Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10To-37-2020.pdf
PDF · 70.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.01.2021, v trestnej veci proti obžalovanému K. J. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/120/2020 zo dňa 30.10.2020 jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. J..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. J. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 23.05.2020 v čase od 01:50 do 02:00 hod. v obci Huncovce na ul. P. XX, okr. Kežmarok rozbil kameňom o rozmeroch 0,24x0,15x0,16 m sklenenú výplň na vchodových dverách do objektu cukrárne a následne cez rozbitú sklenenú výplň vošiel dnu, kde zamieril rovno k pultom, tam pri prehľadávaní šuplíkov našiel a zobral finančnú hotovosť vo výške 940,- € v papierových bankovkách a minciach rôznej nominálnej hodnoty, pričom si papierové bankovky vložil do vrecka nohavíc, mince si vložil do druhého vrecka nohavíc a zvyšné držal v ruke a takto s nimi z miesta utekal do miesta svojho trvalého bydliska, pričom počas behu mince vytrácal, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenému K. J. škodu krádežou hotovosti vo výške 940,- € a škodu rozbitím sklenenej výplne vo výške 78,- €.
Za to mu bol podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obvinený bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený aj ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Zároveň mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona mu súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu súd uložil povinnosť nahradiť poškodenému K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., B. XXXX/X škodu vo výške 1.000,- eur.
Proti výroku o treste uvedeného rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch poukázal na to, že trest považuje za neprimerane vysoký, a že konajúci súd nedostatočne zohľadnil to, že od začiatku
trestného stíhania spolupracoval s políciou a priznával sa k spáchaniu skutku. Opätovne spáchanie skutku oľutoval a vyslovil ľútosť nad tým, že neodhadol po dlhoročnej abstinencii pôsobenie alkoholu na jeho správanie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, resp. aby rozhodol tak, že uložený trest sám znížil. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Obžalovaný K. J. na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a že ho ľutuje. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal jeho vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo vzťahu ku výroku o treste vykonal, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ako aj to, akými právnymi úvahami sa riadil pri ukladaní trestu.
S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje. Len vzhľadom na obsah odvolacej námietky obžalovaného o neprimeranej výške trestu považuje za potrebné opätovne zvýrazniť niektoré podstatné zistenia, ktoré vedú krajský súd k záveru o tom, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému nepochybil.
Konajúci súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd, keďže tomuto zodpovedá zistenie, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinným zo spáchania žalovaného skutku. Rovnako správne okresný súd zistil aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že bol v minulosti odsúdený, čo plynie z odpisu registra trestov, v ktorom má evidovaných 12 záznamov, naposledy bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/6/2011 z 14.04.2011, ktorým bol uznaným za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 14 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený v apríli 2020.
Vzhľadom na uvedené, najmä skutočnosť, že obžalovaný sa teraz stíhaného trestného činu dopustil napriek tomu, že za rôznorodé, prevažne majetkové trestné činy už bol v minulosti 13-krát súdne prejednávaný, dokonca aj šesť krát uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody vykonal, ani podľa názoru krajského súdu nemôže byť účel trestu splnený iným druhom trestu, než trestom odňatia slobody nepodmienečným pri hornej hranici trestnej sadzby. A to najmä s prihliadnutím na to, že žalovaného skutku sa dopustil iba jeden mesiac po prepustení z dlhoročného výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako sa krajský súd stotožnil aj s argumentáciou prvostupňového súdu ohľadne zdôvodnenia prečo neuložil trest odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby, a to, že tak vysoký trest neukladal z dôvodu, že obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku priznal a urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu v obžalobe za vinu.
Je preto potrebné zdôrazniť, že okresný súd správne a v súlade so zákonom vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe až na dva roky. Trest uložený obžalovanému vo výmere 20 mesiacov je teda pri hornej hranici trestnej sadzby, ktorý mu bolo možné uložiť, a zodpovedá účelu trestu a možnostiam jeho výchovného pôsobenia.
V súlade so zákonom je aj výrok, ktorým prvostupňový súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Keďže teda krajský súd nezistil žiaden dôvod na zmenu rozhodnutia v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné v zmysle ust. § 319 Tr. poriadku zamietol. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.