Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-96-2019.pdf
PDF · 162.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci žalobcu Teplo GGE s.r.o., so sídlom Robotnícka 2160, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 012 424, právne zastúpeného Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, proti žalovanej D.. A. T., so sídlom F. XXX, XXX XX H. T., O.: XX XXX XXX, právne zastúpenej D.. D. T., advokátom so sídlom XXX XX W. XXX, o zaplatenie 1 000,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8Cb/25/2018
- 90 zo dňa 17. apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia ceny- fixnej zložky tepla, vyúčtovanej žalovanej na základe zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 151/2013/ PTZ zo dňa 23.05.2013 faktúrami č. 1037209140, splatná dňa 21.10.2014, č. 1037210140 splatná dňa 22.11.2014, č. 1037211140 splatná dňa 12.12.2014 a č. 1037212140 splatná dňa 15.1.2015, všetky faktúry vystavené na sumu 250,06 eur a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania: strany sporu dňa 23.5.2013 uzatvorili zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 151/2013/PTZ, predmetom ktorej je dodávka a odber tepla pre vykurovanie zo zariadenia dodávateľa P. A. XXX s určeným tepelným výkonom, spádom a vykurovacou krivkou do odberného zariadenia odberateľa t. j. žalovanej podľa prílohy č. 1. V čl. II. predmetnej zmluvy si zmluvné strany dohodli podmienky dodávky a odberu tepla. Podľa bodu IV. daného článku dodávka tepla na UK sa začína 1. 9. a končí 31. 5. nasledujúceho roku, ak sa dodávateľ a odberateľ nedohodli inak. V bode VII. predmetného článku bolo dohodnuté, že dodávka tepla bude fakturovaná mesačne na základe údajov merača umiestneného na päte budovy. V bode IX. príslušného článku bolo dohodnuté, že objednávku na odber tepla odberateľ predloží pred uzatvorením zmluvy. Pre nasledujúce regulačné roky predloží odberateľ najneskôr do 15. augusta bežného roka objednávku, v ktorej uvedie požadované množstvo tepla. Pokiaľ odberateľ nepredloží objednávku v dohodnutom termíne, platí, že zmluvné množstvo pre nasledujúci rok bude upravené spôsobom podľa záväzného predpisu. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o dodávke a odbere tepla si žalovaná objednala odber tepla od 7.3.2013 na rok 2013. Dodatkom č. 1 k predmetnej zmluve bola upravená zmena a aktualizácia prílohy č. 1, a to na rok 2014 s tým, že podľa prílohy
č. 1 na rok 2014 bola objednávka žalovanej daná 13. 12. 2013. V čl. V. predmetnej zmluvy boli dohodnuté fakturačné a platobné podmienky, pričom podľa bodu 2 čl. V. zmluvy fakturačným období je kalendárny mesiac. Dodávateľ vystaví za kalendárny mesiac daňový doklad - faktúru za dodávku tepla na UK, ktorú odošle odberateľovi do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Mesačná faktúra je splatná do 14 dní odo dňa odoslania daňového dokladu. Fakturovaná suma je uhradená dňom jej pripísania na účet dodávateľa. Dodávateľ vo faktúre podľa bodu 3. čl. V. zmluvy ocení spotrebu tepla na UK podľa údajov určeného meradla za fakturačné obdobie variabilnou zložkou cena tepla Eur/kWh a fixnú zložku ceny tepla dodávateľ fakturuje mesačne v 1/12-ine regulačného príkonu. V článku VII. zmluvy boli dohodnuté podmienky ukončenia odberu tepla, a to podľa bodu I. na základe zákona dohodou alebo výpoveďou odberateľa s výpovednou lehotou 6 mesiacov od doručenia písomnej výpovede dodávateľovi tepla. Podľa bodu II. skončiť odber na základe zákona možno ak a/ dodávateľ tepla bez predchádzajúcej dohody s odberateľom a konečným spotrebiteľom zmení teplonosnú látku, b/ dodávateľ tepla ani po predchádzajúcej písomnej výzve odberateľa alebo konečného spotrebiteľa neodstráni nedostatky v kvalite, množstve a v spoľahlivosti dodávok tepla alebo neplní podstatné náležitosti zmluvy o dodávke a odbere tepla, najmä parametre teplonosnej látky a hospodárnosť dodávky tepla. V bode 3 článku VII. zmluvy si zmluvné strany dohodli podmienky ukončenia odberu tepla dohodou. Podľa článku VIII. predmetnej uzatvorenej zmluvy zmluvné strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Jej platnosť možno ukončiť vzájomnou dohodou zmluvných strán alebo jednostrannou výpoveďou písomnou formou. Zo strany odberateľa ak je splnený niektorý z bodov článku VII. ods. 2 zmluvy a zo strany dodávateľa, ak odberateľ dlhodobo alebo opakovane porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z článku IV. ods. 1, 3, 4, 7 a 10 predmetnej zmluvy. V oboch prípadoch si zmluvné strany dohodli výpovednú lehotu 6 mesiacov, ktorá plyne od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede . Jednotlivými faktúrami splatnými 21.10. 2014, 22. 11. 2014, 20. 12. 2014 a 15. 1. 2015 žalobca fakturoval žalovanej za dodávku tepla pre UK a TUV za mesiace 9/2014 až 12/2014 vždy rovnakú cenu, a to 250,06 eur. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 7.9.2017, ktorý bol žalovanej doručený dňa 13.9.2017, vyzval žalovanú na dobrovoľné zaplatenie predmetných faktúr spolu s návrhom zmieru. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0062/2018/T-PE zo dňa 28.5. 2018, ktoré rozhodnutie spolu s prílohou č. 1 k danému povoleniu predložil žalobca, ktorým regulačný úrad vydal „povolenie č. 2006T 0179-11. zmena právnickej osobe“ (t. j. žalobcovi, poznámka súdu) na predmet podnikania „výroba tepla, rozvod tepla“, súd zistil, že žalobca v predmete podnikania začal podnikať dňa 1.9.2016 a podľa prílohy č. 1 pod poradovým č. 165 má uvedený merač Z. - A. XXX v H. T.. