Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-24-2020.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: MK CAR, s.r.o., so sídlom Bitarová č. 301, 010 04 Bitarová, IČO: 36 438 821, zastúpeným Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, proti žalovanému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XXXX/XXK., XXX XX R., o zaplatenie 354,59 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 354,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 354,59 eur od 29.08.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.06.2020, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 354,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 29.08.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že eviduje voči žalovanému pohľadávku titulom neuhradenej faktúry, vystavenej na základe zmluvy o prenájme dopravného prostriedku uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: R.-XXXIM, a to faktúry č. 12019/08/002 zo dňa 16.08.2019, ktorá bola splatná dňa 28.08.2019, vystavená na sumu 354,59 eur. Dlžnú sumu žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote splatnosti, preto vznikol žalobcovi aj nárok a zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 18.02.2020.
3. Nakoľko sa súdu ani po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie pobytu žalovaného nepodarilo zistiť jeho pobyt, žalobu spolu s prílohami doručoval súd žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 25.08.2020; žaloba bola doručená žalovanému po uplynutí 15-tich dní od zverejnenia tohto oznámenia.
4. Okresný súd Bratislava II doručil žalovanému na adresu trvalého pobytu spolu so žalobou s prílohami aj poučenie o procesných právach a povinnostiach a uznesenie zo dňa 11.09.2020, č.k.: 51C/24/2020-46, obsahujúcim výzvu na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný sa napriek výzve a poučeniu k podanej žalobe nevyjadril.
5. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
6. V súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bolo oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. dňa 05.01.2021.
7. Súd v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.01.2021.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:
Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca (fyzická osoba - nepodnikateľ), uzavreli dňa 27.05.2019 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: R. v termíne od 27.05.2019 do 09.08.2019.
Žalobca vystavil žalovanému za nájom dopravného prostriedku dňa 16.08.2019 faktúru č. 12019/08/002, splatnú dňa 28.08.2019, vystavenú na sumu 354,59 €. Listom zo dňa 19.02.2020 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy; bezvýsledne.
9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania a poplatku z omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd považoval za nesporné, že na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku, poskytol žalobca žalovanému do nájmu v období od 27.05.2019 do 09.08.2019 motorové vozidlo. Žalovanému v súlade so zmluvou vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné spolu vo výške 354,59 €. žalovaný žalobcovi, napriek písomnej výzve, v lehote splatnosti dohodnuté nájomné neuhradil.
11. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 354,59 eur, ktorá predstavuje neuhradené nájomné za nájom motorového vozidla v zmysle platne uzavretej zmluvy.
12. Keďže sa žalovaný dostala do omeškania so zaplatením dlhu, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).