Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-277-2019.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/277/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Michal Brožina, nar. XX.XX.XXXX, súdny exekútor so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, IČO: 36 164 020, zastúpený JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník a JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o zaplatenie 11.635,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40C/33/2018-94 zo dňa 10. apríla 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
1.1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, § 19 ods. 1, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v ďalšom texte „zákon č. 514/2003 Z. z.“), § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“.)
1.2. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok vecne tým, že žalobný nárok je premlčaný, a preto žalobu zamietol. Ak podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody je nesprávny úradný postup, potom pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške). V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobca ako súdny exekútor vydal dňa 14.10.2013 príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok Ex 237/2013 - 18 adresovaný Daňovému úradu Trnava ako správcovi dane a teda dlžníkovi povinnému s doručením dňa 17.10.2013, aby po doručení tohto príkazu nevyplatil pohľadávky spoločnosti KORVI SLOVAKIA, s. r. o., splatné, zatiaľ nesplatné resp. pohľadávky, ktoré budú povinnému v budúcnosti vznikať až do výšky 38.082,67 eura s príslušenstvom, ktoré následne špecifikuje s tým, že povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku oprávnenému prostredníctvom depozitného účtu súdneho exekútora bezodkladne po tom, keď sa mu doručí exekučný príkaz. Bolo tiež nesporné, že dňa 21.10.2013 vydal exekučný príkaz Ex 237/2013 - 19, ktorým prikázal dlžníkovi
povinného, správcovi dane - Daňový úrad Trnava, aby po doručení tohto exekučného príkazu vyplatil pohľadávku povinného do výšky 38.082,67 eura s príslušenstvom oprávnenému prostredníctvom depozitného účtu súdneho exekútora a poučil ho aj o ust. § 109, § 110 v nadväznosti na § 233 Exekučného poriadku. Príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky bol doručený Daňovému úradu Trnava dňa 23.10.2013. Dňa 18.11.2013 zaslal Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta súdnemu exekútorovi Oznámenie, v ktorom uviedol, že príkaz na vykonanie exekúcie č. k. Ex 237/2013 - 19 zo dňa 21.10.2013 nemôže realizovať z dôvodu nepresnej identifikácie dlžníka povinného a z dôvodu nedostatočnej identifikácie pohľadávky. Oznámenie bolo doručené do vlastných rúk prostredníctvom splnomocnenca exekútorského úradu žalobcu dňa 25.11.2013. Tým mal súd prvej inštancie za preukázané, že uvedeným dňom sa žalobca dozvedel o vzniku škody spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe v nerealizovaní ním vydaného príkazu na vykonanie exekúcie. Odo dňa 26.11.2013 začala žalobcovi plynúť trojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody a táto premlčacia doba uplynula dňom 26.11.2016. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie až dňa 17.10.2017, teda oneskorene - po márnom uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že daňový úrad nebude rešpektovať príkaz na začatie exekúcie. Súd mal z Oznámenia Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta zo dňa 18.11.2013, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25.11.2013, expressis verbis preukázané oznámenie o nerealizovaní príkazu na vykonanie exekúcie č. k. Ex 237/2013 - 19 zo dňa 21.10.2013 z dôvodov ním uvedených a preto od tohto okamihu mal súdny exekútor vedomosť, že Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta v exekučnom konaní nepostupoval podľa jeho príkazu. Nebolo tak na mieste domnievať sa, že po vyjadrení súdneho exekútora bude príkaz na vykonanie exekúcie bez odstránenia daňovým úradom označených vád exekučného príkazu, realizovaný. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal, nebolo možné premlčaný nárok žalobcovi priznať. Ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o spočívaní premlčacej doby počas predbežného prerokovania nároku sa v prejednávanej veci neuplatní, pretože žalobca podal na príslušné Ministerstvo financií žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 27.02.2017, teda až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
1.3. Žalobca v konaní tvrdil, že o škode sa dozvedel až 12.12.2014 z listu U., a. s., ktorý ale súdu prvej inštancie nepreukázal. Súdu prvej inštancie doložil výpis z účtu spoločnosti KORVI SLOVAKIA s. r. o. za obdobie 23.09.2013 až 31.12.2013 a za obdobie 01.01.2014 až 10.12.2014, z ktorých výpisov vyplýva, že dňa 25.11.2013 boli na účet povinného prijaté platby od Finančného riaditeľstva SR v sume 234.762,10 eura a 78.908,17 eura. Z týchto výpisov súd prvej inštancie nemal preukázanú vedomosť žalobcu o vzniku škody práve dňa 12.12.2014, keď z výpisov nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené, príp. kedy boli doručené súdnemu exekútorovi z banky resp. prečo/na základe akého právneho úkonu boli súdnemu exekútorovi doručené. Súd mal tak za nepochybné, že prvotnú vedomosť o existencii úradného postupu daňového úradu, ktorý zhodnotil žalobca ako nesprávny, a teda vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno zistiť vznik škody spočívajúci v nerealizovaní príkazu na vykonanie exekúcie, v ktorom súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v sume 11.635,80 eura, nadobudol žalobca dňa 25.11.2013.
