Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-72-2020.pdf
PDF · 100.47 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého J., bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: matky E. a otca E., o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra 2020, č.k. 34P/32/2020-117, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o znížení výživného na maloletého J. m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého od 23.03.2020 do 04.01.2021 vo výške 140,- eur mesačne a od 05.01.2021 vo výške 130,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému J. P., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 250,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne, s účinnosťou od 23.03.2020, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, ktorým rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.04.2019, č.k. 34P/238/2018-18, vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému J.. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom na začatie konania sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému J. z doterajšej sumy 250,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne, počnúc dňom 17.03.2020. Na pojednávaní uviedol, že by bol ochotný dohodnúť sa na znížení výživného na sumu 110,- eur mesačne. Uviedol, že rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 24.04.2019, č.k.34P/238/2018, bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, a to formou schválenej rodičovskej dohody, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur mesačne na bežné výživné a 50,- eur mesačne na tvorbu úspor. Otec poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na jeho strane. V čase ostatnej úpravy výživného pracoval v zahraničí a jeho príjem bol približne vo výške 2.000,- až 2.500,- eur mesačne a okrem bežných osobných výdavkov mal so živnosťou spojené náklady na odvody cca 225,- eur, pracovné prostriedky 100,- eur a cestovné náklady 300,- až 450,- eur mesačne, pričom vtedy pracoval ako živnostník v Nemecku v oblasti montáže skladového a logistického systému pre distribúciu odevov, mal uzavretú zmluvu o dielo so slovenskou spoločnosťou, pre ktorú pracoval v Nemecku. Matka vtedy pracovala ako učiteľka a jej príjem bol priemerne 712,43 eur mesačne. Maloletý v čase rozhodovania súdu navštevoval štátnu materskú školu. Otec uviedol, že od uvedenej poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na jeho strane, pretože v 12/2019 došlo k vypovedaniu jeho zmluvy o dielo s objednávateľom z
dôvodu ukončenia zákazky v Nemecku, k čomu jeho obchodný partner pristúpil napriek ich výbornej spolupráci, keďže tam už nemal žiadnu zákazku. Odvtedy si otec hľadal na Slovensku i v zahraničí iné pracovné príležitosti v obdobnej oblasti jeho skúseností, ale nepodarilo sa mu nájsť žiadnu takú pracovnú príležitosť. Od 03.02.2020 sa mu podarilo zamestnať sa v spoločnosti O.. na dobu určitú do 30.07.2020 a jeho prvý príjem z tejto práce bol cca 600,- eur netto a stravné lístky spolu v hodnote 71,60 eur. Inú, lepšie ohodnotenú prácu sa mu nepodarilo nájsť a mnohé spoločnosti mu oznámili, že vzhľadom na šírenie koronavírusu obmedzujú svoju prevádzku. Otec poukázal na svoje výdavky v súvislosti s bývaním a základnými životnými potrebami. Ďalej na výdavky spojené so stretávaním s maloletým, vrátane cestovných nákladov, ktoré sú približne 40,- eur, doterajšie určené výživné spolu so splátkami dlžného výživného vo výške 300,- eur mesačne, naviac synovi platí aj poistku so šetrením 23,50 eur mesačne. Vzhľadom na výraznú zmenu výšky jeho príjmu musel pristúpiť aj k drastickej zmene jeho životného štýlu a výdavky znížil na minimum. Na pojednávaní otec k svojim pomerom doplnil, že je od júla 2020 ženatý, jeho manželka je tehotná a na rizikovom tehotenstve, s predpokladaným termínom narodenia ich dieťaťa 23.01.2021, pričom otec zmenil zamestnanie a zarába 700,- až 770,- eur mesačne netto a manželka poberá nemocenské.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 - ods. 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, § 52, § 58 CMP. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný, hoci nie až v takom rozsahu ako navrhoval otec. Uviedol, že výživné bolo naposledy upravené relatívne nedávno, ale od uvedenej poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý síce len X roky, ale vtedajšie zárobkové pomery otca umožňovali určenie nadštandardnejšej výšky výživného aj s tvorbou úspor, pretože v tom čase otec maloletého pracoval v zahraničí, kde dosahoval priemerný hrubý mesačný príjem 2.436,- eur a jeho nevyhnutné výdavky na odvody do poisťovní predstavovali 225,- eur mesačne, za pracovné prostriedky 100,- eur mesačne a zvýšené cestovné výdavky cca 350,- eur mesačne. Teda jeho čistý mesačný príjem tak vtedy predstavoval cca 1.761,- eur (2.436,- eur - 225,- eur - 100,- eur - 350,- eur). V súčasnosti jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje už len 790,84 eur, pričom zníženie svojich príjmov si nespôsobil otec vlastným zavinením. Súd prvej inštancie mal za to, že možno tak konštatovať, že na jeho strane došlo k 2,23-násobnému zníženiu jeho príjmových pomerov a jeho súčasné zárobkové a majetkové pomery už nenapĺňajú predpoklad § 63 ods. 3 Zákona o rodine pre tvorbu úspor dieťaťa a jeho súčasný zárobok už neumožňuje ani platenie doterajšej, k veku maloletého nadštandardnejšej, výšky určeného bežného výživného. Okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť k jeho manželke, ktorá je na rizikovom tehotenstve a poberá len nemocenské. Mal za to, že zníženie výživného je dôvodné. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s otcom navrhovanou sumou zníženého výživného. Pripustil, že otcom navrhované 2,27-násobné zníženie výživného by zodpovedalo jeho 2,23-násobnému zníženiu jeho príjmových pomerov, ale súd prvej inštancie musel zobrať do úvahy aj zmeny pomerov na strane samotného maloletého dieťaťa a schopností a možností matky. K zmene pomerov došlo aj strane dieťaťa, ktoré v čase poslednej úpravy výživného bolo v predškolskom veku a v súčasnosti je žiakom 1. ročníka ZŠ. Zmena pomerov nastala aj na strane matky maloletého, pretože tá v čase poslednej úpravy výživného dosahovala príjem zo zamestnania vo výške 712,43 eur mesačne netto a okrem maloletého J. nemala iné vyživovacie povinnosti. V súčasnosti jej vo februári 2020 pribudla vyživovacia povinnosť k jej synovi E., pochádzajúcom z jej terajšieho vzťahu a súčasne sa jej od septembra 2020 znížili príjmové pomery, keďže dovtedy poberala mzdu alebo materské vo výške 752,- eur mesačne, ale od 09/2020 poberá už len rodičovský príspevok vo výške 370,- eur mesačne a prídavky na dve deti. K nej však teraz má vyživovaciu povinnosť jej terajší manžel. S poukazom na takto zistenú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a možnosti oboch rodičov, rozhodol súd prvej inštancie o znížení výživného na sumu 140,- eur mesačne, ktorú považoval za zodpovedajúcu vyššie uvedeným zákonným kritériám. Matka dieťaťa síce žiadala ponechať bežné výživné 200,- eur mesačne a 10,- eur mesačne na tvorbu úspor a vyčíslovala na pojednávaní výdavky maloletého dieťaťa vo výške 547,- eur mesačne, ale tieto sa súdu prvej inštancie javili ako nadhodnotené, neprimerané životnej úrovni rodičov. V zmysle Zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, čo ale znamená, že dieťa je aj pri svojich výdavkoch limitované životnou úrovňou svojich rodičov, nemôže žiť nad pomery svojich rodičov a pokiaľ životná úroveň rodiča a jeho schopnosti a možnosti neumožňujú nadštandardné výdavky dieťaťa, nie je legitímne požadovať od rodiča nadštandardné výživné presahujúce jeho možnosti. V súčasnosti, po znížení príjmu otca, nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu 6-ročného dieťaťa, ktoré nemá žiadne dôvodné nadštandardné výdavky, doterajšou sumou bežného výživného. Preto súd
prvej inštancie konštatoval, že podstatnejšie zníženie výživného bolo dôvodné. Na druhej strane mal za to, že otcom navrhovaná suma zníženého výživného by nezodpovedala zistenej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a komplexného posúdenia veci, a to najmä s poukazom na to, že hoci na strane otca došlo k podstatnému, až 2,23-násobnému zníženiu jeho príjmových pomerov, stále sú jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu maloletého vyššie ako schopnosti a možnosti matky, ktorej sa tiež znížil príjem, pretože otcov príjem je cca 790,- eur mesačne netto a príjem matky pozostáva len z rodičovského príspevku vo výške 370,- eur mesačne a prídavkov na deti. Určená suma výživného vo výške 140,- eur mesačne je, aj napriek nesúhlasu otca, podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovedajúca zistenému skutkovému stavu a je súčasne aj v schopnostiach a možnostiach otca. Keďže bolo preukázané, že k zmene pomerov na strane otca spočívajúcich v podstatnom znížení jeho zárobkových pomerov došlo ukončením jeho práce v zahraničí už k 31.12.2019, súd prvej inštancie v súlade s návrhom otca rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti k maloletému už od začatia súdneho konania, ktoré bolo začaté 23.03.2020. Hoci súd prvej inštancie určil počiatok zníženia výživného od začatia súdneho konania, ako to navrhoval otec dieťaťa a otec aj po podaní návrhu do júna 2020 platil doteraz určené výživné, v tejto súvislosti však súd prvej inštancie poukázal na ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého spotrebované výživné pre maloleté dieťa za uplynulý čas sa nevracia. V danej veci súd prvej inštancie v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého uplatňujúc odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie videl v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 75 ods. 1 a ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Hoci súd prvej inštancie, podľa názoru otca, správne zistil skutočný stav týkajúci sa schopností, možností a majetkových pomerov otca a rovnako správne ustálil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, nesprávne aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 v spojení s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie v bode 15 a 16 odôvodnenia rozhodnutia konštatoval, že na strane otca došlo k zníženiu príjmu až o 2,23 násobok. Rovnako konštatoval, že tomu zodpovedá aj požiadavka otca zníženia výživného na sumu 110,- eur, čo by zodpovedalo zníženiu výživného 2,27 násobne oproti výživnému vo výške 250,- eur mesačne. Napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol o zmene výšky výživného takým spôsobom, že ho znížil na sumu 140,- eur. Táto suma predstavuje o 30,- eur mesačne viac než otec navrhoval. Z pohľadu prepočtu zmeny výšky výživného oproti pôvodne stanovenej výške výživného ide o zníženie 1,79 násobne. Podľa názoru otca mal súd prvej inštancie prihliadnuť aj na osoby žijúce v spoločnej domácnosti (hoci ich súd v odôvodnení rozsudku uvádza, rozhodnutie súdu evokuje, že ich pri rozhodovaní nezohľadnil). Súd prvej inštancie konštatuje, že otec žije v spoločnej domácnosti s tehotnou manželkou, ktorá je na PN z dôvodu rizikového tehotenstva a má voči nej vyživovaciu povinnosť, na druhej strane súd prvej inštancie v bode 8 odôvodnenia rekapituluje zistené skutkové okolnosti prípadu, a uvádza že manžel matky má príjem približne vo výške 945,- eur mesačne. Pri právnom posúdení týchto skutočností je potom nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie týkajúce sa výšky výživného v bode 16 odôvodnenia. Hoci má otec reálne vyšší príjem než matka (čo je samozrejmé s prihliadnutím na skutočnosť, že otec je zamestnaný a matka na rodičovskej dovolenke), ale ak sa tieto príjmy posudzujú ako príjmy spoločných domácností, domácnosť matky, vďaka vyššiemu príjmu jej manžela a rovnako vyššej sociálnej dávke matky, má spoločný mesačný príjem vyšší. Ak by súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 v spojení s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dospel by k tomu, že majetkové možnosti oboch rodičov, pri zohľadnení všetkých okolností ich jednotlivých domácností, sú približne rovnaké, ak nie lepšie v prospech matky maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otec odvolaciemu súdu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletému J. zníži zo sumy 250,- eur mesačne na sumu vo výške 110,- eur mesačne k rukám matky.
4. Vyjadrenie k odvolaniu otca podané nebolo.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, či zrušenie.
6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného je potrebné čiastočne vyhovieť, poukazujúc zmenu pomerov na strane otca, matky aj maloletého, vo svetle ktorých skutočností znížil vyživovaciu povinnosť otca z doterajšej sumy 250,- eur na sumu 140,- eur. Otec vyjadril nesúhlas s takto určeným výživným a navrhoval ho znížiť na sumu 110,- eur mesačne.
7. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektu právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodičia a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 Zákona o rodine.
11. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému J. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.04.2019, č.k. 34P/238/2018-118, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý J. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou spolu 250,- eur, vrátane bežného výživného aj tvorby úspor pre maloletého. V čase uvedeného rozhodnutia mal maloletý X roky, mal dobrý zdravotný stav, nenavštevoval materskú školu, žil spolu s matkou, jeho mesačné výdavky boli primerané jeho veku. Matka maloletého v tom čase pracovala ako učiteľka ZŠ, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 712,43 eur a poberala prídavky na dieťa vo výške 24,34 eur mesačne, pričom okrem maloletého nemala iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého pôsobil ako živnostník v oblasti technológii v zahraničí, pričom jeho mesačné príjmy dosahovali výšku 2.000,- až 2.500,- eur mesačne. Otec nemal okrem maloletého J. žiadne vyživovacie povinnosti. Obaja rodičia maloletého boli v tom čase slobodní. V súčasnosti má maloletý X rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ. Náklady na maloletého zodpovedajú jeho veku. Stravné v školskej jedálni v sume 8,20 eur mesačne, školský klub v sume 12,- eur mesačne, ročné povolenie pre rybolov maloletého 10,- eur. Matka maloletého je toho času vydatá a má ďalšie maloleté dieťa E. W., nar. XX.XX.XXXX, aktuálne je na rodičovskej dovolenke s príspevkom 370,- eur mesačne a s prídavkami na deti spolu vo výške 49,90 eur mesačne. Príjmy manžela matky maloletého dosahujú sumu 945,- eur netto mesačne. Otec maloletého J. je toho času ženatý a ako vyplýva z otcom predloženého rodného listu (č.l. 132) otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému E. P., nar. XX.XX.XXXX. Čo sa týka mesačných príjmov otca maloletého, tento už živnosť v zahraničí nevykonáva, túto má pozastavenú od 07.01.2020 do 07.01.2023. V konaní bolo preukázané, že odo dňa 03.02.2020 do 07.06.2020 bol otec maloletého zamestnaný v spoločnosti O.., kde dosahoval
priemerný čistý príjem 665,74 eur mesačne. Odo dňa 13.07.2020 je otec maloletého zamestnaný v spoločnosti O.., kde dosahuje priemerný čistý príjem 790,84 eur mesačne. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé a v konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca, matky, aj maloletého J.. Nástupom maloletého J. do X. ročníka základnej školy nepochybne došlo k nárastu nákladov na jeho výživu a výchovu, a to vo všetkých oblastiach ich uspokojovania. Výraznú zmenu pomerov možno konštatovať rovnako na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému E. W., nar. XX.XX.XXXX, čím sa zvýšili jej výdavky a poklesol jej príjem v súvislosti s prekážkou v práci - osobnou celodennou starostlivosťou o maloleté dieťa, keďže je na rodičovskej dovolenke. Súčasne na strane otca maloletého J. došlo k výraznému zníženiu mesačných príjmov, ktoré si však nezavinil sám. Na základe takto zisteného skutkového stavu bol odvolací súd toho názoru, že za situácie, keď s prihliadnutím k zníženiu príjmu otca sa zmenili jeho zárobkové a majetkové pomery výrazným spôsobom, tieto skutočnosti odôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti otca na sumu 140,- eur mesačne, a to s účinnosťou od podania návrhu na zníženie výživného. Za nasledujúce obdobie nemohla zostať nepovšimnutá ďalšia zmena pomerov na strane otca mal. J., ktorému dňa XX.XX.XXXX., t.j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. E.. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti ďalšieho zníženia výživného otca pre mal. J., a to s účinnosťou od skutočnosti spôsobujúcej ďalšiu zmenu pomerov na strane otca - narodenie ďalšieho dieťaťa, na 130,- eur mesačne. Takto určené výživné je podľa názoru odvolacieho súdu primerané zisteným osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom otca, matky, ale aj potrebám maloletého J..
12. Odvolací súd zároveň otcovi pripomína, že jeho prvoradou povinnosťou je zabezpečiť všetkým svojim deťom riadny duševný a telesný vývin a podmienky na rozvoj ich schopností, na uspokojenie nielen základných potrieb týkajúcich sa obživy, ale aj ďalších potrieb obvyklých pre život, ako je napr. bývanie, starostlivosť o zdravie, potreby vzdelania, výchovy, kultúrne vyžitie, záujmy, pričom osobitne matka tieto potreby sýti predovšetkým osobne, svojou osobnou starostlivosťou.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého od 23.03.2020 do 04.01.2021 vo výške 140,- eur mesačne a od 05.01.2021 vo výške 130,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, výnimka je upravená za podmienok uvedených v ust. § 55 CMP. Keďže v konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by indikovala rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP, rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).