. Údaj o tom kedy bola exekúcia do registra zapísaná, teda zákon neuvádza. Nie je to preto ani žiadnou funkcionalitou samotného registra. Dátum, kedy bola exekúcia skutočne zapísaná je možné zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Skutočnosť, že exekútor nemá nárok na trovy exekúcie, ak táto nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií, bola upravená až s účinnosťou od 01.01.2020. Zápis v Centrálnom registri exekúcií z hľadiska možno preto posudzovať najskôr k 01.01.2020. Postup pre prípady exekúcií nezapísaných do Centrálneho registra exekúcií dodnes upravuje Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis, zmenu alebo výmaz údajov v Centrálnom registri exekúcií, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov bezodkladne Slovenská komora exekútorov, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov.

21. Súd poukazuje na to, že explicitne neuvádza, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, ak nebola zapísaná do Centrálneho registra včas, uvádza len, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, ak nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Z uvedeného vyplýva, že podstatnou skutočnosťou je len to, že predmetná exekúcia bola v čase rozhodovania súdu zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Presný dátum zápisu nie je dôležitý, a ani ho nie je možné z Centrálneho registra zistiť. Ako už súd uviedol, je možné ho zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Dôvodová správa k uvádza, že strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. V zmysle Exekučného poriadku, exekútor bol povinný do 30.06.2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií. V súvislosti so zriadením centrálneho registra exekúcií bola týmto ustanovením zakotvená všetkým exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť na území Slovenskej republiky povinnosť vykonať do registra exekúcií zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých im boli exekučnými súdmi udelené poverenia na vykonanie exekúcie. Súdni exekútori boli teda povinní vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií do Centrálneho registra exekúcií.

22. Súd lustráciou Centrálneho registra exekúcii zistil, že predmetná exekúcia je v danom registri zapísaná. Súd taktiež preskúmal podané námietky oprávneného, ako aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a zistil, že podané námietky oprávneného sú nedôvodné. Podľa vedomosti súdu, má oprávnený možnosť preveriť si, či bola alebo nebola exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, nakoľko oprávnený disponuje prístupom do tohto registra, čo oprávnený vo svojich námietkach aj sám potvrdil.

23. Nakoľko explicitne neuvádza, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie v prípade, že exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri včas, ale

ustanovuje len dôvod nezapísania exekúcie do Centrálneho registra vôbec a súdny exekútor uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že predmetná exekúcia je zapísaná v Centrálnom registri.

24. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. )

25. Oprávnený je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo súdneho exekútora vylučujú. Z toho vyplýva, že nedokazuje iba ten, ktorý žiada priznať nárok, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na oprávneného ako osobu popierajúcu nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov exekúcie.

26. Súd je toho názoru, že v prípade, ak účastník spochybňuje preukázanú skutočnosť súdnym exekútorom, ktorú súd považuje za nepochybnú, prenáša sa dôkazné bremeno na tohto účastníka. Teda ak oprávnený namieta nezapísanie exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, dôkazné bremeno musí v prípade podania námietok voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uniesť oprávnený, pričom v tomto prípade sa tak nestalo.

27. Nakoľko súd lustráciou zistil, že predmetná exekúcia je zapísaná do Centrálneho registra exekúcií, a oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal opak, má súd za to, že sú splnené podmienky na priznanie nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov.

28. Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu č. -28 zo dňa 13.05.2020, v ktorom konštatuje, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateliek, ktorou sa domáhali ústavne konformného výkladu a aplikácie za nedôvodnú, pretože súdni exekútori v dotknutých exekučných konaniach nemali diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií a tento nárok si uplatnili v súlade s platným právom.

29. Na základe uvedeného súd opätovne preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ako aj sťažnosť oprávneného proti uzneseniu tunajšieho súdu 16.12.2020, č.k. -17 a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné