Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-110-2020.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Subarea
9C/110/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: I. B.Y., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom R. X, XXX XX H., proti žalovanému: Spokojné bývanie, s.r.o., IČO: so sídlom Bebravská 34, 821 07 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2020 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému pozastavil vykonávanie činností podľa rozhodnutí vlastníkov bytov, ktoré sú uvedené v zápisnici z písomného hlasovania vlastníkov bytov zo dňa 17.- 26.11.2020. Žalobca súčasne vo svojom návrhu žiada, aby súd vo veci samej rozhodol o zrušení výsledkov schvaľovania otázok uvedených v zápisnici z písomného hlasovania vlastníkov bytov bytového domu na R. O. Č.. X, X, X D. H., ktoré sa uskutočnilo v dňoch 17.- 26.11.2020 a ktoré bolo vyhodnotené a zverejnené 01.12.2020. Súčasne žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zvolať na svoje náklady nové písomné hlasovanie v súlade s § 14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo veci realizácie vstavby výťahov v dome a vo veci nutnosti vybavenia prefinancovania nesplateného úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s. (ďalej v texte aj „SLSP“) novým úverom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. (ďalej v texte aj „VÚB“), a do termínu konania písomného hlasovania, aby odporca písomne poskytol vlastníkom bytov všetky doteraz chýbajúce informácie, na ktoré vlastníci upozornili listom zo dňa 21.12.2020.
2. Žalobca je vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome na R. O. Č.. X, G.. Č.. XXXX, postavenom na pozemku parcely Y.-X. XXXX, XXXX Z. XXXX, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcom v okrese Bratislava II, obci Bratislava- Vrakuňa, katastrálnom území Vrakuňa (ďalej v texte aj „bytový dom“).
3. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá vykonáva správu bytového domu (ďalej v texte aj „správca“ alebo „žalovaný“).
4. Žalobca na ozrejmenie situácie vo svojom návrhu uviedol, že v bytovom dome na R. O. Č.. X, X, X v Bratislave má byty vo vlastníctve 24 vlastníkov, kde v každom z troch vchodov je 8 bytov. Malý počet bytov v dome má vplyv na pomalé šetrenie finančných prostriedkov vo fonde opráv domu, z ktorého sa hradia nevyhnutné opravy a rekonštrukcie na spoločných častiach a zariadeniach domu. z dôvodu pomerne nízkeho fondu opráv, boli finančne náročné opravy a rekonštrukcie, financované prostredníctvom bankových úverov. Tak to bolo aj v prípade bankového úveru vo výške cca 178 000 €. Podľa tvrdenia žalobcu, niektorí vlastníci bytov (spolu so správcom) presadzujú modernizáciu domu, ktorá nie je nutná a to bez ohľadu na rôzne finančné možnosti iných vlastníkov bytov. Žalovaný (správca bytového domu) mieni refinancovať existujúci úver (vedený v SLSP) v inej banke (VÚB) a navýšiť ho na hodnotu 280 000 €, pričom doba splatnosti úveru by bola 20 rokov. Žalobca vo svojom návrhu tvrdí, že
doba splatnosti (20 rokov), ako aj výška dlhu sú pre mnohých vlastníkov bytov neprijateľné. Žalovaný podľa jeho názoru zneužil situáciu na schôdzi vlastníkov zo dňa 24.06.2020, na ktorej sa nezúčastnil dostatočný počet vlastníkov k odsúhlaseniu zámeru niektorých vlastníkov bytov o modernizácii domu- vstavbe výťahov. Na odporúčanie žalovaného prítomní vlastníci bytov schválili vyhlásenie písomného hlasovania. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo v dňoch 17.- 26.11.2020. Podľa vyjadrenia žalobcu, správca spolu s niektorými vlastníkmi bytov porušili ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. pri písomnom hlasovaní, s cieľom získať väčšinu hlasov potrebnú ku schváleniu uznesení. Podľa vyjadrenia žalobcu, ostatní vlastníci tolerovali neplnenie povinnosti správcu pri hospodárení s majetkom vlastníkov bytov s odbornou starostlivosťou a v prospech všetkých vlastníkov, a taktiež manipulovali s rozhodovaním vlastníkov tým, že vlastníci nedostali všetky informácie súvisiace s modernizáciou domu. Ďalej uviedol, že k odsúhlasenému vyhláseniu písomného hlasovania na schôdzi vlastníkov neboli zvolení overovatelia podpisov vlastníkov do hlasovacích listín, ani do zápisnice z písomného hlasovania, čo je porušením § 14a zákona č. 182/1993 Z.z.. V zápisnici z písomného hlasovania sú uvedení 6 overovatelia, ktorí sú označení ako zvolení na schôdzi vlastníkov, ale na schôdzi vlastníkov boli zvolení len dvaja overovatelia pre schôdzu vlastníkov (nie pre písomné hlasovanie). Preto hlasovacie listiny a zápisnicu z písomného hlasovania mali podpísať nezvolení overovatelia. