Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-163-2020.pdf
PDF · 77.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/163/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Sandry Veľkej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu O., o nejasné podanie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 5C/66/2019-20 zo dňa 2.4.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo tiež len „súd“) napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu.
2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca napriek výzve s náležitým poučením na odstránenie obsahových nedostatkov podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, doručenej žalobcovi dňa 10.3.2020, ani doplňujúcim podaním zo dňa 30.3.2020 neodstránil vady podania a nevymedzil žalobný nárok jasným, určitým a vykonateľným formulovaním žalobnej žiadosti (petitu), neuviedol, ktorej veci sa podanie týka, čo ním sleduje, neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, vrátane ich predloženia a spisovú značku konania, ktorého sa podanie týka, pričom pre tieto vady nebolo možné podľa úvahy súdu prvej inštancie v konaní pokračovať, a preto súd prvej inštancie podanie žalobcu podľa ust. § 128 ods. 1, § 129 ods. 1 až 4 CSP odmietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že všetko potrebné v žalobe uviedol, všetky ním citované konania sa týkajú žalovanej a mali by byť riešené spoločne. Zároveň oznámil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nepredvolal žalovanú a nezistil, prečo falšovala odvolanie a podpis, tiež ako prišla k peniazom na odkúpenie bytu, a rozsudok súd vyniesol v jeho neprítomnosti.
4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Žalobca nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o naplnení zákonných predpokladov pre odmietnutie jeho podania, majúceho nepochybne povahu podania vo veci samej, keďže i napriek jeho obsahovým nedostatkom ním žalobca mienil vyvolať sporové konanie voči žalovanej (o zaplatenie 6.670,- €, zabezpečenie náhradného bývania, náhrady škody, prípadne obnovu konania). Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia tejto
otázky súdom prvej inštancie a za správny považuje jeho záver, že z podania žalobcu zo dňa 25.11.2019, a to ani po jeho doplnení podaním zo dňa 27.3.2020, nevyplýva určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný údaj, akého nároku vo vzťahu k žalovanej sa žalobca domáha, pre ktorý nedostatok v konaní nemožno pokračovať.
6. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda k právnym vadám rozhodnutia dochádza v prípadoch, ak súd na zistený skutkový stav neaplikoval právnu normu vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval, zvolil normu nesprávnu, alebo aplikoval správnu normu, pričom nesprávne interpretoval jej obsah, alebo zvolil správnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju ale na zistený skutkový stav aplikoval.
7. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
8. Podľa ust. § 132 ods. 1 a 2 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
9. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa citovaných ust. § 132 ods. 1 a 2 CSP tiež pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit), ktorými žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania, údaj, čo podaním sleduje [§ 127 ods. 1 písm. d) CSP] a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol vec prejednať a meritórne o nej rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Žalobný návrh zároveň musí byť materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva a tou druhou je žalobný návrh (petit), v ktorom žalobca konkretizuje, akej špecifickej ochrany sa k tvrdenému porušeniu alebo ohrozeniu subjektívneho práva domáha (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 479).
10. Žalobca v podaní zo dňa 25.11.2019 uviedol, že podáva žalobu na R. I. vo veci nesplnenia povinnosti z rozsudku 1C/254/2001-72, a to zabezpečenie náhradného bývania, resp. náhradného bytu, vyplatenie polovice peňazí za predaj bytu 6.670 €, prípadne vrátenia peňazí, ktoré dal manželke na odkúpenie bytu s tým, že žalovaná byt kúpila za cenu 23.000,- Sk a predala za trhovú cenu 400.000,- Sk, pričom mu nedala žiadne peniaze, nezabezpečila mu náhradné bývanie a bol nasilu vyvlečený z bytu na ulicu. Rozsudok 1C/254/2001-72 považuje za nesprávny a neplatný, žiada obnoviť proces, kde sa zistí podvod, falšovanie, protizákonné jednanie a iné trestné činy a bude žiadať vrátenie peňazí. Ak mu žalovaná bývanie nenájde, žiada súd, aby bola žalovaná vysťahovaná od dcéry a on sa nasťahuje k dcére, ak s tým bude súhlasiť. Súčasne s predmetným podaním podal žalobca sťažnosť, ktorá bola Okresným súdom Spišská Nová Ves zapísaná ako samostatné podanie vo veci s tým, že podľa obsahu by mohlo ísť o návrh na obnovu konania.
11. Žalobca v žalobe vyjadril hneď niekoľko rôznych skutkových dejov, z ktorých každý sám o sebe predstavoval z hľadiska hmotného práva zaväzovaciu skutočnosť a v procesných súvislostiach samostatný dôvod právnej ochrany. Napriek tomu, že žaloba podľa opisu rozhodujúcich skutočností v sebe evidentne subsumovala viacero nárokov so samostatným skutkovým základom, žalobca formuláciou žalobného petitu na túto pluralitu nárokov nereflektoval, keďže nevyjadril, aký konkrétny nárok a na akom konkrétnom skutkovom základe si uplatňuje voči žalovanej.
12. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného na odstránenie týchto nedostatkov žaloby uznesením zo dňa 20.1.2020, na ktorú výzvu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 30.3.2020. Týmto podaním posúdenia odvolacieho súdu však žalobca vytknuté nedostatky neodstránil, naopak prehĺbil ich. V tomto podaní totiž rozšíril škálu do úvahy prichádzajúcich zaväzovacích dôvodov (falšovanie podpisov, porušovanie listového tajomstva, zavádzanie súdu, klamanie pred súdom) a žiadal, aby sa orgány v trestnom konaní sa začali nimi zaoberať. Zmätočnosť už tak nezrozumiteľných podaní žalobca zavŕšil
v odvolacom konaní, v ktorom prezentoval, že sa domáha zrušenia rozhodnutí súdu, vyhlásenie týchto rozhodnutí za neplatné a obnovenia konaní.
13. Podľa posúdenia odvolacieho súdu žiadna zo žalobcom ponúknutých alternatív v jednotlivosti, a ani vo vzájomnej súvislosti nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti spôsobu vymedzenia predmetu konania. Objektívne totiž nepripúšťa jednoznačnú odpoveď na základnú otázku, čoho a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Predstava žalobcu, že z rôznych tvrdení, faktov a subjektívnych hodnotení súd vyčlení konkrétne skutkové okolnosti je mylná. Súdu totiž zásadne neprináleží nahradzovať procesnú iniciatívu strán, a preto nemôže zasahovať do dispozičnej voľnosti žalobcu v smere výberu niektorého z právnych vzťahov, prichádzajúcich do úvahy alebo porušení subjektívnych práv, a tiež v smere výberu nároku z týchto právnych vzťahov či z porušení subjektívnych práv, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to ani, ak by sa v okolnostiach prípadu javil byť najzrejmejší, najpotrebnejší alebo najhodnotnejší. Je výlučne na žalobcovi, aby predložil na riešenie spor vyplývajúci z realizácie konkrétneho právneho vzťahu a z porušenia konkrétneho subjektívneho práva vymedzeného určitým a zrozumiteľným opisom rozhodujúcich skutočností, a aby zároveň vymedzil konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to jasným, určitým a zrozumiteľným vyjadrením, čoho sa mieni žalobou domáhať. V okolnostiach prípadu bolo preto výlučne na žalobcovi, aby v spleti ním zmieňovaných skutkových okolností tvrdil také fakty, ktoré nezameniteľne spájajú konkrétne protiprávne konanie s konkrétnou osobou, a tiež i s určitým následkom.
14. Nedostatky v tomto smere sa súd prvej inštancie procesne správnym postupom neúspešne pokúsil odstrániť výzvou, v ktorej výslovne informoval žalobcu o potrebe doplniť žalobu tiež o žalobný návrh. V kontexte vyššie uvedených skutočností je z pohľadu odvolacieho súdu zrejmé, že neuvedenie petitu žaloby nadväzuje na nezrozumiteľnú interpretáciu skutkového deja v žalobe. V tomto spojení neuvedenie žalobného petitu prejednaniu žaloby rozhodne bránilo, keďže z opisu rozhodujúcich skutočností predmet konania nebol poznateľný. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ po márnom pokuse o odstránenie vád podanie žalobcu odmietol. Žalobca vo svojej odvolacej argumentácii mylne predpokladá, že v žalobe a v podaní doručenom súdu 30.3.2020 uviedol všetko potrebné, keďže ani zo žaloby ani z doplňujúceho podania nie je zrejmé, akého konkrétneho nároku sa žalobca proti žalovanej domáha.
15. Žalobca nejasné a neúplné podanie nedoplnil a vytýkané nedostatky podania neodstránil ani v odvolaní proti uzneseniu tak, aby bolo možné v konaní pokračovať, a preto odvolací súd postupoval podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a napadnuté uznesenie, ktorým podanie žalobcu bolo odmietnuté, ako vecne správne potvrdil.
16. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že odmietnutie „žaloby“ pre nedostatok jej obsahových náležitostí, nie je prekážkou toho, aby žalobca podal novú žalobu, ktorá v prípade obsahovej bezvadnosti, za predpokladu naplnenia i ostatných procesných podmienok konania, bude riadne prejednaná. Žalobca môže o poskytnutie právnej pomoci požiadať advokáta, eventuálne požiadať o bezplatnú právnu pomoc Centrum právnej pomoci.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.