Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-54-2020.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Subarea
7CoE/54/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. P., nar. XX., septembra XXXX, zomr. XX. júla XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX A. I., občan Slovenskej republiky, o vymoženie 142,15 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 22756/12, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 9Er/382/2012-40 zo dňa 30. augusta 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Revúca č. k. 9Er/382/2012-40 zo dňa 30. augusta 2018 z r u š u j e .
II. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 9Er/382/2012-40 zo dňa 30. augusta 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 15. novembra 2012 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol doručený návrh na vykonanie exekúcie spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 4. októbra 2012, ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 142,15 Eur s prísl. a exekučný titul, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 2. augusta 2011, sp. zn. SR 07197/11. Exekučným titulom bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 460,15 Eur spolu s príslušenstvom. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 610400347 uzatvorenej dňa 30. septembra 2010 medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, na základe čoho bola následne vyplnená zmenka. Rozhodcovský súd si právomoc spor prejednať a rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej v deň uzatvorenia Zmluvy. Exekučný súd posúdil predmetnú Zmluvu podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ ako dodávateľ zaväzuje spotrebiteľovi poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s poplatkom. Povinný mal postavenie spotrebiteľa, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ako osobitná zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom, avšak exekučný súd ju nepovažoval za individuálne dojednanú. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená súčasne so Zmluvou. Povinnému neumožňuje od nej odstúpiť v primeranej lehote a ani neobsahuje ustanovenie o poučení povinného o tom, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou na poskytnutie spotrebiteľského úveru. Rozhodcovská zmluva síce umožňuje vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ide tak o značne nerovné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, čím povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať. Daná rozhodcovská zmluva je tak v zmysle § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka a hľadí sa na ňu akoby platne nebola nikdy uzatvorená. Rozhodcovský súd teda nemal nikdy danú právomoc vydať exekučný titul. Ním vydaný exekučný titul predstavuje nulitný právny akt, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie ako základný predpoklad pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a začatie samotnej exekúcie, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 Rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Exekučný súd následne zistil, že povinný dňa 24. júla 2016 zomrel, pričom Uznesením Okresného súdu Revúca č. k. 6D/116/2016, Dnot 161/2016 zo dňa 21. septembra 2016 bolo konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. októbra 2016.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie podľa § 161 ods. 1 a 63 ods. 1 CSP zastavil.
5. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 4. októbra 2012 spísaním návrhu na začatie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom. Exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 9Er/382/2012-40 zo dňa 30. augusta 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd ďalej zistil, že pred vydaním napadnutého uznesenia povinný dňa 24. júla 2016 zomrel, pričom Uznesením Okresného súdu Revúca č. k. 6D/116/2016, Dnot 161/2016 zo dňa 21. septembra 2016 bolo konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, a teda na strane povinného niet právneho nástupcu, s ktorým by bolo možné vo veci konať. Odvolací súd výzvou zo dňa 17. decembra 2020 vyzval oprávneného v zmysle § 382 CSP, aby vyjadril k možnému použitiu § 62 a 63 CSP v nadväznosti na § 161 CSP. Oprávnený v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 21. decembra 2020 uviedol, že netrvá na podanom odvolaní.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 380 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
9. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci neoblo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
13. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok nemá osobitné ustanovenie pre prípad, ak účastník konania zanikne počas konania, podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku sa uplatní úprava § 63 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Exekučný súd konal so zomrelým povinným, pričom vydal napadnuté uznesenie, v ktorom ako povinného označil v tom čase mŕtvu fyzickú osobu. Exekučný súd tak konal s osobou, ktorá nebola účastníkom konania. Neboli preto splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
14. Keďže podľa § 380 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel ako nemajetný, a teda niet dediča po povinnom ako poručiteľovi, odvolací súd konanie podľa § 63 ods. 1 CSP zastavil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).