Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-64-2020.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/64/2020
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: K. W., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/ XA, D., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej opatrovníkom: mesto Piešťany, so sídlom Námestie SNP 1475/3, Piešťany, IČO: 00612031, proti žalovanému: F. M., A. V., X. XX, D., o zaplatenie 13.000,- eur, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.9.2020, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 14.9.2020, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 13.000,- eur titulom nevyplatenej odmeny za brigádnickú činnosť. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 5Ps/5/2008-133 zo dňa 2.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2009, bola žalobkyňa pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka jej bola ustanovená jej matka, L. W., nar. X.XX.XXXX. Z dôvodu úmrtia opatrovníčky žalobkyne Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 13P/25/2014-21 zo dňa 20.1.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2015, okrem iného, ustanovil nesvojprávnej žalobkyni za opatrovníka mesto Piešťany.
3. Na výzvu súdu zo dňa 1.10.2020 opatrovník žalobkyne podaním zo dňa 21.10.2020, doručeným súdu dňa 21.10.2020, oznámil súdu, že nesúhlasí so žalobou nesvojprávnej žalobkyne podanej na súde dňa 14.9.2020.
4. Konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu (§ 156 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare/).
5. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
6. Podľa § 27 ods. 2 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
7. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
8. Procesnou spôsobilosťou sa označuje spôsobilosť účastníka samostatne alebo prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu vykonávať pred súdom procesné úkony. Túto spôsobilosť majú účastníci v zásade v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného práva. Úplná procesná spôsobilosť fyzickej osoby vzniká plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pred dosiahnutím tohto veku úplná procesná spôsobilosť vzniká len uzavretím manželstva. Procesne spôsobilí v obmedzenom rozsahu sú maloletí, ktorí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 OZ). Procesne spôsobilé v obmedzenom rozsahu sú aj fyzické osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená súdom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2010).
9. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
10. Podľa § 68 ods. 2 CSP, procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
11. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
13. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
15. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
18. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
19. Spôsobilosť samostatne konať pred súdom, tzv. procesná spôsobilosť, patrí medzi procesné podmienky na strane subjektu sporu. Bez splnenia procesnej podmienky, ktorou je existencia procesnej spôsobilosti, nie je možné vo veci meritóme rozhodnúť. Na splnenie tejto procesnej podmienky musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Pokiaľ súd zistí, že nie je splnená podmienka procesnej spôsobilosti, urobí vhodné opatrenia na jej odstránenie. V takomto prípade súd postupuje predovšetkým tak, že v súlade s § 68 ods. 1 CSP bude ďalej konať so zákonným zástupcom, prípadne za splnenia podmienok podľa § 68 ods. 2 v spojení s § 69 CSP, ustanoví strane procesného opatrovníka. Nedostatok procesnej spôsobilosti je preto odstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky.
20. Keďže žalobkyňa bola právoplatným rozsudkom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, nemá ani tomu zodpovedajúcu procesnú spôsobilosť vo význame spôsobilosti samostatne konať pred súdom, z ktorého dôvodu nebola procesne spôsobilá ani na podanie žaloby. Nakoľko už v osobitnom konaní o spôsobilosti na právne úkony bol ustanovený žalobkyni opatrovník na jej zastupovanie vo všetkých veciach, tento opatrovník je jej zákonným zástupcom podľa § 27 ods. 2 OZ, a preto podľa § 68 ods. 1 CSP tento opatrovník koná za žalobkyňu, ktorá je fyzickou osobou, v rozsahu, v akom nemá žalobkyňa spôsobilosť samostatne konať pred súdom, v danom prípade v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa bola pozbavená, a nie „iba“ obmedzená, v spôsobilosti na právne úkony. Ustanovenie procesného
opatrovníka žalobkyni na jej zastupovanie v tomto spore postupom podľa § 68 a § 69 CSP nebolo preto potrebné. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej spôsobilosti žalobkyne bola v danom prípade odstránená v súlade s ust. § 161 ods. 3 CSP postupom podľa § 68 ods. 1 CSP tým, že po zistení, že žalobkyňa je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, konal súd v tomto spore s opatrovníkom žalobkyne, ktorý je jej zákonným zástupcom podľa § 27 ods. 2 OZ, keďže jej bol ustanovený už v konaní o spôsobilosti na právne úkony.
21. Podanie opatrovníka nesvojprávnej žalobkyne, ktorý je jej zákonným zástupcom, ktorým podaním opatrovník oznámil súdu, že so žalobou žalobkyne nesúhlasí, posúdil súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 OZ) ako späťvzatie žaloby, nakoľko týmto podaním zákonný zástupca žalobkyne dostatočným spôsobom predniesol súdu svoje rozhodnutie nepokračovať v už začatom konaní, začatom doručením žaloby, spísanej a podpísanej nesvojprávnou žalobkyňou.
22. Keďže k späťvzatiu žaloby zákonným zástupcom nesvojprávnej žalobkyne došlo pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým pojednávaním vo veci samej, a zároveň nejde o prípad upravený v ust. § 146 ods. 2 CSP, súd nezasielal späťvzatie žaloby (nesúhlas so žalobou) protistrane na vyjadrenie.
23. Vzhľadom na dispozitívny úkon urobený v mene žalobkyne jej zákonným zástupcom, ktorým vzal žalobu žalobkyne v celom rozsahu späť, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (I. výrok).
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na oboch procesných stranách. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy, podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému.
29. Nakoľko opatrovník žalobkyne vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, bola to žalujúca strana, ktorá procesne zavinila zastavenie tohto konania, preto podľa § 256 ods. 1 CSP mal by súd priznať nárok na náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému, v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal (II. výrok).
30. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že žalobkyňa bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony už v čase podania žaloby, pričom jej opatrovník ako jej zákonný zástupca zareagoval späťvzatím žaloby skôr, než bola táto doručená protistrane. Za danej situácie by prichádzalo do úvahy aj výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 257 CSP z dôvodu hodného osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktorej nemožno spravodlivo pričítať procesné zavinenie zastavenia konania, keďže táto nemá spôsobilosť vlastnými prejavmi vôle nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, nemá ani spôsobilosť niesť právne následky za vlastné konanie, a nemá ani tomu zodpovedajúcu procesnú spôsobilosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).