1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „ C. s. p.“) v spojení s článkom 4 základných princípov C. s. p., keď žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nárok na náhradu trov konania si však neuplatnil, preto mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že logickou úvahou sa dá dospieť k záveru, že nie je možné vyhotoviť a doručiť výpis z účtu k 10.12.2014 skôr, ako nastal tento dátum, a taktiež v tomto výpise z účtu je uvedená aj transakcia zo dňa 29.11.2014. Premlčanie nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje § 19 ods. 1 tak, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalobca uviedol, že o škode sa dozvedel až dňa 12.12.2014 prevzatím listu od U., a. s., samotný dátum prevzatia listu nebol medzi stranami sporu nikdy sporný. Zo samotného oznámenia nevyplýva, že nedôjde k prikázaniu pohľadávky, ale len to, že je nepresná identifikácia dlžníka povinného. Žalobca poukázal na stanovisko MF SR č. j. MF/11682/2009-71 zo dňa 02.04.2009, z ktorého vyplýva, že niet dôvodu, prečo by SR mala vystupovať prostredníctvom správcu dane ako dlžník povinného, že je irelevantné deliť pohľadávky vzniknuté z práva súkromného a na pohľadávky vzniknuté z práva
verejného, pretože rozhodujúcim faktorom je Exekučný poriadok, ktorý umožňuje výkon exekúcie na konkrétnu pohľadávku. Nemôže začať plynúť premlčacia doba od momentu oznámenia stanoviska, ktoré už samotné vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a na základe ktorého sa nemohol dozvedieť o škode. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že ešte keď mu nebolo doručené predmetné oznámenie, Daňový úrad Trnava už poukázal na účet povinného nadmerný odpočet DPH, a preto je zrejmé, že túto vedomosť mal už v čase písania oznámenia, ale v oznámení to vôbec neuviedol, ale len stroho konštatoval, že dlžník povinného podľa jeho právneho názoru je nesprávne označený. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na právnom názore, že nárok žalobcu na náhradu škody je premlčaný. Uviedol, že je nesporné, že žalobca sa o tom čo nazýva nesprávny úradný postup dozvedel z podania Daňového úradu Trnava označeného ako Oznámenie KORVI SLOVAKIA s. r. o.. Zároveň uviedol, že žalobca z predmetného oznámenia zo dňa 18.11.2013 sa dozvedel aj o škode, nakoľko Daňový úrad Trnava v podaní výslovne deklaroval, že na exekučný príkaz nemieni prihliadať. Žalobca sa to snaží poprieť tvrdením, že sa o škode dozvedel až z listu U., a.s.. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu žalovaný odvolaciemu súdu uviedol, že žalobca pôvodne v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 18.09.2013 oznámil spoločnosti KORVI SLOVAKIA s. r. o., že exekúciu vykoná prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pričom túto spoločnosť tiež vyzval, aby predložila vyhlásenie o svojom majetku. Do pozornosti tiež dal, že žalobca následne v októbri 2013 z nevysvetliteľných príčin vydal a doručil správcovi dane príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, a preto podľa názoru žalovaného žalobca musel mať už v októbri 2013 nespornú vedomosť o daňových pohľadávkach spoločnosti KORVI SLOVAKIA s. r. o.. Žalobca tiež tvrdí, že o nesprávnom úradnom postupe a škode sa nedozvedel z podania Daňového úradu Trnava zo dňa 18.11.2013, ale až oznámením zo dňa 12.12.2014. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu za zavádzanie súdu a odvolaciemu súdu zdôrazňuje, že žalobca na predmetný list z daňového úradu žiadnym spôsobom nereagoval. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaný nárok na náhradu škody za premlčaný, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h), f) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie ako vecne správne s použitím § 387 C. s. p. potvrdil.
