Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-95-2020.pdf
PDF · 90.36 KB
Case nature
Subarea
15Co/95/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W., W. Y. č. XXXX/X, zast. JUDr. Pavol Balog, advokát so sídlom v Rimavskej Sobote, Ul. Železničná č. 6/1, proti žalovanému: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX zast.: JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č.4, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 6. októbra 2020, č. k.: 13C/158/2014-113 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. novembra 2020, č. k.: 13C/158/2014-139, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu zo dňa 6. októbra 2020, č. k.: 13C/158/2014-113 vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie zastavil a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Následne opravným uznesením opravil záhlavie uznesenia tak, že doplnil právneho zástupcu žalovaného, ktorého opomenul do rozhodnutia uviesť. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal určenia, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcom V. U. a obdarovaným I. U. - žalovaným zo dňa 6. 6. 2011, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, je voči nemu neúčinná. 3. V žalobe tvrdil, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. 3. 2000, sp. zn. 1T/112/1999, právoplatným dňa 3. 5. 2000, bol V. U. odsúdený sa trestný čin ublíženia na zdraví z toho dôvodu, že dňa 16. 7. 1999 mu počas poľovačky spôsobil strelné poranenie, zároveň bol zaviazaný nahradiť mu škodu v určitej časti a vo zvyšku bol odkázaný na občianskoprávne konanie. Následne dňa 12. 7. 2001 proti V. U. uplatnil nárok na náhradu škody na okresnom súde, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 6C/126/2001, pričom dňa 12. 2. 2013 bol vo veci vydaný rozsudok a V. U. bol zaviazaný nahradiť mu škodu vo výške 21.389,28 EUR. V čase podania žaloby tento rozsudok ešte nebol právoplatný. 4. Dňa 6. 6. 2011 uzavrel V. U. darovaciu zmluvu so svojím synom I. U., ktorou previedol na neho všetok svoj nehnuteľný majetok vedený na LV číslo XX, kat. územie O.. 5. Žalobca následne podaním zo dňa 2. 10. 2020 zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný uhradil žalovanú pohľadávku, pričom o trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. 6. Okresný súd aplikujúc § 144 ods. 1, § 145 ods. 1 a §146 ods. 1 CSP konanie zastavil, zároveň aplikujúc § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol o trovách konania, pričom rozhodnutie v tomto smere odôvodnil tak, Že pri rozhodovaní súd zisťoval procesné zavinenie strán na zastavenie konania, pričom dospel k záveru, že žalovaný zavinil zastavenie konania tým, že uhradil pohľadávku. Zároveň uviedol, že s ohľadom na procesné zavinenie zastavenia konania by mal súd priznať žalobcovi náhradu trov konania, tieto nežiadal priznať, preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, prihliadol zároveň na hospodárnosť konania. 7. Okresný súd následne dňa 11. 11. 2020 vydal opravné uznesenie, ktorým opravil záhlavie uznesenia s tým, že doplnil právneho zástupcu žalovaného, ktorého uviedol ako JUDr. Ladislav Csáko, advokát so
sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4. Rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 224 veta prvá CSP s tým, že došlo k pisárskej chybe. 8. Proti uzneseniu zo dňa 6. 10. 2020 sa odvolal žalovaný, a to proti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že mu súd prizná právo na náhradu všetkých trov konania. 9. V dôvodoch odvolania argumentoval, že žalobca voči nemu podal žalobu, ktorú zobral späť, teda v konaní neuspel, preto je namieste hovoriť o jeho procesnom neúspechu. Zároveň dodal, že jeho otec žalobcovi prednedávnom vyplatil vysokú čiastku, čo a priori vylučuje dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania. Podľa jeho názoru napadnutý výrok nespĺňa podmienky náležitého a riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie je zjavne formálne a neumožňuje konkrétnejšie namietať voči nemu, ale aj tak je možné konštatovať, že sa súd mýli v podstatných otázkach, ktoré majú vplyv na rozhodnutie. 10. Žaloba bola podaná nedôvodne a bez ohľadu na to, že sa plnilo po jej podaní, táto by musela byť zamietnutá. Ak teda žalobca žalobu zobral späť, urobil to bez ohľadu na ne/plnenie vzhľadom na jeho námietky, ktoré predniesol v podaní zo dňa 17. 9. 