Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-134-2020.pdf
PDF · 108.14 KB
No categories available
2CoE/134/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: V. A., nar. X. H. XXXX, bytom F. B. B., W. E. X, XXX XX R., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 053,57 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 1554/08, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 3Er/1608/2008-35 zo dňa 7. februára 2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 3Er/1608/2008-35 zo dňa 7. februára 2017 p o t v r d z u j e .
II. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 3Er/1608/2008-35 zo dňa 7. februára 2017 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil. V druhej výrokovej vete uviedol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva a treťou výrokovou vetou nepriznal náhradu trov exekúcie povinnému. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5608 010873 zo dňa 27. mája 2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na návrh oprávneného proti povinnému na vymoženie 1 053,57 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, pod sp. zn. SR 9481/07 zo dňa 14. decembra 2007. Na výzvu exekučného súdu bola predložená Zmluva o úvere č. 6640117 zo dňa 13. marca 2007 (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Exekučný súd zistil, že povinný uzatvoril s oprávneným Zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 531,10 Eur (16.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 86,97 Eur (2.620,- Sk). V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy, ktorú exekučný súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva obsahuje v čl. 17 VOP rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy rozhodne Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou, a.s. alebo príslušný súd Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka bola upravená vo VOP, s ktorými sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom Zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. VOP boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný pri podpise Zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú Zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka síce umožňuje každej zo zmluvných strán voľbu, či podá žalobu na všeobecný
súd alebo rozhodcovský súd, avšak v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský súd, musí sa spotrebiteľ tomuto konaniu podrobiť. Exekučný súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, v dôsledku čoho bol povinný nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 17 VOP je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie Zmluvy zo zákona neplatné. Rozhodcovský súd vydal Rozsudok sp. zn. SR 9481/07 napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol tak vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia Zmluvy, a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc spor zo Zmluvy prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia, nie je vykonateľným, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zastúpení advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Rozsah odvolania oprávnený nešpecifikoval, avšak podľa jeho obsahu je zrejmé, že napáda uznesenie súdu prvej inštancie len v rozsahu prvej výrokovej vety. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko účastníkom konania znemožnil viesť kontradiktórne konanie. Súd prvej inštancie totiž neupozornil účastníkov konania na neprijateľnú podmienku a nedal im možnosť vyjadriť sa k nej. Samotné podriadenie sa rozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej doložky, hoci aj formulárového typu, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko obe strany stoja pred rozhodcovským súdom v rovnakom postavení. Ak exekučný súd už vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby následne posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky a na takéto posúdenie viazal zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie vôbec nekládol spotrebiteľovi otázku, či zamýšľa uplatniť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Súd podľa oprávneného nemôže sám vyhodnotiť zmluvnú podmienku ako neprijateľnú podľa noriem spotrebiteľského práva, ak sa povinný sám nedovoláva nekalého a nezáväzného charakteru zmluvnej podmienky. Exekučný súd nemôže vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Podľa oprávneného je neprijateľné, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených rozhodcovským rozsudkom. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku je možné len v rámci revíznych postupov podľa § 40 a nasl. ZRK. Povinnému nič nebránilo túto možnosť využiť a podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Súd prvej inštancie konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu nad rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania len na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený poukázal na článok 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok č.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie podľa oprávneného odlišne zaobchádzal s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej. Oprávnený mal v konaní pred súdom prvej inštancie výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Súd prvej inštancie vylúčil oprávneného z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej Zmluvy. Postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, a teda k porušeniu práva oprávneného na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Spod prvej inštancie neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ustanovenie § 40 a § 43 ZRK a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 ZRK, ktoré podľa oprávneného interpretoval nesúladným spôsobom. Exekučný súd vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o jeho právnom postavení. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, pričom k záverom dospel len na základe domnienok. Účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu, neustanovuje, že spory so dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na všeobecný súd. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený nesúhlasil ani s posúdením Zmluvy ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Oprávnený ďalej poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby súd konanie prerušil podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním zo dňa 19. júna 2017, v ktorom uviedol, že pred podpisom Zmluvy nebol dostatočne oboznámený s VOP. O rozhodcovskom konaní nič nevedel a ani nikdy v minulosti nemal s takýmto súdom žiadne skúsenosti. Oprávnený sa podľa povinného vyhýbal poskytnúť mu informácie o podmienkach Zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa povinný plne stotožňuje s napadnutým uznesením exekučného súdu. S odvolaním oprávneného nesúhlasí, nakoľko pri podpise Zmluvy mu boli zamlčané dôležité informácie.
4. K vyjadreniu povinného sa vyjadril oprávnený podaním doručeným exekučnému súdu dňa 4. decembra 2020, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach. Vyjadrenie povinného zo dňa 19. júna 2017 považuje za zavádzajúce a klamlivé. Ak povinný po podpise Zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, mal právo od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu, čo však nevyužil, a teda z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom Zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Povinný svoju vôľu uzatvoriť Zmluvu potvrdil svojím podpisom a bol si vedomý svojich záväzkov zo Zmluvy. Taktiež v Zmluve vyhlásil, že súhlasí s VOP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
5. Právny zástupca oprávneného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 podaním zo dňa 12. februára 2018 oznámil exekučnému súdu, že dňa 6. februára 2018 došlo k vypovedaniu všetkých plnomocenstiev medzi ním a oprávneným, čím došlo k úplnému ukončeniu zastupovania oprávneného vo všetkých konaniach.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
10. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 9481/07 zo dňa 14. decembra 2007, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 7. januára 2008 a vykonateľnosti dňa 10. januára 2008, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 31 740,- Sk s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 13. marca 2007 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 16 000,- Sk. Súčasťou Zmluvy sú VOP, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z danej zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane zmenky zabezpečujúcej danú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podaná žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
14. Odvolací súd vychádzajúc výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní nenapáda postavenie povinného ako spotrebiteľa, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do postavenia povinného ako spotrebiteľa nepreskúmaval.
15. K odvolacej námietke oprávneného, podľa ktorej súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc, ak po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
16. Odvolací súd ďalej k odvolacím námietkam oprávneného poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
17. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu Zmluvy, ktorej súčasťou sú VOP zahŕňajúce rozhodcovskú doložku, nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej Zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v rozhodcovskej doložke je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo ovplyvniť výber konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy rozhodol. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako
aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.
18. Odvolací súd ďalej uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
20. Odvolací súd po preskúmaní veci ďalej zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP.
21. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
22. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
23. Odvolací súd k návrhu oprávneného na prerušenie konania uvádza, že inštitút prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP slúži na konkrétnu kontrolu ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov a ich súladu s právom Európskej únie. Odvolací súd na návrh oprávneného nepodal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, keďže nedospel k záveru, že všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vo veci aplikoval súd prvej inštancie, sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
24. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
25. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP pre prerušenie konania podľa tohto zákona, a preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).