Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_10Csp-2-2021.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/2/2021
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobkyne: V. S., N.. XX.XX.XXXX, A. Q.. P. XXXX/X, XXX XX V., pr. zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, v konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý z d r ž a ť s a použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2014, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2014 a v y k o n a ť o z n á m e n i e zamestnávateľovi žalobkyne - C., B..T..Y.., V. Y., N. A. XXXX/XX, XXX XX V., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Martin môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2014.
III. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde 07.01.2021 sa žalobkyňa proti žalovanému domáha vydania neodkladného opatrenia, ktoré v podstate spočíva v povinnosti žalovaného zdržať sa vykonávania Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2014, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2014, vrátane povinnosti vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby tento upustil od vykonávania zrážok zo mzdy a ďalej v poučení žalovaného súdom o možnosti žalovaného podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru z uvedenej zmluvy.
2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami. Medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 28.07.2014 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni za poplatok vo výške 35,- € poskytnutý úver vo výške 1.050,- €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať. V rovnaký deň bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z tejto zmluvy Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX (ďalej len Dohoda o zrážkach zo mzdy). Žalobkyňa vyhodnotila zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným ako spotrebiteľský právny vzťah, charakterizovaný formulárovými zmluvami a tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.
3. Žalobkyňa označila v návrhu zmluvu o revolvingovom úvere pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko podľa jej tvrdenia zmluva o úvere neobsahuje: 1/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti; 2/ údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že Súdny dvor EÚ v rozsudku C - 377/14 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s. ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I. prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, preto ak žalovaný na základe zmluvy o úvere reálne čerpal sumu 1.015,- €, pretože žalovanému bol okamžite započítaný poplatok vo výške 35,- €, pričom je v zmluve uvedený nesprávny údaj 1.050,- €, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec, na viac táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru; 3/ nesprávny údaj o úrokovej sadzbe, keďže súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 36 x 62,76 = 2.259,36 €, zmluva obsahuje údaj o celkovej čiastke 1.377,08 €.
4. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa označuje za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, keďže Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a žalovaný si touto dohodou zabezpečuje plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok, poplatky a zmluvnú pokutu spojenú s omeškaním a tiež tejto dohode vytýka neúplnosť a nepresnosť s tým, že ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, teda podľa žalobkyne takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). V svojej právnej argumentácii sa žalobkyňa opiera o rozsudok C-106/77 Simmenthal a znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o..
5. Žalobkyňa napokon uviedla, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 03.12.2020 označeným ako „Vec: Zrážky zo mzdy - V. S., r.č. XXXXXX/XXXX“, prílohou ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy, čo umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobkyne prostredníctvom jej zamestnávateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu.
6. Ako listinné dôkazy žalobkyňa pripojila k návrhu Zmluvu o revolvingovom úvere spolu so Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 28.07.2014, Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi stranami dňa 28.07.2014, Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi stranami dňa 28.07.2014, list žalovaného adresovaný žalobkyni zo dňa 20.08.2018 označený ako „Vec: Odpoveď na žiadosť“ a list žalovaného adresovaný zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 03.12.2020 označený ako „Vec: Zrážky zo mzdy - V. S., r.č. XXXXXX/XXXX“.
7. Podľa § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
12. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
14. Z citovaných ustanovení C.s.p. vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov alebo obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená.
15. Preskúmaním návrhu a listinných dôkazov má súd za to, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dostatočne preukázala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
16. Z predložených listinných dôkazov má súd osvedčené, že ide o spotrebiteľskú vec, keďže pri uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa konala ako fyzická osoba nepodnikateľ a žalovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Z predložených listinných dôkazov sa súdu javí predmetný spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni ako bezúročný a bez poplatkov. K tomuto záveru dospel súd v prvom rade na základe toho, že skutočnú celkovú čiastku, ktorú musela žalobkyňa na základe zmluvy o revolvingovom úvere zaplatiť, nepredstavuje suma 1.377,08 € uvedená v predmetnej zmluve, ale táto čiastka je vzhľadom na zistené skutkové okolnosti prípadu vyššia. V zmysle zmluvy o revolvingovom úvere a následnej korešpondencie strán je zrejmé, že mesačná splátka úveru, ktorú platila žalobkyňa žalovanému, nebola suma 37,28 €, ale suma 62,76 € uvedená v zmluve o revolvingovom úvere ako informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platby (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bola uzavretá). Celková čiastka, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť, však v prípade splátky v sume 62,76 € nebola v zmluve o revolvingovom úvere uvedená a rovnako nebola zohľadnená ani vo výške RPMN v prípade takejto výšky mesačnej splátky. Oba tieto údaje (celková zaplatená suma a RPMN) boli v zmluve vyčíslené len pre splátku vo výške 37,28 €, pričom však žalobkyňa reálne mala platiť a platila splátky v sume 62,76 € mesačne. Zo znenia bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere možno dôvodne predpokladať, že mesačná splátka 62,76 € predstavuje súčet splátky úveru a odplaty podľa Dohody o poskytovaní služieb. Aj keď táto dohoda nebola k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojená, súdu je z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný ako nebankový subjekt takého dohody so svojimi klientmi uzatváral. Vychádzajúc z výšky mesačnej splátky v sume 62,76 € výška mesačnej odplaty za tieto poskytované služby predstavuje sumu 25,48 €, čo je 68,35 % z deklarovanej splátky úveru v prípade, že by nebola uzatvorená dohoda o poskytovaní služieb (37,28 €). Z uvedeného súdu vyplýva, že odplata podľa Dohody o poskytovaní služieb bola v podstate odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z uvedeného súd dospel k záveru, že v zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedená reálna celková čiastka, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť a reálna RPMN za úver vzhľadom na skutočné podmienky úveru (skutočnú výšku mesačnej splátky úveru). Tieto zistené skutočnosti evokujú dôvodné podozrenie, že uzavretím takejto dohody o službách a následným vymáhaním mesačného plnenia vo výške 62,76 € od žalobkyne sa veriteľ snažil obísť kogentné ustanovenia zákona platné ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (§ 53 ods. 6 OZ) ako aj ustanovenia o výške RPMN.
