Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-62C-9-2021.pdf
PDF · 124.02 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-62C/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Račianska – Reality, a.s. so sídlom Račianska č. 1523/71, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 284 219, zastúpeného advokátom: JUDr. Miloš Barbuš, Štúrova č. 13, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: REAL Development s.r.o. so sídlom Bazovského č. 5, Bratislava, IČO: 35 965 819, zastúpenému spoločnosťou: AK-Valápka s.r.o. so sídlom Bazovského č. 3138/5, Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 54 379 113, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý odstrániť stavbu – garáž so súpisným číslom 10936, postavenú na pozemku parcely registra „C“ KN, parc. č. 12100/30, nachádzajúcom sa v katastrálnom území A. B., obec Bratislava – mestská časť Nové Mesto, okres C. D. a je p o v i n n ý vypratať pozemok parcely registra „E.“ KN, parc. č. 12100/30 o výmere 18 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území A. B., obec Bratislava – mestská časť Nové Mesto, okres C. D., vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava na liste vlastníctva LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 a to všetko do 30 (tridsiatich) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava III ako vecne a miestne príslušnému súdu dňa 26.01.2021, žalobca sa domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného (E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX, C.) uloženia povinnosti odstrániť stavbu – garáž špecifikovanú v prvom výroku tohto rozsudku a vypratať vo výrokovej časti špecifikovaný pozemok, na ktorom je garáž postavená a to všetko v lehote tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobný návrh odôvodnil vecne tým, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „E.“ č. XXXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. B., obec BA – m. č. Nové Mesto, okres C. D. a právny predchodca žalovaného je vlastníkom stavby – garáže so súp. č. 10936 postavenej na parcele č. XXXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, pričom žalovaný, resp. jeho právny predchodca užíval stavbu na základe rozhodnutia bývalého ONV – odbor výstavby s tým, že sa jedná o dočasnú stavbu. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola uzatvorená nájomná zmluva na pozemok nachádzajúci sa pod stavbou garáže vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného s tým, že doba nájmu uplynula a nájomca si doposiaľ nesplnil svoju povinnosť upravenú v čl. IV ods. 4.4 nájomnej zmluvy, keďže predmet nájmu nevypratal a tento neodovzdal prenajímateľovi a aj po uplynutí doby nájmu nehnuteľnosť - pozemok užíva tým, že je na ňom umiestnená stavba právneho predchodcu žalovaného. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 09.10.2000, sp. zn. 22Cdo 1997/2000, žalobca mal za to, že v tomto prípade nejde o režim neoprávnenej stavby v zmysle ust. § 135c OZ. Na pozemku, na ktorom je nehnuteľnosť právneho predchodcu žalovaného umiestnená, má žalobca investičný zámer s už vyhotovenou projektovou dokumentáciou a vzhľadom na to, že na
základe rozsudku o vyprataní pozemku nie je možné v danom prípade odstrániť garáž žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu), navrhol zaviazať právneho predchodcu žalovaného na odstránenie stavby z pozemku žalobcu, a zároveň z dôvodu nenaplnenia podmienok upravených v § 676 ods. 2 OZ žaluje aj o vypratanie pozemku. Žalobca podporil svoje skutkové tvrdenia dôkazne výpisom z listu vlastníctva LV č. XXXX pre katastrálne územie A. B. a nájomnou zmluvou zo dňa 08.04.2019.
