Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-79-2016.pdf
PDF · 70.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Er/79/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci na návrh oprávneného: Mesto Kežmarok, Hlavné námestie 1, 060 01 Kežmarok, IČO: 00 326 283, proti povinnému: H. T., F.. XX.XX.XXXX, W. XX.XX.XXXX, F. T. E. P., XXX XX P., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka, Exekútorský úrad so sídlom Okružná 17, 059 21 Svit, pod sp. zn. EX06/16, o vymoženie 522,34 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia sa zastavuje. II. Súdnemu exekútorovi sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 33,19 eur. III. Oprávnený je povinný uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného, doručeného súdnemu exekútorovi (pred tým súdny exekútor Mgr. Ján Jurašovský) dňa 25.02.2016. Exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov mesta Kežmarok ako správcu dane zo dňa 08.02.2016.
2. Súdny exekútor predložil súdu dňa 09.10.2019 podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný dňa 27.07.2018 zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu zanechania majetku nepatrnej hodnoty. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 33,19 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017
4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31.marca 2017 (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 25.02.2016, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Súd na základe zistenia, že povinný zomrel, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie. Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 5D/220/2018 zo dňa 22.10.2018, Dnot 247/2018, súd zistil, že povinný dňa 27.07.2018 zomrel a súd konanie po poručiteľovi (povinnom) predmetným uznesením zastavil z dôvodu zanechania majetku nepatrnej hodnoty.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, konštatoval, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
10. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že povinný je nemajetný, a preto predmetnú exekúciu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. Podľa § 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "Vyhláška"), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
18. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
19. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil a špecifikoval nasledovným spôsobom:
1.) Paušálna odmena v zmysle ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky " minimálna odmena........................................................................................33,19 eur
21. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal v rámci predmetnej exekúcie minimálne jeden úkon podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto mu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky patrí odmena v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 Vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 eur.
22. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi má oprávnený, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
23. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 33,19 eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
24. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.