Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenému: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42 071 135, o zaplatenie 1.284,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -120 zo dňa 13. januára 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.284,99 Eur, p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.491,67 Eur od 25.02.2019 do 21.06.2019 a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.248,99 Eur od 08.07.2019 do zaplatenia, m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 81,2 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 1.284,99 Eur s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.284,99 Eur, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.491,67 Eur od 25.02.2019 do 21.06.2019 a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.248,99 Eur od 08.07.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 09.11.2018 došlo v B. Z. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Z. XXX P., S.: B ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť G.-Q., s.r.o. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla H. F., EČV: B v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 2/2019 zo dňa 08.01.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Z. XXX xX. G., EČV: Z Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0032019 zo dňa 24.01.2019 na sumu 1.491,67 Eur bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná

za obdobie od 08.01.2019 do 23.01.2019, t.j. 16 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 91,67 Eur bez DPH. V sume 1.491,67 Eur bez DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25,- Eur bez DPH. Poškodený dňa 24.01.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.11.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.491,67 Eur bez DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 24.01.2019. Žalobca odvodil existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od § 524 Obč. zák. s poukazom na to, že nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia opieral o ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP s tým, že ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci - t.j. „nabúraného“ vozidla poškodeného. Žalobca uviedol, že z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.06.2019 jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti a dňa 25.06.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 206,68 Eur bez DPH.