2. Právny predchodca žalovaného sa písomne vyjadril k žalobe tak, že navrhuje žalobu zamietnuť, nakoľko stavba garáže síce bola postavená na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 05.04.1971 ako stavba dočasná na dobu do 31.12.1980, avšak už dňa 28.12.1971 bola medzi právnym predchodcom žalovaného a Výskumným ústavom zváračským uzavretá Zmluva o prenechaní pozemku na dočasné užívanie na dobu neurčitú, pričom k tejto zmluve bol ešte aj dňa 05.01.1988 podpísaný dodatok a dokonca dňa 03.10.2001 (pred zápisom stavby do katastra nehnuteľností) Výskumný ústav zváračský vydal otcovi právneho predchodcu žalovaného potvrdenie, že daná zmluva je stále v platnosti a teda v tom čase (2001) – viac ako 25 rokov od vybudovania garáže nikto uvedenú stavbu nepovažoval za stavbu dočasnú, ale naopak za stavbu trvalú, preto jej tiež v roku 2001 bolo pridelené súpisné číslo. Mal za to, že pri podpise nájomnej zmluvy v marci/apríli 2019 žalobca zaviedol vlastníkov všetkých dotknutých garáží, keď tvrdil, že na užívaní pozemku sa nič nezmení. Právny predchodca žalovaného sa domnieva, že stavba garáže postavená v roku 1976 stratila charakter dočasnej stavby už od roku 1980, kedy všetky zúčastnené strany zachovávali status quo aj naďalej, pričom zastával názor, že následným uzavretím nájomnej zmluvy na pozemok na dva roky (2019 – 2020) nemožno stavbu považovať podľa stavebno-právnych predpisov opätovne za dočasnú a uzavretie obligačno-právnej zmluvy nemôže mať vplyv na posúdenie stavby z pohľadu stavebno-právnych predpisov. Na základe uvedených skutočností uviedol, že stavbu garáže treba posudzovať práve v súlade s režimom podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka.
3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne (v replike) vyjadril žalobca tak, že stavba, ktorej odstránenie je predmetom tohto konania, je stavba samostatne stojacej garáže a na danom mieste sa nachádza cca 100 takýchto garáží, ktoré sú vo vlastníctve iných fyzických a právnických osôb a nachádzajú sa na pozemku žalobcu, pričom právny režim, dátum vybudovania ako aj následné vzájomné vzťahy medzi vlastníkmi garáží a vlastníkom pozemku pod garážami sú pri všetkých týchto garážach postavených na Sliačskej ulici v Bratislave v areáli Výskumného ústavu zváračského totožné. Vzhľadom na uvedené považoval za vecne relevantné doklady k niektorým konkrétnym garážam (nakoľko nedisponuje celou relevantnou dokumentáciou ku každej jednej garáži osobitne) a to rozhodnutie odboru výstavby Obvodného národného výboru Bratislava – Nové Mesto o prípustnosti stavby zn.: Výst. 327-554/71-Ing.V-23-27 zo dňa 05.04.1971, ktorým povolil vykonať výstavu garáží ako dočasnú stavbu do 31.12.1980 na časti pozemku Výskumného ústavu zváračského s tým, že majiteľ garáže je povinný odstrániť garáž po 31.12.1980 na vlastný náklad bez nároku na akúkoľvek úhradu, zmluvu o prenechaní pozemku na dočasné užívanie zo dňa 17.02.1976, uzatvorenú medzi Výskumným ústavom zváračským ako vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby garáže a napokon rozhodnutie odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III o predĺžení dočasného užívania panelových garáží na Sliačskej ceste č. j.: OVaÚP - 327-4132/80/82-Ta-106 zo dňa 13.12.1982, ktorým bolo predĺžené dočasné užívanie týchto garáží ako dočasných stavieb do 31.12.1992, pričom po tomto termíne sú stavebníci povinní odstrániť stavby na vlastné náklady bez nároku na náhradu. S poukazom na právny názor publikovaný v Justičnej revue č. 11/2007 žalobca uviedol, že v súvislosti s občianskoprávnym inštitútom práva dočasného užívania pozemku, ktorý bol založený skorším právnym predpisom (ust. § 397 a § 398 Občianskeho zákonníka) je v danom prípade prípustné použitie analógie zákona, pretože právny vzťah o ktorý ide, sa spravuje vo svojej podstate rovnakými zásadami, aké platia pre nájomné vzťahy vzniknuté na základe nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. OZ. Z predložených listinných dôkazov žalobca vyvodil skutočnosť, že právny predchodca žalovaného si bol vedomý toho, že staval garáž na cudzom pozemku s povolením dočasného užívania garáže, a teda nemohol si myslieť, že jeho právo je časovo neobmedzené, ale naopak vzal na seba riziko z dočasného vzťahu vyplývajúce, preto sa nemôže domáhať ochrany svojho ústavného práva na vlastníctvo. Citujúc rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a rozhodnutie Ústavného súdu ČR, považoval žalobca za zrejmé, že sa nedomáha odstránenia stavby žalovaného z dôvodu neoprávnenej stavby, ale ide o nárok ako vlastníka pozemku zastavaného cudzou stavbou, ktorá bola postavená ako dočasná, teda jedná sa o uplatnenie práva v zmysle § 126 ods. 1 OZ a nie podľa § 135c OZ tak, ako sa domnieva právny predchodca žalovaného.