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná ako odberateľ bola na základe zmluvy povinná uhrádzať mesačné faktúry, ktoré podľa zmluvy boli splatné do 14 dní odo dňa odoslania daňového dokladu. Cena tepla bola dohodnutá ako dvojzložková a pozostávala z variabilnej a fixnej zložky ceny tepla s tým, že variabilná zložka bola závislá od množstva dodaného tepla nameraného určeným meradlom na odbernom mieste, pričom fixná zložka bola závislá od regulačného príkonu odberného miesta. Žalobca v zmysle zmluvy fakturoval žalovanej spotrebu tepla podľa údajov určeného meradla za fakturačné obdobie variabilnou zložkou ceny tepla a fixnú zložku ceny tepla mesačne v jednej dvanástine regulačného príkonu. Počas trvania zmluvného vzťahu došlo k prerušeniu dodávok tepla z dôvodu začatia rekonštrukcie objektu, do ktorého žalobca teplo dodával. Pri prerušení dodávok tepla boli variabilné náklady nulové, keďže nebola nameraná žiadna spotreba. V nadväznosti na prerušenie dodávok tepla boli žalovanej vystavené faktúry, ktoré predstavujú iba fixnú zložku tepla, ktorú podľa zmluvy bol žalobca oprávnený fakturovať mesačne v 1/12-ine regulačného príkonu. Žalobca nespochybnil tvrdenie žalovanej, že dňa 24.9.2014 bolo meradlo určené na meranie dodávaného tepla do objektu žalovanej demontované, avšak došlo k jeho odmontovaniu z dôvodu pochybnosti odberateľa, teda žalovanej o správnosti nameraných hodnôt. Žalobca dal preto predmetné meradlo preskúšať v autorizovanom metrologickom pracovisku, ktoré v Protokole o skúške č. 17/2014 zo dňa 14.10.2014 určilo, že predmetné meradlo bolo vyhodnotené ako vyhovujúce. Dôvodom nerealizovania dodávky tepla však nebola demontáž meradla, ale skutočnosť, že žalovaná oznámila prerušenie dodávky tepla z dôvodu vykonávania celkovej rekonštrukcie objektu, do ktorého bolo na základe zmluvy teplo dodávané. Žalobca v danom vyjadrení zdôraznil, že na fixnú zložku ceny tepla má vždy nárok, ide o platbu odberateľa tepla za pripojenie do siete. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/5/2016-99 zo dňa 30. 11. 2016, v ktorom uznesení krajský súd jednoznačne konštatoval, že fixnú zložku ceny tepla je odberateľ povinný uhradiť bez ohľadu na to, koľko tepla v skutočnosti odobral, ako i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 48/2018 zo dňa 26.2.2019, ktorý riešil obdobnú otázku. Nárok na úhradu fixnej zložky ceny tepla vyplýva zo zákona o regulácii č. 250/2012 Z. z. v spojení s vyhl. úradu pre URSO č. 222/2013 Z. z., pričom podľa § 7 ods. 1, 2, 3 a 6 vyhlášky fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa určí v eurách na kW
celkového regulačného príkonu. Fixná zložka max. ceny tepla sa fakturuje za reg. príkon odberného zariadenia, teda nesúvisí s množstvom reálne dodaného a odobratého tepla, ale jej cena sa určuje pred začiatkom príslušného regulačného roka na obdobie regulačného roka. Regulačný príkon odberného zariadenia ako hodnota vstupujúca do procesu uplatňovania fixnej zložky ceny tepla je hodnotou, ktoré je min. 2 roky pevná a nemenná. K úprave hodnoty reg. príkonu môže dôjsť raz za 2 roky. Vtedy sa zohľadní aj skutočný odber konkrétneho odberateľa dosiahnutý 2 roky predtým. Z tohto vyplýva, že fixná zložka ceny tepla fakturovaná odberateľovi má povahu pevnej sumy, ktorá sa odberateľovi tepla fakturuje na mesačnej báze vo výške 1/12-iny ročnej sumy a teda nezávisí od skutočného odberu tepla, čo je obsiahnuté v čl. V bod 3. zmluvy o dodávke a odbere tepla, podľa ktorého dodávateľ vo faktúre podľa písm. b/ tohto bodu ocení fix. zložku ceny tepla a tú fakturuje mesačne v 1/12 reg. príkonu. Žalovaná tvrdila, že došlo k zmene odberateľa a teda, že minimálne od 10.11.2014 stratila pozíciu odberateľa, že na daný prípad nie je možné uplatňovať Vyhlášku úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013. Žalovaná zdôraznila, že podľa čl. 2 bod 7 bolo dohodnuté, že dodávka tepla na UK bude fakturovaná mesačne na základe fakturačného merača osadeného na vstupe do objektu odberateľa, pričom v rozhodnom období bol merač demontovaný, a teda, pokiaľ merač nie je osadený, tak žalobca nemal právo nič fakturovať. Okrem toho poukázala na to, že žalobca dodával teplo z nepovoleného zdroja, pretože Z. nachádzajúca sa na ul. A. XXX por. č. XXX je zaradená v povolení pre žalobcu od 9. zmeny, to znamená až od 6.5.2015. Pokiaľ žalobca nedisponoval povolením na zariadenie na dodávku tepla, nie je ho možné považovať za subjekt, na ktorý sa vzťahuje regulácia a teda nemá právo požadovať zaplatenie fixnej zložky ceny tepla a mal by len nárok na úhradu palivových nákladov za skutočne dodané teplo podľa § 1 ods. d, 3 písm. d/ zák. 657/2004 Z.z., ak by bolo dodávané z takéhoto nepovoleného zariadenia tak, ako jej to oznámil ÚRSO listom č. 2898/2016/BA zo dňa 26.1.2016. Žalobca v období od septembra do decembra 2014 žiadne teplo žalovanej nedodával, zmluva, ktorú so žalobcom uzatvorili, neobsahovala ustanovenia o povinnosti uhradiť v prípade skončenia dodávky tepla fixné náklady, a preto neexistuje titul, na základe ktorého mohol žalobca vystavovať faktúry, ktoré sú podkladom podanej žaloby. Žalobca k listom od ÚRSO uviedol, že tieto dôkazy rozporuje len čo do právnych záverov prednesených právnym zástupcom žalovanej k nedôvodnosti žaloby, pretože je toho názoru, že je oprávnený požadovať od žalovanej úhradu fixnej zložky ceny tepla, v inom rozsahu nie. Podľa žalobcu existuje preto titul na vyhotovenie faktúr ako aj dôvodnosť podanej žaloby v predmetnej veci. Pokiaľ žalovaná namietala, že teplo bolo dodávané z nepovoleného zariadenia, žalobca poukázal na ustanov. § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Preto medzi stranami sporu bola platne uzatvorená zmluva o dodávke a odbere tepla, podľa ktorej žalobca fakturoval žalovanej aj predmetné „fixy“. Ustanovenie § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka nepovažovala žalovaná v tomto prípade za aplikovateľné, pretože je potrebné sa riadiť špeciálnym zákonom, čo je zákon o tepelnej energetike, ktorý upravuje následky nepovoleného podnikania, a to teda konkrétne nárok dodávateľa tepla na úhradu iba palivových nákladov za skutočné dodané teplo. V prejednávanej veci je preukázané, že v rozhodnom období bolo množstvo dodaného tepla 0,00 MWh, a preto je logické, že žalobcovi nevznikli ani žiadne palivové náklady. Žalovaná ďalej uviedla, že zmluvu vypovedala, žalobca namietal, že výpoveď, ktorá bola žalovanou daná, nezodpovedala možnosti výpovede podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla. Výpoveď žalovaná dala v oznámení o zmene vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 21. 11. 2014, v závere ktorého žalovaná uviedla: ... „v nadväznosti na vyššie uvedené týmto vypovedám zmluvu o dodávke a odbere tepla a s odkazom na cit. ust. zákona je výpovedná lehota 6 mesiacov a platnosť zmluvy končí dňa 31. 3. 2015“. Žalobca zdôraznil, že zmluvné strany mali uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla, ktorú mohli ukončiť zákonným spôsobom skončenia odberu tepla, tiež dohodou strán, alebo výpoveďou, pričom podľa zmluvy odberateľ mohol zmluvu vypovedať len vtedy, ak by bol splnený niektorý z bodov čl. VII. ods. 2 zmluvy o dodávke a odbere tepla, t. j. ak by dodávateľ tepla bez predchádzajúcej dohody s odberateľom tepla zmenil teplonosnú látku alebo by po predchádzajúcej písomnej výzve odberateľa neodstránil nedostatky v kvalite, množstve a spoľahlivosti dodávať tepla. Ani jeden z týchto prípadov nenastal, teda neboli splnené podmienky skončenia odberu tepla tak podľa zákona o energetike, ako ani podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla. Svedok W. U., pracovník žalobcu vypovedal, že v prípade účtovania ceny tepla sa účtuje jednak variabilná zložka, ktorá závisí od množstva skutočne odobratého tepla s tým, že maximálna cena je regulovaná URSO-m a druhou
zložkou je fixná zložka, ktorá sa odráža od regulačného príkonu a účtuje sa ako regulačný príkon x jednotková cena, ktorú žalobca v danom prípade neurčil v max. výške stanovenej URSO-m ale v nižšej a mesačne sa fakturovala 1/12-nou. Žalovaná nezaplatila 4 faktúry za obdobie, kedy jej nebolo dodávané teplo, pričom oznámila, že bude budova rekonštruovaná. K demontáži meradla však nedošlo v dôsledku rekonštrukcie, ale v dôsledku požiadavky žalovanej o kontrolu merača, pretože mala pochybnosti o správnosti jeho meraní. Úradné preskúšanie bolo urobené a viac merač namontovaný nebol a to na základe toho, že žalovaná oznámila, že nebude odoberať teplo z dôvodu rekonštrukcie. Príslušný tepelný okruh žalobca kúpil v r. 2012 od bývalého dodávateľa Z., dodávka tepla bola z neho realizovaná aj do objektu žalovanej, a to po uzatvorení zmluvy so žalovanou. Podľa svedka zdroj, z ktorého bola dodávka realizovaná, bol povolený a bol nahlásený na URSO.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 19 ods. 1,2, 3, 4, § 20 ods. 1,2,3,4 zákona č. 657/2004 Z.z. o energetike, § 4 ods. 3, písm. a/, b/, c/, § 7 ods. 1,2,3 vyhlášky č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike a konštatoval, že žalobca ako dodávateľ uzavrel dňa 23.5.2013 so žalovanou ako odberateľkou v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 657/2004 o tepelnej energetike účinného v čase uzavretia zmluvy, písomnú zmluvu o dodávke a odbere tepla, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla na vykurovanie zo zariadenia dodávateľa KOST A. XXX. V predmetnej zmluve v článku I. bol riadne dohodnutý tepelný výkon, spád, bola v ňou uvedená vykurovacia krivka, pričom zariadenie odberateľa bolo uvedené v prílohe č. I. predmetnej zmluvy. Taktiež bolo nesporné, že na rok, kedy bola zmluva uzatvorená, ako aj na nasledujúci rok odberateľ vystavil objednávku, v ktorej boli špecifikované parametre dodávaného tepla vrátane regulačného príkonu. Zmluva bola podľa záveru súdu uzatvorená platne a zodpovedala podmienkam, ktoré stanovoval v čase jej uzatvorenia zákon o tepelnej energetike. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala skutočnosť, že dodávka tepla bola realizovaná zo zariadenia, ktoré nebolo povolené a nahlásené na ÚRSO, podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Súd prvej inštancie sa preto stotožnil s právnym názorom žalobcu, že hoci zariadenie, z ktorého teplo bolo dodávané nebolo riadne nahlásené na ÚRSO a k zápisu zariadenia Z. A. XXX F. XXX, H. T. do povolených zariadení došlo až rozhodnutím o zmene v povolení na podnikanie v tepelnej energetike č. 0125/2015/T-PE „č. 2006T 0179-9. Zmena“ zo dňa 6.5.2015, uvedená skutočnosť nemala vplyv na platnosť zmluvy. V konaní nebolo sporné, že žalovaná do mesiaca august 2014 riadne platila faktúry za dodávky tepla, v ktorých bola cena tvorená variabilnou zložkou závislou od skutočne dodaného tepla a fixnou zložkou, ktorá bola vždy určovaná podľa regulačného príkonu platného v príslušný rok, a ktorú žalobca účtoval tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, t.j. vo výške 1/12-iny regulačného príkonu, teda vždy nižšie, než v tom ktorom roku bola regulačným úradom určená maximálna fixná zložka. Taktiež bolo nesporné, že na rok, kedy bola zmluva uzatvorená, ako aj na nasledujúci rok odberateľ vystavil objednávku, v ktorej boli špecifikované parametre dodávaného tepla vrátane množstva regulačného príkonu. Faktúry, ktoré sú predmetom sporu predstavujú účtovanie len fixnej zložky ceny tepla vzhľadom na to, že v danom období žalobca nedodával žalovanej teplo, čo medzi stranami nebolo sporné. Dňa 24.9.2014 na žiadosť žalovanej bolo meradlo demontované za účelom jeho preskúšania. Z protokolu o skúške zo dňa 14. 10. 2014 je preukázané, že kontrolný úrad skonštatoval bezvadnosť daného merača, čo potvrdil i svedok. Žalobca merač späť neosadil pre prebiehajúcu rekonštrukciu objektu, do ktorého bolo teplo dodávané. Žalobca však ani nepreukázal, že by sa o opätovné namontovanie merača pokúsil, že by vôbec mal snahu merač namontovať. Žalovaná poukazovala na to, že mala záujem o spätné namontovanie merača, ale následne už vlastníci pozemku, kde bol merač predtým namontovaný, nesúhlasili s tým, aby merač bol umiestnený na ich pozemku. Svoje tvrdenie žalovaná nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, avšak svedok potvrdil, že pozemok, na ktorom mal byť merač umiestnený, patril vlastnícky viacerým tretím osobám, pričom žalobca dané tvrdenie žalovanej nerozporoval. Merač je dôležitý pre nameranie skutočne dodávaného tepla, od ktorej ročnej hodnoty je možné vypočítavať regulačný príkon na ďalšie obdobie, čo môže mať vplyv na fixnú cenu na ďalšie obdobie, no nemá vplyv na fixnú zložku ceny tepla, ktorú už žalobca v tomto spore uplatňuje. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že strany sporu si dohodli cenu tepla tak, že táto je delená na variabilnú a fixnú zložku. Variabilná zložka tak, ako na to poukazoval žalobca, závisí od množstva skutočne dodaného a spotrebovaného tepla a fixná zložka sa určuje podľa regulačného príkonu na odbernom mieste v Eur/kW a počas roka sa nemení. Regulačný príkon na odbernom mieste sa vypočítava podľa buď predchádzajúcej ročnej spotreby tepla pokiaľ je dodávka realizovaná dlhodobo viacej rokov alebo pokiaľ sa jedná o nového odberateľa, tak podľa objednaného množstva tepla. Fixnú zložku ceny tepla preto charakterizuje to, že predstavuje v podstate platbu odberateľa tepla za to, že je pripojený do siete.
Zároveň odberateľ svojim správaním môže ovplyvniť spotrebu tepla napr. ak objekt vhodne zateplí, čím sám môže ovplyvniť variabilnú zložku ceny tepla. V tepelnej energetike platí, že tvorba ceny tepla sa riadi platným výnosom ÚRSO, ktorý stanovuje reguláciu cien tepla a teda stanovuje maximálne hranice tak fixnej zložky ako aj variabilnej zložky. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že v prípade, pokiaľ teplo nie je dodávané, nie je možné účtovať fixnú cenu tepla. Naopak, podľa názoru súdu, dodávateľ tepla má právo počas trvania zmluvného vzťahu na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla bez ohľadu na to, koľko tepla odberateľ odobral, resp. aj ak neodobral žiadne teplo. Nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla teda nie je viazaný na skutočnú dodávku tepla a dodávka tepla nie je podmienkou na to, aby mohol dodávateľ požadovať zaplatenie fixnej zložky ceny tepla, pokiaľ ho dodáva zo zdroja, na ktorý sa vzťahuje regulácia. V prejednávanom prípade však žalobca od začiatku, teda od uzavretia zmluvy, dodával žalovanej teplo zo zdroja, ktoré bolo de facto aj de jure zdrojom nepovoleným, preto pri posudzovaní nároku na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla nemožno vychádzať z vyhlášky platnej v danom období, teda konkrétne z vyhlášky č. 222/2013 Z. z., ktorá určuje podmienky o.i. aj stanovenia fixnej zložky ceny tepla, pretože aj táto časť ceny tepla je regulovaná, čo znamená, že daná regulácia platí pre tých dodávateľov tepla, ktorí používajú pre dodávky tepla povolené, regulačnému úradu nahlásené, zariadenie. Súd prvej inštancie zastával názor, že napriek tomu, že zmluvné strany si dohodli dvojzložkovú cenu tepla ako keby sa jednalo o zdroj tepla podliehajúci regulácii, priznanie fixnej zložky ceny tepla by bolo za daného skutkového stavu v rozpore s poctivým obchodným stykom. Rozpor s poctivým obchodným stykom je možné vyvodiť aj z tej skutočnosti, že nesporne v čase uzatvorenia zmluvy žalovaná s informáciou, že sa jedná o nepovolené zariadenie nedisponovala, a teda je logické, že uzatvorila danú zmluvu v presvedčení, že sa jedná o dodávky tepla, ktorých cena je regulovaná, teda dvojzložková, keďže nemala pochybnosť o tom, že daná cena podlieha regulácii. Žalobca tým, že túto skutočnosť zatajil a v samotnej zmluve uviedol zariadenie, ktoré v tom čase nebolo zariadením povoleným, a to až do mája 2015, tak konal v rozpore so zákonom o tepelnej energetike a v rozpore s príslušnou vykonávacou vyhláškou, a preto podľa názoru súdu by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom, aby v prípade, pokiaľ jedna strana zmluvy porušuje zákon, mu boli priznávané práva, ako keby tento zákon neporušil. Z nepráva nemôže vzniknúť právo. Súd prvej inštancie obdobne tak, ako to viedol ÚRSO v liste č. 2898/2016/BA zo dňa 26.1.2016, dospel k záveru, že v prípade dodávky tepla z nepovoleného zdroja dodávateľovi vznikne nárok len na palivové náklady, teda náklady, ktoré má v súvislosti s dodaným teplom. Keďže však v danom prípade v rozhodnom období žalobca žiadne teplo žalovanej nedodával, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané, nevznikli mu ani žiadne palivové náklady. Pokiaľ žalobca nedisponoval povolením na zariadenie na dodávku tepla, nie je ho možné považovať za subjekt, na ktorý sa vzťahuje regulácia, a teda nemá právo požadovať zaplatenie fixnej zložky ceny tepla. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila tým, že minimálne od novembra 2014 nie je pasívne legitimovaná v tomto spore, pretože objekt do ktorého bolo teplo dodávané, už nie je v jej vlastníctve, tak súd sa s týmto názorom nestotožnil. Zmena vlastníka objektu neznamená, že sa jedná aj o zmenu odberateľa v zmysle zákona o tepelnej energetike, pretože odberateľom je ten, kto s dodávateľom uzatvorí zmluvu a v tomto prípade zmluvu uzatvorila žalovaná. Je síce pravda, že žalobca, resp. jeho právny zástupca na pojednávaní poukázal na to, že v oznámení o zmene vlastníka zo dňa 21. 