1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 09.11.2018 došlo v B. Z. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Z. XXXXd, k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla H. F., ktoré bolo v tom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného, poškodený na čas opravy prenajal náhradné motorové vozidlo Z. XXXXd. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že oprava vozidla Z. XXXxD EČV: B prebiehala od 08.01.2019 do 10.01.2019, že dňa 10.01.2019 si zákazník po úhrade faktúry mohol vozidlo prevziať, že poisťovňa Generali zaplatila autoservisu sumu 554,47 Eur až 22.01.2019 a že zákazník si vozidlo prevzal až 24.01.2019. Spoločnosť W. dňa 10.01.2019 vyfakturovala spoločnosti G. sumu 554,47 Eur bez DPH za opravu vozidla Z. XXXd. Spoločnosť T-Q. s.r.o. dňa 08.01.2019 prevzala od žalobcu vozidlo Z. XXX xD a toto vozidlo žalobcovi vrátila dňa 23.01.2019. Žalobca dňa 24.01.2019 vyfakturoval spoločnosti T-Q. sumu 1.491,67 Eur bez DPH za prenájom vozidla Z. XXX xD v období od 08.01.2019 do 23.01.2019. Ďalej mal prvoinštančný súd za preukázané aj to, že spoločnosť T-Q. ako postupca uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky s tým, že toto odstúpenie bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola 1.491,67 Eur. Spoločnosť T-Q. listom zo dňa 24.01.2019 oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vo výške 1.491,67 Eur postúpil žalobcovi a žalobca listom zo dňa 24.01.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.491,67 Eur. Žalovaný dňa 28.01.2019 vyzval spoločnosť T-Q. o predloženie čestného prehlásenia, zákazkového listu, zmluvy o prenájme, protokolu o odovzdaní a vrátení prenajatého vozidla, faktúry a žiadosti o úhradu poistného plnenia a o zodpovedanie určitých otázok, na ktoré spoločnosť T-Q. dňa 05.02.2019 zaslala žalovanému odpoveď. Žalovaný listom zo dňa 21.06.2019 oznámil žalobcovi, že v súvislosti s poškodením vozidla e.č. B. mu poukazuje poistné plnenie v sume 206,68 Eur. Listom zo dňa 21.06.2019 žalovaný oznámil spoločnosti T-Q., že suma 1.284,99 Eur nesúvisí s poistnou udalosťou a že žalovaný priznal nájomné iba za 4 dni, pričom sadzba denného nájomného je 51,67 Eur. Žalovaný dňa 25.06.2019 zaplatil žalobcovi 206,68 Eur.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , Obč. zák. a podľa ust. a Pri skúmaní, či došlo k naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle , ktorými sú prevádzkovanie motorového vozidla škodcom, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovaním motorového vozidla, dospel k názoru, že tieto predpoklady boli splnené. Konštatoval, že nebolo sporné medzi stranami sporu, že dňa 09.11.2018 bolo prevádzkou motorového vozidla H. F., EČV: B poškodené vozidlo Z. XXXxD, EČV: B ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť T-Q., s.r.o. Pokiaľ ide o existenciu škody, konštatoval, že škodou je akékoľvek zmenšenie majetku poškodeného. Dôvodil tým, že nejde len o situáciu, keď poškodený vynaloží určitú peňažnú sumu na to, aby došlo k uvedeniu do pôvodného stravu, ale škodou je aj to, ak poškodenému vzniknú také náklady, ktoré boli vynaložené navyše v porovnaní so stavom, ktorý by tu bol bez škodovej udalosti. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že poškodený T-Q. si na dobu, počas ktorej bolo jeho vozidlo v servise, prenajal náhradné vozidlo, v súvislosti s čím mu vznikla právna povinnosť zaplatiť nájomné vo výške 1.491,67 Eur bez DPH. Je teda zrejmé, že poškodenému v porovnaní so stavom, ktorý by tu bol bez škodovej udalosti nebol, vznikli „naviac náklady - t. j. spoločnosti T-Q. vznikla škoda 1.491,67 Eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebol dôvod od poškodeného spravodlivo očakávať, aby ten po dobu opravy svojho vozidla zmenil zásadne svoj životný štýl, preto mu nemožno vytknúť, pokiaľ sa rozhodol prenajať si náhradné vozidlo. Taktiež nebolo spravodlivé od poškodeného žiadať ani to, aby ako náhradné vozidlo používal automobil nižšej triedy, než na aký bol zvyknutý. Ak si teda poškodený prenajal práve Z. X, poškodenému takýto postup nemožno vytknúť (v konaní totiž nebolo sporné, že by Z. X bolo vozidlom vyššej triedy, než Z. XXX) a vzniknutá škoda sa tak rovná nájomnému za takéto hoci aj luxusnejšie vozidlo za 16 dní. Pokiaľ ide o dĺžku doby, počas ktorej bol poškodený vylúčený z používania svojho vozidla Z. XXX bolo síce preukázané, že oprava vozidla trvala iba 3 dni, avšak zároveň bolo preukázané aj to, že autoservis bol ochotný poškodenému odovzdať vozidlo iba v prípade uhradenia faktúry za opravu. Poškodený teda nebol vylúčený z užívania svojho vozidla iba 3 dni (počas ktorých sa vykonávali na vozidle práce), ale bol vylúčený z užívania svojho vozidla až do času, kým nedošlo k úhrade faktúry za opravu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že aj keď hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už 11.01.2019, nebolo jeho povinnosťou túto úhradu vykonať, a to ani s poukazom na ust. § 415 Obč. zák., aplikácie ktorého sa domáhal žalovaný, pretože rovnako tak taká povinnosť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia mohla byť splnená aj žalovaným ako poisťovňou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že cieľom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel je zabezpečenie prostriedkov na zaplatenie škôd spôsobených iným na zdraví alebo na majetku. Je teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného - najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných prostriedkov poškodeného na úhradu ceny za opravu motorového vozidla. Dôvodil tým, že prevádzkou motorových vozidiel vznikajú často pomerne vysoké škody a pre väčšinu populácie by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne čakať, kým poisťovňa tieto výdavky poškodenému refunduje. Okrem toho poškodený je v dôsledku ním nezavinenej škodovej udalosti beztak zaťažený rôznymi bremenami, keď musí komunikovať s poisťovňou (čím poškodený spotrebúva svoj voľný čas), vozidlo pristaviť na ohliadku technikovi (čím poškodený zasa spotrebúva svoj čas a aj peniaze na PHM), vozidlo odviesť do a zo servisu a (opäť spotreba času a PHM) a je teda nanajvýš nevhodné žiadať od neho, aby ešte aj zo svojho zaplatil faktúru za opravu a následne aby vybavoval v poisťovni škodcu jej preplatenie. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že za účelne vynaložené je treba považovať náklady za prenájom náhradného vozidla až do 23.01.2019. V súdenej veci totiž poisťovňa cenu opravy uhradila autoservisu až dňa 22.01.2019, čo umožnilo poškodenému, aby si vozidlo prevzal z autoservisu až dňa 23.01.2019 (poškodený si pritom vozidlo vyzdvihol v ten deň, ako mu autoservis oznámil, že si poň môže prísť). Pokiaľ ide o otázku, aké denné nájomné je možné považovať za účelne vynaložené, prvoinštančný súd dospel k záveru, že suma 91,6666 Eur denne spĺňa kritérium účelnosti, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obvyklé nájomné požadované spoločnosťou Náhradné vozidlo, s.r.o. za vozidlá Z. X je dokonca ešte vyššie - a to 100 Eur/denne bez DPH. Považoval za irelevantné, že v iných autopožičovniach by možno poškodený platil nižšie denné nájomné. Zdôraznil, že poškodený si náhradné vozidlo zaobstaral z dôvodu, že mu iná osoba protiprávne poškodila vozidlo, a teda od poškodeného nemožno spravodlivo žiadať, aby trávil svoj čas hľadaním najlacnejšej autopožičovne iba preto, aby sa minimalizovala suma, ktorú škodca, resp. jeho poisťovňa bude musieť uhradiť. Ďalej uviedol, že kritérium účelnosti spĺňa aj dodatočný poplatok 25 Eur, ktorý bol zjavne súčasťou ceny za nájom vozidla a platí teda o ňom to, že od poškodeného nemožno spravodlivo žiadať, aby trávil svoj čas hľadaním najlacnejšej autopožičovne. Pokiaľ v protokole o prenájme nie je zmienený poplatok 25 Eur, súd prvej inštancie poukázal na to, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o prenájme dopravného prostriedku (a predmetný protokol o prenájme náhradného vozidla je s prihliadnutím na to, že aj T-Q., aj žalobca sú podnikatelia, zmluvou podľa a nasl. ), nie je aj uvedenie výšky nájomného. Podľa potom platí, že nájomca bol povinný platiť „nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy“ - čo je nájomné pri porovnateľných nájomných zmluvách uzatváraných prenajímateľom. Výška nájomného pri porovnateľných nájomných zmluvách uzatváraných žalobcom je pritom zrejmá z jeho cenníka, v zmysle ktorého je súčasťou nájomného aj jednorazový poplatok 25 Eur bez DPH. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi prevádzkovaním motorového vozidla škodcom a existenciou škody, tá je nepochybne zrejmá, pretože dôvodom, pre ktorý si T-Q. prenajal náhradné vozidlo bolo výlučne to, že pre protiprávne konanie škodcu nemohol užívať svoje vlastné vozidlo. Pretože bolo preukázané, že sú

kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že T-Q. mal nárok na to, aby mu škodca zaplatil sumu 1.491,67 Eur s tým, že T-Q. vzhľadom na ustanovenie túto sumu mohol žiadať priamo od poisťovne škodcu - t. j. od žalovaného. Pretože však T-Q. túto svoju pohľadávku postúpil na žalobcu, žalovaný bol povinný sumu 1.491,67 Eur zaplatiť žalobcovi. Nakoľko žalovaný žalobcovi zatiaľ zaplatil iba 206,68 Eur, prvoinštančný súd žalovaného zaviazal na doplatenie zvyšku. V súvislosti so vznikom škody zmenšením majetku poškodeného súd prvej inštancie zdôraznil, že majetkom sú aj iné pohľadávky - v danom prípade pohľadávka na náhradu škody voči škodcovi. Žalobca ochotný akceptovať, aby mu poškodený za prenájom vozidla „zaplatil“ touto pohľadávkou poškodeného voči škodcovi. U poškodeného teda došlo k zníženiu jeho aktív, keď najskôr mal vo svojom majetku pohľadávku voči škodcovi a po uzatvorení zmluvy o postúpení o túto prišiel. Poukázal pritom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky a Českej republiky a dospel k záveru, že zmluva o postúpení je platná a žalobca je aktívne legitimovaný. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo nesporné, že žalobca listom zo dňa 24.01.2019 uplatnil u žalovaného náhradu škody vo výške 1.491,67 Eur, pričom žalovaný v priebehu konania potvrdil, že táto výzva mu bola doručená. Po 24.01.2019 teda začala plynúť 3 mesačná lehota na prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v zmysle . Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie až 21.06.2019 - t. j. takmer po piatich mesiacoch. Naviac - žalovaný toto vyrozumenie nezaslal tomu, kto nárok uplatnil - t. j. žalobcovi (ktorého v predmetnom vyrozumení označil za „opravovňu“), hoci vzhľadom na postúpenie pohľadávky spoločnosti T-Q. na žalobcu mal žalovaný konať už so žalobcom (tomuto zaslal iba strohé oznámenie o poukázaní sumy 206,68 Eur). Pokiaľ žalovaný listom zo dňa 28.01.2019 požiadal poškodeného o predloženie určitých listín, takúto výzvu nemožno považovať za „písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie“. Pretože žalovaný v 3-mesačnej lehote nesplnil svoju povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie, súd prvej inštancie v zmysle žalobcovi priznal aj 5 % úroky z omeškania v zmysle . Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. vzhľadom na plný úspech žalobcu v predmetnom spore.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. , . Nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého by nebolo spravodlivé od poškodeného vyžadovať, aby sám uhradil náklady na opravu poškodeného vozidla a by následne náklady na opravu požadoval preplatiť od poisťovne. Žalovaný poukázal na to, že povinnosť generálnej prevencie v zmysle ust. Občianeho zákonníka zaťažuje každého a ukladá mu právnu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k ďalším škodám o. i. aj na majetku tretích osôb. Splnenie tejto povinnosti sa neposudzuje z pohľadu konkrétneho subjektu, ale z objektívneho hľadiska, t. j. či v danom prípade by bolo dôvodné splnenie tejto povinnosti vyžadovať od každého. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený v súlade s povinnosťou generálnej prevencie nepostupoval. Predovšetkým svedok W. uviedol, že on (poškodený) ani neuvažoval o možnosti, že by zaplatil cenu za opravu vozidla a nemusel by čakať na krycí list, pretože vychádzal z toho, že náhradné vozidlo mu bolo poskytnuté zdarma, a teda nemal žiadny dôvod urgovať vydanie jeho vlastného (v tom čase už opraveného) vozidla zo servisu. On sám nevyžadoval nijaký konkrétny typ náhradného vozidla. Vo vzťahu k možnosti úhrady ceny opravy a jej následného uplatnenia na preplatenie voči poisťovateľovi uviedol podstatné okolnosti a síce, že obrat poškodeného je asi 1 mil. Eur ročne, pričom súčasne svedok potvrdil, že zaplatenie ceny opravy v sume cca 500 Eur by nebolo pre poškodeného žiadnou likvidačnou sumou a poškodený by pravdepodobne mal k dispozícii takúto sumu, aby mohol opravu vozidla zaplatiť. Skutočnosť, že poškodený si mohol vlastné vozidlo z opravy bezprostredne po oprave vyzdvihnúť po zaplatení ceny opravy vyplýva aj z potvrdenia W. zabezpečeného ako dôkaz súdom v priebehu konania. Napriek uvedeným okolnostiam poškodený svojím konaním spôsobil, že v dôsledku jeho konania vznikla ďalšia škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla za poškodené vozidlo v celkovej výške 1.790 Eur s DPH, t. j. vo výške niekoľkonásobne presahujúcej cenu samotnej opravy poškodeného vozidla. Pritom je plne dôvodné predpokladať, že poškodený v situácii, kedy bolo v jeho možnostiach náklady opravy zaplatiť a nenavyšovať ďalšie (v prvom rade vlastné) náklady, by takto rešpektujúc svoju povinnosť v zmysle postupoval nemohol. To, že poškodený postupoval uvedeným spôsobom, bolo dôsledkom jeho nesprávneho úsudku o tom, že užívanie náhradného vozidla je službou