2020. Správnosti tohto záveru svedčí okrem iného aj fakt, že žalobca nerealizoval späťvzatie ihneď, ako sa mu peniaze vyplatili dňa 31. 8. 2020, ale až po tom, čo sa k veci samej na výzvu súdu písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca v konaní nepreukázal základný predpoklad prípadného pozitívneho rozhodnutia o jeho žalobe, a to úmysel darcu uzavretím napadnutého právneho úkonu, ktorému žalobca odporuje, ukrátiť žalobcu. Aj keď je zrejmé, že aj keď ide o nárok žalobcu, pre ktorý odporuje označenému právnemu úkonu, jeho žaloba je ešte z roku 2001, o ktorej právoplatne bolo rozhodnuté až teraz rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 6. 2020, sp. zn. 17 Co/42/2018, čiže žalobcov dlžník sa dozvedel prvýkrát o tom, že má čokoľvek plniť pre žalobcu (a predovšetkým v akej výške) až zo samotného rozsudku. 11. Žalobcovho dlžníka právne úkony v žiadnom prípade, ani len v teoretickej rovine neukracovali uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pretože žalobca takéto pohľadávky nemal a ani nemá, ale zdôraznil, že žalobca si voči svojmu dlžníkovi uplatnil nároky na základe nešťastnej náhody, ku ktorej došlo počas poľovačky. Je zrejmé, že žalobca bol zo zákona poistený pre prípad takejto škody. Žalovanému sa javí, že takýto návrh by musel byť uspokojený poisťovňou. 12. Dlžník žalobcu disponoval aj nad rámec darovaných nehnuteľností aj ďalším majetkom a finančnými prostriedkami. Po tom, čo sa žalobcov dlžník dozvedel o tom, ako rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici a tak zistil presnú výšku sumy, ktoré bola súdom žalobcovi prisúdená, túto v lehote splatnosti presne dňa 31. 8. 2020 aj uhradil. To vyvracia aj prijateľnosť tvrdenia žalobcu o úmysle jeho dlžníka ukrátiť ho a zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobcov dlžník uspokojil hneď v trojdňovej lehote splatnosti pohľadávku žalobcu napriek tomu, že plnenie by malo byť realizované poisťovňou. 13. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal jednoznačne skúmať nielen čas plnenia (či pred alebo po podaní žaloby), ale aj to, že kto plnil, pretože v danom prípade plnil niekto iný, ako on (plnil jeho dlžník), a preto nemožno dospieť k záveru, na ktorý naráža súd, a síce, že žalobca zobral žalobu späť pre jeho správanie. Súd uvádza v rozhodnutí, že mal zaviniť zastavenie konania, k čomu žiadnym výkladom nemožno dospieť. O pohľadávke žalobcu voči jeho otcovi ani nevedel, v čase uzavretia darovacej zmluvy mal 10 rokov a tento právny úkon bez výhrad schválil aj opatrovanský súd, o čom sa dozvedel neskôr. On pohľadávku otca nevyrovnal, ani to po ňom nikto nežiadal. Plnil jeho otec. Svojím konaním nezadal príčinu na podanie žaloby, ani na jej späťvzatie. Pri rozhodovaní o trovách konania súd mal mať na zreteli okrem iného aj to, či žaloba, ktorá bola následne vzatá späť, bola podaná dôvodne. V danej veci tomu tak nebolo. 14. Súd v odôvodnení rozhodnutia žiadnej z týchto okolností sa nevenuje, uvádza výlučne formálne dôvody napriek tomu, že na tieto skutočnosti poukázal v podaní zo dňa 17. 9. 2020. Celé toto podanie súd odignoroval vrátane ním zvoleného právneho zástupcu z radov advokátov, pričom napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi nedoručil, vo svojom rozhodnutí ho ani neuviedol ako právneho zástupcu. Zároveň namietal, že mu súd nedoručil podanie žalobcu, ktorým sa rozhodol zobrať žalobu späť, nemal tak možnosť vyjadriť sa k jeho obsahu, prípadne namietať voči späťvzatiu žaloby, hoci si vedomý ustanovenia § 146 ods. 1 CSP. 15. Podľa neho súd týmto postupom zaťažil konanie vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Zároveň uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 16. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Napadnuté uznesenie žiadal potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Zastavenie konania odôvodnil tým, že bola zaplatená pohľadávka, pre ktorú bola v podstate podaná žaloba. Kto pohľadávku uhradil, neskúmal. Zastavenie konania, resp. dôvod na späťvzatie žaloby nie je možné skúmať z hľadiska hmotného práva, preto sa k argumentom žalobcu v tomto smere nevyjadril. Pripomenul, že k predmetnej udalosti došlo dňa 16. 7. 1999, dlžník,
