Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu K., zastúpeného S., proti žalovanému T., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vzájomnej žalobe žalovaného o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. decembra 2019, č. k. -98, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 9. decembra 2019, č. k. -98 súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcela CKN č. XXXX a pozemok parcela CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 768 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor pre k.ú. H., obec H., okres N., patria do jeho výlučného vlastníctva, a výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť vypratať tieto nehnuteľnosti do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.08.2019 č.k. -47 a výrokom IV. priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.07.2019 domáhal určenia výlučného vlastníctva označených nehnuteľností z dôvodu vydržania a žalovaný vzájomnou žalobou žiadal uloženie povinnosti žalobcovi tieto nehnuteľnosti okamžite vypratať. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca mal v zmysle (ďalej len ) právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom, pretože stav neistoty právneho postavenia žalobcu nebolo možné odstrániť inak ako určovacím výrokom. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa ujal držby nehnuteľností niekedy v roku 1988 potom, čo sa strany sporu dohodli, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu. Z vykonaného dokazovania vypočutím strán sporu a svedkyne mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva o prevode predmetných nehnuteľností a že žalobca mal už v čase odovzdania prvej sumy v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľností vedomosť o tom, že na to, aby mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je potrebné nielen uzavretie písomnej formy kúpnej zmluvy, ale aj to, že táto zmluva musí byť následne riadne registrovaná na štátnom notárstve (v súčasnosti na príslušnom katastri). Pretože nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam vydržaním, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného o vypratanie nehnuteľností, súd prvej inštancie najskôr skúmal, akú zmluvu strany sporu uzavreli, keď žalovaný umožnil žalobcovi predmetné nehnuteľnosti nerušene a bezodplatne užívať od roku 1988 až do júna 2019 a dospel k záveru, že strany sporu uzavreli

zmluvu o výpožičke podľa ustanovení a nasl. . Predmetom výpožičky boli nehnuteľnosti, rodinný dom a pozemok vo vlastníctve žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné dobu výpožičky vyvodiť zo zmluvy o výpožičke, ani z jej účelu, a preto dospel k záveru, že ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú a teda požičiavateľ (v tomto prípade žalovaný) mohol žalobcu (vypožičiavateľa) požiadať o vrátenie veci kedykoľvek. Žalovaný tak urobil listom zo dňa 06.06.2019, ktorý žalobca prevzal, a v ktorom žalobcu vyzval na vypratanie nehnuteľností do 01.09.2019. Od 02.09.2019 užíva žalovaný nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a preto súd prvej inštancie vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť nehnuteľnosti vypratať. Vzhľadom na to, že žalobca má v nehnuteľnostiach umiestnené aj rôzne hnuteľné veci, ktoré bude musieť presťahovať, uložil žalobcovi povinnosť nehnuteľnosti vypratať v dlhšej 60-dňovej lehote v súlade s Ďalej skonštatoval, že návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vypočutím ďalších svedkov zamietol z dôvodu nadbytočnosti, nehospodárnosti a z dôvodu rozporu so zásadou koncentrácie konania. V súlade s v spojení s. zrušil uznesenie zo dňa 07.08.2019 č. k. -47, ktorým nariadil vo veci neodkladné opatrenie. O náhrade trov konania rozhodol podľa Vo veci citoval , , a , a, a , , , , , , a , , , , a

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie, vzájomnú žalobu žalovaného na vypratanie nehnuteľností zamietne, zruší uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.08.2019 č.k. -47 a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nestotožnil sa s názorom, že došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o výpožičke, čo odôvodnil tým, že k takejto zmluve a ani dohode vôbec nedošlo. V tejto súvislosti poukazoval, že žalovanému zaplatil 76.000,- Kčs, čo podľa neho znamená, že sa nemôže jednať o bezplatné užívanie nehnuteľností. Spochybňoval tvrdenia žalovaného, že z mladomanželskej pôžičky vo výške 50.000,- Kčs získal žalovaný len polovicu z tejto sumy, že mu (žalobcovi) nepovolil v dome bývať, ako aj dôvodnosť dôkazu žalovaného v súvislosti s nenahláseným trvalým pobytom. Poukazoval na potvrdenie žalovaného, že mal v úmysle predať predmetné nehnuteľnosti, a tiež na skutočnosť, že ohľadne predaja bol vypracovaný znalecký posudok. Citoval rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 15.11.2005 v prípade J. A. Pye (Oxford) Ltd. vs. Spojené kráľovstvo, v ktorom išlo o aplikáciu zákona umožňujúceho aj neoprávnenému držiteľovi nadobudnúť do vlastníctva pôdu po jej dvanásťročnom užívaní. Zopakoval, že nehnuteľnosti užíval nerušene a nepretržite po dobu 31 rokov s tým, že za ne kúpnu cenu zaplatil, pričom k podpisu kúpnopredajnej zmluvy nedošlo len konaním žalovaného. Citoval rozhodnutie NS ČR sp.zn. , podľa ktorého nemožno vylúčiť ospravedlniteľný skutkový omyl zakladajúci dobrú vieru držiteľa, že je vlastníkom predmetných pozemkov, ak sa napríklad ako obdarovaný spoľahol na ubezpečenie či vyhlásenie darcu, že zabezpečí splnenie všetkých náležitosti potrebných na to, aby darovacia zmluva nadobudla účinnosť. Vychádzajúc zo záveru citovaného rozhodnutia je toho názoru, že sa aj v tejto veci jedná o ospravedlniteľný skutkový omyl.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje. Odvolací súd sa nestotožňuje len s označením žalobcu ako oprávneného držiteľa do 01.09.2019 v ods. 51 odôvodnenia rozsudku - ide o zrejmú nesprávnosť, pretože takéto označenie žalobcu je v rozpore s ostatným posúdením jeho právneho postavenia súdom prvej inštancie, správne v prípade žalobcu šlo o detentora, užívateľa.