samotného servisu a je bezplatné; takto vzniknuté náklady však v konečnom dôsledku nemôže znášať bez ďalšieho žalovaný. V tejto súvislosti nie je bez významu fakt, že v konaní bolo zistené, že poškodený v pozícii nájomcu veľmi pravdepodobne “uzavrel” zmluvu o nájme náhradného vozidla až po skončení užívania náhradného vozidla, pri jeho vrátení (bod 8. rozsudku), a až týmto momentom sa aj mohol od žalobcu ako prenajímateľa dozvedieť o skutočných podmienkach prenájmu náhradného vozidla vrátane takých podstatných okolností, že ide o odplatné užívanie (nájom) a aj o výške samotného nájomného, čo žalovaný označil za neprípustný spôsob uzavretia zmluvy. Takéto konanie sledujúce určitý podnikateľský koncept nemôže ísť na ťarchu žalovaného, keď tento má povinnosť nahradiť poškodenému len účelne vynaložené náklady vzniknuté ako dôsledky škody spôsobenej poistenou prevádzkou motorového vozidla. V prípade nákladov na užívanie náhradného vozidla ide o náklady vynaložené na jeho užívanie pre objektívnu nemožnosť užívať vozidlo vlastné (po dobu jeho opravy). Ďalej uviedol, že v konaní ostala zo strany prvoinštančného súdu nepovšimnutá aj námietka platnosti samotného uzavretia zmluvy o nájme datovanej 08.01.2019 medzi žalobcom a poškodeným, z existencie ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok. Z výpovede svedka W. vyplynulo, že túto zmluvu podpísal on, hoci nie je štatutárnym orgánom a jeho oprávnenie podpísať nájomnú zmluvu v mene poškodenej spoločnosti nebolo v konaní nijako preukázané. Rovnako tak svedok W. potvrdil, že nie štatutárny orgán, ale on podpísal aj zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi spoločnosťou T-Q., s. r. o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Žalovaný zdôraznil, že tieto nedostatky označených právnych úkonov spôsobujú v konečnom dôsledku ich neplatnosť. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za primeranú aj dojednanú výšku nájomného náhradného vozidla, napriek tomu, že mal v konaní za preukázané nižšie sumy nájomného porovnateľných vozidiel (bod 7.2. napadnutého rozsudku), je zrejmé, že k záveru o primeranosti denného nájomného vo výške 91,66 Eur dospel aj na tom podklade, že nebolo od poškodeného možné žiadať, aby vyhľadával na trhu spoločnosť ponúkajúcu náhradné vozidlo za najnižšiu cenu. Takýto paušálny záver bez ohľadu na v konaní preukázané konkrétne okolnosti danej veci (najmä o spôsobe uzavretia zmluvy o nájme) má však podľa názoru žalovaného znaky arbitrárnosti. Poškodený v prejednávanej veci totiž nemal vedomosť ani o samotnej odplatnosti užívania náhradného vozidla a z tohto pohľadu teda ani teoreticky nemal dôvod skúmať a porovnávať výšku nájomného s nájomným iných poskytovateľov náhradných vozidiel. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že súd prvej inštancie sa s predmetom konania dôsledne vysporiadal, pričom žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by neboli už predmetom posudzovania prvoinštančným súdom. V súvislosti so spochybňovaním účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla treba považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Až poskytnutím peňažného plnenia (prípadne doručením krycieho listu), ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Povinnosť nahradiť náklady za prenájom náhradného vozidla za obdobie od dopravnej nehody do obdobia výplaty poistného plnenia (doručenia krycieho listu), pri kumulatívne splnenej podmienke oznámenia poskytnutia poistného plnenia a jeho výšky, je nielen v súlade s účelom povinného zmluvného poistenia, pretože poisťovňa má vykonať likvidáciu udalosti bez zbytočného odkladu, ale javí sa aj ako logické, rozumné či spravodlivé a navyše v súlade so všetkými právnymi zásadami, a tiež ako správne právne posúdené. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a pripísanie finančných prostriedkov, ak na ne vzniká oprávnenému nárok. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným, pričom tento v rámci svojej procesnej obrany nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by sa potvrdenie autoservisu o servise a odovzdaní vozidla poškodenému nezakladalo na pravde. Dojednanie podmienok vydania opraveného vozidla poškodenému je v kompetencii žalovaného, pričom toto je okolnosť, ktorú