4. Žalovaný vo svojej písomnej duplike zo dňa 15.06.2022 ako aj následnom vyjadrení zo dňa 16.02.2023 zopakoval svoju skutkovú a právnu argumentáciu, ktorú už uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe.
5. Uznesením č. k. 62C/9/2021 – 61 zo dňa 29. novembra 2022 súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalovaného – E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX, C. – vstúpil žalovaný, ktorý na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. H./2021 dňa 12.01.2022, nadobudol výlučné vlastnícke právo k predmetnej stavbe garáže so súpisným číslom 10936 a v dôsledku singulárnej sukcesie sa stal v posudzovanom spore pasívne vecne legitimovaným subjektom.
6. Súd prejednal spor podľa ust. § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s nariadením pojednávania, vykonal dokazovanie procesnými stranami predloženými listinnými dôkazmi v rozsahu relevantnom pre právne posúdenie sporu, zhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, zistiac nasledovný skutkový stav:
7. V súdnom konaní bolo nesporné, že pozemok parcely registra „C“, parc. č. 12100/30 o výmere 18 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva LV č. XXXX pre katastrálne územie A. B., obec: BA – m. č. Nové Mesto, okres C. D., na ktorom je postavená sporná garáž vo výlučnom vlastníctve žalovaného, patrí do výlučného vlastníctva žalobcu
8. Odbor výstavby Obvodného národného výboru Bratislava – Nové Mesto rozhodnutím o prípustnosti stavby zn.: Výst.327-554/71-Ing. V-23-27 zo dňa 05.04.1971 povolil vykonať výstavbu piatich garáží (medzi ktorými bola aj garáž otca právneho predchodcu žalovaného – D. E. E., staršieho) na časti pozemku Výskumného ústavu zváračského na Sliačskej ceste v Bratislave ako dočasnú stavbu do 31.12.1980 s tým, že dočasnosť užívania garáží je podmienená do výstavby plánovanej diaľnice, resp. rozšírenia železničnej trate, čo sa predpokladá až po roku 1980 a z tohto titulu majitelia sú povinní odstrániť garáže po 31.12.1980 na vlastný náklad bez nároku na akúkoľvek úhradu. Z uvedeného rozhodnutia o prípustnosti stavby tiež vyplýva, že stavebníci po ukončení stavby, avšak ešte pred používaním garáže sú povinní požiadať odbor výstavby Obv. NV Bratislava – Nové Mesto o vydanie užívacieho povolenia.
9. Zmluvou o prenechaní pozemku na dočasné užívanie, uzatvorenou dňa 28.12.1971, Výskumný ústav zváračský (VÚZ) prenechal otcovi právneho predchodcu žalovaného na dočasné užívanie časť pozemku – parcela č. 12090 - vo výmere potrebnej k postaveniu garáže, ktorú povolil ONV – odbor výstavby, pričom zmluva sa uzatvorila od 01.01.1971 na dobu neurčitú a dňa 05.01.1988 zmluvné strany uzatvorili k uvedenej zmluve dodatok č. 1, ktorého predmetom bola zmena pôvodného parcelné čísla pozemku č. 12090 na nové parcelné číslo 12100/30.
10. Odbor výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III rozhodnutím č. j.: OVaÚP-327-4132/80/82-Ta-106 zo dňa 13.12.1982 predĺžil vlastníkom garáží dočasné užívanie panelových garáží na Sliačskej ceste v Bratislave ako dočasnej stavby do 31.12.1992 s tým, že po tomto termíne stavebníci sú povinní stavby odstrániť na vlastné náklady bez nároku na náhradu. Medzi menovite uvedenými vlastníkmi garáží, ktorých sa týkalo rozhodnutie o predĺžení dočasného užívania stavieb garáží, sa otec právneho predchodcu žalovaného nenachádzal.
11. Listom č. 474/2001/342/66 zo dňa 03.10.2001 Výskumný ústav zváračský –VÚZ vydal D. E. E., E. (otcovi právneho predchodcu žalovaného) potvrdenie o platnosti zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie parcely č. 12100/30, na ktorej má postavenú garáž s popisným číslom 422/3 a zároveň potvrdil, že všetky poplatky s tým súvisiace boli uhradené.
12. Výskumný ústav zváračský – VÚZ ako prenajímateľ dňa 01.10.2002 uzatvoril s Cyrilom Chorvátom – právnym predchodcom žalovaného ako nájomcom nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.10.2002 do transformácie organizácie v súlade s § 45 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, na základe ktorej prenajímateľ prenechal nájomcovi za odplatu do užívania pozemok parc. č. 12100/30 v katastrálnom území C. – A. B., na ktorom sa nachádza predmetná garáž, ktorú právny predchodca žalovaného nadobudol do svojho výlučného vlastníctva darovacou zmluvou zo dňa 08.01.2002 od svojho otca D. E. E..
13. Výskumný ústav zváračský, Priemyselný inštitút SR ako prenajímateľ dňa 01.04.2004 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného ako nájomcom nájomnú zmluvu s predmetom nájmu, ktorým bolo prenechanie vyššie špecifikovaného pozemku nachádzajúceho sa pod stavbou garáže vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného na dočasné užívanie s dobou trvania zmluvy od 01.01.2004 do 31.12.2004 a v zmysle Dodatkov č. 1 a č. 2 sa nájomná zmluva predĺžila od 02.01.2005 do 31.12.2006. Následne zmluvné strany opätovne uzatvorili novú nájomnú zmluvu v znení Dodatku č. 1 na dobu určitú od 01.01.2007 do 31.12.2008 a nájomnú zmluvu v znení Dodatkov č. 1 až č. 7 na dobu určitú od 01.01.2009 do 31.12.2016, ako aj nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.01.2017 do 31.12.2017 a napokon poslednú nájomnú zmluvu dňa 08.04.2019 uzatvoril už žalobca ako prenajímateľ (vlastník pozemku) a právny predchodca žalovaného ako nájomca na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.12.2020 s tým, že podľa článku IV. bod 4.4 nájomnej zmluvy je nájomca povinný v lehote 15 dní od skončenia doby nájmu, predmet nájmu vypratať a odovzdať prenajímateľovi.
14. Na základe na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. B. povoleného vkladu vlastníckeho práva pod č. H./2021 dňa 12.01.2022, žalovaný sa stal výlučným vlastníkom garáže so súp. č. 10936, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 12100/30 a to titulom kúpnej zmluvy.
15. Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
16. Medzi procesnými stranami bol nesporný fakt, že žalovaný je odo dňa 12.01.2022 výlučným vlastníkom stavby – garáže so súpisným číslom 10936 – postavenej na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu a tiež skutočnosť, že žalovaný neuzatvoril so žalobcom nájomnú zmluvu, preto je zrejmé, že cudzí pozemok pod svojou garážou užíva bez právneho dôvodu a to už samotnou stavbou garáže nachádzajúcou sa na pozemku žalobcu, čím dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý objektívne (vzhľadom na stavbu postavenú na celom jeho pozemku) nemôže užívať svoj pozemok parc. č. 12100/30 o výmere 18 m2 a realizovať na ňom (ako aj na ďalších pozemkoch zastavaných garážami iných vlastníkov na Sliačskej ceste v Bratislave) na základe vyhotovenej projektovej dokumentácie svoj investičný zámer.
17. Súd mal na základe rozhodnutia odboru výstavby Obvodného národného výboru Bratislava – Nové Mesto zo dňa 05.04.1971 preukázané, že správny orgán povolil právnemu predchodcovi žalovaného vykonať výstavbu garáže ako dočasnej stavby do 31.12.1980 na časti pozemku Výskumného ústavu zváračského – pôvodne parc. č. 12090 na Sliačskej ceste v Bratislave s tým, že dočasnosť užívania garáže je podmienená do výstavby plánovanej diaľnice, resp. rozšírenia železničnej trate a z toho titulu majitelia sú povinní odstrániť garáže po 31.12.1980 na vlastný náklad bez nároku na akúkoľvek úhradu. Z uvedeného je nepochybné, že stavebníci predmetných garáží a teda aj právny predchodca žalovaného
si boli vedomí toho, že ich garáž predstavuje iba stavbu dočasnú s možnosťou jej užívania do určitého konkrétneho dátumu a po tomto dátume sú povinní na vlastné náklady a bez nároku na náhradu stavbu odstrániť.
18. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie Obvodného národného výboru o prípustnosti stavby garáží Výskumný ústav zváračský prenechal otcovi právneho predchodcu žalovaného pozemok, na ktorom mal tento postavenú svoju garáž, na dočasné užívanie na dobu neurčitú, pričom uvedená zmluva bola podľa písomného potvrdenia Výskumného zváračského ústavu zo dňa 03.10.2001 v platnosti až do scudzenia stavby garáže v prospech E. E., mladšieho, ktorý sa dňom 08.01.2002 stal výlučným vlastníkom predmetnej garáže a odo dňa 01.10.2002 až do 01.01.2019 uzatváral nájomné zmluvy, na základe ktorých bol oprávnený užívať pozemok pod svojou garážou až do 31.12.2020. Po uvedenom dátume právny predchodca žalovaného ani žalovaný žiadnu nájomnú zmluvu k pozemku pod stavbou garáže so súpisným číslom 10936 neuzatvorili ani nepreukázali iný právny dôvod (titul), ktorý by zakladal ich vecné alebo záväzkové právo predmetný pozemok užívať, pričom napriek absentujúcemu právnemu titulu pozemok nevypratali a žalobcovi neodovzdali.
19. Podľa § 9 ods. 3 vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku, účinnej od 01.01.1967 do 31.12.1975 (ďalej len „ vyhláška o správe národného majetku“), organizácia môže prenechať za odplatu na dočasné užívanie občanom pre osobnú potrebu (napr. na prechodné umiestnenie prenosnej rekreačnej chaty, prípadne garáže, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Prenechávanie pozemkov na dočasné užívanie občanom môže sa stať len písomnou zmluvou.
20. S poukazom na citované ustanovenie vyhlášky o správe národného majetku je zrejmé, že Výskumný ústav zváračský bol v rozhodnom čase vecne legitimovaným subjektom na prenechanie ním spravovaného pozemku na dočasné užívanie občanom pre osobnú potrebu a teda predstavoval organizáciu, ktorá bola oprávnená uzatvoriť s vlastníkmi garáží (aj s právnym predchodcom žalovaného) písomnú zmluvu o prenechaní časti pozemku na dočasné užívanie.
21. Pokiaľ ide o posúdenie procesnej obrany žalovaného z hľadiska stavebno-právnych predpisov, súd sa nestotožnil s jeho názorom, že dočasná stavba po roku 1980 stratila charakter stavby dočasnej, nakoľko samotná skutočnosť, že všetky zúčastnené strany zachovávali status quo (nemennný stav) aj naďalej (po 31.12.1980), t. j. že k zmluve o prenechaní pozemku do dočasného užívania bol podpísaný dodatok dňa 05.01.1988, že Výskumný ústav zváračský v roku 2001 potvrdil platnosť zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie zo dňa 28.12.1971 a že v roku 2001 bolo stavbe garáže pridelené súpisné číslo a táto bola v roku 2001 zapísaná do katastra nehnuteľností nie ako dočasná stavba, neznamená, že stavby garáží na Sliačskej ceste v Bratislave sa pretransformovali na stavby trvalé, keďže žiadny orgán verejnej správy nevydal rozhodnutie o povolení stavieb garáží ako stavieb trvalých, ktoré by boli určené na trvalé užívanie – bez časového obmedzenia a dočasnosti predmetných stavieb nasvedčuje neustále uzatváranie nových nájomných zmlúv k pozemkom nachádzajúcim sa pod stavbami, pričom vždy išlo o nájomnú zmluvu na dobu určitú.
22. Odhliadnuc od vyššie uvedeného názoru súdu, že stavba garáže nenadobudla charakter trvalej stavby, v posudzovanom spore, ktorého predmetom je občianskoprávny nárok na vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby, je však právne významnou skutočnosť existencie vecného práva (vlastníckeho práva, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) alebo záväzkového práva (nájomného vzťahu) k cudziemu pozemku, na ktorom stojí stavba garáže vo vlastníctve žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, preto žalovaným prezentovaná argumentácia, že na posúdenie stavby z pohľadu stavebno-právnych predpisov nemôže mať vplyv uzavretie obligačno-právnej zmluvy, je v posudzovanom spore irelevantná, a teda ak by aj stavba predmetnej garáže z určitého dôvodu (hoci tento v danom prípade nenastal) v zmysle administratívno-právnych predpisov stratila charakter stavby dočasnej a nadobudla charakter stavby povolenej na trvalé užívanie, je nutné rozlišovať medzi stavbou povolenou (podľa administratívnych – stavebných predpisov) a stavbou oprávnenou (podľa občianskoprávnych predpisov).