11. 2014 žalovaná uviedla, že zároveň vypovedá zmluvu o dodávke a odbere tepla, ale aj v takom prípade (ak by sa jednalo o platnú výpoveď), žalovaná by stratila postavenie odberateľa až uplynutím výpovednej lehoty, ktorú si strany sporu dohodli zmluvne v čl. VIII. bode 1. , teda až v roku 2015. Vzhľadom na to, že predmetom sporu je zaplatenie fixnej zložky za obdobie 9/2014 až 12/2014, v rozhodnom období žalovaná mala postavenie odberateľa a je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. Pokiaľ žalobca namietal, že daná výpoveď zo strany žalovanej je neplatná, súd prvej inštancie súd nepovažoval za potrebné skúmať platnosť/ neplatnosť tejto výpovede, pretože vzhľadom na žalované obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje fixné náklady, je právne bezvýznamné, či po tomto období došlo k platnému alebo neplatnému vypovedaniu danej zmluvy. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, navrhovaný žalobcom, vyjadrenie ÚRSO , akým spôsobom bol sankcionovaný za porušenie povinnosti v súvislosti s tým, že dodával teplo žalovanej zo zdroja v čase, kedy tento nebol regulačným úradom povolený, pretože navrhovaný dôkaz pre právne posúdenie nároku žalobcu je právne bezvýznamný a nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1,2, § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobca v rozhodnom období disponoval povolením na výrobu a rozvod tepla, vzťahovala sa naňho regulácia úradom, pričom má nárok na úhradu fixnej zložky ceny tepla aj v prípade, že nedodával odberateľovi teplo. Žalobca ako dodávateľ tepla vykonával činnosť, ktorá je predmetom podnikania podľa zákona o tepelnej energetike, v rozhodnom období disponoval povolením na podnikanie v tepelnej energetike. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/48/2018 zo dňa 26.2.2019, podľa ktorého nárok na zaplatenie fixnej zložky tepla sa má dodávateľovi tepla priznať aj v prípade, keď bolo preukázané, že v čase platnosti zmluvy o dodávke a odbere tepla reálne teplo dodávateľ odberateľovi nedodával. Poukázal na pozitívne a negatívne vymedzenie predmetu podnikania v tepelnej energetiky podľa § 1 ods. 2, 3 zákona o tepelnej energetike, pričom na fyzické a právnické osoby vykonávajúce činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. b/ až d/ zákona o tepelnej energetike sa vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11 zákona o tepelnej energetike (oznámiť úradu začiatok výkonu a skončenie výkonu tejto činnosti). Oznamovacia povinnosť voči úradu sa viaže na osoby, ktoré vykonávajú činnosť, ktorá nie je predmetom podnikania podľa zákona o tepelnej energetike. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa činnosťou - výroba tepla a rozvod tepla, pričom na podnikanie v odvetví tepelnej energetiky je oprávnený na základe povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, ktorému vydal úrad. S účinnosťou od 1.9.2006 sa tak stal regulovaným subjektom oprávneným na výkon regulovanej činnosti: výroba a rozvod tepla. Žalobca dodáva teplo na území celej Považskej Bystrice. Úradom vydané povolenie oprávňuje držiteľa povolenia na výkon činnosti povolenej úradom. Zároveň v zmysle § 8 ods. 1 zákona o tepelnej energetike držiteľ povolenia je povinný pri zmene údajov uvedených v povolení písomne požiadať úrad o vykonanie zmeny v povolení. Skutočnosť, že konkrétne zariadenie nie je zapísané v prílohe už vydaného povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, neznamená automaticky nepodnikanie na danom zariadení. Porušenie povinnosti v zmysle § 8 ods. 1 zákona o tepelnej energie je správnym deliktom podľa zákona o tepelnej energetike, za ktorý je ustanovená sankcia - pokuta, nie sankcia v podobe nepodnikania. Žiaden právny predpis neustanovuje, že nezapísanie zariadenia do povolenia na podnikanie v tepelnej energetike znamená nevykonávanie činnosti podnikania na tomto zariadení. Zápis jednotlivých zariadení v povolení má povahu administratívneho zápisu na základe žiadosti o zmenu držiteľa povolenia. Zdôraznil § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluva bola platne uzatvorená. Sám súd prvej inštancie mal za to, že zmluva bola uzatvorená platne a zodpovedala podmienkam ustanoveným zákonom. Pokiaľ ide o vadu podľa § 365 ods. 1 písm.e/ CSP, súd prvej inštancie odmietol vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz na pojednávaní 17.4.2019, o tom, akým spôsobom bol sankcionovaný za porušenie povinnosti v súvislosti s výkonom regulovanej činnosti na nepovolenom zariadení. Súd prvej inštancie tento dôkaz odmietol vykonať s odôvodnením, že je to právne bezvýznamné pre právne posúdenie nároku žalobcu. Žalobca však chcel týmto dôkazom poukázať na skutočnosť, že následkom nepožiadania o zmenu vydaného povolenia je pre žalobcu pokuta, nie nepodnikanie na zariadení nezapísanom v povolení na podnikanie v tepelnej energetike. Týmto postupom súdu prvej inštancie došlo aj k založeniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, to znamená, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je totiž umožniť každému bez diskriminácie reálny prístup súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia procesných práv, priznaných jej v civilnom konaní za účelom obhájenia ochrany práv a právom chránených záujmov. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, svoje rozhodnutie oprel o záver, že v prípade dodávky tepla z nepovoleného zdroja vznikol dodávateľovi nárok len na palivové náklady a o záver, podľa ktorého ak žalobca žalovanej žiadne teplo nedodával, nevznikli mu ani žiadne palivové náklady. Týmto súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Vyššie uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie podľa názoru žalobcu došlo aj k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo faktúrach neuviedol, že účtuje len fixnú zložku, v predmetných faktúrach bolo uvedené, že fakturuje za dodávku tepla. Faktúrami účtoval fixnú zložku tepla tak, ako bolo sporovými stranami v zmluve