6. Na zdôraznenie vecnej správnosti výrokov napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa a k jednotlivým námietkam odvolateľa uvádza:

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že suma, ktorú zaplatil odvolateľ žalovanému (bez ohľadu na jej výšku), predstavovala preddavok na kúpnu cenu. Súd prvej inštancie dospel k takémuto skutkovému zisteniu (viď ods. 37 odôvodnenia) aj z tvrdení žalobcu v žalobe. Odvolací súd je v zmysle viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní, avšak v danej veci žiaden dôkaz o inom skutkovom stave nebol ponúknutý). Žalobca nikdy netvrdil, že suma, ktorú zaplatil žalovanému, bola cenou za užívanie nehnuteľností, teda nájomným. Jeho žaloba spočívala práve na tvrdení, že táto suma bola preddavkom kúpnej ceny resp. splátkou kúpnej ceny, čo žalovaný nespochybňoval. Preto terajšie tvrdenie odvolateľa v odvolaní, že sa v danej veci nemôže jednať o bezplatné užívanie predmetných nehnuteľností, pretože žalovanému zaplatil sumu vo výške 76.000,- Kčs, je v rozpore so skutkovým zistením súdu prvej inštancie a najmä v rozpore s doterajším tvrdením žalobcu. Náhle odlišné tvrdenie žalobcu v odvolaní nemôže spochybniť správny skutkový záver súdu prvej inštancie, že obsahom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola bezodplatné dočasné prenechanie užívania nehnuteľnosti, a právny záver súdu prvej inštancie, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným predstavuje výpožičku (vzťah zo zmluvy o výpožičke). Námietka odvolateľa je preto bezdôvodná.

8. Okolnosť skutočnej výšky takto zaplatenej sumy nemá žiaden význam pre právne posúdenie nároku žalobcu i žalovaného, nie je rozhodnou skutočnosťou. Preto spochybňovanie okolností týkajúcich sa mladomanželskej pôžičky (či z mladomanželskej pôžičky vo výške 50.000,- Kčs platenej šekom získal žalovaný len polovicu z tejto sumy alebo viac) nemá žiaden význam pre rozhodnutie o veci samej. Uvedená námietka je bezdôvodná.

9. Rovnako je pre zmenu napadnutého rozhodnutia, ktorej sa odvolateľ v odvolaní dožaduje, bez významu okolnosť trvalého pobytu odvolateľa. Naopak táto skutková okolnosť je v neprospech odvolateľa, pretože so zreteľom na ňu len potvrdil rozhodnú okolnosť, že po celú dobu užívania nehnuteľností mal vedomosť o tom, že nie je vlastníkom nehnuteľností (vedel, že si ako nevlastník nemôže v mieste nehnuteľností nahlásiť trvalý pobyt), teda nebol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti vlastnícky patria.

10. Dôkaz znaleckým posudkom tento záver súdu prvej inštancie nevyvracia ani nespochybňuje, nemá žiaden potenciál zmeniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podstatné je zistenie, že žalobca od počiatku držby nehnuteľností vedel o tom, že mu nehnuteľnosti vlastnícky nepatria, pretože vedel, že neuzavrel potrebnú písomnú zmluvu, na základe ktorej by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného, a tým k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nepreukázal tak základný predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľnosti v tom, že má k veci (nehnuteľnostiam) vlastnícke právo.

11. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 15.11.2005 v prípade J. A. Pye (Oxford) Ltd. vs. Spojené kráľovstvo je v danej veci nepoužiteľné. Poukazované rozhodnutie riešilo proporcionalitu právnej úpravy Spojeného kráľovstva s verejným záujmom, ktorá umožňovala nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde aj neoprávnenému držiteľovi (zákon o neoprávnenej držbe). Podľa slovenskej právnej úpravy ( ) neoprávnený držiteľ nikdy nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k veci vydržaním. Odvolací súd však len pre úplnosť dopĺňa, že ESĽP v danej veci dospel k záveru, že nepozornosť by nemala mať žiadne nepriaznivé dôsledky pre sťažovateľov (vlastníkov) alebo pre namietané zákonné ustanovenie. Napokon parlament sám uznal nedostatky v procesnej ochrane vlastníkov podľa vtedy platného systému a prijal nový zákon, ktorý prenáša bremeno na neoprávneného držiteľa, aby po 10 rokoch neoprávnenej držby formálne oznámil, že si želá požiadať o svoju registráciu ako vlastníka, ale vyžaduje tiež osobitné dôvody, ktoré by ho oprávňovali získať majetok.

12. Rovnako tak bez významu je aj poukaz odvolateľa na rozhodnutie NS ČR sp.zn. vzhľadom na úplne odlišné rozhodné skutkové okolnosti. V danej veci žalobca ani len netvrdil, nieto ešte preukázal existenciu takých skutkových okolností, aké viedli NS ČR v citovanom rozhodnutí k ich posúdeniu ako ospravedlniteľného skutkového omylu. Žalobca v danej veci ani netvrdil, že by bola uzavretá písomná zmluva o prevode nehnuteľností, nieto že by žalovaný vyhlásil, že

zabezpečí splnenie všetkých náležitostí potrebných na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, ako to bolo v citovanej veci českého súdu.

13. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažuje za opodstatnené, stotožňuje sa so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie (okrem vyššie spomínanej zrejmej nesprávnosti), a preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vo výrokoch vecne správny.

14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle , preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).