23. Vzhľadom na uvedené v súvislosti s občianskoprávnym nárokom na odstránenie stavby je potrebné sa zaoberať právom, ktoré oprávňuje vlastníka stavby užívať nehnuteľnosť – pozemok nachádzajúci sa pod stavbou a teda i prípadný rezultát, že stavba garáže je v zmysle stavebno-právnych predpisov
stavbou trvale povolenou, bez ďalšieho neoslabuje nárok žalobcu ako vlastníka dotknutého pozemku na vypratanie a odstránenie stavby, nakoľko určujúcim v posudzovanom spore je posúdenie oprávnenosti stavby garáže na cudzom pozemku v intenciách ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka a za predpokladu, že stavba garáže bola na cudzom pozemku zriadená oprávnene – na základe platného občianskoprávneho titulu zakladajúceho vecné alebo obligačné právo vlastníka stavby užívať cudzí pozemok, je žiaduce posúdiť trvanie - existenciu tohto vecno-právneho alebo záväzkového vzťahu ku dňu podania žaloby, resp. k okamihu vyhlásenia rozsudku a na základe zistených právnych skutočností vyvodiť záver o neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva žalobcu - vlastníka pozemku v zmysle ust. § 126 ods. 1 a § 676 Občianskeho zákonníka.
24. Vychádzajúc zo zákonnej hypotézy ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že podmienkou pre rozhodnutie o odstránení stavby na náklady toho, kto stavbu zriadil, je skutočnosť, že niekto zriadil stavbu na cudzom pozemku bez toho, aby na to mal právo, t. j. neoprávnene, avšak v posudzovanom spore právny predchodca žalovaného – E. E. st. mal právo na zriadenie stavby na cudzom pozemku, nakoľko k postaveniu garáže so súp. č. 10936 na pozemku v čase jej zriadenia patriacom Československému štátu ho oprávňovala zmluva o prenechaní pozemku na dočasné užívanie zo dňa 28.12.1971 a teda právny predchodca žalovaného, ktorý bol stavebníkom predmetnej garáže na Sliačskej ceste v Bratislave, nezriadil stavbu na cudzom pozemku bez právneho titulu, preto nie je náležitá a opodstatnená ani aplikácia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, keďže nie je splnený zákonný predpoklad (hypotéza právnej normy) spočívajúci v neoprávnene postavenej stavbe na cudzom pozemku, za ktorého splnenia by bolo možné zvažovať aj iné, alternatívne spôsoby usporiadania právneho vzťahu procesných strán než odstránenie stavby žalovaného.
25. Bez ohľadu na to, že ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka nie je aplikovateľné v posudzovanom spore, súd považoval za nelogický procesný návrh žalovaného, aby súd žalobe nevyhovel a túto zamietol, keď vzápätí požadoval uplatniť na posudzovanú vec uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré určitým spôsobom upravuje právne vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, pričom jedným a najmä primárnym spôsobom usporiadania tohto právneho vzťahu je odstránenie stavby na náklady neoprávneného stavebníka a tiež ďalšie do úvahy prichádzajúce zákonné spôsoby usporiadania právnych vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku predpokladajú prikázanie stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku, prípadne zriadenie vecného bremena za náhradu, a teda účelom uvedenej právnej normy je spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov k proporčnej spokojnosti oboch dotknutých vlastníkov, a nie jednostranne iba v prospech vlastníka neoprávnenej stavby, k čomu však návrh žalovaného na zamietnutie žaloby nepochopiteľne smeruje.
26. Na základe zisteného právneho stavu súd považoval za správny odkaz žalobcu na k posudzovanej veci priliehavý právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1997/2000 zo dňa 09.10.2000, podľa ktorého „pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby (prípadne po inom spôsobe zániku práva) právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby. Ak stavebník umiestni stavbu na základe nájomného práva k pozemku, ktoré môže byť stranami vypovedané, ide o zvláštny prípad dočasného užívania pozemku, ak zanikne nájomné právo, zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu s tým, že právny režim stavby postavenej na cudzom pozemku na základe obligačného práva, ktoré zaniklo, sa líši od režimu neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka a riešenia uvedené v § 135c Občianskeho zákonníka nie je možné použiť ani analogicky“ .
27. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalovaného – E. E. st. zriadil stavbu na cudzom pozemku na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby v spojení s občianskoprávnym titulom vo forme zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie, ktorá je svojou povahou ekvivalentom súčasného zmluvného typu – nájomnej zmluvy a teda v čase zriadenia garáže išlo o stavbu oprávnenú, súd posudzoval oprávnenosť/neoprávnenosť zásahu do vlastníckeho práva vlastníka pozemku v zmysle všeobecného ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že zmluva o prenechaní pozemku na dočasné užívanie z roku 1971 už v platnosti nie je a právny predchodca žalovaného – E. E. ml. ako pasívne vecne legitimovaný subjekt ku dňu podania žaloby ani žalovaný ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nemali žiadny zmluvný záväzkový vzťah s vlastníkom pozemku –
žalobcom, ktorý by ich oprávňoval k užívaniu pozemku pod stavbou garáže, keďže nájomný vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného skončil dňom 31.12.2020 a ďalšiu nájomnú zmluvu žalovaný ani jeho právny predchodca po dátume 31.12.2020 už so žalobcom neuzatvorili, preto odo dňa 01.01.2021 právny predchodca žalovaného užíval pozemok pod svojou stavbou garáže bez právneho dôvodu, čím nezákonne zasahoval a jeho právny nástupca naďalej zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, keď obmedzuje jeho užívacie právo k pozemku, ktoré je obsahovou súčasťou vlastníckeho práva, pričom k nezákonnému zásahu zo strany žalovaného dochádza už len samotnou stavbou postavenou na celej rozlohe pozemku parc. č. 12100/30 bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný, resp. jeho právny predchodca svoju garáž aj reálne užíva alebo v nej má uskladnené hnuteľné veci, a preto vzhľadom na vyhotovenú projektovú dokumentáciu žalobcu za účelom realizovania svojho investičného zámeru je jediným účinným právnym prostriedkom na ochranu žalobcu pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva k pozemku návrh na odstránenie stavby vo vlastníctve žalovaného, nakoľko táto sa nachádza na cudzom pozemku od 01.01.2021 neoprávnene - bez existencie akéhokoľvek právneho titulu.
28. Neúplným a zavádzajúcim je tvrdenie žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu), že vzhľadom na potvrdenie Výskumného ústavu zváračského ešte v roku 2001 bola na dobu neurčitú uzatvorená zmluva o prenechaní pozemku na dočasné užívanie zo dňa 28.12.1971 v platnosti, nakoľko žalovaný už neuviedol, resp. opomenul fakt, že od roku 2002 právny predchodca žalovaného – E. E. ml. ako nadobúdateľ stavby garáže po svojom otcovi uzatvoril s Výskumným ústavom zváračským novú nájomnú zmluvu na dobu určitú a následne každý rok uzatváral ďalšie nájomné zmluvy s časovým obmedzením užívania pozemku pod svojou garážou po dobu pätnástich rokov až do 31.12.2017, preto je bezpredmetná jeho argumentácia ohľadne platnosti zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú, keďže je zrejmé a nepochybné, že právny predchodca žalovaného si bol vedomý časového obmedzenia svojho užívacieho práva vo vzťahu k cudziemu pozemku a tak neobstojí jeho nehodnoverné presvedčenie, že žalobca v marci/apríli 2019 pri podpise nájomnej zmluvy zaviedol dotknutých vlastníkov garáži svojím tvrdením, že na užívaní pozemku sa nič nezmení, keď išlo o obdobnú nájomnú zmluvu na dobu určitú (dokonca s dlhšou dobou trvania nájomného vzťahu), akou boli predtým po dobu pätnástich rokov právnym predchodcom žalovaného bez výhrad uzatvárané nájomné zmluvy na dobu určitú a nevedno, čím mal žalobca ako vlastník pozemku dotknutých vlastníkov garáží zaviesť, keď na užívaní pozemku nachádzajúcom sa pod stavbou predmetnej garáže sa skutočne nič nezmenilo, t. j. právny predchodca žalovaného mohol pokojne a nerušene užívať svoju garáž odo dňa uzatvorenia nájomnej zmluvy (od 01.01.2019) po celú dohodnutú dobu trvania nájomného vzťahu (do 31.12.2020) a zároveň bol uzrozumený s tým, že podľa článku IV. bod 4. 4 nájomnej zmluvy je povinný pozemok vypratať a žalobcovi odovzdať. Na základe takto zistených skutočností súd nevzhliadol žiadne nekalé konanie žalobcu, ktorým by mal vlastníkov predmetných garáží v súvislosti s ich užívaním pozemkov pod stavbami garáží uviesť do omylu alebo oproti predošlým nájomným zmluvám ich nejakým spôsobom znevýhodniť.