dohodnuté. Poukázal na § 7 ods. 1, 3, 6 vyhlášky úradu č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike. Regulačný príkon odberného zariadenia ako hodnota vstupujúca do procesu uplatňovania fixnej zložky ceny tepla je hodnotou, ktorá je minimálne 2 roky pevná a nemenná a vypočíta sa ako podiel skutočne dodaného množstva tepla, osobitne aj pre tepla v teplej úžitkovej vode, v kilowatthodinách v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5300. Rok t-2 predstavuje rok, konkrétne 2 roky predchádzajúci roku, v ktorom sa fixná zložka určuje uplatňuje. Fixná zložka ceny tepla má povahu pevnej sumy, nezávisí od skutočného odberu tepla. Z toho vyplýva jednoznačne princíp solidarity, na ktorý poukázal v podanej žalobe. Chýbajúca úhrada časti fixných nákladov od jedného odberateľa má dopad v podobe chýbajúcej úhrady časti fixných nákladov, ktoré sa musia rozpočítať medzi zostávajúcich odberateľov. Neuhradenie fixnej zložky tepla jedným odberateľom negatívne dopadá na ostatných odberateľov tepla. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadny argument, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznila, že nerozporovala platnú zmluvy o dodávke tepla, ani všeobecné vzorce a spôsoby výpočtu zložiek ceny tepla, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca tejto problematike rozsiahlo venuje. Žalovaná sa pridržiavala skutočností, že vtedy platné povolenie sa netýkalo distribučného zariadenia - odovzdávacej stanice tepla P. XXX, z ktorej mala byť teplom zásobovaná aj budova vo vlastníctve žalovanej. Tým, že žalobca preukázateľne nepožiadal v rozhodnom období o vykonanie zmeny v povolení na výkon regulovanej činnosti podľa § 8 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250 /2012 Z.z o regulácii v sieťových odvetviach. Zdôraznila písomné vyjadrenie URSO zo dňa 21.1.2016, kde je konštatované, že pokiaľ by sa dodávka tepla uskutočňovala z tepelného zariadenia, ktoré nie je uvedené v povolení dodávateľa v rozsahu predmetu podnikania, dodávateľ môže za dodané teplo účtovať iba palivové náklady. Z týchto dôvodov je právne bezvýznamné poukazovať na rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý vychádza z úplne iných okolností. Argumenty žalobcu ohľadne skutočnosti, že zariadenie nebolo zariadením povolením, sa javia ako nedôvodné a účelové. Rovnako je mylný záver žalobcu o tom, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje iba na subjekty, ktoré nevykonávajú činnosť podnikanie v tepelnej energetike. Pokiaľ žalobca uvádza, že zákon o tepelnej energetike ustanovuje ako následok nepožiadania zmeny vydaného povolenia pokutu, nie nepodnikanie, pokuta je následok verejnoprávny, ale vykonávanie podnikania v oblasti tepelnej energetiky na nepovolenom zariadením musí mať aj súkromnoprávne následky. V takom prípade by išlo o nekalé podnikanie, o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, ako uviedol súd prvej inštancie. Výška samotnej sankcie pre žalobcu, ktorú malo vykonanie ním navrhovaného dôkazu preukázať, je absolútne marginálnou otázkou, zástupkyňa žalobcu na pojednávaní nevedela odôvodniť potrebu vykonania tohto dôkazu a jeho významu pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobcovi pritom nič nebránilo, aby navrhovaný dôkaz doručil konajúcemu súdu sám. Nevykonanie tohto dôkazu však nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, pretože by neprispel k zisteniu akejkoľvek rozhodujúcej skutočnosti. Súd prvej inštancie obom sporovým stranám umožnil počas prvostupňového konania v rovnakom rozsahu sa k veci vyjadriť, uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, navrhovať vykonanie dôkazov. S každým procesným návrhom sporových strán sa súd vysporiadal, v napadnutom rozsudku náležite vysvetlil nevykonanie navrhnutého dôkazu. Vykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu by predĺžilo súdne konanie, neprimerane by navýšilo trovy konania. Za nedôvodnú mala argumentáciu žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú vadu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, poukázala na to, že žalobca žiadnym spôsobom svoju argumentáciu o tzv. inej vade nerozvíja, iba predkladá doterajšiu argumentáciu a vysvetľuje spôsob tvorby ceny dodávaného tepla. Tento odvolací dôvod potom nemôže obstáť. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobca sa ďalej vyjadril tak, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že list ÚRSO zo dňa 26.1.2016 nepotvrdzuje skutočnosti uvádzané žalovanou, pretože sa viaže k rozsahu predmetu podnikania. Akonáhle ÚRSO vydal žalobcovi povolenie na podnikanie v tepelnej energetike v rozsahu podnikania výroba a rozvod tepla, žalobca vykonával túto regulovanú činnosť. Zápis jednotlivých
zariadení v povolení má povahu administratívneho zápisu. Na základe povolenia úradu vykonáva žalobca regulovanú činnosť výroba a rozvod tepla, obe tieto činnosti tvoria rozsah podnikania žalobcu v oblasti tepelnej energetiky a žalobca rozsah tohto povolenia neprekročil. Navrhnutým dôkazom nechcel poukázať na výšku pokuty, ale na následok nezapísania zariadenia do prílohy povolenia, ktorým nie je nepodnikanie.