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že žalovaný tiež nedodržal podmienku zvolania písomného hlasovania do 15 dní od doručenia žiadosti aspoň 1 vlastníkov v zmysle § 14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Ďalším namietaným nedostatkom bolo, že žalovaný nechal odsúhlasovať hlasovaním viacero vecí naraz v jednom bode a to v neznámej hodnote, čím vlastníci nedostali dôležité informácie, najmä, aké bude mesačné navýšenie zálohového predpisu na byty, aká bude cena za predčasné splatenie úveru, aké bude účtovanie poplatkov od správcu pri novom úvere, akú finančnú hodnotu odsúhlasujú správcovi pri umožnení správcovi uzavrieť dodatky k zmluve o úvere, pri vinkulácii poisteného plnenia, pri zastupovaní vlastníkov pred stavebným úradom a dotknutými orgánmi pri realizácii výťahov, pri ich kolaudácii, čo žalobca namieta ako porušenie § 8b, ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z., teda namieta porušenie povinnosti správcu hospodárne a s odbornou starostlivosťou nakladať s majetkom vlastníkov. Žalobca ďalej namietal, že správca neinformoval vlastníkov, aké náklady sa vyvolajú schválením komisie v zložení p. I., U., M., keď komisia nemala určené podmienky, ako napr. výberové konanie pre dodávateľa elektrickej prípojky, odsúhlasenie ceny vlastníkmi bytov za realizáciu prípojky a cenu projektu, za stavebný dozor. Žalobca záverom dodal, že komisia určite nebude vykonávať voju činnosť zadarmo. V uvedenom žalobca vidí porušenie § 8b ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. a porušenie § 8b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.. Záverom žalobca uvádza, že nezanedbateľný vplyv na vyjadrenia vlastníkov v písomnom hlasovaní mal okrem nedostatočných informácií aj „presvedčovacia kampaň správcu a zástupkyne vlastníkov“, ako aj presviedčanie niektorými overovateľmi pri podpisovaní hlasovacej listiny. Žalobca k svojej žalobe pripojil aj kópiu zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 24.06.2020 -1 a 2. strana; kópiu zápisnice z písomného hlasovania zo dňa 17.- 26.11.2020- 1 a 2. strana; kópiu písomnej žiadosti vlastníkov bytov správcovi Spokojné bývanie, s.r.o., zo dňa 21.12.2020 vo veci vyhlásenia a zabezpečenia nového písomného hlasovania.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.“.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.
14. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.
15. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
16. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
17. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
18. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených
listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
19. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože nie sú splnené podmienky pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak neexistuje ani obava, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s výkonom správy bytového domu, či už vo všeobecnosti alebo v určitej konkrétnej veci, slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej a závažnej zmene situácie, ktorou by dochádzalo napríklad k svojvoľnému konaniu správcu, alebo k vzniku škôd z dôvodu, ktorý by nemal oporu v právnom poriadku. V danom prípade ide o plnenie uznesení prijatých písomným hlasovaním vlastníkmi bytového domu. Plnenia vyplývajúce z vôle vlastníkov bytov a nebytových priestorov, súd nepovažuje za porušovanie povinnosti žalovaného. V danom prípade súd nemal za preukázané, ani skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že činnosť správcu dosiahla takú intenzitu konania, ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. V prípade, ak navrhovateľ rozporuje uznesenia prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, má možnosť využiť postup podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. , čo v danom prípade aj urobil. Súd považuje postup podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. za dostatočný na ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd nemá za preukázanú potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pretože zo žaloby nevyplýva, že by konanie správcu dochádzalo k porušeniu jeho povinnosti a/ alebo k zásahu do práv vlastníkov bytového domu v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval vydanie neodkladného opatrenia. Z povahy samotnej veci vyplýva, že žalobcovi nehrozí ujma bezprostredne, pretože aj v prípade, ak by správca refinancoval predmetný úver, zrealizoval požiadavku väčšiny vlastníkov bytov, čo by následne ovplyvnilo aj výšku platieb žalobcu, túto samotnú skutočnosť nemožno považovať za vznik škody, pretože na druhej strane sa zvýši hodnota majetku žalobcu (teda v tomto prípade by nešlo o škodu, ale o zhodnotenie majetku, na ktorom by bol žalobca povinný finančne participovať). Súd rovnako nemá za preukázanú ani skutočnosť, že by exekúcia v budúcnosti bola ohrozená, nakoľko vo veci samej sa vedie konanie, predmetom ktorého je posúdenie otázky, či schôdza vlastníkov bytov v bytovom dome prebehla alebo neprebehla v súlade so zákonom. Keďže o tejto žalobe sa žalovaný dozvie, bude aj na jeho zodpovednosti, prípadne opatrnosti, aby zvážil svoje prípadne ďalšie kroky.
20. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.