poškodený nevedel nijakým spôsobom ovplyvniť. Práve naopak, ak chcel poškodený zabezpečiť riadne plnenie žalovaného, nechal vykonať opravu v zmluvnom autoservise, ale bol tak povinný akceptovať podmienky servisu. Od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať, aby tieto náklady znášal sám, keďže aj po túto dobu trval následok škodovej udalosti, a to obmedzenie jeho vlastníctva. Ak žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na povinnosť generálnej prevencie, ktorej splnenie sa vyžaduje od každého, mal by v prvom rade posúdiť dodržanie tejto povinnosti z vlastnej strany, keď práve nesplnením si svojej povinnosti vykonať likvidáciu poistnej udalosti bez zbytočného odkladu, postupoval v rozpore so všeobecnou generálnou povinnosťou počínať si tak, aby nedochádzalo k ďalším škodám, a teda ak mu vznikla škoda, je povinný ju znášať sám a nemožno ju prenášať na poškodeného, ktorý v rámci svojich možnosti urobil všetko, čo sa od neho žiadalo. Okrem toho žalobca poukázal na výsluch poškodeného zo dňa 13.01.2020, v rámci ktorého uviedol, že servis telefonicky urgoval, avšak problém bol nie na strane poškodeného, ale na strane žalovaného, ktorý servisu nedoručil krycí list. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav. Nič nebránilo žalovanému promptne vybaviť poistnú udalosť doručením krycieho listu a úhrady za opravu, tak, ako to predvída účel zákon o PZP, v zmysle ktorého škodu na majetku uhrádza priamo poisťovňa bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného. K námietke žalovaného, že poškodený veľmi pravdepodobne uzavrel zmluvu o nájme náhradného vozidla až po skončení užívania náhradného vozidla, žalobca uviedol, aj podľa názoru prvoinštančného súdu by ani za takej situácie nebolo možné vyvodiť, že poškodený nevedel o podmienkach nájmu náhradného vozidla vrátane jeho odplatnosti. Vo vzťahu k spornosti okamihu podpisu zmluvy o nájme je podstatné uviesť, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom, pričom v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami. Zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému na základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal. Okrem toho v čase začatia nájmu nie je zrejmé, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná. Preto dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, na čo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy, sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba, dokedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Ak žalovaný poukazuje na údajnú nevedomosť poškodeného o odplatnosti zapožičania náhradného vozidla, túto považujeme v celom rozsahu za nedôvodnú, žalobca zdôrazňuje, že žalovaný podpísal nájomnú zmluvu, kde bola cena nájmu uvedená a bola mu riadne odovzdaná faktúra, z ktorej výška ceny nájmu nesporne vyplýva, a teda žalobca nezodpovedá za to, že poškodený si prenájom vozidla vyložil ako bezodplatný. Okrem iného, aj samotná vedomosť o odplatnosti, resp. bezodplatnosti by nič nezmenila na dĺžke trvania nájmu, nakoľko poškodený si zapožičal vozidlo z dôvodu škodovej udalosti, kde bol bez svojho zavinenia vylúčený z užívania vlastného motorového vozidla a užíval ho len do doby opravy a vydania jeho vozidla autoservisom, a teda bez ohľadu na to, či poškodený mal vedomosť o odplatnosti, neovplyvnil by dĺžku šetrenia poistnej udalosti žalovaným a na to nadväzujúcu dobu zotrvania vozidla v servise. Pokiaľ žalovaný spochybňoval platnosť zmluvy o nájme, žalobca poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že W. W. bol oprávnený konať a podpísať nájomnú zmluvu i súvisiace dokumenty za spoločnosť T-Q., s.r.o., a to na základe písomne udeleného plnomocenstva s poukazom na ust. § 31 ods. 1, 4 Obč. zák. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval.

5. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku čo do prisúdenej istiny 1.284,99 Eur podľa , ako vecne správny potvrdiť, a vo zvyšnej časti, čo do úroku z omeškania a výroku o trovách konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmeniť.

6. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.284,99 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a správne vo veci rozhodol.

7. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

8. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

9. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

12. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

13. Z uvedeného je zrejmé, že poskytnuté poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. . Podľa sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.

14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 09.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Z. XXXxD, EČV: B ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému - spoločnosti T-Q., s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť. Poškodený - obchodná spoločnosť T-Q., s.r.o. používal svoje motorové vozidlo na výkon podnikateľskej činnosti - v januári 2019 mal v držbe viac vozidiel využívaných zamestnancami prípadne inými osobami konajúcimi za spoločnosť a chýbajúce poškodené motorové vozidlo bolo potrebné dočasne nahradiť. Preto si prenajal od žalobcu dňa 08.01.2019 náhradné motorové vozidlo značky Z. XXXxD G. na obdobie, počas ktorého mal motorové vozidlo v oprave, t. z. od 08.01.2019 do 23.01.2019 za nájomné 91,67 Eur bez DPH za jeden deň nájmu. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0032019 zo dňa 24.01.2019 za prenájom motorového vozidla počas 16 dní za cenu 91,67 Eur bez DPH denne, teda spolu v sume 1.491,67 Eur bez DPH vrátane jednorazového

poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25 Eur bez DPH. V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.06.2019 žalovaný poškodenému oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a následne, dňa 25.06.2019 poskytol žalobcovi poistné plnenie v súvislosti s nájmom vozidla, v sume 206,68 Eur s tým, že nájomné priznal len za 4 dní v sadzbe denného nájomného 51,67 Eur. Predmetom sporu je tak nárok vo výške 1.284,99 Eur s príslušenstvom.

15. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V danom prípade bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 16 dní, teda od 08.01.2019 do 23.01.2019, pričom k zapožičaniu náhradného vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 09.11.2018. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Žalobca v konaní preukázal ujmu spočívajúcu vo vynaložení nákladov za požičanie motorového vozidla, pričom k zapožičaniu bol poškodený donútený v dôsledku poistnej udalosti, ktorú on nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z dôvodu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že motorové vozidlo bolo v servise v období od 08.01.2019 do 23.01.2019, keď dňa 22.01.2019 žalovaný cenu opravy servisu uhradil. Odvolací súd považuje v danom prípade cenu denného nájomného za primeranú a v tomto smere odkazuje na odsek 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje.

16. Pokiaľ žalovaný spochybnil v priebehu sporu i v odvolacom konaní aktívnu legitimáciu žalobcu poukazujúc na to, že nielen zmluvu o nájme náhradného vozidla, ale aj zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou T-Q., s.r.o. podpísal W. W., hoci ten nebol konateľom spoločnosti T-Q., s.r.o. (poškodeného), odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať o oprávnení W. W. robiť úkony v mene spoločnosti T-Q. s.r.o. na základe generálneho plnomocenstva i s prihliadnutím na jeho pracovné zaradenie v uvedenej spoločnosti, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede W. W. na pojednávaní na súde prvej inštancie zo dňa 13.01.2020, ktorý uviedol, že konateľom spoločnosti je jeho otec L. W. a on v spoločnosti pôsobí ako riaditeľ s oprávnením spoločnosť zastupovať podľa generálneho plnomocenstva. Odvolací súd preto zhodne s prvoinštančným súdom dospel k názoru, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v predmetnom spore.

17. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.284,99 Eur. Odvolací súd preto rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.284,99 Eur potvrdil ako vecne správny podľa .

18. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.491,67 Eur od 25.02.2019 do 21.06.2019 a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.248,99 Eur od 08.07.2019 do zaplatenia, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nesprávne.

19. Podľa ustanovenia je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

20. Podľa ustanovenia poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia.

21. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

22. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, a to aj s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 22.11.2018 a sp. zn. zo dňa 26.02.2019 dospel k záveru, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a teda žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá by mu už bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na strane druhej, peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

23. Odvolací súd preto zastáva názor, že ustanovenie sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (, ) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

24. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosti v zmysle tým, že listom zo dňa 28.01.2019 informoval poškodeného o stave šetrenia, keď z obsahu predmetného listu vyplynulo, že poškodený má predložiť poisťovni ďalšie doklady, listiny a odpovede týkajúce sa nájmu náhradného vozidla. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že z obsahu tohto listu možno vyvodiť fakticky nesúhlas žalovaného (poisťovne) s úhradou sumy 1.491,67 Eur požadovanej žalobcom na základe výzvy zo dňa 24.01.2019. V konaní tiež nebolo preukázané kedy presne bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky poškodeným na žalobcu. Žalovaný teda poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie v takej výške, v akej si ho poškodený od neho nárokoval - a to chýbajúce listiny a úplné informácie. Správnosť dôvodu poisťovateľa, prečo odmietol poskytnúť plnenie, je pritom irelevantná, pretože v zmysle citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný len poskytnúť písomné vysvetlenie, prečo neplniť požadované poistné a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle do omeškania.

25. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalovaný si svoju povinnosť prešetrovať v určenej lehote poistnú udalosť ako poisťovateľ podľa splnil, preto nie je povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.491,67 Eur od 25.02.2019 do 21.06.2019 a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.248,99 Eur od 08.07.2019 do zaplatenia, zmenil podľa a žalobu v tejto časti zamietol.

27. Odvolací súd zároveň zmenil napadnutý rozsudok aj v časti výroku o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému a to podľa a v spojení s a , . Keďže v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.284,99 Eur mal žalobca úspech a v časti úroku z omeškania uplatňovaného vo výške 5 % ročne zo sumy 1.491,67 Eur od 25.02.2019 do 21.06.2019 a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.248,99 Eur od 08.07.2019 do zaplatenia mal neúspech, pričom ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia predstavujú tieto úroky z omeškania sumu 121,25 Eur, potom úspech žalobcu predstavuje 90,6 % (1.284,99 Eur) a úspech žalovaného predstavuje 9,4 % (121,25 Eur). Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania v rozsahu 81,2 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 81,2 % vzhľadom na jeho čiastočný úspech v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. , a .

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).