7. Žalovaná písomne uviedla, že je naďalej presvedčená, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a je výsledkom správneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, pričom nevidí žiadnu inú vadu, ktorou by mal napadnutý rozsudok trpieť. Regulovanú podnikateľskú činnosť môže žalobca v zmysle platnej legislatívy vykonávať výlučne na zariadení, ktoré má zapísané v príslušnom povolení, a na tejto skutočnosti nemení nič fakt, že žalobcovi bola zo strany úradu uložená pokuta ako sankcia za nedodržanie zákonného postupu. Verejnoprávna sankcia nenahrádza následky súkromnoprávne, ktoré vznikajú vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám dotknutým nepovolenou činnosťou žalobcu. Zdôraznila, že nespochybňuje fakt, že žalobca disponuje povolením na podnikanie v oblasti tepelnej energetiky. Absencia predmetného technického zariadenia v povolení je však esenciálnou prekážkou pri preukazovaní oprávnenosti účtovania ceny tepla, vrátane fixnej zložky, bez ohľadu na to, či v danom čase prebiehala dodávka tepla. V tejto súvislosti poukázala aj na text povolenia, kde sa na prvej strane okrem iného uvádza, že povolenie sa vzťahuje len na technické zariadenie, na ktoré držiteľ povolenia preukázal technické predpoklady na vykonávanie povolenej činnosti. Zaoberať sa otázkou sankcie, ktorá bola žalobcovi udelená zo strany úradu, je pre toto konanie úplne irelevantné.
8. Žalobca ďalej písomne zopakoval skutočnosti uvádzané v odvolaní a vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že zaoberať sa otázkou sankcie, ktorá bola žalobcovi udelená zo strany úradu, je pre konanie irelevantné. Zmluva o dodávke tepla je naďalej platná a tak žalobcovi aj napriek nezapísaniu zariadenia do prílohy povolenia a napriek tomu, že žalovanej teplo v spornom období nedodával, vznikol nárok na úhradu fixnej zložky tepla požadovanej žalobou.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
10. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
12. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP.
17. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
19. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
20. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
21. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.
22. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca deklaroval v odvolaní odvolaciu námietku podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V bode 28 odvolania uvádza, že k založeniu tohto odvolacieho dôvodu došlo „vyššie uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie uvedeným v IV. časti odvolania“. IV. časť odvolania nazvaná „ K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP“ sa týka porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, spočívajúceho podľa názoru žalobcu v tom, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, nevysporiadal sa v odôvodnení rozhodnutia so všetkými relevantnými skutočnosťami a porušil jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Vzhľadom na to, že nevykonanie dôkazu, ktorý žalobca v konaní navrhol predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia zasa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd mal za to, že žalobca žiadnu tzv. inú vadu konania, ktorá spočíva v procesnom postupe súdu a ktorá nie je subsumovateľná pod iné odvolacie dôvody, vo svojom odvolaní neoznačil.
23. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP .
24. Písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pritom zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP i rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v
tomto smere konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). Pretože súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, je potom nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
25. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva:
26. V súdenej veci bolo dokazovaním súdu prvej inštancie zistené, že dňa 23.5.2013 bola uzatvorená zmluva o dodávke a odbere tepla podľa § 19 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako odberateľom, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla na vykurovanie zo zariadenia dodávateľa P. A. XXX. Na základe zmluvy dodávateľ dodával žalovanej teplo, za ktoré sa žalovaná zaviazala platiť cenu, pozostávajúcu z variabilnej zložky závislej od skutočne dodaného tepla a fixnej zložky, ktorá bola vždy určovaná podľa regulačného príkonu platného v príslušný rok ( vo výške 1/12-iny regulačného príkonu), pričom na rok, kedy bola zmluva uzatvorená, ako aj na nasledujúci rok (2014), žalovaná ako odberateľ vystavila objednávku, v ktorej boli špecifikované parametre dodávaného tepla vrátane množstva regulačného príkonu. Až do mesiaca august 2014 žalovaná faktúry, ktorými žalobca účtoval cenu tepla, riadne hradila. Žalobca faktúrami, ktoré sú predmetom sporu, vyúčtoval žalovanej za obdobie od 09/2014 do 12/2014 len fixnú zložku ceny tepla, pretože za toto obdobie žalovanej reálne teplo nedodával, čo medzi stranami sporné nebolo.
27. Súd prvej inštancie správne na základe takto zisteného skutkového stavu konštatoval, že pokiaľ ide o cenu tepla, ktorá je delená na variabilnú a fixnú zložku, variabilná zložka závisí od množstva skutočne dodaného a spotrebovaného tepla a fixná zložka sa určuje podľa regulačného príkonu na odbernom mieste a počas roka sa nemení. Regulačný príkon na odbernom mieste sa vypočítava podľa buď predchádzajúcej ročnej spotreby tepla pokiaľ je dodávka realizovaná dlhodobo viacej rokov alebo pokiaľ sa jedná o nového odberateľa, tak podľa objednaného množstva tepla. Dodávateľ tepla má právo počas trvania zmluvného vzťahu na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla bez ohľadu na to, koľko tepla odberateľ odobral, resp. aj ak neodobral žiadne teplo. Nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla totiž nie je viazaný na skutočnú dodávku tepla a dodávka tepla nie je podmienkou na to, aby mohol dodávateľ požadovať zaplatenie fixnej zložky ceny tepla, pokiaľ ho dodáva zo zdroja, na ktorý sa vzťahuje regulácia. Uvedené závery súd prvej inštancie korešpondujú s ustálenou súdnou praxou v obdobných veciach, na ktorú dôvodne poukazoval žalobca (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/5/2016 zo dňa 30. 11. 2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. sp. zn. 3Obdo 48/2018 zo dňa 26.2.2019).
28. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní správne prihliadol na ďalšiu skutočnosť, zistenú vykonaným dokazovaním, a to že podľa rozhodnutia ÚRSO o povolení č. 2006T 0179- 11. zmena zo dňa 28.5.2018, bolo pod poradovým č. 165 do povolených zariadení zapísané zariadenie Z. A. XXX F. XXX, H. T., po vydaní povolenia 9-tej zmeny, t. j. dňa 6.5.2015. Z tejto skutočnosti vyplýva, že žalobca od začiatku, teda od uzavretia zmluvy, dodával žalovanej teplo zo zdroja, ktoré bolo de facto aj de jure zdrojom nepovoleným. Zdroj bol nepovolený i v rozhodnom období od 09/2014 do 12/2014.