otec žalovaného, V. U. od skutku vôbec neprejavil záujem, že by mal ochotu ho za úraz, ktorý mu spôsobil, aj odškodniť. Počas konania vo veci 6C/126/2001 sa dožadoval, aby jeho nárok bol posúdený aj podľa § 450 OZ, lebo na jeho strane nastali také skutočnosti, že by nemal uhrádzať škodu. 17. Pokiaľ sa týka možnosti nahradiť škodu za dlžníka V. U. poisťovňou Kooperativa poisťovňa, a. s., zástupca poisťovne jasne prehlásil, že poisťovňa za neho škodu uhrádzať nebude. dlžník V. U. bol pre tento skutok uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví. Konanie 6C/126/2001 skončilo rozhodnutím odvolacieho súdu, otec žalovaného, dlžník, bol osobne na tomto pojednávaní prítomný, kde bol vyhlásený rozsudok. Tento bol jeho právnemu zástupcovi doručený 17. 7. 2020, v tej istej dobe musel byť doručený právnemu zástupcovi V. U.. Mal sa vykonať do troch dní odo dňa právoplatnosti, teda do 21. 7. 2020, k úhrade došlo až 31. 8. 2020. 18. Vo svojom návrhu na späťvzatie žaloby jasne uviedol, že došlo k splateniu pohľadávky, čím zanikol predmet sporu. Preto došlo k späťvzatiu žaloby na základe konania žalovaného, lebo došlo k úhrade pohľadávky. 19. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné, keď bolo vydané po tom, čo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 21. Žalovaný predovšetkým namietal, že v konaní mal zvoleného právneho zástupcu, ktorý bol pri rozhodovaní opomenutý, nebol uvedený v záhlaví rozhodnutia, ale predovšetkým mu nebolo napadnuté uznesenie vôbec doručené, taktiež žalovaný namietal, že mu nebolo doručené ani späťvzatie žaloby žalobcom, preto sa nemohol k nemu vyjadriť. 22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný splnomocnil na zastupovanie advokáta J. D. so sídlom v Y., Ul. Z. č. 4 dňa 4. 9. 2020. Z pokynu sudcu zo dňa 17. 9. 2020, ktorým vytýčil termín pojednávania na deň 27. 10. 2010 vyplýva, že na pojednávanie bol volaný zástupca žalovaného. Z doručenky vyplynulo, že dňa 17. 9. 2020 aj právny zástupca žalovaného prevzal predvolanie na pojednávanie. Následne podal vyjadrenie dňa 17. 9. 2020. 23. Podaním zo dňa 2. 10. 2020 právny zástupca žalobcu súdu doručil späťvzatie žaloby. Následne podľa pokynu sudcu došlo k zrušeniu termínu pojednávania z dôvodu späťvzatia žaloby s tým, že o tejto skutočnosti boli upovedomení právni zástupcovia žalobcu aj žalovaného s tým, že vec bola predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi podľa rozvrhu práce na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby. Potom súd vydal uznesenie, ktoré je predmetom odvolacieho konania, keď podľa pokynu sudkyne vyplýva, že toto rozhodnutie treba doručiť zástupcovi žalobcu a žalovanému, teda nie právnemu zástupcovi žalovaného. Rozhodnutie bolo doručované iba žalovanému, hoci má v konaní právneho zástupcu. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že by žalovanému alebo právnemu zástupcovi žalovaného bolo doručené späťvzatie žaloby s možnosťou vyjadriť sa k nemu. 24. Hoci podľa § 146 ods.1 CSP na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by súd neprihliadol, keďže došlo k späťvzatiu žaloby skôr, ako začalo pojednávanie, žalovaný mal právo vyjadriť sa k rozhodnutiu o trovách konania, pretože v konaní bol riadne právne zastúpený a bolo možné predpokladať, že mu v tejto súvislosti vznikli trovy konania. 25. Žalovanému tak bolo upreté právo uplatniť si trovy konania, pričom nie je významné, ako by tento nárok súd následne posúdil. Žalovaný tak nemohol uviesť žiadne argumenty pre uplatnenie svojho nároku, následne potom v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd dospel k tomu, že nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi bez toho, aby sa prípadne zaoberal argumentmi žalovaného. Týmto postupom porušil aj zásadu rovnosti zbraní vyjadrenú v čl. 6 základných princípov CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. 26. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým doplnil do záhlavia právneho zástupcu žalovaného, pričom ani v tomto prípade nebol dôsledný, keď právneho zástupcu nesprávne označil ako JUDr. Ladislav Csáko, hoci správne mal uviesť JUDr. Ladislav Csákó. V danom prípade odvolací súd nie je názoru, že neuvedenie právneho zástupcu žalovaného je len pisárskou chybou, pretože súd mu napadnuté rozhodnutie ani nedoručoval, ale ho doručil iba žalovanému. 27. Z dôvodu viacerých pochybení odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude zaoberať
argumentmi žalovaného, čo by musel urobiť v prípade, ak by žalovanému umožnil vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby žalobcom. 28. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).