29. Absolútne nespôsobilým prostriedkom procesnej obrany žalovaného z hľadiska oslabenia nároku žalobcu na vypratanie a odstránenie stavby garáže je ním predložená písomná odpoveď Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania zo dňa 18.02.2011 na žiadosť o usmernenie vo veci záhradkárskej osady, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/263/2007 zo dňa 21. októbra 2010, nakoľko oba listinné dôkazy v konaní o odstránenie stavby kladú dôraz na význam otázky právneho vzťahu k pozemku, na ktorom je stavba zriadená, a preto tak ústredný orgán štátnej správy (ministerstvo) ako aj správny súd dospeli k záveru, že v prípade, keď nepovolená stavba je na cudzom pozemku a vlastník pozemku s jej dodatočným povolením nesúhlasí, vtedy stavebný úrad správne (stavebné) konanie preruší a je povinný odkázať vlastníka pozemku na súd, lebo neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnych predpisov upravuje § 135c Občianskeho zákonníka. V posudzovanom súdnom spore sa však nerieši administratívnoprávna žiadosť vlastníka pozemku na odstránenie stavby, pri ktorej je potrebné odkázať žiadateľa na civilný súd, nakoľko v tomto štádiu (v civilnom súdnom procese) sa daný nárok na odstránenie stavby už nachádza, keďže žalobca podal priamo občianskoprávnu žalobu na civilný súd, ktorý sa právnym vzťahom vlastníka stavby k pozemku, na ktorom má stavbu umiestnenú, v tomto konaní zaoberá, preto žalovaným predložené listiny, týkajúce sa správnych konaní iniciovaných na základe žiadostí o odstránenie nepovolenej stavby, by mohol tento použiť v stavebných konaniach o dodatočné povolenie stavby, s ktorej dodatočným povolením vlastník pozemku nesúhlasí a žiada stavbu odstrániť, avšak táto situácia sa v posudzovanom spore tak z formálneho hľadiska
(nejde o správne konanie) ako aj materiálneho pohľadu (žalobca nežiada odstrániť stavbu garáže z dôvodu nepovolenej stavby podľa administratívno-právnych predpisov) nerieši, a preto žalovaným predložené listiny neslúžia v jeho procesný prospech, ba dokonca odôvodnenie vyššie špecifikovaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ako správneho súdu vyvracia názor žalovaného, že v konaní o odstránenie stavby má rozhodujúci vplyv pre právne posúdenie sporu posúdenie stavby v zmysle stavebno-právnych predpisov bez relevancie obligačno-právnej zmluvy, nakoľko práve otázku právneho vzťahu k pozemku, na ktorom je stavba zriadená, považoval správny súd v konaní o odstránenie stavby za právne relevantnú.
30. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobca preukázal obmedzenosť trvania obligačného právneho vzťahu medzi dotknutými účastníkmi (vlastníkom stavby a správcom pozemku, resp. následne žalobcom), čím preukázal aj dočasnosť stavby garáže a zároveň preukázal, že žalovaný ako súčasný vlastník stavby nemá a ani nikdy nemal žiadne užívacie právo k cudziemu pozemku, na ktorom sa nachádza jeho stavba, v dôsledku čoho nepochybne neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na odstránenie stavby garáže je skutkovo i právne opodstatnený, náležite preukázaný, a preto žalobe v uvedenej časti návrhu vyhovel.
31. Žalobca splnil tiež zákonné podmienky vyžadované ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakladajúce právo na vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko v lehote do 30 dní po skončení nájmu s právnym predchodcom žalovaného, ktorá uplynula dňa 30.01.2021, podal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súd, preto nájomná zmluva s právnym predchodcom žalovaného sa neobnovila a žalovaný neuzatvoril so žalobcom nájomnú zmluvu vôbec, dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo na vypratanie pozemku, na ktorom sa nachádza garáž vo vlastníctve žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel i žalobe v časti týkajúcej sa nároku na vypratanie predmetného pozemku.
32. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.