29. Súd prvej inštancie v súvislosti s uvedeným správne vyhodnotil, že právnym následkom skutočnosti, že žalobca od uzavretia zmluvy dodával žalovanej teplo z riadne nepovoleného zdroja, nie je neplatnosť samotnej zmluvy o dodávke a odbere tepla zo dňa 23.05.2013, a to s poukazom na § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že právnym následkom tejto skutočnosti je to, že pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla nemožno vychádzať z vyhlášky platnej v danom období, teda z vyhlášky č. 222/2013 Z. z., ktorá určuje podmienky o.i. aj stanovenia fixnej zložky ceny tepla, pretože táto časť ceny tepla je regulovaná. Regulácia totiž platí pre tých dodávateľov tepla, ktorí používajú pre dodávky tepla riadne povolené, regulačnému úradu nahlásené zariadenia. Pretože žalobca zariadenie, z ktorého žalovanej na základe platnej zmluvy dodával teplo, povolené regulačným úradom nemal, nie je možné, aby mu patrila táto regulovaná časť ceny tepla. Fixnú zložku ceny tepla predsa i v zmysle
vyššie popísaného rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. sp. zn. 3Obdo 48/2018 zo dňa 26.2.2019 charakterizuje to, že predstavuje v podstate platbu odberateľa tepla za to, že je pripojený do ( riadnej, povolenej) siete.
30. Na veci pritom nič nemení ani fakt, že žalobca, ako uvádza v odvolaní, v rozhodnom období disponoval riadnym povolením na výrobu a rozvod tepla, pretože podniká v tepelnej energetike v súlade so zákonom č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (§ 1 ods. 2,3, §2 písm. g/, i/, j/, k/) na základe povolenia ÚRSO účinného od 1.9.2006. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní totiž nevychádzal z toho, že by žalobca neoprávnene podnikal v oblasti tepelnej energetiky (ktorá skutočnosť by mala odlišné právne následky na posúdenie veci), ale z toho, že vzhľadom na to, že žalobca od počiatku trvania zmluvného vzťahu dodával žalovanej teplo zo zdroja neoznámeného regulačnému úradu. Keďže zariadenie nebolo zapísané regulačným úradom ani v rozhodnom období 09/2014 až 12/2014, nie je možné mu priznať regulovanú fixnú zložku ceny tepla, ktorá nie je viazaná na reálne dodané teplo. Odvolací súd sa stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie, že priznanie fixnej zložky ceny tepla by bolo za daného skutkového stavu v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie pritom v tomto smere nevychádzal len zo samotného faktu nezapísania zdroja tepla do zoznamu povolených zariadení, ale dôsledne prihliadol na všetky okolnosti prípadu, spočívajúce v tom, že žalobca mal o tom, že zariadenie, z ktorého žalovanej dodával teplo, nie je povoleným zdrojom tepla, vedomosť v čase uzatvorenia zmluvy o dodávke a odbere tepla so žalovanou, túto skutočnosť zatajil, žalovaná touto informáciou ( že bude odoberať teplo z nepovoleného zariadenia) nedisponovala a uzatvorila danú zmluvu v presvedčení, že sa jedná o dodávky tepla, ktorých cena je regulovaná. Žalobca tak konal v rozpore so zákonom o tepelnej energetike a v rozpore s príslušnou vykonávacou vyhláškou, a jeho nároku, vzniknutému „ z nepráva“ potom nemožno priznať súdnu ochranu.
31. I podľa názoru žalobcu, vyjadreného v odvolaní, nezapísanie zariadenia do povolenia na podnikanie, resp. porušenie povinnosti podľa § 8 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, je správnym deliktom, a to bez ohľadu na to, že zápis zariadení ÚRSO má povahu administratívneho zápisu na základe žiadosti o zmenu držiteľa povolenia. Samotná skutočnosť, že za porušenie tejto povinnosti môže byť subjekt podnikajúci v oblasti tepelnej energetiky sankcionovaný pokutou, ani skutočnosť, či žalobca za svoje konanie regulačným úradom sankcionovaný bol alebo nebol, nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie fixnej časti ceny tepla voči žalovanej, ako sa mylne domnieva žalobca, pretože o sankcionovaní rozhoduje príslušný správny orgán vo vzťahu k štátu, avšak predmetom tohto konania je súkromnoprávny (obchodnoprávny) vzťah dvoch neštátnych subjektov. V tejto súvislosti je potom potrebné uviesť, že dôvodná nebola ani odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nevykonania dôkazu súdom prvej inštancie, ktorý navrhoval (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP). Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/ nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. V súdenej veci súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý v konaní navrhol žalobca- vyjadrenia ÚRSO, akým spôsobom bol žalobca sankcionovaný za porušenie povinnosti podľa § 8 ods. 1 zákona o tepelnej energetike v súvislosti s nepožiadaním o vykonanie zmeny v povolení
- zápisom zariadenia, z ktorého dodával teplo žalovanej, pričom v odôvodnení rozhodnutia (bod 33) vysvetlil, že na pojednávaní rozhodol uznesením tak, že navrhovaný dôkaz nevykoná z dôvodu, že pre právne posúdenie nároku žalobcu je právne bezvýznamný a nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje, ako je uvedené vyššie v tomto bode rozhodnutia.
32. Súd prvej inštancie potom záverom správne uzavrel, že v prípade dodávky tepla z nepovoleného zdroja by dodávateľovi vznikol nárok len na náklady, ktoré má v súvislosti s reálne dodaným teplom. Podporne, rovnaký názor zastáva i ÚRSO, ako to vyplýva z listu zo dňa 26.1.2016 č. 2898/2016/BA, Keďže však v danom prípade v rozhodnom období žalobca žiadne teplo žalovanej
nedodával, nevznikli mu ani žiadne tzv. palivové náklady, a preto záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby, niet čo vytknúť.
33. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, keď plne úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP.
34. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
39. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).