18. Ďalším dôvodom pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o revolvingovom úvere je aj absencia doby trvania zmluvy, keďže revolving v tomto prípade zjavne nemal byť poskytovaný (v zmluve o revolvingovom úvere sú všetky údaje týkajúce sa revolvingu vymedzené výškou 0 - 0,00 €, 0 %).
19. Absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č.129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len Zák. č. 129/2010 Z.z.) a nesprávne uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z. robia úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročným a bez poplatkov, preto nie je zákonné, aby žalovaný cez zrážky zo mzdy vykonávané na ťarchu žalobkyne vybral plnenia, ktoré mu nepatria.
20. Okrem toho dospel súd k záveru, že samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej vykonáva zamestnávateľ žalobkyne zrážky z jej mzdy, je neplatná. Z citovaného ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že okrem označenia veriteľa a dlžníka a uzavretia dohody v písomnej podobe podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je uvedenie pohľadávky, k zabezpečeniu a uspokojeniu ktorej dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži. Podľa presvedčenia súdu ustanovenie čl. IV napadnutej Dohody o zrážkach zo mzdy nespĺňa požiadavku dostatočnej určitosti, nakoľko z formulácie tohto článku je zrejmé, že táto pohľadávka zabezpečuje nielen pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o revolvingovom úvere čísla uvedeného v článku v sume 1.050,- €, ale má zabezpečovať aj bližšie nešpecifikované pohľadávky z prípadných ďalších revolvingov poskytnutých žalobkyni ako dlžníkovi. Má zabezpečovať ďalej bližšie nešpecifikované príslušenstvo úveru a bližšie nešpecifikované zmluvné pokuty, či náklady, ktoré môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkovi a má slúžiť na zabezpečenie pri ďalších prípadných pohľadávok, ktoré vyplynú, alebo vzniknú na základe, alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Výška zrážok, ktoré majú byť vykonávané na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy, je pritom uvádzaná vo vyššej sume, než je výška mesačnej splátky v zmluve o revolvingovom úvere, ktorá bola predložená súdu (v zmluve o revolvingovom úvere je výška mesačnej splátky 37,28 € a výška splátky, ktorú by mal zamestnávateľ zrážať zo mzdy dlžníka, čiže žalobkyne, je uvádzaná vo výške 62,76 €). Je teda zrejmé, že Dohoda o zrážkach zo mzdy vzhľadom na výšku splátky zabezpečuje nielen záväzok žalovaného z úverovej zmluvy, ale aj záväzok žalovaného z ďalšej zmluvy a to Dohody o poskytovaní služieb. Dohodu o zrážkach zo mzdy robí nezrozumiteľným aj ustanovenie jej čl. V, z ktorého vyplýva, že strany majú dojednať túto dohodu k zabezpečeniu pohľadávok veriteľa uvedených v čl. I dohody, v čl. I dohody však nie sú špecifikované pohľadávky, k zabezpečeniu ktorých dohoda slúži, ale vyhlásenie dlžníka, že uzavretie dohody s jeho strany je dobrovoľné a nie je to podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.
21. Za takýchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, k uspokojeniu a zabezpečeniu ktorej Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži, nie je dostatočne určité bez toho, aby nebolo sporné, ktorá a aká pohľadávka veriteľa je vlastne predmetnou dohodou zabezpečená, čím dochádza k vade, ktorú ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Nakoľko neurčité vymedzenie zabezpečených pohľadávok podľa presvedčenia súdu spôsobuje absolútnu neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je možné, aby zamestnávateľ na základe takejto dohody vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne.
22. Vzhľadom na doposiaľ uvedené súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanému uložil povinnosti a poučenie, ktoré sú uvedené v o výrokoch I. a II. tohto uznesenia, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sa súd stotožňuje s názorom žalobkyne, že nariadením predmetného neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe uvádzanej Dohody o zrážkach zo mzdy.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, rozhodol o trovách spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal žalobkyni ako úspešnej strane právo na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov žalobkyne rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Táto lehota neplynie v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021 (§ 9 ods. 1 s poukazom na § 8 písm. a/ Zákona č. 9/2021 Z.z.).
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 C.s.p.).