5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba o zaplatenie 11.635,80 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 28.02.2017 do zaplatenia z dôvodu náhrady škody spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Trnava, ktorý nerešpektoval príkazy vydané žalobcom ako súdnym exekútorom a poukázal finančné prostriedky spoločnosti KORVI SLOVAKIA s. r. o..
6. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcom, preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalobného nároku.
7. Odvolacia námietka žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).
9. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú príslušnú právnu normu), b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).
10. K odvolacej námietke žalobcu smerujúcej k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a poukazuje na ich správnosť. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcu dodáva nasledovné:
11. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
12. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že začiatok plynutia premlčacej doby sa odvíja od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o škode, samotný vznik škody ani konkrétny nesprávny úradný postup nie je tou skutočnosťou, od ktorej by premlčacia lehota začala plynúť.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody zo skutočnosti, že Daňový úrad Trnava dňa 25.11.2013 poukázal na účet povinného - spoločnosti KORVI SLOVAKIA s. r. o. finančné prostriedky, čím nerešpektoval príkazy vydané žalobcom ako súdnym exekútorom, nerešpektoval Exekučný poriadok a nepostupoval správnym úradným postupom. Škodu vyčíslil žalobca ako trovy exekúcie súdneho exekútora a náklady spojené s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku, spolu v sume 11.990,96 eura. Žalobca tvrdil, že o vzniku škody sa dozvedel z výpisu z účtu povinnej spoločnosti dňa 12.12.2014. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto súd prvej inštancie správne pred meritórnym prejednaním veci skúmal, či si žalobca uplatnil svoj nárok včas.
14. Na preukázanie včasnosti uplatneného nároku žalobca predložil dva výpisy z účtu povinnej spoločnosti - za časť roku 2013 a časť roku 2014, z ktorých odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie zistil, že dňa 25.11.2013 boli na uvedený účet prijaté platby od Finančného riaditeľstva SR. Z výpisov z účtov nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené a ani kedy a na základe akej skutočnosti boli doručené žalobcovi. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že oba výpisy boli doručené v jeden deň - 12.12.2014, kedy žalobca tvrdí, že sa dozvedel o vzniku škody. Žalobca teda svoje tvrdenie o tom, že o škode sa dozvedel dňa 12.12.2014 nepodložil žiadnym dôkazom. Je pritom procesnou povinnosťou žalobcu označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a pripojenie týchto dôkazov k žalobe (§ 132 C. s. p.). Je teda možné konštatovať, že žalobca hodnoverne nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že svoj nárok si uplatnil včas. Nie je pritom právne relevantné, že žalovaný vo svojich vyjadreniach výslovne nerozporoval doručenie výpisov z účtu povinnej spoločnosti žalobcovi. Žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania, pričom poprel existenciu škody, existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a konštatoval, že za neúspešné vykonanie exekúcie žalobcom nie je zodpovedná Slovenská republika, poprel teda samotný základ žalobného nároku.
15. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu neobstoja. Súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav správne zvolil príslušnú, vyššie uvedenú právnu normu (§ 19 zákona č. 514/2003 Z. z.). Túto normu síce neaplikoval v celom rozsahu správne, keď začiatok plynutia premlčacej doby odvíjal od okamihu zistenia nesprávneho úradného postupu, z ktorého mohol žalobca vyvodiť vznik škody (vznik škody však ešte nebol žalobcom
jednoznačne zistený), rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj napriek uvedenému vo výroku vecne správne.
16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a závislý výrok o náhrade trov konania z vyššie uvedených dôvodov ako vo výroku vecne správne potvrdil.
18. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.), o ktorom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p. musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, pretože sa týmto rozhodnutím predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je potrebné v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
19. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).